Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75S/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: LI MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom Rudlovská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 962 715, právne zast: JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom, AK so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/1848 zo dňa 19. augusta 2020, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/1848 zo dňa 19. augusta 2020 a Rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 314/17-1.0/pok/r./II., IPBB_KHIP/KON/2020/1476 zo dňa 7. júla 2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „inšpektorát práce“) vyhotovil dňa 26. júla 2017 Protokol o vyšetrení príčin vzniku 2

pracovného úrazu podľa , v nadväznosti na a , a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) č: IBB-13-27-2.2/P-J02-2017/334, č. 023/2016 (ďalej len „Protokol“). Z protokolu vyplýva, že inšpektorát práce vyšetroval v čase od 1. februára 2017 do 26. júla 2017 príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorý utrpel Z. F., nar. X. E. XXXX, bytom I., L. K. XXX/X (ďalej len „poškodený“) ako zamestnanec zamestnávateľa M. F., bytom L. W. XXX/X,. I. (ďalej len „zamestnávateľ poškodeného“) dňa 26. mája 2016 o 16.00 hod. pádom z výšky na stavbe - objekt „NOVÁ RADVAŇ

- OBNOVA OBJEKTOV“ súp. č. 2412 (blok C) Banská Bystrica (ďalej len „predmetná stavba“), ktorú realizoval žalobca.

2. Úrazový dej je v Protokole popísaný tak, že „Dňa 26. mája 2016 o 7.00 hod. nastúpili do práce poškodený Z. F. s ostatnými spolupracovníkmi M. F. (zamestnávateľ) a J. D., O. F. a X. I.. Ich úlohou bolo pokračovať vo vykonávaní stavebných zatepľovacích prác na severnej štítovej strane bytového domu „NOVÁ RADVAŇ - OBNOVA OBJEKTOV“ súp. č. 2412 (blok C) Banská Bystrica. V tomto dni bolo na prednej strane stavby postavené pracovné 7 - podlažné lešenie, ktoré nebolo zhotovené k obom stranám do steny osadeného pevného výstupného požiarneho rebríka. Aby bolo možné sa do týchto

miest dostať, bola z jedného lešenia na druhé ako pracovná podlaha položená cez pevný rebrík drevená foršta s nedostatočnou šírkou (dĺžka cca 4m, šírka cca 0,25m, hrúbka cca 0,05m) bez akéhokoľvek zabezpečenia proti pádu z výšky ochrannou konštrukciou. V čase okolo 16.00 hod. poškodený stál na drevenej foršte vo výške cca 14m a vŕtal otvory do steny pre kotvenie zatepľovacieho systému. Pri vŕtaní stratil stabilitu a rovnováhu a vzhľadom na chýbajúcu ochrannú konštrukciu došlo k pádu z výšky na ubitý pevný povrch terénu. Počas pádu nohami rovno dole sa snažil rukami zachytiť buď rebríka alebo lešenia, po páde zostal ležať na ľavom boku, pričom bol pri vedomí. Po príchode sanitky bol ošetrený a prevezený do nemocnice F.D. Roosevelta Banská Bystrica, kde sa podrobil operácii a ostal tam hospitalizovaný“. Úraz poškodeného bol Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F. D. Roosevelta dňa 12. júna 2017 klasifikovaný ako závažný s ťažkou ujmou na zdraví a to: s vykĺbením ramena vľavo a členkovej kosti vpravo, so zlomeninou rebier, zlomeninou panvy, s otvorenou zlomeninou ľavého predkolenia a s trieštivou zlomeninou pravého predkolenia. Príčiny vzniku pracovného úrazu boli určené zo skutkových zistení vyplývajúcich z podania informácií uvedených v Zápisoch o podaní informácie fyzickou osobou M. F. (dňa 9. februára 2017), Z. F. (dňa 9. februára 2017 a 7. júna 2017), U. Z. (dňa 9. júna 2017) a D. D. (dňa 13. júna 2017), z obhliadky miesta pracovného úrazu zo dňa 2. júna 2017 a z fotodokumentácie miesta úrazu zhotovenej dňa 26. mája 2016 políciou. V príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu boli zistené nedostatky na strane zamestnávateľa poškodeného aj na strane kontrolovaného subjektu, kde došlo k vzniku pracovného úrazu (žalobcu) a boli prijaté opatrenia na ich odstránenie. Protokol bol dňa 26. júla 2017 prerokovaný so zamestnávateľom poškodeného. Žalobca sa prerokovania Protokolu nezúčastnil napriek tomu, že výzva na jeho prerokovanie mu bola doručená 14. júla 2017. Protokol bol žalobcovi doručený 31. júla 2017 s možnosťou vyjadriť sa k jeho obsahu do 3

