Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-99-2014.pdf
PDF · 206.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/99/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyni: G. T., E. XX, XXX XX U., občianka SR, právne zastúpená: Mgr. Elena Szabóová, advokát, AK Nové Zámky, Hlavné nám. 7, proti žalovanému: Štát Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody, sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania žalovaného v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa návrhom zo dňa 28.7.2014 sa domáhala na tunajšom súde proti žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 494.370,62 eur s príslušenstvom, ktoré požadovala titulom náhrady škody spôsobenej jednak nesprávnym úradným postupom a jednak nezákonným rozhodnutím orgánu štátu (ďalej i nesprávny postup a nezákonné rozhodnutie). Uvedeným nesprávnym postupom a nezákonným rozhodnutím došlo v konaniach 1T XX/XXXX v spojitosti s konaním 4 To XX/XXXX. Svoj návrh v časti nesprávneho úradného postupu zdôvodnila tým, že súdy konali neefektívne, neúčinne, zmätočne a bez rešpektovania garantovaných práv poškodenej, pritom v primeranej lehote nerozhodli čo sa týka trestu a čo sa týka zákonných nárokov poškodenej vôbec. Uloženie trestu je v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činov pre spoločnosť alebo k pomerom páchateľov (ktoré sa ani neskúmali) a aj preto je uložený druh trestu v zrejmom rozpore s účelom trestu. Súdy viac rokov trávili s tým, aby obžalovaným zabezpečili obhajcu alebo náhradného obhajcu, čím došlo nielen prieťahom v konaní ale nedošlo k rozhodnutiu v primeranej lehote - bez ohľadu na obsah rozhodnutí. Svoj návrh v časti nezákonného rozhodnutia zdôvodnila tým, že škoda bola spôsobená aj nezákonným rozhodnutím konajúcich súdov a to s početnými procesnými ako aj právnymi pochybeniami, ktoré neboli odstránené ani na jej námietky, žiadostí a podania. Dôkazom na to sú miestami až arbitrárny výklad a uplatňovanie zákonov v rozpore aj s čl. 152 ods. 4 ústavy SR ako aj samotné rozhodnutie krajského súdu, ktoré je právoplatným podkladom uplatnených nárokov. Vynesené rozsudky prvostupňového ale aj druhostupňového súdu sú nezákonné aj s poukazom na §154 a §258 Trestného poriadku platného do 31.12.2005. Na verejnom zasadnutí zo dňa 14.6.2012 sa nemohla k dokazovaniu vyjadriť a obdobne ani jej splnomocnenec. Ďalší dôkaz porušenia zákona je vynesený rozsudok, ktorý nemôže byť nestranný a nezávislý, naopak musel sa zrodiť zámerne a pod vplyvom. Uplatnené nároky sú vyčíslené ku dňu právoplatnosti vyššie citovaného rozhodnutia, t.j. k 14.6.2012.
2.Na základe čl. 46 ods. 3 Ústavy SR s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom za vyššie uvedené trestné konanie, vyčíslila, uplatnila a žiadala finančné zadosťučinenie nasledovne:
Majetkovú ujmu za trovy splnomocnenca poškodenej 1.314,04 eur, cestovné náklady poškodenej 871,27 eur, za nerozhodnutie vo veci v primeranej lehote 9500,- eur majetkovú ujmu spolu vo výške 11.685,31 eur. nemajetkovú ujmu za porušenie: príslušných zákonných ustanovení Trestného poriadku 20.000,- eur, zákazu rovnosti zbraní 3.500,- eur, zákazu prekvapivých rozhodnutí 3.500,-eur, rovnosti v konaní 3.500,-eur, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv ... 10.000,- eur, čl. 1 ods. 2 Ústavy SR 5.000,- eur, čl. 7 ods. 5 Ústavy SR 5.000,- eur, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR 5.000,- eur , čl. 12 Ústavy SR 10.000,- eur, čl. 13 Ústavy SR 10.000,- eur, čl. 16 Ústavy SR 10.000,- eur , čl. 19 Ústavy SR 10.000,- eur, čl. 21 Ústavy SR 10.000,- eur, - čl. 46 ústavy SR 40.000,- eur, čl. 47 Ústavy SR 20.000,- eur, čl. 48 Ústavy SR 20.000,- eur , čl. 141 ods. 1 Ústavy SR 10.000,- eur , čl. 144 ods. 1 Ústavy SR 10.000,- eur , čl.152 ods. 4 Ústavy SR 10.000,- eur, za psychický nátlak a obmedzenia v dôsledku súdneho konania 20.000.- eur, nemajetkovú ujmu spolu vo výške 235.500.- eur, majetkovú a nemajetkovú ujmu za nesprávny úradný postup 247.185,31 eur.
3.Za spôsobenú ujmu z nezákonného rozhodnutia žiadala finančné zadosťučinenie na základe čl. 46 ods. 3 Ústavy SR s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 514/2004 Z.z., nasledovne: Majetkovú ujmu za trovy splnomocnenca poškodenej 1314,04 eur, cestovné náklady poškodenej 871,27 eur, za nerozhodnutie vo veci v primeranej lehote 9500,- eur majetkovú ujmu spolu vo výške 11.685,31 eur. nemajetkovú ujmu za porušenie: príslušných zákonných ustanovení Trestného poriadku 20.000,- eur zákazu rovnosti zbraní 3.500,- eur, zákazu prekvapivých rozhodnutí 3.500,-eur, rovnosti v konaní 3.500,-eur , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv ... 10.000,- eur, čl. 1 ods. 2 Ústavy SR 5.000,- eur, čl. 7 ods. 5 Ústavy SR 5.000,- eur , čl. 2 ods. 2 Ústavy SR 5.000,- eur , čl. 12 Ústavy SR 10.000,- eur, čl. 13 Ústavy SR 10.000,-eur , čl. 16 Ústavy SR 10.000,- eur , čl. 19 Ústavy SR 10.000,- eur, čl. 21 Ústavy SR 10.000,- eur, - čl. 46 ústavy SR 40.000,- eur, čl. 47 Ústavy SR 20.000,- eur, čl. 48 Ústavy SR 20.000,-eur , čl. 141 ods. 1 Ústavy SR 10.000,- eur , čl. 144 ods. 1 Ústavy SR 10.000,- eur, čl.152 ods. 4 Ústavy SR 10.000,- eur, za psychický nátlak a obmedzenia v dôsledku súdneho konania 20.000.- eur, nemajetkovú ujmu spolu vo výške 235.500.- eur, majetkovú a nemajetkovú ujmu za nesprávny úradný postup 247.185,31 eur. Uplatnené nároky podľa zákona č. 514/2003 Z.z. spolu vo výške 494.370,62.- eur. Poukázala tiež na svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresované Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 14.8.2013.
