Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/90/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci manželky: L., zastúpená advokátkou JUDr. Martou Heidingerovou, Vysoká 32, Bratislava a manžela: Y. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: Z. zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov L. a Y. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á dz a . Maloletá Z. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Z.. výživným vo výške 110,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou Z. každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletej s tým, že otec maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletej a matka je p o v i n n á maloletú k styku riadne pripraviť.

Manžel je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,-€ na účet Okresného súdu Bratislava IV do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manželka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava V dňa 2.9.2014 postúpeným Okresnému súdu Humenné a napokon postúpeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 19.4.2016 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej Z. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo uzavreté z lásky, ale približne 2 týždne po svadbe začal byť manžel slovne aj fyzicky agresívny. Vo februári 2013 sa priznal, že stávkuje a hrá na automatoch, pričom na gamblerstvo zneužil niekoľko pôžičiek. Od 22.7.2014 už nežijú v spoločnej domácnosti a hospodária samostatne, čiže manželské spolužitie je nulové. Ďalej v návrhu uviedla, že k manželovi cíti neprekonateľné zábrany, ich pozitívny vzťah zanikol a navzájom nie sú schopní spolu žiť. Maloletú Z. na čas po rozvode navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok a manžela navrhla zaviazať vyživovacou povinnosťou na maloletú vo výške 300,-€ mesačne. Tiež navrhla upraviť styk otca s maloletou každú nepárnu nedeľu v roku od 15.00 hod. do 18.00 hod. za jej prítomnosti. Neskôr žiadala styk otca s maloletou neupraviť z dôvodu, že otec o maloletú neprejavuje záujem a naďalej trpí závislosťou a teda si ani nevie predstaviť, že by takýto človek mal maloleté dieťa v starostlivosti alebo by sa s ním stýkal.

2. Manžel sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, nakoľko manželku stále ľúbi a chce manželstvo zachrániť. Keďže chcel svoje gamblerstvo riešiť, nastúpil v auguste 2014 na liečenie a manželka mu sľúbila, že počká, kým sa on nedostane z problémov a jej sľub ho poháňal vpred. Nepopiera, že mal problémy s gamblerstvom, ale svoje problémy chce riešiť a postupne sa snaží hradiť svoje dlhy ako aj nájsť spôsob, ako sa opäť zaradiť do spoločnosti. Napriek tomu, že v súčasnosti s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti, má vehementný záujem na obnove manželského spolužitia, pretože manželka je jedinou ženou, s ktorou si vie predstaviť svoj život. V prípade, že súd nevyhovie jeho návrhu na pokus o zmierenie, súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, keďže si uvedomuje úlohu matky v živote maloletej. Považuje však za potrebné, aby bol upravený aj jeho kontakt s maloletou, s ktorou chce tráviť čo možno najviac času a starať sa o ňu. Žiadal teda o úpravu styku s dcérou počas každej nedele od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. Vo vzťahu k výživnému uviedol, že vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, matkou navrhnuté výživné vo výške 300,-€ považuje za neprimerane vysoké. Je dlhodobo nezamestnaný a finančné prostriedky na úhradu svojich výdavkov získava z príležitostných brigád a z toho platí náklady na bývanie v ubytovni, ako aj ďalšie svoje náklady a tiež spláca svoje dlhy. Výživné vo výške 300,-€ mesačne by bolo pre neho likvidačné a neumožnilo by mu dať si svoj život opäť do poriadku. Nemá záujem dcéru ukracovať a vždy zašle toľko peňazí, koľko mu jeho finančná situácia umožní. V jeho možnostiach je, aby na výživu maloletej prispieval vo výške 110,-€ mesačne. Neskôr sa vyjadril tak, že svoj nesúhlas s rozvodom manželstva prehodnotil a v súčasnosti už s rozvodom súhlasí a pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z., zotrval na pôvodnom vyjadrení.

3. Vzhľadom k tomu, že manžel a kolízny opatrovník sa na pojednávanie súdu dňa 25.5.2017 nedostavili, hoci predvolanie mali riadne a včas doručené a svoju neprítomnosť neospravedlnili žiadnym spôsobom, súd v zmysle § 180 C.s.p. s prihliadnutím na obsah spisu a charakter veci konal a rozhodoval v ich neprítomnosti. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom, potvrdeniami o príjme účastníkov, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P/110/2015 a 13P/82/2015, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul manželku a zistil, že obaja účastníci sú R.tátni občania, manželka R. národnosti a u oboch sa jedná o J. manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX v R.. Z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa: Z. Účastníci nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/82/2015-29 zo dňa 29.4.2015 súd predbežne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal vyživovacou povinnosťou vo výške 50,-€ mesačne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2015

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/110/2015-68 zo dňa 15.6.2016 súd maloletú Z. na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal vyživovacou povinnosťou vo výške 200,-€ mesačne od 1.5.2015 a zročné výživné vo výške 2.020,-€ súd otcovi povolil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, nakoľko otcovi bolo priznané navrátenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania a spis sa aktuálne nachádza na Krajskom súde v Bratislave.