piatich dní, ktorú nevyužil. Dňa 6. novembra 2017 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o začatí správneho konania o správnom delikte s výzvou na vyjadrenie a predloženie, resp. označenie dôkazov na objasnenie skutkového stavu do ôsmich dní, na ktorú žalobca nereagoval. Po zrušení (v administratívnom konaní) skôr vydaného rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy č. k.: 314/17-1.0/pok/r.-2, IPBB-_UPS/KON/2017/2741 zo 4. januára 2018 Rozhodnutím Národného inšpektorátu práce č. : PO/BEZ/2018/3455, O-133/2018 z 27. marca 2018 inšpektorát práce dňa 15. mája 2018 žalobcovi doručil Oznámenie o pokračovaní správneho konania o správnom delikte s označením dokladov preukazujúcich porušenie povinností a s výzvou na vyjadrenie a predloženie dôkazov v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v lehote ôsmich dní, ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním z 23. mája 2018. Skôr vydané administratívne rozhodnutia 3. Inšpektorát práce vydal dňa 10. júla 2018 Rozhodnutie č. k.: 314/17-1.0/pok/r./I.-2, IPBB_UPS/ KON/2017/2741, ktorým uložil žalobcovi podľa pokutu vo výške 45 000,- EUR splatnú do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v , a to za porušenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na , príloha č. 6, čl. 1.1 písm. a) vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacimi a podrobnosti odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spočívajúce v tom, že „účastník konania ako kontrolovaný subjekt - zamestnávateľ nezabezpečil zhotovenie bezpečného pracovného lešenia v rámci stavby NOVÁ RADVAŇ - OBNOVA OBJEKTOV súp. č. 2412 (blok C) Banská Bystrica na jeho severnej štítovej stene pre vykonávanie stavebných zatepľovacích prác, následkom čoho 26. mája 2016 poškodený Z. F., nar. X. E. XXXX, bytom I., L. K. XXX/X spadol z nedostatočne širokej pracovnej podlahy (drevená foršta o rozmeroch cca dĺžka 4 m, šírka 0,25 m a hrúbka 0,05 m) bez akéhokoľvek kolektívneho zabezpečenia - ochranného zábradlia z výšky cca 14 m na pevný hlinený terén (pádom utrpel poškodený závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví)“, s tým, že správny delikt je v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu Z. F., nar. X. E. XXXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 31. decembra 2015, zamestnanca zamestnávateľa - M. F., L. W. XXX/X, I., XXX XX, ktorý sa stal dňa 26. mája 2016 v čase o 16,00 hod. na pracovisku účastníka konania - stavba - objekt NOVÁ RADVAŇ - OBNOVA OBJEKTOV súp. č. 2412 (blok C) Banská Bystrica. Poškodený následkom tohto závažného pracovného úrazu utrpel podľa klasifikácie lekára (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) - MUDr. A. J. zo dňa 12. júna 2017 ťažkú ujmu na zdraví - strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti.

4

4. O podanom odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy rozhodol žalovaný ako odvolací orgán v zmysle a tak, že podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odvolanie žalobcu zamietol a Rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 314/17-1.0/pok/r./I.-2, IPBB_UPS/KON/2017/2741 zo dňa 10. júla 2018 potvrdil.

Skôr vydané rozhodnutie správneho súdu 5. Na základe správnej žaloby podanej žalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd rozsudkom č. k. -157 zo dňa 12. decembra 2019 Rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. septembra 2018 a Rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 10. júla 2018 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie konštatujúc, že rozhodnutie žalovaného trpí nezákonnosťou spočívajúcou v jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, týkajúcich sa právneho posúdenia veci tak, ako to vyplynulo z bodu 53/ uvedeného rozsudku. Vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca, ktorý bol zhotoviteľom celej stavby na základe Zmluvy o dielo uzavretej s BETA- CAR, s.r.o., nevykonával stavebné práce osobne, ale prostredníctvom subdodávateľov. Súčasťou staveniska bolo viac pracovísk, na ktorých vykonávali stavebné, alebo obdobné práce pre zhotoviteľa viacerí dodávatelia. M. F. bol ako subdodávateľ žalobcu zhotoviteľom objednaných stavebných prác, a to zateplenia fasády predmetnej stavby. Správny súd poukázal na , Vyhl. č. a konštatoval, že pre rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo podstatné zistenie, čo na stavenisku tvorilo pracovisko žalobcu a prípadne, čo tvorilo pracovisko M. F. ako zhotoviteľa časti stavebných prác. Konkrétne, či lešenie, ktorého zhotovenie bolo zabezpečené žalobcom za účelom vykonania zatepľovacích prác, bolo pracoviskom žalobcu, alebo pracoviskom M. F.. Hoci žalovaný tvrdil, že išlo o pracovisko žalobcu, pretože žalobca lešenie M. F. neodovzdal, svoje tvrdenie nepodložil žiadnou právnou úvahou. Neuviedol zákonné ustanovenie, podľa ktorého pracovisko, na ktorom nevykonávali práce žiadni zamestnanci žalobcu, len zamestnanci iného zamestnávateľa, je potrebné považovať za pracovisko žalobcu, najmä, keď podľa Vyhl. č. , ak pracovisko nie je odovzdané ďalšiemu zhotoviteľovi, tento ďalší zhotoviteľ je zhotoviteľom vykonávajúcim pracovnú činnosť na pracovisku iného zhotoviteľa, pričom žalovaný, ani prvostupňový orgán verejnej správy nevykonali na túto rozhodnú skutočnosť žiadne dokazovanie. Pre nedostatok rozhodnutia žalovaného spočívajúci v tom, že žalovaný nevysvetlil, prečo považoval žalobcu za zamestnávateľa majúceho povinnosť zabezpečovať bezpečné pracovisko dospel správny súd k záveru, že žalobcom uplatnená námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov bola dôvodná. Správny súd prvostupňovému orgánu verejnej správy uložil v ďalšom konaní povinnosť zaoberať sa pre vec podstatou skutkovou otázkou a síce, či lešenie, pádom z ktorého poškodený utrpel ťažkú ujmu na zdraví, bolo pracoviskom žalobcu, alebo pracoviskom M. F. s tým, že v prípade, že poškodený spadol z lešenia, ktoré bolo 5

pracoviskom žalobcu, potom má žalobca objektívnu zodpovednosť za vzniknutý pracovný úraz, ktorej sa nemôže zbaviť.

Pokračovanie administratívneho konania 6. Po zrušení vyššie uvedených administratívnych rozhodnutí a vrátení veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie prvostupňový orgán verejnej správy dňa 04. júna 2020 doručil právnemu zástupcovi žalobcu do jeho elektronickej schránky Oznámenie o pokračovaní v správnom konaní zo dňa 03. júna 2020 a vyzval ho, aby v lehote 8 dní od jeho doručenia (lehotu na žiadosť právneho zástupcu žalobcu predĺžil do 19. júna 2020) podal svoje vyjadrenie, resp. predložil správnemu orgánu dôkazy na objasnenie skutkovému stavu a miery svojej zodpovednosti. Tiež z vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ BB - západ obstaral zápisnicu o výsluchu svedka Petra Oláha zo dňa 15. júna 2016, fotodokumentáciu zo dňa 26. mája 2016 (5 fotografii + farebné fotky) a Uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 25. júla 2016. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 18. júna 2020.