4. K podanému návrhu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok - aby nastala udalosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, vznik samotnej škody ujmy a predovšetkým, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť úspešný len ten žalobca, ktorý preukáže tri skutočnosti zároveň - že postup orgánu verejnej moci voči jeho osobe napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu, že žalobcovi vznikla škoda a tiež, že táto škoda by nebola vznikla, keby orgán verejnej moci postupoval správne, t.j. v súlade so zákonom. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii. Taktiež z konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je na žalobcovi aby preukázal, že rozhodnutie, ktorým mu mala byť spôsobená škoda, spĺňa podmienky nezákonného rozhodnutia v zmysle § 5 a nasl. Zák. č. 514/2003 Z.z., a že práve v dôsledku namietaného rozhodnutia vznikla žalobcovi ujma. Žalovaná má za to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných podmienok na priznanie nároku. Nie je preukázaný nesprávny úradný postup v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., ako ani prípadné vydanie nezákonného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 1T XX/XXXX a následne na Krajskom súde v Nitre pod sp. sn. 4To XX/XXXX. Žalobkyňa taktiež nepreukázala vznik tvrdenej škody, ako ani prípadnú priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným konaním orgánov verejnej moci a vznikom škody, ktorej náhrady sa domáha. Žalovaná považuje návrh za nedôvodný a žiada ho v celom rozsahu zamietnuť. Predpokladom naplnenia podmienky nezákonnosti rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je zrušenie namietaného rozhodnutia príslušným orgánom po nadobudnutí právoplatnosti. Rozsudok zo dňa 28.10.2011, sp. zn. 1T XX/XXXX, nadobudol vo výroku o náhrade škody právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 14.06.2012, č. k. 4To XX/XXXX-XXX, ktorým krajský súd odvolanie žalobkyne ako poškodenej v trestnom konaní zamietol, a žalovaná nemá vedomosť o tom, že by niektoré z týchto právoplatných rozhodnutí (okresného či krajského súdu) bolo príslušným orgánom zrušené. Z uvedeného vyplýva, že v žalobkyňou namietanom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zo. IT XX/XXXX, a následne na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 4To XX/XXXX, nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo možné označiť za nezákonné v zmysle § 5
a nasl. Zák. č. 514/2003 Z.z., a nie je teda možné zo strany žalobcu sa domáhať ani prípadnej náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalobkyňa žalobným návrhom nepreukázala vznik žiadnej inej majetkovej či nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť namietaným postupom a rozhodnutiami súdov v konaní sp. zn. 1T XX/XXXX spôsobená. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.2.2017, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiavam písomne podaného žalobného návrhu v spojitosti s písomným vyjadrením vo veci a po vykonanom dokazovaní navrhujem tomuto návrhu vyhovieť. Poukázala na nárok žalobkyne proti žalovanému titulom jednak nezákonného rozhodnutia a jednak nesprávneho úradného postupu, ktoré sa uskutočnili v konaní XT/XX/XXXX pred OS Komárno. Žalobkyňa poukazuje jednak na procesné pochybenia orgánu verejnej moci vrátane prieťahov v konaní ako i na hmotnoprávne pochybenie orgánov trestnej moci. Žalobkyňa na odstránenie úradného postupu ako i nezákonného rozhodnutia využila všetky zákonom dané možnosti a to podaním sťažnosti predsedovi OS Komárno až po podanie sťažnosti na Ústavný súd SR. V časti nároku žalovanej na nesprávny úradný postup v prvom rade namietala prieťahy v konaní a to po vydaní nálezu Ústavného súdu dňa 27.10.2010. Tu poukázala na sťažnosť žalobkyne v trestnom konaní 4To XX/XXXX zo dňa 9.5.2012 v postavení ako poškodená. Touto sťažnosťou žalobkyňa v procesnom postavení poškodenej v trestnom konaní namieta postup súdu v konaní 1T XX/XXXX spočívajúci v ustanovovaní náhradných obhajcov pre obžalovaných v 1. a 2.rade hoci nešlo o prípad nutnej obhajoby resp. povinnej obhajoby a takýto postup zaťažil konanie neúmernými prieťahmi bez zákonného podkladu. Po podaní tejto sťažnosti sa postup súdu čiastočne zameral aj na odstránenie prieťahov, tieto prieťahy však treba hodnotiť v kontexte k celej dĺžke konania. Nesprávnosť úradného postupu namietala aj tým postupom súdu, ktorým do dnešného dňa napriek ustanoveniu Zákona č. 158/1992 resp. aktuálne platného trestného poriadku nebolo do dnešného dňa rozhodnuté o trovách, ktoré poškodenej vznikli pribratím splnomocnenca, hoci trestný poriadok túto povinnosť stanovuje súdu ako obligatórnu v prípade, že je poškodenému aspoň z časti priznaný nárok na náhradu škody v trestnom konaní, pričom aktuálne trestný poriadok umožňuje súdu rozhodnúť o uložení povinnosti nahradiť trovy vzniknuté pribratím splnomocnenca aj v prípade, že nárok na náhradu škody nepriznáva. V danej veci 1T XX/XXXX nie je sporné, že súd rozhodol odcudzujúcim rozsudkom, ktorým rozhodol o vine a treste obžalovanej. Právoplatne rozhodol aj o uložení povinnosti náhrady škody resp. jej časti. Preto zákonným dôsledkom takéhoto rozhodnutia, ktoré malo nasledovať po právoplatnosti odcudzujúceho rozsudku malo byť rozhodnutie o trovách poškodenej z titulu pribratia splnomocnenca v trestnom konaní, vzhľadom na to, že výrok ohľadom viny a trestu je právoplatný. Trovy vzniknuté pribratím splnomocnenca žiadal pribrať splnomocnenec JUDr. E. na verejnom zasadnutí o odvolaní obžalovaných proti rozsudku zo dňa 28.10.2011, ktoré verejné zasadnutie sa konalo na Krajskom Súde v Nitre 14.6.2012 a uplatnenie trov je obsahom strany 3 zápisnice. Od roku 2012 uplynula už doba, ktorú pri akejkoľvek liberálnosti nemožno hodnotiť ako dobu primeranú na rozhodnutie. Upozorňuje na to, že v trestnom konaní súd nerozhodol ani o trovách poškodenej, ktoré uplatnila v súvislosti s výkonom práv poškodeného v trestnom konaní, osobitne účasťou na hlavných pojednávaniach, verejných zasadnutiach a zabezpečovaním kópii z trestného spisu, ktoré náklady vyčíslila na strane 4 zápisnice z verejného zasadnutia zo dňa 14.6.2012 a aj osobitným písomným podaním, ktoré je prílohou tejto zápisnice. V zmysle zákona o ktorý opiera žalobkyňa žalovaný nárok je nesprávnym úradným postupom aj nečinnosť súdu, alebo nevydanie rozhodnutia. K tomuto chcem dodať, že uloženie trestu za spáchaný trestný čin za ktorý sa páchateľ odsudzuje, stráca väčšinu účinkov trestu, ktoré zákon s uložením trestu spája. Aj keď to zákon vyslovene nezakotvuje, uloženie trestu je aj pre poškodeného akým si prejavom satisfakcie vo vzťahu k trestnému činu v súvislosti s ktorým poškodenému vznikla ujma. Faktická neposti hnuteľnosť páchateľa po neprimerane dlhú dobu je sekundárnou traumatizáciou poškodeného ako obete trestného činu. Okrem tohto, že sa nedomôže satisfakcie, je poškodená ako obeť trestného činu ďalej traumatizovaná nutnosťou zúčastňovať sa procesných úkonov a znova a opakovane sa vracať k udalostiam, spomienkam a zážitkom, ktoré by najradšej z pamäti vymazala. Preto nezákonnosť takéhoto postupu je nie len nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona 514/2003 Z.z. ale je aj porušením základných práv a porušením práv, ktoré sú osobe poškodenej trestným činom garantované na úrovni medzinárodných zmlúv a pravidiel. Ako je zrejmé aj z obsahu trestného spisu aj samotný trestný spis ako je to vymedzené na strane 3 žaloby preukazuje, že konanie obžalovaných voči poškodenej pokračovali aj po začatí trestného konania 1T XX/XXXX, čím sú podporené vyššie uvedené tvrdenia žalobkyne. O pocite nepostihnuteľnosti obžalovaného a páchaním konania voči žalovanej ako poškodenej, ktoré bez ohľadu na to, či dosahujú intenzitu trestného činu, sú poškodenou vnímané ako ujma, má za to, že obžalovaný by sa takéhoto konania nedopúšťal, pokiaľ by bol v primeranej lehote a primeraným trestom postihnutý za konanie a skutky vo vzťahu ku ktorým bola v januári 2003 podaná obžaloba. Nezákonné rozhodnutia - oponuje názoru právneho zástupcu žalovaného, že v
trestnej veci neeviduje zrušené rozhodnutia po právoplatnosti. Zákon nepredpokladá, že rozhodnutie musí byť zrušené v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku alebo ústavnej sťažnosti, pretože k nezákonnosti o vydaní rozhodnutia môže dôjsť aj v konaní prvostupňovom a práve v tomto prípade je nezákonnosť dôvodom zrušenia rozsudku OS Komárno sp. zn. 1T XX/XXXX, rozsudkom KS Nitra sp. zn. 4To XX/XXXX. V trestnom konaní, a stalo sa tak aj v prejednávanej veci majú prieťahy v konaní osobitný význam potvrdený aj kriminologickou terminológiou. Jednak nepostihnutia páchateľa po pomerne dlhú dobu stúpa obrana páchateľa k páchaniu trestnej činnosti, pretože neeviduje príčinnú súvislosť medzi svojim konaním a zákonom predpokladaným následkom. Preto prieťahy v konaní môžu byť aj príčinou správania, prečo páchateľ nadobudne subjektívne presvedčenie o svojej beztrestnosti a pokračuje v proti právom konaní alebo v konaní, ktoré je spoločensky závadné, hoci nenapĺňa intenzitu trestného činu, prípadne priestupku. Druhým aspektom prieťahov v konaní je, že pri ukladaní trestu má uplynutie času zásadný význam a to jednak v tom, že klesá súvislosť páchateľa medzi spáchaním trestného činu a jeho následkom vo forme trestu a jednak súd pri ukladaní trestu s veľkým časovým odstupom od spáchania skutku o ktorom rozhoduje má tendenciu ukladať trest miernejší, pokiaľ sa páchateľ do rozhodovania o jeho treste preukázateľne nedopustil trestnej činnosti. Všeobecne je táto okolnosť využívaná obhajcami v trestnom konaní poukázaním na to, že „obžalovaný sa nedopustil inej trestnej činnosti a vedie riadny a usporiadaný život“. Posledným, ale iba v poradí a nie vo význame, je význam pre poškodenú. Odďaľovaním rozhodnutia o vine obžalovaných sa odďaľuje aj rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku poškodenej a vzhľadom na to, že nárok je uplatnený v trestnom konaní tvorí aj prekážku uplatnenia tohto nároku v konaní občianskoprávnom. Zároveň bez právoplatnosti odcudzujúceho rozsudku resp., rozsudku, ktorým sa konštatuje vina obžalovaných je aj v občianskoprávnom konaní znemožnené uplatnenie nároku na náhradu škody, resp., je podstatne sťažené. Je zjavne neprimerané aby vo vzťahu trestného konania, ktoré ako je dané z čísla konania bolo začaté v roku 2003 na základe obžaloby z roku 2003 (január) získala poškodená titulom na náhradu škody až s odstupom takmer 10-tich rokov. Poukázala na obsah trestného spisu XT/XX/ XXXX, ktorým má za preukázané, že nesprávnosť úradného postupu a nezákonnosť rozhodnutí namietajú aj obžalovaní aj keď nie podľa zákona 514/2003, ale domáhajú sa ho inštančnými postupmi trestného práva procesného a to jednak dovolaním a jednak návrhom na obnovu konania. Nejde teda len o subjektívne presvedčenie poškodenej ale aj o presvedčenie obžalovaných (odsúdených), ktoré je vyjadrené v ich procesných úkonoch. K vyjadreniu žalovanej strany, že ústavným súdom priznaná finančná kompenzácia vyčerpáva všetku náhradu, ktorá môže byť priznaná v súvislosti s nesprávnu úradným postupom a nezákonným rozhodnutím podľa žalovanej nemá oporu v zákone. Výška odškodnenia za prieťahy alebo nesprávny úradný postup priznaná ústavným súdom nemá oporu v tabuľkách, prílohách zákona, ani v inom objektívnom prameni práva. Je vždy úvahou súdu. Za podstatné považuje aj to, že predmetom konania pred ústavným súdom nebol komplex okolností založený z časti proti právnymi vzťahmi medzi poškodenou a obžalovanými ale predmetom prieskumu bola len procesná stránka. Preto ani priznané zadosť učinenie logicky nemôže zahŕňať komplexné odškodnenie tak, ako ho má na zreteli zákon č.514/2003.