5. Manželka vo výpovedi uviedla, že s manželom žili v spoločnej domácnosti ešte necelé 2 roky po svadbe, ale v júli 2014 od neho spolu s dcérou utiekla, keďže mala z manžela veľký strach, nakoľko ju zastrašoval mafiou. Podľa nej bolo jednoznačnou príčinou rozvratu ich manželstva manželove hráčstvo a stávkovanie, o ktorom pred manželstvom nevedela, resp. nevedela, že je to až také strašné. Manžel ju v súvislosti so svojim tipovaním dokázal zastrašovať, bol manipulatívny a musí povedať, že aj presvedčivý, keďže dokázal oklamať aj jej sestru tvrdiac, že je chorý na rakovinu a sestra mu požičala peniaze. Od júla 2014 t.j. odkedy spolu nežijú v spoločnej domácnosti sa otec s dcérou videli až v roku 2016 a to asi päť krát. Predtým v roku 2014 a 2015 sa nevideli vôbec, pretože manžel bol na dlhodobom liečení. Naposledy sa dcéra s otcom stretla v novembri 2016, čo bolo krátko po jednom z pojednávaní, avšak manžel chcel hneď prvý krát zobrať dcéru do detského kútika, s čím nesúhlasila, pretože krátko predtým bola dcéra chorá. Umožnila im stretnutie vo vchode bytového domu a manžel sa na tomto stretnutí nepekne k nej správal a to aj pred dcérou a keďže je dcéra citlivá, držala sa jej okolo krku a bála sa. Je si vedomá toho, že manžel má v súčasnosti sám so sebou čo robiť a musí sa zdvíhať z dna, ale

musí si pomôcť sám. Ďalej uviedla, že v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v prenajatom byte, pričom obaja rodičia sú na starobnom dôchodku. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok a iný príjem nemá. S dcérou má výdavky 100,- až 120,-€ mesačne na stravu a asi 100,-€ mesačne na bývanie. Ďalšie výdavky má na hygienické potreby, oblečenie a lieky. Manžel od ich rozchodu na dcéru neprispieva riadne, ale iba nepravidelne a už tri krát musela podať trestné oznámenie pre neplatenie výživného. Dodala, že po manželovi jej ostali iba dlhy a to asi až do výšky 50.000,-€, ktoré bude musieť splácať, pričom tieto dlhy vznikli tak, že vždy manželovi verila, že platí to, čo má, avšak ona tieto peniaze neužívala. V ďalšej výpovedi uviedla, že od 15.5.2017 sa po materskej dovolenke vrátila do pôvodného zamestnania, kde má dohodnutý príjem 830,-€ mesačne brutto. V súčasnosti jej však z platu strhávajú exekúcie a manžel opäť výživné na maloletú neplatí. 6. Právna zástupkyňa manžela uviedla, že má informácie, že manžel má ambíciu nájsť si v zahraničí prácu. V súčasnosti manžel s rozvodom manželstva súhlasí a súhlasí aj so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matke. Spornou ostáva otázka výživného, styku otca s maloletým dieťaťom ako aj zastupovanie a správa majetku maloletej. K úprave styku uviedla, že je zrejmé, že matka bude postupne otcovi v kontakte s dieťaťom brániť, pretože v samotnom návrhu navrhla väčší rozsah styku, ktorý neskôr zmenila iba na pár hodín a aktuálne žiada styk otca s maloletou neupraviť, resp. tvrdí, že otec by sa vôbec nemal s dieťaťom stretávať. Majú za to, že pokiaľ nebude styk otca s dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, otec nebude mať ani len možnosť kontaktu s dcérou. Nesúhlasila s tvrdením matky, resp. jej právnej zástupkyne, že otec dcéru nevidel od 3 mesiacov jej veku, keďže sa ich styk realizoval v máji 2016 a neskôr aj v novembri 2016. Správanie sa matky vôbec neumožňuje otcovi, aby si začal budovať opätovný vzťah s dieťaťom, pričom on má o kontakt s dcérou záujem. Pokiaľ by si otec našiel zamestnanie v X., navrhuje upraviť styk otca s maloletou cez víkend a teda nebude pre otca problém dostaviť sa. Ďalej uviedla, že má informácie, že od decembra 2016 je otec opäť nezamestnaný a nemá vedomosť, či v súčasnosti má nejaký príjem. Jeho posledný dosahovaný príjem bol 460,-€ mesačne netto a teda pre prípadné účely rozhodnutia o výživnom navrhla vychádzať z tejto výšky dosiahnutého príjmu. Mala za to, že aktuálna výška výživného 200,-€ mesačne je neadekvátna, vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré ešte nemá ani 3 roky, keďže je predpoklad, že jeho výdavky a náklady budú s pribúdajúcim vekom rásť. Podotkla tiež, že otec nikdy žiadnym spôsobom maloletú neohrozoval a nebol pre ňu nebezpečný, čiže toto by vôbec nemalo byť dôvodom na to, aby mu bolo v kontakte s dieťaťom bránené. O trestnom stíhaní otca týkajúceho sa krádeže nemá vedomosť a o trestnom stíhaní ohľadom podvodu má informácie, že otec s vyšetrovateľom spolupracuje, ale zároveň poukazuje na prezumpciu neviny. 7. Z listinných dôkazov vyplýva, že manželka po rodičovskej dovolenke opäť nastúpila do zamestnania a uviedla, že má dohodnutý plat 830,-€ mesačne brutto. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. 8. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že manžel je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina od 14.3.2014 (č.l. 36) a nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok (č.l. 38). Zo správy Psychiatrickej nemocnici J. vyplýva, že manžel bol v ich zariadení hospitalizovaný v období od 19.8.2014 do 5.1.2015 s diagnózou patologické hráčstvo a na liečbu nastúpil dobrovoľne. Po absolvovaní kompletnej odvykacej liečby bola hospitalizácia ukončená. Dňa 28.3.2015 sa dostavil na plánovanú kontrolu po odvykacej liečbe a udával stav trvania štádia abstinencie (č.l. 298). Z listinných dôkazov tiež vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V číslo ČVS:ORP-XXX/ X-VYS-BX-XXXX bolo začaté trestné stíhanie manžela vo veci prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr.zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. b) Tr.zák. (č.l. 324). Uznesením OR PZ v Bratislave IV číslo ČVS:ORP-XXXX/KV-BX-XXXX bolo začaté trestné stíhanie manžela vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. (č.l. 279) a manželovi bolo aj vznesené obvinenie a uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV č.k. XPv/XX/ XXXX/XXXX-XX . zo dňa 3.6.2016 bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že zanikla trestnosť činu (č.l. 285). Z lustrácie v evidencii obyvateľov vyplýva, že manžel inú vyživovaciu povinnosť nemá. 9. Maloletá Z. zatiaľ materskú školu nenavštevuje, výdavky má primerané veku. 10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 12. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

13. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva účastníkov, za tieto súd považuje preukázanú patologickú závislosť manžela na hráčstve a z toho prameniacich nezhôd a finančných problémov. 15. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. na čas po rozvode manželstva, bola medzi rodičmi zhoda v časti zverenia maloletej a teda súd maloletú na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj fakticky a dlhodobo starostlivosť o maloletú vykonáva. Spornou medzi účastníkmi ostala otázka vyživovacej povinnosti otca, úpravy styku otca s maloletou a zastupovanie a správa majetku maloletej. Čo sa týka výživného, súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 110,-€ mesačne, pričom vychádzal najmä z tej skutočnosti, že maloletá je ešte iba vo veku 3 rokov a zatiaľ nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, pričom jej výdavky sú porovnateľné s výdavkami detí v podobnom veku. Pri určení konkrétnej výšky výživného súd tiež vychádzal z deklarovaného príjmu otca vo výške 460,-€ mesačne, ako aj zo skutočnosti, že matka po ukončení rodičovskej dovolenky nastúpila do riadneho zamestnania. Súd teda konštatuje, že určené výživné vo výške 110,-€ ,mesačne je primerané a zodpovedá všetkým kritériám rozhodným pre jeho určenie. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, súd je toho názoru, že aj napriek tomu, že doposiaľ sa styk otca s dieťaťom realizoval iba sporadicky, mal by mať otec možnosť s dieťaťom sa kontaktovať aspoň v obmedzenom rozsahu, nakoľko prezentoval svoj záujem o stretávanie sa s dcérou. Rozsah a spôsob realizácie styku zodpovedá vykonanému dokazovaniu a zároveň zodpovedá veku dieťaťa, ako aj tomu, že doposiaľ sa styk otca s maloletou realizoval iba príležitostne. Z týchto dôvodov súd považoval za potrebné, aby sa stretnutí zúčastňovala aj matka maloletej, nakoľko maloletá otca nepozná a zatiaľ nemajú medzi sebou vybudovaný žiaden vzťah. Nemožno súhlasiť s vysloveným názorom právnej zástupkyne manželky, že otec ako nezodpovedný rodič by sa vôbec nemal s dieťaťom stretávať, pretože doposiaľ nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by bol vplyv otca na maloletú negatívny, alebo že by pôsobil nevhodne. Styk otca s dieťaťom v trvaní 3 hodín mesačne za prítomnosti matky nie je na ujmu maloletej, naopak, je v jej záujme. Pokiaľ ide o rozhodnutie o zastupovaní a správe majetku maloletej, súd s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, najmä na hráčsku minulosť otca a z toho pôsobiacich finančných problémov, priznal toto právo výlučne matke. 16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom k tomu, že manželka bola od súdneho poplatku oslobodená v celom rozsahu, súd zaviazal manžela, ktorý od súdnych poplatkov oslobodený nebol, aby nahradil štátu súdny poplatok za návrh v sume 66,- eur (§ 57 C.m.p. v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).