Prvostupňové rozhodnutie

7. Inšpektorát práce Banská Bystrica vydal dňa 07. júla 2020 Rozhodnutie č. k.: 314/17- 1.0/pok/r./II., IPBB_ KHIP/KON/2020/1476, ktorým uložil žalobcovi podľa pokutu vo výške 45 000 € za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v , a to za porušenie v nadväznosti na príloha č. 6, č. l. 1.1 písm. a) Vyhl. č. , spočívajúce v tom, že „Účastník konania ako zamestnávateľ LI MANAGEMENT, s.r.o. Rudlovská cesta 2, 97401 Banská Bystrica, IČO: 459 62715 nezabezpečil zhotovenie bezpečného pracovného lešenia v rámci stavby NOVÁ RADVAŇ - OBNOVA OBJEKTOV súp. č. 2412 (blok C) Banská Bystrica na jeho severnej štítovej stene pre vykonávanie stavebných zatepľovacích prác, následkom čoho dňa 26. mája 2016 poškodený Z. F., nar. XX. E. XXXX, bytom I., L. K. XXX/X, spadol z nedostatočne širokej pracovnej podlahy (drevená foršta o rozmeroch cca dĺžka 4 m, šírka 0,25 m a hrúbka 0,05 m) bez akéhokoľvek kolektívneho zabezpečenia - ochranného zábradlia z výšky cca 14 metrov na pevný hlinený terén a týmto pádom utrpel poškodený závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví“ s tým, že správny delikt je v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu Z. F., nar. XX. E. XXXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 31. 12. 2015 zamestnávateľa - M. F., L. W. XXX/X, I., XXX XX, ktorý sa stal dňa 26. 05. 2016 v čase o 16,00 hod. na pracovisku účastníka konania - stavba - objekt NOVÁ RADVAŇ

- OBNOVA OBJEKTOV súp. č. 2412 (blok C) Banská Bystrica. Poškodený následkom tohto závažného pracovného úrazu utrpel podľa klasifikácie lekára (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) - MUDr. A. J. zo dňa 12. júna 2017 ťažkú ujmu na zdraví - strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie inšpektorátu práce“). 6

8. V odôvodnení rozhodnutia bol podrobne zopakovaný priebeh administratívneho konania, obsah jednotlivých dôkazov a skutkové zistenia, ktoré z nich prvostupňový orgán verejnej správy vyvodil, priebeh úrazového deja, klasifikácia závažnosti pracovného úrazu poškodeného, označenie právnych povinností žalobcu, ktorých následkom došlo k vzniku pracovného úrazu a ich právna klasifikácia s citáciou relevantných zákonných ustanovení. Inšpektorát práce zhrnul aj obsah svojich vyjadrení k námietkam žalobcu, ktoré uplatnil v odvolaní voči skôr vydanému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 04. januára 2018 a vo vyjadreniach zo dňa 23. mája 2018 a zo dňa 18. júna 2020 k Oznámeniu o pokračovaní správneho konania po zrušení rozhodnutí Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 10. júla 2018 a žalovaného zo dňa 18. septembra 2018.

9. Prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca bol zhotoviteľom predmetnej stavby na základe Zmluvy o dielo zo dňa 31. decembra 2015 uzavretej s objednávateľom BETA - CAR s.r.o., Pezinok. Podľa jej čl. IV. bod 2 zhotoviteľ (žalobca) v plnom rozsahu zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci všetkých osôb, ktoré sú oprávnené zdržiavať sa v priestore staveniska a vybaví ich ochrannými pracovnými pomôckami. Na základe písomnej Objednávky č. 2016005 z 13. apríla 2016 mal dodávateľ M. F. pre objednávateľa LI MANAGEMENT, s.r.o. vykonať „stavebné práce - zateplenie fasády stavby určenej objednávateľom v termíne podľa potrieb stavby“. Hoci v objednávke nebol predmet plnenia konkrétne uvedený, dodávateľ realizoval na predmetnej stavbe práce, ktoré si objednávateľ u dodávateľa objednal - zateplenie fasády. Súčasťou objednávky bolo vyhlásenie dodávateľa (M. F.), že ho objednávateľ (žalobca) riadne oboznámil a poučil, odovzdal mu všetky informácie a pokyny na zaistenie BOZP a PO platné na jeho pracoviskách ...a dodávateľ sa zaväzuje, že zabezpečí, aby jeho zamestnanci ...dostali tieto informácie a pokyny a že ich dodávateľ riadne a včas poučí o BOZP a PO. Dňa 15. mája 2016 bol odovzdávajúcim - montážnou organizáciou 4 ESTATES, s.r.o. Banská Bystrica a preberajúcim LI MANAGEMENT, s.r.o. Banská Bystrica vyhotovený Protokol o odovzdaní a prevzatí fasádneho dielcového lešenia typu „HM MERLYN BUSHING“ (systémové rámové lešenie s 1,00 m šírkou pri rozstupe polí 1,8 m a výškou 2,00 m podľa STN 738116 zaradené medzi ľahké stavebné lešenia) postaveného na predmetnej stavbe v celkovej výmere 610 m2 . V Protokole o odovzdaní a prevzatí lešenia bolo konštatované, že lešenie bolo dokončené, vybavené a vystrojené v súlade s platnými STN. Preberajúci (žalobca) nevzniesol voči postavenému lešeniu žiadne požiadavky, resp. námietky a výhrady. Dňa 26. mája 2016 vykonával poškodený Z. F. v čase od 7,00 do 16,00 hod. s ostatnými spolupracovníkmi stavebné zatepľovacie práce na severnej štítovej strane predmetnej stavby, na ktorej bolo postavené 7 - podlažné lešenie, ktoré nebolo zhotovené k obom stranám do steny osadeného pevného výstupného požiarneho rebríka. Aby bolo možné sa do týchto miest dostať, bola z jedného lešenia na druhé ako pracovná podlaha položená cez pevný rebrík drevená foršta s nedostatočnou šírkou (dĺžka cca 4 m, šírka 0,25 m, hrúbka cca 0,05