6. Žalovaný na ústnom pojednávaní uviedol, že v plnej miere sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia podaného na OS Komárno k podanej žalobe a po vykonanom dokazovaní navrhuje žalobný návrh žalobkyne zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa v podanej žalobe nesplnila zákonné podmienky nároku na náhradu škody ani titulom nezákonného rozhodnutia ani titulom nesprávneho úradného postupu. V časti nezákonného rozhodnutia zastáva názor, že v trestnej veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo po právoplatnosti zrušené. V časti nesprávneho úradného postupu najmä v oblasti prieťahov v konaní poukazuje na nález ústavného súdu v predmetnej trestnej veci, kde ústavný súd konštatoval prieťah v konaní a súčasne žalobkyni priznal primerané finančné zadosť učinenie, teda v tejto časti jej návrh už bol uspokojený.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.2.2017, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že k písomnému predloženiu spresnenia žalobného nároku v súlade s uznesením z posledného pojednávania nedošlo jednak z dôvodu, že jej advokátsky koncipient je dlhodobo práce neschopný a vzhľadom na jej pracovnú zaťaženosť nebolo v jej silách vykonať tento úkon. Po konzultácii so žalobkyňou žalobkyňa neudelila súhlas na čiastočné späť vzatie v časti žalobného nároku, preto vzhľadom na viazanosť pokynov trvá žalobkyňa na podanej žalobe v celom rozsahu. Ústavný súd rozhodol v roku 2010 a primerané finančné zadosť učinenie priznal za prieťahy v súdnom konaní. Aj po vydaní nálezu ústavného súdu v trestnom konaní došlo k ďalším prieťahom dôkazom čoho je i doteraz nerozhodnutie o náhrade trov splnomocnenca poškodenej. Nesprávnym úradným postupom
je nečinnosť orgánu. Tu poukázala aj na samotný rozdiel v hodnotách a zníženie majetkovej sféry žalobkyne dôsledkom nerozhodnutia riadne a včas teda hodnota istiny medzi obdobiami 2003 a príp. 2017 je rozdielna. Nezákonnosť rozhodnutia po náleze ústavného súdu vidí v rozsudku odvolacieho súdu, ktorý zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti o uložení trestu obžalovaním. Vzhľadom k tomu sa dá dôvodne predpokladať nezákonné rozhodnutie súdu prvého stupňa, nakoľko následne došlo k jeho zrušeniu odvolacím súdom z dôvodu, že rozsudok bol v rozpore so zákonom a predpismi týkajúcimi sa trestného konania. Ďalej doplňuje v tom, že prieťahy boli aj z dôvodu odročovania pojednávaní dôsledkom ustanovenia obhajcu obžalovaním, pričom v predmetnej veci nešlo o nutnú obhajobu, teda nebolo povinnosťou súdu túto otázku týmto spôsobom riešiť. V ďalšej časti neprávneho úradného postupu zaraďuje skutočnosť, že pred rozhodnutím o treste obžalovaných súd nezisťoval ich majetkové pomery. V čase vynakladania finančných prostriedkov poškodenou na zabezpečenia splnomocnenca pre účely trestného konania žalobkyňa jednak bola čiastočnou invalidnou dôchodkyňou a jednak utrpela škodu na zdraví dôsledkom trestného činu obžalovaných. Vo vzťahu nemajetkovej ujmy poukázala na prednes z minulého pojednávania v ktorom poukázala na to, že oneskorené odsudzujúce rozhodnutie páchateľov naďalej zasahovalo do integrity poškodenej - žalobkyne, čím odôvodňuje uplatnenie nemajetkovej ujmy. Na ozrejmenie celej situácie a tej skutočnosti, že ústavný súd nemôže odškodniť sťažovateľku za všetky jej nároky poukazuje i na samotné vyjadrenie predsedu OS Komárno vo veci ústavnej sťažnosti v konaní 1T /XX/XXXX v ktorom sa predseda OS Komárno vyjadril, že prieťahy boli zistené relevantne už dňa 22.10.2008, napriek tomu sa v predchádzajúcej sťažnosti žalobkyne ako poškodenej a aj k jej ústavnej sťažnosti predchádzajúcej konaniu XUs XX/XXXX vyjadril, že prieťahy v konaní zistené nie sú. Tým súd sťažovateľku vo vzťahu k ústavnému súdu postavil do úlohy neoprávneného sťažovateľa kvôli čomu bola aj prvá ústavná sťažnosť sťažovateľky odmietnutá. Pretože však ústavný súd odškodňuje sťažovateľa len za prieťahy v konaní táto časť ujmy nebola odškodnená doteraz, bezpochyby však ide zo strany orgánu štátnej moci o zásah do osobnostných práv žalobkyne. Poukazuje na vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného, ktorú však bližšie nešpecifikovala ako námietku a v ktorej časti žalobou uplatneného nároku. V časti rozhodnutie ústavného súdu tu poukazuje na vyjadrenie predsedu Okresného súdu Komárno podané k prvej ústavnej sťažnosti žalobkyne z ktorého vyplývalo, že prieťahy zaregistroval a rieši ich. V súvislosti s jeho vyjadrením k druhej ústavnej sťažnosti však vyšlo najavo, že vedomosť o prieťahoch v trestnom konaní mal už pred podaním sťažnosti na prieťahy v konaní a preto ich nezačal riešiť až po podaní sťažnosti. Zastáva názor, že ustanovenia náhradného obhajcu v trestnom konaní pre obžalovaných bolo neefektívnym a neobvyklým rozhodnutím súdu. Súdu krátkou cestou predložila v dvoch vyhotoveniach splátkový kalendár zo dňa 22.9.2011 v ktorom žalobkyňa sa zaviazala v splátkach uhradiť svoj nedoplatok voči JUDr. E. v sume 1.314,04 eur v mesačných splátkach po 50.- eur, ktorý splátkový kalendár i dodržala a odmenu voči zástupcovi v celosti uhradila. V časti priamej škody poukazuje na obsah trestného spisu z ktorého vyplývajú jednotlivé nároky žalobkyne týmto titulom. Ohľadne porušenia právnej povinnosti poukazuje na to, že súdy musia a sú povinné poskytovať účinnú a rýchlu ochranu a vo veci rozhodnúť bez prieťahov. Aj samotné nevydanie rozhodnutia je porušením uvedenej povinnosti. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti je priama súvislosť. Poukazuje na zákonné znenia zákona č. 514/2003, z čoho vyplýva, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť a že štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti. Podporne poukazuje na článok 6 odsek 1 Dohovoru, ktorým je SR viazaná a z ktorého vyplýva tvrdenie žalobkyne týkajúce sa poskytnutia spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. Uvedený dohovor nespočetne krát aplikoval vo svojich rozhodnutiach i ústavný súd, pričom poukazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k článku 6 odsek, 1 Dohovoru, keď tieto rozhodnutia majú k rozhodovacej praxi slovenských súdov normatívny účinok. O trovách splnomocnenca poškodenej do teraz nie je rozhodnuté trestným súdom, pritom právoplatnosť rozsudku je dňa 14.6.2012. Tu poukázala na to, že sa jedná o zákonnú povinnosť súdu priznať tieto trovy, ktoré konanie nie je návrhové. Poškodený má jedinú povinnosť tieto trovy si riadne a včas uplatniť. Iná povinnosť mu z trestného poriadku nevplýva. Navrhla vykonať dôkaz a to oboznámenie rozsudku odvolacieho súdu a zrušeného rozsudku OS Komárno XT/XX/XXXX zo dňa 28.10.2011, zápisníc z verejných zasadnutí odvolacieho súdu o prejednaní odvolania aj obžalovaných. V závere poukazujúc na vykonané dokazovanie a predložené listinné dôkazy navrhla žalobe v súlade s jej písomným vyhotovením celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobkyni plnú výšku náhrady trov konania z dôvodu, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané nevydanie rozhodnutia a neposkytnutie ochrany poškodenej v konaní 1T XX/XXXX rýchlo a účinne. Dôsledkom týchto úkonov došlo k prieťahom konania čím poškodená utrpela škodu v nemajetkovej sfére. Samotné nezákonné rozhodnutia bližšie špecifikovala v doterajších prednesoch a opätovne poukázala na to, že súd o trovách splnomocnenca poškodenej doteraz nerozhodol. Teda výsledkom vykonaného dokazovania sa preukázala dôvodnosť