m) bez akéhokoľvek zabezpečenia proti pádu z výšky ochrannou konštrukciou. Dňa 26. mája 2016 v čase okolo 16,00 hod. poškodený stál na drevenej foršte vo výške cca 14 m a vŕtal otvory do steny pre kotvenie zatepľovacieho systému. Pri vŕtaní stratil stabilitu a rovnováhu a vzhľadom na chýbajúcu ochrannú konštrukciu došlo k jeho 7

pádu z výšky na ubitý pevný povrch terénu. Po úraze poškodeného (dňa 26. mája 2016) bola príslušníkmi polície vyhotovená fotodokumentácia lešenia s dôrazom na detail miesta práce a miesta dopadu poškodeného na terén. Fotodokumentácia, ktorá je súčasťou administratívneho spisu obsahuje päť fotografií - s pohľadom na štítovú stranu predmetnej stavby, 7 - podlažné lešenie s podlahou z foršty bez ochranného zábradlia a pohľad na hornú časť lešenia s detailom na miesto, z ktorého poškodený spadol - drevená foršta medzi lešeniami. Do zápisnice o podaní informácie zo dňa 9. februára 2017 poškodený Z. F. uviedol, že bol zamestnancom M. F.. V deň úrazu od spodnej časti štítovej strany predmetnej stavby vŕtal do steny otvory pre kotvy a následne ich osádzal. Práce vykonával z lešenia, na ktorom nerobil žiadne zásahy. V čase okolo 15.30 - 16.00 hod. bol na 7. podlaží lešenia, kde dokončoval kotvenie polystyrénu. Lešenie, kde mal položený materiál a náradie bolo kompletné. Z ľavej podlahy bola na priľahlé lešenie voľne položená drevená foršta o šírke cca 30 cm, ktorú poškodený na lešenie nezaložil. Preklenutý priestor, v ktorom bol možný voľný pád z výšky, bol v dĺžke cca 2 m. Nevedel si spomenúť, či spadol z jedného alebo druhého konca drevenej foršty. Poškodený uviedol, že im nikto nepovedal, že na lešení nemajú pracovať z dôvodu, že nie je dokončené. Buď prechádzali pri práci cez pevný požiarny rebrík, alebo mali drevenú forštu, po ktorej sa pohybovali. Do zápisnice o podaní informácie zo dňa 7. júna 2017 poškodený uviedol, že lešenári im na dotaz, aké lešenie bude postavené po oboch stranách pevného oceľového rebríka odpovedali, že pre nedostatok materiálu lešenie dokončia o týždeň. Preto sa poškodený stavbyvedúceho U. Z. pýtal, či sa bude čakať, kým bude lešenie kompletné, na čo mal on odpovedať, že stenu treba začať robiť, že doplnia pracovné podlahy medzi lešeniami. Na druhý deň bola medzi dvoma lešeniami v každom podlaží položená cez ochranný kôš pevného oceľového rebríka drevená foršta o dĺžke 4m, šírke 0,25m, hrúbke 0,05m. Poškodený uviedol, že do lešenia on, ani jeho spolupracovníci žiadnym spôsobom nezasahovali. Pred začatím prác bol poškodený stavbyvedúcim U. Z.stne vyškolený pre prácu vo výškach. Do zápisnice zo dňa dňa 9. februára 2017 zamestnávateľ poškodeného M. F. uviedol, že lešenie na predmetnej stavbe postavila lešenárska firma, do lešenia nijakým spôsobom nezasahovali. V deň vzniku úrazu poškodený vŕtal otvory do steny a osádzal kotvy na pravej strane štítovej steny. Zamestnávateľ poškodeného za ním lepidlom kotvy zatieral. Pád poškodeného nezbadal. Uviedol, že objednané práce mohli v miestach okolo pevného požiarneho rebríka robiť len vtedy, keď mali medzi dvoma lešeniami cez pevný rebrík položenú drevenú forštu, priestor okolo foršty a rebríka nebol chránený žiadnym ochranným zábradlím. Lešenie mu zápisom nebolo odovzdané. U. Z. uviedol do zápisnice o podaní informácie spísanej 9. júna 2017, že ako živnostník vykonáva rôzne stavebné práce. Pre žalobcu vykonával na stavbe - blok A obkladačské práce, neskôr vykonával obkladačské práce aj na bloku B a C, kde došlo k pracovnému úrazu. Cca v marci 2016 ho konateľ žalobcu D. D. oslovil s tým, aby dozeral na vykonávanie stavebných prác na bloku B a C. Koncom apríla 2016 prišla na stavbu partia M. F., ktorá mala dokončiť zatepľovacie práce na bloku C. U. Z. uviedol, že v mieste úrazu bolo lešenie postavené spôsobom ako je uvedené vyššie, pričom prepojenie dvoch lešení si urobila partia okolo M. F.. U. Z. od nikoho nedostal požiadavku na doplnenie lešenia v mieste osadeného pevného rebríka. Spomenul si, že partia okolo M. F. si od neho pýtala drevené foršty, pričom dôvod svojej žiadosti 8

neuviedli. U. Z. nikoho zo zamestnancov M. F. nevidel zakladať foršty medzi dve časti lešenia. Uviedol, že majiteľa lešenárskej firmy p. A. sa pýtal, prečo nie je okolo požiarneho rebríka lešenie postavené, na čo dostal odpoveď, že by si to vyžadovalo demontáž celého požiarneho rebríka. Preto sa pýtal partie okolo M. F., či im stačí lešenie v takomto stave, s čím mali súhlasiť, a preto považoval U. Z. uvedenú záležitosť za ukončenú. Uviedol, že na vedenie stavby, ani na stavby lešenia nemá odbornú spôsobilosť, nezúčastnil sa žiadneho školenia o tom, ako má byť lešenie správne zhotovené, o čom vedel aj konateľ žalobcu. Má odbornú spôsobilosť len na obkladačské práce. Ďalej uviedol, že svojím podpisom v Protokole o odovzdaní a prevzatí lešenia podpísal len vyhotovené m2 lešenia. Uviedol tiež, že foršty neboli položené v každom jednom podlaží, zrejme si ich „F.“ prekladali podľa potreby. D. D., konateľ žalobcu uviedol do zápisnice o podaní informácie zo dňa 13. júna 2017, že všetky stavebné práce na

predmetnej stavbe boli vykonávané subdodávateľsky prostredníctvom právnických osôb a živnostníkov. Na stavbe nebol žiadny stavbyvedúci, pri riadení stavby mu vypomáhal U. Z.. Lešenie zhotovila firma 4 ESTATES s.r.o. Jej konateľ Z. A. sa po oznámení pracovného úrazu vyjadril tak, že postavené lešenie je z hľadiska bezpečnosti v poriadku.

10. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplynulo, že inšpektor práce určil zdroj pracovného úrazu a príčinu pracovného úrazu na základe zhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach. Závažný pracovný úraz poškodeného zamestnanca Z. F., ktorý sa stal dňa 26. mája 2016, bol prvostupňovému orgánu verejnej správy jeho zamestnávateľom M. F. písomne oznámený až 21. decembra 2016, teda jeho ohlasovacia povinnosť nebola splnená včas, v dôsledku čoho sa vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úradu poškodeného Z. F. nezačalo bezprostredne po jeho vzniku. Inšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí ďalej citoval , , a konštatoval, že medzi žalobcom a M. F. nedošlo k dohode ohľadom zabezpečenia a vybavenia pracoviska na bezpečný výkon práce. Po odovzdaní lešenia žalobcovi lešenárskou firmou bolo lešenie doplnené a žalobca nezabezpečil, aby lešenie, ktoré používal a poskytol na používanie svojmu dodávateľovi a jeho zamestnancom („F.“), ktorí sa na ňom zdržiavali a vykonávali dohodnuté práce s vedomím žalobcu, bolo zabezpečené a vybavené ochranou proti pádu týchto osôb z výšky. Ďalej citoval vyhlášky MPSVaR č. 147/2013 Z. z, tejto vyhlášky, podľa ktorého ak pracovisko nie je odovzdané ďalšiemu zhotoviteľovi, tento ďalší zhotoviteľ je zhotoviteľom vykonávajúcim pracovnú činnosť na pracovisku iného zhotoviteľa a konštatoval, že zodpovednosť žalobcu za zaistenie BOZP na stavenisku jednoznačne vyplýva zo Zmluvy o dielo uzavretej dňa 31. decembra 2015 medzi BETA - CAR s.r.o. a žalobcom. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že by zodpovednosť za zaistenie BOZP preniesol na M. F. alebo iného svojho zmluvného partnera. Z objednávky uzavretej medzi žalobcom a M. F. vyplýva, že žalobca poučil M. F. o BOZP a PO na pracovisku, o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a ďalších skutočnostiach. Neodovzdal mu však ani pracovisko, ani lešenie, ktoré mu bolo fakticky určené na používanie pri výkone dohodnutých zatepľovacích prác a nedohodol sa s ním osobitne na zodpovednosti za zabezpečenie pracoviska. Naopak 9

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca prevzal lešenie zhotovené oprávnenou firmou bez námietok, aj keď nebolo kompletné na severnej štítovej strane po oboch stranách pevného kovového rebríka. S poukazom na čl. 4.1 prílohy č. 6 vyhlášky MPSVaR č. podľa ktorého, „lešenie alebo jeho časť sa môže odovzdať na používanie len po jeho úplnom dokončení a vybavení. Ak lešenie alebo jeho časť nie je úplne dokončené, musí sa zabrániť vstupu na nedokončené lešenie alebo na nedokončenú časť lešenia“ konštatoval, že zástupca žalobcu na stavbe U. Z. vedel o tom, že lešenie nie je kompletné a napriek tomu nezabránil M. F. a jeho zamestnancom v jeho používaní. Pritom povinnosťou U. Z. ako zodpovednej osoby poverenej žalobcom riadením stavby bolo okrem iného aj zabezpečenie bezpečného výkonu všetkých stavebných prác na predmetnej stavbe. Vo vzťahu k povinnosti vyplývajúcej z prílohy č. 6 čl. 1.1 písm. a) vyhlášky MPSVaR SR č. a to, že „pri práci vo výškach a nad voľnou hĺbkou na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoba vykonávajúca stavebné práce zabezpečuje proti pádu podľa tejto prílohy v súlade s zákona kolektívnym zabezpečením alebo osobným ochranným pracovným prostriedkom proti pádu od výšky 1,5 m“ inšpektorát práce uviedol, že lešenie bolo doplnené žalobcom, čo bolo preukázané obsahom zápisníc o podaní informácie poškodeným Z. F., ale aj M. F. a U. Z., z ktorých obsahu je zrejmé, že Igor Pohle o neúplnom lešení vedel a napriek tomu sa s M. F. a jeho zamestnancami dohodol na výkone prác z takéhoto neúplného lešenia. Po odovzdaní lešenia bolo lešenie doplnené a žalobca nezabezpečil, aby lešenie, ktoré poskytol na používanie svojmu dodávateľovi a jeho zamestnancom, ktorí sa na ňom zdržiavali a vykonávali dohodnuté práce s jeho vedomím, bolo zabezpečené a vybavené ochranou proti pádu týchto osôb z výšky. Okrem uvedeného žalobca, ktorý lešenie prevzal, zodpovedá za jeho vyhotovenie, úplnosť a bezpečnosť.

11. Z vykonaného dokazovania podľa inšpektorátu práce vyplynulo, že M. F. so svojimi zamestnancami vykonával práce - zateplenie fasády z neúplného a nebezpečného lešenia, ktoré vykazovalo viaceré technické nedostatky týkajúce sa nedostatočnej šírky pracovnej podlahy a chýbajúceho kolektívneho zabezpečenia proti pádu z výšky. Inšpektorát práce zdôraznil, že vzhľadom na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty žalobca nesie absolútnu zodpovednosť už tým, že k samotnému

nedostatku, resp. porušeniu došlo, pričom správny orgán nezohľadňuje, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Správny orgán preukazuje len samotné porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu, a nie jeho zavinenie. Princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti vylučuje zo skúmania subjektívnu stránku deliktu. Zákon neupravuje žiadne výnimky ako liberačné dôvody, na základe ktorých by sa mohol žalobca oslobodiť. Žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti absolútne bez ohľadu na to, či bola povinnosť porušená zavineným konaním alebo opomenutím konania ním samotným alebo jeho zamestnancom, či treťou osobou alebo v dôsledku určitých okolností a tiež bez ohľadu na následné odstránenie zisteného nedostatku. Na to, aby sa žalobca mohol zbaviť zodpovednosti za porušenie povinnosti musel by predložiť také dôkazy, ktoré by dokazovali, že zistený správny delikt vôbec nespáchal. Inšpektorát práce tiež uviedol, že žalobca bol v čase porušenia vytýkanej povinnosti zamestnávateľom, pričom definícia správneho deliktu upravená v § 19 ods. 1 písm. a) zákona 10

č. nevyžaduje, aby zamestnávateľ, ktorému bola uložená pokuta bol zamestnávateľom poškodeného zamestnanca. 12. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal aj na , v zmysle ktorého je oprávnený uložiť zamestnávateľovi za porušenie povinnosti sankciu až do výšky 100 000,- EUR, najmenej vo výške 33 000,- EUR, ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví. Preto po zistení, že žalobca na predmetnej stavbe vystupoval ako hlavný zhotoviteľ stavebných prác a tiež ako objednávateľ a preberajúci pracovného lešenia na štítovej strane objektu a pritom nezabezpečil zhotovenie bezpečného pracovného lešenia, čo bolo bezprostrednou príčinou vzniku pracovného úrazu poškodeného rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Vo výške uloženej pokuty zohľadnil závažnosť zistených porušení a závažnosť ich následkov s tým, že podľa charakteru spôsobených následkov ide o závažné porušenie povinností spočívajúce v tom, že na stavbe bolo už dňa 15. mája 2015 postavené sedem podlažné systémové lešenie, avšak v mieste osadenia pevného oceľového rebríka nebolo zhotovené žiadne lešenie so zábradlím a napriek tomu, že lešenie bolo dokončené a podľa odovzdávajúceho protokolu vybavené a vystrojené v súlade s platnými STN, tento stav nebol v súlade so skutočnosťou, pretože chýbalo bezpečné pracovné lešenie s ochranou proti pádu z výšky okolo pevne zabudovaného oceľového rebríka v mieste úrazu. Napriek tomu žalobca lešenie od lešenárskej firmy prevzal, podpísal odovzdávajúci a preberajúci protokol zo dňa 15. mája 2016 bez akýchkoľvek výhrad a požiadaviek na dokončenie neúplného lešenia. V dôsledku uvedeného s plným vedomím žalobcu boli medzi dvoma lešeniami prekladané drevené foršty, z ktorej pri vŕtaní kotiev zatepľovacieho systému došlo k pádu Z. F. z výšky cca 14 metrov. Z fotodokumentácie nepochybne vyplynulo, že v mieste medzi lešeniami nebolo zhotovené žiadne lešenie prezentujúce sa bezpečnou podlahou a ochranným zábradlím. V dôsledku uvedeného následkom pádu došlo dňa 26. 05. 2016 k závažnému pracovnému úrazu, následky ktorého nie sú ani v súčasnosti vyliečené. Žalobca, ktorý lešenie prevzal od zhotoviteľa nepožadoval nápravu v predmetnej časti a napriek jeho nevyhovujúcemu a nezabezpečenému technickému stavu umožnil výkon stavebných prác. Závažnosť zisteného správneho deliktu je podčiarknutá závažnosťou zranení poškodeného zamestnanca. Zohľadnil aj počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa a konštatoval, že v čase vzniku závažného pracovného úrazu poškodeného Z. F.alobca ako zamestnávateľ zamestnával 23 zamestnancov. V čase, kedy došlo k úrazu, resp. v čase od prevzatia lešenia žalobcom do užívania sa na stavbe nachádzalo viacero osôb, ktoré vykonávali stavebné pracovné činnosti buď priamo na nezabezpečenom lešení alebo v priestore pod ním, a teda svojím protiprávnym konaním žalobca vystavil všetky tieto osoby riziku ujmy na zdraví a živote. Uviedol, že práce vykonávané vo výškach možno vo všeobecnosti považovať za práce rizikové. Tým, že žalobca nezabezpečil zhotovenie bezpečného pracovného lešenia a toleroval jeho stav v časti bez akéhokoľvek kolektívneho zabezpečenia proti pádu z výšky ohrozil jednak poškodeného ako aj iné osoby pohybujúce sa v priestore na a pod lešením. Riziko pádu z provizórneho nebezpečného a neprípustného lešenia vyplynulo z nevhodnosti pracovnej podlahy a chýbajúceho ochranného zariadenia proti pádu z výšky. Ďalej uviedol, že 11

uvedený nedostatok v plnení povinností žalobcu v minulosti zistený nebol, teda ide o ojedinelý výskyt nedostatku, avšak s ťažkými následkami. V príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu bol u žalobcu zistený jeden nedostatok spočívajúci v tom, že žalobca stav nebezpečne zhotoveného pracovného lešenia toleroval už od jeho prevzatia do užívania dňom 15. mája 2016 do času vzniku závažného pracovného úrazu poškodeného dňom 26. mája 2016. Rozsah a charakter závažnosti