žalobného nároku žalobkyne. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací svojim rozhodnutím 4To XX/XXXX vo vzťahu o trovách rozhodol neoprávnene keď ňou uplatnený nárok posúdila ako „nepriamu škodu“, ktorú odkázal na konanie vo veci občianskoprávnych. Nerozhodol tým však ale o trovách splnomocnenca poškodenej v trestnom konaní. Ako je zrejmé z postupu súdu prvého stupňa súd tiež zostal voči týmto uplatneným nárokom poškodenej nečinný hoci mal o nich aj bez návrhu rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia. Preto namieta poškodená, že v konaní 1T XX/XXXX boli viac násobne porušené jej práva to opakovane, orgány štátnej moci jej ako poškodenej trestným činom na svojom zdraví neposkytli včasnú a účinnú ochranu proti protiprávnemu zásahu a tým nie len že nerešpektovali zásadné zásady trestného konania i ale u poškodenej vzbudili a fixovali pocit nemožnosti dovolať sa svojich práv beznádeje, a nemožnosti domôcť sa spravodlivosti. Je prekvapujúce ak sa zástupca riadiaceho orgánu súdov, ktorý žalovaná žiada aby poškodený v trestnom konaní vyvíjala aktivitu , ktorá sa od neho nevyžaduje ani procesným predpisom ani predpisom hmotnoprávnym a to len preto, lebo si súd nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona. Toto považuje nie za obranu v konaní ale za schvaľovanie nesprávneho postupu súdu a v ponímaní žalobkyne aj vo fixovaní protiprávneho stavu. Nie je možné osobitne v trestnom konaní žiadať od poškodenej splnenie iných povinností, než jej vyplývajú z procesného predpisu, najmä zúčastňovať sa procesných úkonov a svoje nároky si včas uplatniť. Pokiaľ by súd priznal v trestnom konaní dodatočne a ex offo nárok na náhradu trov neprizná v žiadnom prípade akékoľvek príslušenstvo z týchto trov, či je tiež jednoznačným poškodeným žalobkyne ako poškodenej v trestnom konaní. Preto možno prisvedčiť žalobkyni, že porušenie práva namieta ako komplexné, nie len v rozsahu č.l. 1 odseku 1 Dohovoru ale počnúc článkom 1 ods. 1 SR , ktorej sa SR deklaruje za právny štát. Porušené základné práva sú vymenované v žalobe a vzhľadom na to, že priamo odkazujú na ústavu SR teda na právny predpis, nepovažujme za potrebné ich bližšie špecifikovať , nakoľko toto vymedzenie nadväzuje na podania a prednesy žalobkyne v tomto konaní. Vo vzťahu rovnosti alebo diskriminácie ako to označila žalobkyňa poukazuje aj na súdnu prax trestných súdov pri ukladaní trestu. Ak od spáchania trestného činu po rozhodnutie o treste uplynul dlhší čas súdy majú tendenciu ukladať miernejšie tresty, tým však dochádza ako aj v tomto prípade k strate satisfakcie na strane poškodenej. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že došlo k nezákonným rozhodnutiam a k nesprávnemu úradnému postupu, ako i k vzniku škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne a že táto škoda a nemajetková ujma má priamu súvislosť najmä s nesprávnym postupom, preto žiadam žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
8. Žalovaný na ústnom pojednávaní opätovne poukázal na rozhodnutie ústavného súdu v trestnom konaní, ktorý súd konštatoval prieťahy v konaní a súčasne i priznal primerané finančné zadosť učinenie. Zastával názor, že týmto sú nároky žalobkyne do doby rozhodnutia ústavného súdu uspokojené. V ďalšej časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy po rozhodnutí ústavného súdu v tejto časti žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť svojho žalobného nároku. Ohľadne trov poškodenej v trestnom konaní titulom odmeny splnomocnencovi zastával názor, že o tejto záležitosti je potrebné rozhodnúť v základnom konaní, teda v trestnom konaní a v rámci predmetného konania súd svojim konaním nemôže nahradiť rozhodnutie. Nespomína si, že by žalovaný v tomto konaní vzniesol námietku premlčania, preto sa nevie bližšie k tomu vyjadriť. V časti o prieťahoch spočívajúce v odročovaniach súdnych pojednávaní z dôvodu neprítomnosti obhajcu obžalovaných poukazuje na príslušné ustanovenia trestného poriadku z ktorého vyplýva, že ak obžalovaný požiada resp. splnomocnil obhajcu na konanie súd je povinný im umožniť prítomnosť obhajcu a ak im to ich majetkové pomery nedovoľujú, musí im ustanoviť obhajcu. V ďalšej časti týkajúcej sa nálezu ústavného súdu zastáva názor že ústavný súd vo svojom náleze rozhodol na základe zisteného skutkového stavu a nie podľa jednotlivých vyjadrení strán v konaní. V predmetnom prípadne nie je preukázané ani nezákonné rozhodnutie ani nesprávny postup na napadnutej trestnej veci. Žalobkyňa nesplnila povinnosť preukázať vznik škody a nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť medzi prípadným vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. V časti jej nároku týkajúci sa nároku na náhradu trov splnomocnenca v trestnom konaní opätovne poukázal na to, že je to priamy nárok žalobkyne v konaní 1T XX/XXXX a o tom má rozhodnúť v konaní trestný súd po právoplatnosti rozsudku, preto nevidí dôvod ak skutočne o tomto nároku nebolo rozhodnuté, aby súd v trestnom konaní aj v súčasnosti o prípadnom návrhu žalobkyne rozhodol, resp. poukázal na to, že nie je zrejmé či a akú aktivitu v tomto smere vyvíjala žalobkyňa voči súdu konajúcemu v trestnom konaní do podania žaloby o náhradu škody v tejto veci. K samotnému nálezu ústavného súdu citoval body 16 a 17 z obsahu ktorých vyplýva, že ústavný súd prieťahy v napadnutom trestnom konaní konštatuje na dĺžku 28 mesiacov, pričom vyslovil názor, že i samotná žalobkyňa prispela svojim správaním a podaniami k dĺžke tohto konania. V závere vzhľadom na vykonané dokazovanie a predložené listinné dôkazy navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť z nasledovných dôvodov : Žalobkyňa nesplnila základné
podmienky zákona týkajúce sa náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko v konaní 1T XX/ XXXX nebolo vydané nezákonné rozhodnutie, prieťahy v konaní po vydaní nálezu ÚS tiež neboli, a ani nesplnila a nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy ani skutočnej škody. Poukázal na to, že v časti náhrady trov splnomocnenca poškodeného je priamym nárokom o ktorom má rozhodnúť súd v trestnom konaní a pokiaľ takto nerozhodol žalobkyňa má práva sa domáhať tohto rozhodnutia a o takomto nároku nie je príslušný rozhodovať súd v tomto konaní. Poukazuje v tejto súvislosti na ustálenú judikatúru Najvyššie ho súdu SR a ústavného súdu v zmysle ktorej náhrady škody voči štátu je možné sa domáhať až vtedy, ak veriteľ preukáže, že sa nemôže svojej pohľadávky domôcť voči svojmu dlžníkovi. Vzhľadom na uvedené a predložené listinné dôkazy navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému plnú výšku náhrady trov konania.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu strán konania oboznámením sa s listinnými dôkazmi : Nález Ústavného súdu ÚS XX/XXXX zo dňa 27.5.2010, spis XXX najmä: č.l. 111 - 119, zo spisu XX splnomocnenia č.l. 15 a 16, splnomocnenie č.l. 36. Ďalej sa oboznamuje: zápisnica konania 1T XX/XXXX -269 zo dňa 28.10.2011, písomné vyhotovenie rozsudku č.l. 589 - 601, odvolanie splnomocneného zástupcu žalobkyne č.l. 607 - 611, odvolanie poškodených č.l. 622 - 623, vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne ako poškodenej č.l. 633 - 635, zápisnica o verejnom zasadnutí č.l. 641 zo dňa 12.4.2012, zápisnica o verejnom zasadnutí zo dňa 10.5.2012 č.l. 651, splnomocnenie č.l. 659 - 660, zápisnica o verejnom zasadnutí zo dňa 14.6.2012, prednes JUDr. E. o uplatnení trov č.l. 655, Rozsudok XTo XX/XXXX č.l. 677- 687, uznesenie č.l. 690, 693, rozsudok 1T XX/XXXX č.l. 205 zo dňa 10.11.2004, zápisnica o neverejnom zasadnutí č.l. 220 XTo /X/XXXX zo dňa 12.4.2005, č.l. 222 - 226, zápisnica z HP č.l. 402 zo dňa 23.9.2010, zápisnica zo dňa 26.10.2010 č.l. 425, zápisnica 4.12.2010 č.l. 444, zápisnica o neverejnom zasadnutí č.l. 458, XTos X/XXXX, zápisnica z HP 20.5.2011 č.l. 479 - 482, č.l. 483 - ustanovenie náhradného obhajcu, zápisnica z HP zo dňa 10.6.2011 č.l. 496 - 500, zápisnica z HP zo dňa 29.1.2012 č.l. 514 - 534, splátkový kalendár zo dňa 22.9.2011 spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:
10. Okresný úrad vyšetrovania Policajného zboru Komárno uznesením ČVS: O. - XX/XX-KN-XXXX/Ha zo dňa 30.1.2001 začal trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve proti obvineným Ing. E. C. a manž. L. E. na tom základe, že dňa 28.marca 2000 , v čase asi o 18.00 h. v obci U., vo dvore rodinného domu na E. strane č. XX., B.. C. E. vykrútil ľavú ruku G. T., v dôsledku čoho táto spadla na zem, kde ju obv. L. L. ťah záprstnej kosti ľavej ruky s posunom úlomkov, pohmoždenie čela vľavo, chrbta a pravého kolena, podvrtnutie 3. prsta pravej ruky, kožné oderky a pohmoždenie ľavého predkolenia, ktoré zranenia boli spojené s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní najviac 6 týždňov včítane poúrazovej rehabilitácie. Obvinení B.. C. E. a manž. L. F.na obhajobu v trestnom konaní splnomocnili advokátku C.. X.X.XXXX. D. dňa 5.2.2001. Poškodená T. C. splnomocnila advokáta JUDr. X.X.XXXX X dňa 8.2.2001 na zastupovanie poškodenej v trestnom konaní. Obžaloba Okresnej prokuratúry Komárno na Okresný súd Komárno bola podaná dňa 22.1.2003 v konaní 1T XX/XXXX. Vo veci bol vydaný trestný rozkaz dňa 7.3.2003 , ktorým obaja obžalovaní boli odsúdení podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere po 5 (päť) mesiacov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s použitím § 59 ods. l Tr. zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá u oboch obvinených na skúšobnú dobu 18 (osemnást') mesiacov. Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú G. T., nar. XX.X.XXXX., bytom U., Ul. E. č.XX so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie o veciach občianskoprávnych. Dôsledkom podaného odporu obžalovaným, súd vo veci nariadil pojednávania a na základe vykonaného dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom dňa 10.11.2004, ktorým obžalovaných uznal vinným zo skutku ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve § 9 odsek 2 k § 221 odsek 1 Trestného zákona a odsúdil ich podľa § 221 ods. l Tr. zák. s použitím § 53 ods. 1 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na peňažné tresty po 5000,- Sk. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený obom obžalovaním ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por, súd obom obžalovaním ukladá uhradiť a to spoločne a nerozdielne pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu pobočka L., G. C. XX, Komárno sumu 4187,- Sk. Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú G. T. nar. X.X.XXXX. bytom U., ulica E. číslo XX so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na konanie veciach občianskoprávnych. Dôsledkom podaného odvolania obžalovaným ako i poškodenej Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie poškodenej zamietol. Pojednávanie dňa 9.12.2005 bolo odročené z dôvodu, že sa vyzvú obžalovaní , či si zvolia obhajcu, nakoľko výkon advokácie JUDr. R. F. bol pozastavený. Obžalovaní si zvolili obhajcu , advokátku JUDr. C. X. dňa 1.3.2006. Obžalovaní splnomocnili JUDr. R. F. na obhajobu splnomocnením zo dňa 20.9.2006. Predmetná trestná veci následne bola pridelená
po konajúcom sudcovi JUDr. G. T., dňa 24.2.2010 na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu JUDr. Y. C. a následne dňa 6.7.2010 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi tunajšieho súdu JUDr. N. L.-H.. Následne došlo k určeniu termínu hlavného pojednávania na deň 23.9.2010, ktoré bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti obhajcu obžalovaných na deň 26.10.2010, ktoré bolo odročené na 9.12.2010. Predmetné pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu námietky zaujatosti poškodenej voči konajúcemu sudcovi. Nový termín pojednávania bol určený na deň 20.5.2011, ktorý bol odročený na 10.6.2011. Nový termín bol určený na deň 21.9.2011, ktorý bol odročený na deň 28.10.2011, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok. V rozsudku boli obžalovaní uznávaní za vinných v bode 1. rozsudku s úpravou skutku, že dňa 28.3.2000 v čase asi o 18.00 hod. v obci U. vo dvore rodinného domu na E. strane č. XX. B.. C. E. vykrútil ľavú ruku G. T., v dôsledku čoho utrpela špirálovú zlomeninu 5. Záprstnej kosti ľavej ruky s posunom úlomkov a táto spadla na zem, kde ju obvinená B.. L. E. ťahala za vlasy a za šaty po dvore, čím poškodená G. T. utrpela ďalej pohmoždenie čela vľavo, chrbta a pravého kolena, podvrtnutie 3. prsta pravej ruky, kožné oderky a pohmoždenie ľavého predkolenia, ktoré zranenia boli spojené s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní najviac 6 týždňov včítane poúrazovej rehabilitácie, obžalovaný B.. C. E. v bode II. rozsudku na skutkovom základe uvedenom v obžalobe Okresnej prokuratúry Komárno sp. zn. Pv XXXX/XX zo dňa 24.3.2005, teda v bode I. rozsudku
- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví, v bode II. rozsudku obžalovaný B.. C. E. inému sa vyhrážal usmrtením takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na blízkej osobe, - dopustil sa verejne výtržnosti tým, že napadol iného, inému úmyselne ublížil na zdraví, čím spáchali v bode I. rozsudku trestný čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 221 ods. 1 Tr. zákona, v bode II. rozsudku obžalovaný v 1. rade trestný čin násilia proti skupine obyvateľova jednotlivcovi podľa § 197a ods. I, ods. 2 Tr. zák., trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Za to sa odsudzujú: žalovaný v 1. rade Ing. C. E. podľa § 221 ods. l Tr. zák. s použitím § 35 ods. l Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť') mesiacov. Obžalovaná v 2. rade B.. L. E. podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá u obžalovaného v 1. rade B.. C. E. na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnást') mesiacov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá u obžalovanej v 2. rade Ing. L. E. na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnást') mesiacov. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. Súd obom obžalovaným ukladá povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka Komárno, Malá Jarková 18, Komárno v sume 138,98 eur (4.187,- Sk). Podľa § 228 ods. l Tr. por. Súd obom obžalovaným ukladá povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne škodu poškodenej G. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U., E. ul. č. XX, v sume 177,28 eur (5.340.60 Sk). Podľa § 229 ods, 2 Tr. por. Súd poškodenú G. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U., E. ul. č. XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na konanie o občianskoprávnych veciach. Proti vyššie citovému rozsudku podala odvolanie poškodená dňa 8.12.2011. Odvolanie podali aj obžalovaní dňa 12.12.2011. Po vykonaných úkonov súvisiacich s podaním odvolania , súd prvého stupňa vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní dňa 30.1.2012. Odvolací súd termín pojednávania určil na deň 12.4.2012, ktoré bolo odročené na deň 10.5.2012. Uvedené pojednávanie bolo odročené z dôvodu, žiadosti obžalovaných , aby si mohli zvoliť nového obhajcu z toho dôvodu, že dňa 02.05.2012 sa dozvedeli, že ich obhajkyňa Dr. F. bola vzatá do väzby a za ten krátky čas si nemali možnosť zvoliť nového obhajcu. Nové pojednávanie bolo určené na deň 14.6.2012, na ktorom odvolací súd rozhodol rozsudkom tak, že podľa § 258 odsek 1 písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 (ďalej len Trestný poriadok) z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste u oboch obžalovaných. Odsudzuje obžalovaného B.. C. E. podľa § 197a odsek 2 Trestného zákona s použitím § 35 odsek 1 Trestného zákona a § 53 odsek 2 písmeno b/, odsek 3 Trestného zákona, § 54 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný peňažný trest 10 000 (desať tisíc) Sk, čo po prepočítaní podľa § 438b Trestného zákona účinného od 01.01.2006 predstavuje čiastku 331,94 eur. Podl'a § 54 odsek 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 54 odsek 3 Trestného zákona s a u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody 2 (dva) mesiace. Obžalovaná B.. L. E. podľa § 221 odsek l Trestného zákona s použitím § 53 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 Trestného zákona, § 54 odsek 1 Trestného zákona peňažný trest 6 000 (šesťtisíc) Sk, čo po prepočítaní podľa § 438b Trestného zákona účinného od 01.01.2006 predstavuje čiastku 199,16 eur. podľa § 54 odsek 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 54 odsek 3 Trestného zákona sa u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody 1 (jeden) mesiac. Podľa § 256 Trestného poriadku s a odvolanie poškodenej G. T. z a m i e t a. V dôvodoch rozsudku odvolací súd poukázal na to , že pri skúmaní výroku o treste,
odvolací súd zistil, že okresný súd nevyhodnotil dôsledne všetky kritériá rozhodné pre určenie druhu trestu, jeho výmery a účelu tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák . Nedostatočne prihliadol najmä na osoby oboch obžalovaných, následky činu a okolnosti, za ktorých boli skutky spáchané. Neprihliadol najmä na dlhé časové obdobie, ktoré uplynulo od spáchania skutkov a skutočnosť, že počas tohto obdobia obžalovaní žili riadnym životom. Preto sa uloženie trestu odňatia slobody aj keď na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby a jeho podmienečné odloženie, sa javí byt' ako neprimerane prísny a na splnenie účelu trestu tak ako to predpokladá ustanovenie § 23 odsek l Tr. zák. bude postačovať uloženie trestu peňažného a to v prípade oboch obžalovaných. Krajský súd preto za zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste u oboch obžalovaných uložil obžalovanému B.. C. E. úhrnný peňažný trest 10.000,- Sk, čo predstavuje 331,94 eur a obžalovanej B.. L. E. peňažný trest 6.000,- Sk, čo predstavuje 199,16 eur, za ; súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o odvolanie poškodenej G. T., súd prvého stupňa sa v adhéznom konaní riadil striktne ustanovením § 228 odsek 1 Tr. por., keď obžalovaných zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenej škodu vo výške 5.340,- Sk, čo zodpovedá 177,28 eur, pretože táto škoda bola poškodenou riadne a včas uplatnená a riadne dokladmi preukázaná a to konkrétne určením bodov bolestného za zranenie utrpená dňa 28.03.2000, hodnotu bodu súd prvého stupňa určil správne v súlade s vyhláškou MS SR č. 437/2004 Z.z. Pokiaľ ide o ostatné nároky poškodenej ani jeden z uplatnených nárokov poškodenej nebol uplatnený riadne, nakoľko dôvodnosť uplatnených nárokov nebola poškodenou preukázaná. Požiadavka zistiť skutkový stav platí aj pre rozhodovanie v otázke súvisiacej s výškou škody spôsobenej trestným činom. Preto zistiť presnú výšku uplatnenej škody zo strany poškodenej vyžaduje ďalšie a vzhľadom na množstvo uplatnených nárokov aj rozsiahle dokazovanie, ktoré v danom prípade presahuje potreby trestného stíhania a opätovne by ho podstatne pretiahlo. V prípade uplatneného nároku za trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní nejde o škodu priamu, ide o škodu následnú a preto pre rozhodnutie o tejto časti nároku by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania. Postup súdu prvého stupňa podľa § 229 odsek 2 Tr. por., ktorým poškodenú zo zvyškom jej nároku odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach považuje preto krajský súd za vecne správny a zákonný a odvolanie poškodenej preto podľa § 256 Tr. por. zamietol ako nedôvodné. Splnomocnenec poškodenej JUDr. E. na verejnom zasadnutí dňa 14.6.2012 uviedol „ pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia tieto činia 1 314,04 eur, taktiež sa pripájam k dôvodom odvolania, ktoré podala sama poškodená“. Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní I. ÚS XX/XXXX-XX dňa 27.5.2010 rozhodol: Základné právo G. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 1T XX/XX p o r u š e n é b o l o . Okresnému súdu Komárno prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. lT XX/XX konal bez zbytočných prieťahov. G. T. priznal finančné zadosťučinenie v sume 2.000.-eur (slovom dvetisíc eur), ktoré bol Okresný súd Komárno povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Ústavný súd v odôvodnení v ods. 17 uviedol: Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom treba uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdením sťažovateľky, ale vychádzal z komplexného posúdenia priebehu doterajšieho konania s prihliadnutím na obsah obžaloby, relevantnú právnu úpravu, ako aj doterajšiu celkovú dĺžku konania. V ods. 20 uviedol: V okolnostiach prípadu, keď v predmetnom trestnom konaní od podania obžaloby okresnému súdu proti obžalovaným uplynulo 7 rokov, ústavný súd konštatoval, že okresný súd nebral do úvahy skutočnosť, že sťažovateľka bola a je v celom priebehu trestného konania na základe uvedeného postupu tohto štátneho orgánu v stave dlhodobej právnej neistoty. V ods. 21. Uviedol: Napokon si ústavný súd nemohol nevšimnúť, že okresný súd vo vyjadrení samotného jeho predsedu priznal oprávnenosť sťažnosti, a tým aj prieťahy v konaní „ ... okrem ... od podania jej podnetu dňa 26. mája 2007 do 24. februára 2010, kedy bola vec odňatá a pridelená na rozhodnutie inému sudcovi“. V ods. 22 uviedol : Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a práva podľa čl. 6 ods. l dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 1 tohto nálezu. v ods. 26 uviedol : Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku trestného konania pred súdom (7 rokov), berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä význam uplatňovaného nároku pre sťažovateľku, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia
ústavného súdu právoplatne skončené, a s prihliadnutím na správanie sťažovateľky (bod 16) ústavný súd považoval priznanie sumy 2.000.- eur za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.
11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný od 1.1.2011 do 31.12.2012 (ďalej aj zákon o zodpovednosti za škodu) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
12.Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o zodpovednosti za škodu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru
13.Podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní
14.Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
15.Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
16.Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
17.Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému; ide o občiansko-právnu zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej mocí alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré predpoklady musia byť všetky splnené kumulatívne, sú:
- nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup
- existencia škody
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou
- skutočnosť, že škoda nebola spôsobená orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky tieto predpoklady ešte rozšíril vo svojom uznesení XCdo XX/XXXX zo dňa 20.3.2012, kde okrem iného uviedol, že: „pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti. Teda samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1) subjekt (orgán štátu) 2) predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah), 3) správanie subjektu (jeho rozhodnutie), 4) výsledok spočívajúci v škode, 5) príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a 6) protiprávnosť - nezákonnosť
Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie a musí ísť o rozhodnutie právoplatné, pretože len právoplatné rozhodnutie zak1adá zodpovednosť.“ Nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody (bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu, alebo ušlý zisk); nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb, resp. zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. To že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť (bezpečne preukázaný) a bezprostredný už konštatoval dokonca aj Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. O.). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Zhodne s vyššie uvedeným vyložil pojem „príčinná súvislosť“ Najvyšší súd SR aj v rozsudku z 28. Októbra 2010, Sp. zn. 3 Cdo XXX/ XXXX, ktorý síce nebol vydaný v právnej veci uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, no aj z neho je zrejmý ustálený výklad' pojmu „príčinná súvislosť“ v rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky vo veciach uplatňovania nároku na náhradu škody. Najvyšší súd SR taktiež konštatoval, že pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť; príčinná súvislosť' musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného (Rozsudok NS SR XCdo XXX/XXXX). V právnej náuke sa uvádza, resp. zdôrazňuje, že je to žalobca, kto musí preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za (vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou) a nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. To znamená, že existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, ako aj existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou (eventuálne nemajetkovou ujmou) musí preukázať žalobca. 18.Zákonodarca (v snahe postihnúť čo možno najväčší okruh pochybení orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci) z toho istého dôvodu, kvôli ktorému nevymedzil „nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci“, nepristúpil ani k definícii „nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci“, a prenechal tak pole právnej vede a judikatúre; zákonodarca v zákone č. 514/2003 Z.z. len príkladom uviedol pochybenia orgánu verejnej moci, ktoré spadajú pod „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“. Ako príklady nesprávneho úradného postupu zákonodarca uvádza porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní.
19.Zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje pojem „nezákonné rozhodnutie“. V legislatívnom zámere zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa uvádza že „ nezákonným rozhodnutím možno rozumieť rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Definícia nezákonného rozhodnutia spravidla ani nie je potrebná, keďže súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím, ktorým príslušný orgán zrušil alebo zmenil pre nezákonnosť rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým bola škoda spôsobená. Ak teda bolo určité rozhodnutie orgánu verejnej moci zrušené alebo zmenené, takéto rozhodnutie je potrebné považovať za rozhodnutie nezákonné - špecifickým prípadom je zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy v rámci správneho súdnictva z dôvodu nepredloženie spisového materiálu správnemu súdu. Rozhodnutím orgánu verejnej
moci sa rozumie rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní resp. civilnom sporovom konaní, civilnom mimo sporovom konaní, správnom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní. Nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže založiť tak rozhodnutie orgánu verejnej moci vo veci samej, ako aj rozhodnutie procesnej povahy (napr. rozhodnutie o prerušení konania), rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré má konštitutívny charakter, ako aj rozhodnutie deklaratórneho charakteru.
20.Za nesprávny úradný postup orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci teda nemožno považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán, resp. orgán verejnej moci pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané neskôr, v inej podobe či za iných okolností (Rozsudok NSSR XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX). 21. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci môže byť daná len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola spôsobená právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci- výnimku z tohto pravidla potom upravuje §6 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z.z., presnejšie k jeho § 6 návrh zákona stanovil vo všeobecnosti tri základné podmienky, pri splnení ktorých možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej protiprávnym, resp. nezákonným rozhodnutím, a to:
- protiprávnosť rozhodnutia
- právoplatnosť rozhodnutia.
- vyčerpanie opravných prostriedkov 22.Autentický výklad zákona č.514/2003 Z.z. je teda pokiaľ ide o požiadavku právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátu ako jednu z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu jednoznačný. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže teda založiť len také rozhodnutie orgánu štátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť, pričom základom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je len tá časť rozhodnutia, ktorá nadobudla, právoplatnosť. Nemožno sa teda domáhať nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ako to už bolo naznačené, výnimku z pravidla, že zodpovednosť za škodu pôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže založiť len právoplatné rozhodnutie, upravuje § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. - ide o prípady, keď bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť; ďalšia výnimka zo spomínaného pravidla je uvedená v § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. - ide o prípady, keď škoda je spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc.
23.Je nesporné, že škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené skôr, ako nadobudne právoplatnosť- v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia, posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Akékoľvek úvahy o vylúčení zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, ktoré bolo zrušené skôr, ako nadobudlo právoplatnosť, sú neprijateľné - všimnime si opäť slová dôvodovej správy k návrhu na vydanie zákona o ručení za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci z roku 1930: „takisto zostáva nárok na náhradu škody zachovaný, kedy napriek priaznivému výsledku opravných prostriedkov zostáva škoda alebo zvyšok škody neodvrátený“.
24.Súd v konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci nie je oprávnený skúmať ako predbežnú otázku zákonnosť rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda. Podľa Najvyššieho súdu SR, „všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR G. XX/XX)
25.Pokiaľ rozhodnutie, ktorým mala byť spôsobená škoda, nie je príslušným orgánom zrušené, platí prezumpcia jeho správnosti. Ako sa vyjadril Najvyšší súd SR vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu predpokladá zistenie, že rozhodnutie bolo nezákonné, a odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia, lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho
nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav (rozsudok Najvyššieho súdu SR XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX)
26.Z opačného uhla pohľadu súd v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu taktiež nie je oprávnený skúmať zákonnosť rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené rozhodnutie orgánu štátu, ktorým mala byť škoda spôsobená; súd si však v tomto konaní musí uvedomiť, že zrušenie rozhodnutia orgánu štátu, ktorým mala byť spôsobená škoda, nemusí nevyhnutne znamenať, že príslušný orgán mal vydať rozhodnutie v prospech toho, kto si v tomto súdnom konaní uplatňuje právo na náhradu škody.
27.Pokiaľ ide o požiadavku vyčerpania riadnych opravných prostriedkov podľa osobitných predpisov proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, ktorým mala byť škoda spôsobená, okruh riadnych opravných prostriedkov vyplýva z právnych predpisov, ktoré upravujú konanie, v ktorom bolo vydané predmetné rozhodnutie. Riadnym opravným prostriedkom sa rozumie spravidla opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej moci - napríklad odvolanie.
28.Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a za určitých okolností aj nemajetková ujma; pojmy „škoda“ a „ušlý zisk“ však tento právny predpis bližšie nevymedzuje. V judikáte R 55/71 sa skutočná škoda vymedzuje ako zmenšenie majetku, resp. úbytok majetku poškodeného, ktorý už nastal, s tým, že predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu, prípadne na vyváženie dôsledkov vyplývajúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. V súdnej praxi bol vyslovený právny názor, podľa ktorého „škoda majetku poškodeného vznikne až zaplatením pohľadávky, a nie jej vznikom prípadne okamihom jej splatnosti“
29.Ušlý zisk sa obvykle vymedzuje ako ujma spočívajúca v tom, „že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to pri skutočnej škode), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba. Pravdepodobnosť rozmnoženia majetku., lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).“ (uznesenie NS SR XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX) Ak sa fyzická osoba alebo právnická osoba domáha práva na náhradu ušlého zisku, musí preukázať, že predmetný zisk by mohla reálne dosiahnuť, ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo k jeho nesprávnemu úradnému postupu.
30.Existenciu škody musí preukázať ten, kto tvrdí, že bol poškodený nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
31.Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre vznik práv a na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmy a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy; v prípade nemajetkovej ujmy musí byť, navyše, zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce. Podľa právneho názoru Ústavného súdu ČR, v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepostačí tvrdiť prieťahy v konaní a ),primeranosť nároku“; existencia (imateriálnej) ujmy a príčinná súvislosť medzi ňou a nesprávnym úradným postupom musí , byť tvrdená a preukázaná (uznesenie Ústavného súdu ČR III. ÚS XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX). V rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2013, sp. zn. XX Co/XXX/ XXXX „Poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu škody tak práve na navrhovateľovi leží dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Aby bol splnený tento zákonný predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje. Aj pre rozhodovanie súdu o nároku na náhradu škody, resp. aj ušlého zisku totiž platí § 154 OSP, ktoré stanovuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. To znamená, že rozhodujúci je skutkový stav, aký je v čase, kedy súd vyhlasuje svoje rozhodnutie a nie stav, ktorý s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou v najbližšej budúcnosti nastane. Ak neexistuje škoda, resp. ušlý zisk v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jeho náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, čo má
za následok zamietnutie žaloby bez toho, aby bolo nutné zaoberať sa splnením ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu (pozri aj rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 25 Cdo XXXX/XXXX)“.
32.Je teda zrejmé, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy možno priznať len v súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ak bolo nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci vydané alebo ak k nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci došlo po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. aj to len vtedy, ak nemajetková ujma vznikla v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej mocí alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom nestačí len tvrdenie, že nemajetková ujma vznikla; nemajetková ujma a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom musia byť preukázané (uznesenie Ústavného súdu ČR III. ÚS XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX).
33. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodu je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť. Ak nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím (pri splnení zákonom ustanovených podmienok na úspešnosť uplatnenia náhrady škody), ktoré je potrebné charakterizovať ako príčinu, má byť spôsobený následok - škoda, musí ich spájať príčinná súvislosť, ktorá ak by chýbala, štát by nemohol niesť objektívnu zodpovednosť za majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. (uznesenie Ústavného súdu SR z 13. Októbra 2009, sp. zn. III. ÚS XXX/XX).