zisteného nedostatku na strane žalobcu správny orgán zohľadnil aj s ohľadom na zdravotné dôsledky Z. F. po utrpenom úraze. Výška sankcie vychádza z miery závažnosti zisteného porušenia povinností žalobcom vrátane jeho následkov spočívajúcich vo vzniku závažného pracovného úrazu. Prvostupňový orgán verejnej správy ako priťažujúce okolnosti v súvislosti s určením konkrétnej výšky pokuty zohľadnil závažnosť správneho deliktu (ohrozenie zamestnancov aj iných osôb na zdraví), následky zisteného porušenia povinností (vznik závažného pracovného úrazu), skutočnosť, že na stavbe sa nachádzalo viacero osôb, ktoré vykonávali stavebné pracovné činnosti, buď priamo na nezabezpečenom lešení, alebo v priestore pod ním, pričom všetky tieto osoby žalobca vystavil riziku vzniku ujmy na zdraví a živote, preukázanú existenciu ťažkej ujmy na zdraví poškodeného, ktorej následky sú trvalé a tiež riziká, ktoré sa vyskytujú s výkonom zatepľovacích prác na fasáde budovy, ktoré sú vyššie. Ako poľahčujúce okolnosti zohľadnil inšpektorát práce skutočnosť, že ide o ojedinelý výskyt nedostatku a že žalobca ako zamestnávateľ v rámci vyšetrovania príčin závažného pracovného úrazu poskytol inšpektorovi práce potrebnú súčinnosť. Sankciu uložil na spodnej hranici sadzby ustanovenej platným právnym predpisom vo výške 45 000,- EUR. Výška sankcie bola uložená tak, aby nebola pre žalobcu ako zamestnávateľa likvidačná, ale aby zároveň spĺňala požiadavku represie a mala aj preventívny účinok. Uzavrel, že uložená výška pokuty je adekvátna miere a závažnosti porušenia právnych predpisov uvedených vo výroku tohto rozhodnutia a splní represívny aj výchovný účel, pretože bude citeľná v majetkovej sfére žalobcu, čím ho odradí od ďalšieho nezákonného postupu. 13. K námietke žalobcu, týkajúcej sa podkladov rozhodnutia, ktoré neboli spôsobilé preukázať porušenie právnych povinností žalobcom (napr. výzva na prerokovanie protokolu, zaslanie protokolu na vyjadrenie, zápisnica o podaní informácie, žiadosť o nahliadnutie do spisu, odvolanie, upovedomenie...) inšpektorát práce uviedol, že nie je prekážkou pre riadne posúdenie veci a zákonnosť vedenia správneho konania a že ide o doklady, ktoré sú podkladom pre správne konanie, a teda sú procesnou stránkou pri jeho vedení, i keď nejde o také doklady, ktorými bolo preukázané porušenie povinností žalobcom. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania listinami, ktoré boli predložené v rámci súdneho konania a neboli uvedené v Oznámení zo dňa 3. júna 2020 o pokračovaní v administratívnom konaní zamietol. Uviedol, že obsah uvedených dokladov je dostatočným spôsobom popísaný v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. na jeho stranách 10 až 15 s tým, že nevyvracajú porušenie tých povinností žalobcu, ktoré mu boli kladené za vinu. Doplnenie dokazovania záznamom zo súdneho pojednávania zo dňa 12. decembra 2019 by podľa inšpektorátu práce prekračovalo potreby správneho konania, pričom z návrhu žalobcu ani nie je zrejmé, čo sa má vykonaním navrhovaných dôkazov konkrétne dokázať. Návrhu na vykonanie dokazovania z vyšetrovacieho spisu OO PZ Banská Bystrica ČVS: ORP-492/ -12

BB-2016 resp. ČVS: ORP- 270/OZ-BB-2016 vyhovel a z vyšetrovacieho spisu obstaral fotokópie navrhovaných dokladov. K námietke týkajúcej sa formulácie obsiahnutej v Oznámení o pokračovaní v správnom konaní zo dňa 3. júna 2020 a síce, že „vydá rozhodnutie o uložení pokuty“, ktorá podľa žalobcu nie je v súlade so základnými pravidlami správneho konania, pretože vzbudzuje dojem, že správny orgán má už vopred utvorený názor o tom, akým spôsobom vo veci rozhodne, inšpektorát práce uviedol, že táto formulácia má za cieľ upovedomiť resp. upozorniť žalobcu na jeho práva v správnom konaní. Pri vydaní oznámenia o pokračovaní v správnom konaní má správny orgán v tomto štádiu za to, že doposiaľ vykonané a vyhodnotené dôkazy sú pre neho dostačujúce pre riadne rozhodnutie vo veci, ktorého logickým následkom je rozhodnutie o uložení sankcie. Pokiaľ by správny orgán mal v tomto smere pochybnosť, správne konanie by nezačínal. K námietke spoľahlivo nezisteného stavu veci, keď inšpektori práce boli na mieste úrazu Z. F. v čase, keď sa tam už predmetné lešenie nenachádzalo a že správny orgán v zmysle Oznámenia zo dňa 03. 06. 2020 opomenul viacero podaní žalobcu urobených v rámci súdneho konania, inšpektorát práce uviedol, že šetrenie tohto úrazu nevykonali inšpektori práce ihneď po jeho vzniku, pretože boli mylne informovaní, že poškodený Z. F. bol v čase úrazu živnostníkom. Až po oneskorenej ohlasovacej povinnosti jeho zamestnávateľa M. F. začal inšpektorát práce vo veci vykonávať šetrenie, čo bolo už v čase, keď sa dotknuté lešenie na kontrolovanej stavbe nenachádzalo. Preto inšpektorát práce vychádzal z fotodokumentácie obsiahnutej vo vyšetrovacom spise a vyhotovenej priamo v deň úrazu, čo nemôže byť na ťarchu inšpekcii práce, ani prvostupňovému orgánu verejnej správy. K námietke týkajúcej sa obsahu zápisnice z výsluchu Z. F. s tým, že táto bola vyhotovená s odstupom dvoch týždňov odo dňa úrazu a vyplynulo z nej, že Z. F. neutrpel úraz v akejkoľvek súvislosti so stavom pracoviska resp. lešenia, ale z vlastnej nepozornosti, a preto neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi úrazom a nepreukázaným porušením povinností žalobcom, inšpektorát práce uviedol, že z vykonaných dôkazov navrhovaných samotným žalobcom nevyplývajú žalobcom tvrdené skutočnosti. Z obsahu zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Z. F. zo dňa 15. júna