34. „ Pokiaľ ide o predpoklad príčinnej súvislosti, považuje dovolací súd za potrebné pre účely ďalšieho konania uviesť, že kauzálny nexus je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby nezákonné rozhodnutie a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existenciu; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť len také nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non), či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. 6 V. XXX/XXXX).“
35. „V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je preukázané, že nebyť nezákonného rozhodnutia, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká, príčinou škody môže byť len tá skutočnosť, že bez nej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí isť o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2012, sp. zn. 7 V. XX/XXXX)“ 36. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané , že žalobný návrh žalobkyni je nedôvodný. Žalobkyňa v návrhu označila v časti nesprávneho úradného postupu, že súdy konali neefektívne, neúčinne, zmätočne a bez rešpektovania garantovaných práv poškodenej, pritom v primeranej lehote nerozhodli čo sa týka trestu a čo sa týka zákonných nárokov poškodenej vôbec. Uloženie trestu je v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činov pre spoločnosť alebo k pomerom páchateľov (ktoré sa ani neskúmali) a aj preto je uložený druh trestu v zrejmom rozpore s účelom trestu. Súdy viac rokov trávili s tým, aby obžalovaným zabezpečili obhajcu alebo náhradného obhajcu, čím došlo nielen k prieťahom v konaní ale nedošlo k rozhodnutiu v primeranej lehote - bez ohľadu na obsah rozhodnutí. Uvedeným nesprávnym postupom a nezákonným rozhodnutím došlo v konaniach 1T XX/XXXX v spojitosti s konaním 4 To XX/XXXX, prieťahom v konaní a to po vydaní nálezu Ústavného súdu dňa 27.10.2010. Tu poukázala na sťažnosť žalobkyne v trestnom konaní 4To XX/
XXXX zo dňa 9.5.2012 v postavení ako poškodená a že nebolo do dnešného dňa rozhodnuté o trovách, ktoré poškodenej vznikli pribratím splnomocnenca. Súd v tejto časti prvom rade poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní I. ÚS XX/XXXX-XX dňa 27.5.2010, ktorom rozhodnutí ústavný súd konštatoval zbytočný prieťah v predmetnom konaní v trvaní 28 mesiacov a súčasne prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Súd v plnej miere sa stotožňuje s konštatovaním ústavného súdu, z uvedeného dôvodu sa k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu v konaní 1T XX/XXXX do dňa rozhodnutia ústavného súdu t.j. 27.5.2010 vyjadrovať nebude ale poukazuje na odôvodnenie citovaného rozhodnutia. V ďalšom období v časti nesprávneho úradného postupu súd poukazuje na jednotlivé úkony okresného súdu po pridelení veci sudcovi JUDr. N. L.-H. dňa 6.7.2010. Jedná sa o určeniu termínu hlavného pojednávania na deň 23.9.2010, ktoré bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti obhajcu obžalovaných na deň 26.10.2010, ktoré bolo odročené na 9.12.2010. Predmetné pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu námietky zaujatosti poškodenej voči konajúcemu sudcovi. Nový termín pojednávania bol určený na deň 20.5.2011, ktorý bol odročený na 10.6.2011. Nový termín bol určený na deň 21.9.2011, ktorý bol odročený na deň 28.10.2011, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok. Z vyššie popísaných úkonov súdu vyplýva, že sudca vo veci konal plynule v záujme rozhodnúť vec v čo najkratšej lehote. Z uvedeného dôvodu súd v období od 27.5.2010 do právoplatného skončenia veci zbytočný prieťah v konaní nezistil. V ďalšej časti nesprávneho úradného postupu, a to že uloženie trestu je v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činov pre spoločnosť alebo k pomerom páchateľov (ktoré sa ani neskúmali) a aj preto je uložený druh trestu v zrejmom rozpore s účelom trestu, súd v prvom rade poukazuje na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorý poukázal na to, že pri skúmaní výroku o treste, odvolací súd zistil, že okresný súd nevyhodnotil dôsledne všetky kritériá rozhodné pre určenie druhu trestu, jeho výmery a účelu tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 23 ods. 1 a §31 ods. 1 Tr. zák. Nedostatočne prihliadol najmä na osoby oboch obžalovaných, následky činu a okolnosti, za ktorých boli skutky spáchané. Neprihliadol najmä na dlhé časové obdobie, ktoré uplynulo od spáchania skutkov a skutočnosť, že počas tohto obdobia obžalovaní žili riadnym životom. Preto sa uloženie trestu odňatia slobody aj keď na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby a jeho podmienečné odloženie, sa javí byt' ako neprimerane prísny a na splnenie účelu trestu tak ako to predpokladá ustanovenie § 23 odsek l Tr. zák. bude postačovať uloženie trestu peňažného a to v prípade oboch obžalovaných. Z vyššie uvedeného nevyplýva záver o nesprávnom úradnom postupe nakoľko „ Ak výsledkom nesprávneho úradného postupu je rozhodnutie, ktoré bolo následne zrušené pre nezákonnosť, zrušené rozhodnutie konzumovalo dôsledky nesprávneho úradného postupu, a teda nevznikli dva rôzne tituly na náhradu škody. Škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom (§ 18 zákona číslo 58/1969 Zb.) musí byt' vyvolaná inou ako rozhodovacou činnosťou zodpovedného orgánu ( rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. augusta 2009, sp. zn. 13 Co XXX/XXXX). V ďalšej časti nesprávneho úradného postupu, ktorú žalobkyňa zdôvodnila tým, že súdy viac rokov trávili s tým, aby obžalovaným zabezpečili obhajcu alebo náhradného obhajcu, čím došlo nielen prieťahom v konaní ale nedošlo k rozhodnutiu v primeranej lehote - bez ohľadu na obsah rozhodnutí, súd poukazuje na obdobie po vydaní nálezu t.j. 27.5.2010. Odvolací súd odročil pojednávanie na deň 10.5.2012 z dôvodu, žiadosti obžalovaných , aby si mohli zvoliť nového obhajcu z toho dôvodu, že dňa 02.05.2012 sa dozvedeli, že ich obhajkyňa JUDr. F. bola vzatá do väzby a za ten krátky čas si nemali možnosť zvoliť nového obhajcu. Nové pojednávanie bolo určené na deň 14.6.2012. Namietaný úkon odvolacieho súdu nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, nakoľko pojednávanie bolo odročené iba v jednom prípade, pritom sa jednalo o objektívnu prekážku na strane obhajkyne obžalovaných, a predmetný úkon odvolacieho súdu bolo v záujme zachovania práva na obhajobu obžalovaným. V ďalšej časti nesprávneho úradného postupu, ktorú žalobkyňa zdôvodnila tým, že postupom súdu, ktorým do dnešného dňa napriek ustanoveniu Zákona č.158/1992 resp. aktuálne platného trestného poriadku nebolo do dnešného dňa rozhodnuté o trovách, ktoré poškodenej vznikli pribratím splnomocnenca, hoci za trestný poriadok túto povinnosť stanovuje súdu ako obligatórnu v prípade, že je poškodenému aspoň z časti priznaný nárok na náhradu škody v trestnom konaní, pričom aktuálne trestný poriadok umožňuje súdu rozhodnúť o uložení povinnosti nahradiť trovy vzniknuté pribratím splnomocnenca aj v prípade, že nárok na náhradu škody nepriznáva, súd v prvom rade poukazuje na výrok rozsudku odvolacieho súdu 4 To XX/XXXX zo dňa 14.6.2012, ktorým odvolanie poškodenej G. T. zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odvolací súd v prípade uplatneného nároku za trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní nakoľko nejde o škodu priamu, ide o škodu následnú a preto pre rozhodnutie o tejto časti nároku by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania, postup súdu prvého stupňa podľa § 229 odsek 2 Tr. por., ktorým poškodenú zo zvyškom jej nároku odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach považoval krajský súd za vecne správny a zákonný a odvolanie poškodenej preto podľa § 256 Tr. por.
zamietol ako nedôvodné. Súd poznamenáva, že splnomocnenec poškodenej JUDr. E. na verejnom zasadnutí dňa 14.6.2012 síce uviedol, že pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia tieto činia 1.314,04 eur, taktiež sa pripája k dôvodom odvolania, ktoré podala sama poškodená, avšak uplatnenie tohto nároku vyžaduje presnú špecifikáciu z akých úkonov a v akej sume pozostávajú trovy splnomocnenca. Preto súd považuje rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým poškodenú zo zvyškom jej nároku odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach za správny, a ako taký nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu ani nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa svoje nároky je oprávnená si uplatniť v občianskoprávnom konaní.
37.S poukazom na absenciu žalobkyňou tvrdených nezákonných rozhodnutí a žalobkyňou tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ale aj absenciu preukázania vzniku škody, vzniku ušlého zisku a vzniku nemajetkovej ujmy, ako nevyhnutných predpokladov zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobkyni nevznikol ani nárok na náhradu škody a ušlého zisku a ani na nemajetkovú ujmu v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku na náhradu škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy a je povinný tvrdiť a preukázať príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou. V danom prípade žalobkyňa ani nešpecifikovala obdobie, kedy a ako jej ujma vznikla a ako sa ujma prejavila. Žalobkyňa v konaní ani nepreukázala vznik ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti, ani jej závažnosť, či okolnosti vzniku, nepreukázala ani následky tvrdenej ujmy, a tak neuniesla dôkazné bremeno. V danom prípade teda súd poukazujúc najmä na tú skutočnosť, že žalobca v konaní nepredložil také prostriedky procesného útoku, neuviedol také skutkové tvrdenia a vykonaným dokazovaním nebol preukázaný tak skutkový stav veci, že by preukázal žalobca vznik škody a spolu s tým i príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (t.j. nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím), nepreukázal splnenie podmienok na vznik nároku na náhradu škody, a najmä z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol. V neposlednom rade súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní I. ÚS XX/XXXX-XX dňa 27.5.2010, v ktorom žalobkyni priznal finančné zadosťučinenie vo výške 2.000.- eur. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku trestného konania pred súdom (7 rokov), berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä význam uplatňovaného nároku pre sťažovateľku, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, a s prihliadnutím na správanie sťažovateľky (bod 16) ústavný súd považoval priznanie sumy 2.000.- eur za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.
38. Súd tiež poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Nitre 25 Co XX/XXXX zo dňa 13.10.2010 v ktorom odvolací súd konštatoval, že „ Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v tomto smere je absolútne nepostačujúci len odkaz na jednotlivé články Ústavy SR tak, ako to učinila žalobkyňa. Tieto len vymenúvajú vo všeobecnosti práva občanov, ktoré im ústava zaručuje, pri ich porušení a s tým spojeným morálnym zadosťučinením však je potrebné vychádzať zo závažnosti následkov, tak ako sa tieto konkrétne prejavili u jednotlivých poškodených“.
39. S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobkyni nevznikol nárok ani na náhradu škody a ani nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona z tvrdeného zodpovednostného vzťahu.
40. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP procesne úspešnej žalovanej priznal podľa § 255 ods. 1 CSP 100% náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.