2016 vyplýva, že bol vypočutý k okolnostiam vzniku úrazu v tom smere, či skutok nenapĺňa znaky trestného činu ublíženia na zdraví a orgány činné v trestom konaní neposudzovali porušenie bezpečno- technických predpisov. Z dokumentácie urobenej v deň vzniku úrazu je zrejmé, v akom stave boli pracovné podlahy medzi dvoma lešeniami na štítovej stene stavby z hľadiska ich bezpečného stavu, pretože dokumentovali pohľad na štítovú stranu stavby a sedem podlažné lešenie s podlahou z foršty bez ochranného zábradlia, ako aj pohľad na hornú časť sedem podlažného lešenia s detailom na miesto, odkadiaľ došlo k pádu poškodeného. Hoci bolo trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci, čo vyplynulo z Uznesenia o zastavení trestného stíhania ČVS: ORP-492/OZ-BB- 2016 zo dňa 25. júla 2016, uvedená skutočnosť je irelevantná pre posúdenie zodpovednosti žalobcu v tomto správnom konaní, Žalobca nesie absolútnu zodpovednosť už tým, že k samotnému nedostatku, resp. porušeniu došlo bez ohľadu na to, či ide o zavinené, alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. V administratívnom konaní sa preukazuje len samotné porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu, a nie jeho zavinenie, pretože princíp absolútnej zodpovednosti vylučuje zo skúmania subjektívnu stránku deliktu. 13

K námietke, že pracovisko bolo M. F. odovzdané, pretože bez odovzdania pracoviska by k užívaniu lešenia nebol daný základ, že nebolo preukázané, že toto pracovisko nebolo M. F. odovzdané a že, ak by bolo preukázané, že poškodený padol z foršty, potom sa nachádzal mimo lešenia, ktoré mal k prácam využívať, s tým, že v takom prípade je skutočnosť, či lešenie bolo M. F. odovzdané, alebo nie nepodstatná, inšpektorát práce uviedol, že tvrdenie žalobcu o odovzdaní pracoviska M. F. pred začatím prác nebolo ničím podložené. Ak by skutočne k jeho odovzdaniu došlo, musel by o tom byť vyhotovený písomný dokument, ktorý neexistuje. Existuje len Objednávka č. 20 16005 zo dňa 13. apríla 2016, ktorú nemožno považovať za odovzdanie staveniska resp. pracoviska. Poškodený spadol preto, že zhotovená pracovná podlaha medzi dvoma lešeniami bola svojím stavom nebezpečná a nemala žiadnu ochrannú konštrukciu proti pádu z výšky. Inšpektori práce posudzovali technický a bezpečný stav pracovných podláh v každom poschodí na celej štítovej steny stavby na základe políciou zhotovenej fotodokumentácie, z ktorej je zrejmé, aké boli nebezpečné a nezabezpečené pracovné podlahy proti pádu z výšky v čase vzniku pracovného úrazu. Podanými informáciami poškodeného a M. F. bol len potvrdený nedostatočný technický a bezpečný stav pracovných podláh. Zdôraznil, že žalobca nepredložil žiadny dokument, ktorý by ho oslobodil spod zodpovednosti za vznik úrazu poškodeného. Políciou zhotovená fotodokumentácia zreteľne poukazuje na porušenie platných právnych a technických prepisov zo strany žalobcu v rámci postupu voči M. F. a jeho zamestnancom z hľadiska výkonu stavebných prác na stavbe. Od času začatia prác na nebezpečných pracovných podlahách na štítovej stene stavby boli v plnom rozsahu ohrození pádom z výšky všetci zúčastnení, teda aj poškodený Z. F., M. F. a pod. K námietke o podstatne vyššej dôkaznej hodnote výpovede poškodeného v rámci trestného konania v krátkom čase po úraze a po poučení o následkoch krivej výpovede s tým, že doplnenie foršty žalobcom správny orgán doposiaľ nepreukázal, inšpektorát práce uviedol, že so spochybnením obsahu zápisníc o poskytnutí informácií spísaných inšpektormi práce v rámci šetrenia príčin vzniku úrazu nesúhlasí. Pred poskytnutím informácie do zápisnice boli poškodený Z. F. a ďalšie osoby M. F., D. D., U. Z. inšpektorom práce poučení v zmysle príslušných ustanovení a podľa o priestupkoch. Inšpektorát práce uzavrel, že na základe žiadosti žalobcu nevidí dôvod na zastavenie správneho konania. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že skutkový stav veci nemožno spoľahlivo zistiť, pretože od vzniku úrazu uplynula už dlhšia doba, pretože podkladom pre posúdenie zodpovednosti žalobcu sú všetky doteraz obstarané dôkazy v správnom konaní v listinnej podobe. Rozhodnutie žalovaného 14. O podanom odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný ako odvolací orgán v zmysle a Rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/ BEZ/2020/1848 zo dňa 19. augusta 2020 tak, že podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie 14

Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 314/17 - 1.0/pok/r./II., IPVB _UPS/KON/2020/1476 zo dňa 7. júla 2020 potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 15. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu veci má za to, že prvostupňový orgán verejnej správy v napadnutom rozhodnutí jednoznačne preukázal, že žalobca porušil v uvedenom čase, na uvedenom mieste, pri plnení svojich povinností a popísaným spôsobom svoje povinnosti tak, ako boli vymedzené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Je z neho zrejmé ako a na základe akého ustanovenia právneho predpisu bolo rozhodnuté,

správny delikt je skutkovo vymedzený tak, aby nedošlo k jeho zameneniu s iným deliktom a jeho právne posúdenie, vyjadrené konštatovaním o porušení konkrétnych ustanovení právnych predpisov, v dôsledku ktorých vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, vychádza z riadne popísaného skutku a z preukázaného skutočného stavu veci vyplývajúceho z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. 16. Na základe vykonaného dokazovania považoval žalovaný v zhode s prvostupňovým orgánom verejnej správy za preukázané, že žalobca bol zhotoviteľom predmetnej stavby, od objednávateľa prevzal pracovisko a spolu s pracoviskom prevzal aj zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci za všetky osoby, ktoré sa s jeho vedomím nachádzali na stavenisku. Z objednávky uzatvorenej medzi žalobcom a M. F. vyplýva, že žalobca M. F. poučil o BOZP a PO na pracovisku, o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a pod., avšak nevyplýva z nej, že by žalobca pracovisko, resp. lešenie, alebo jeho časť M. F. odovzdal, a to napriek tomu, že mu bolo fakticky určené na používanie pri výkone dohodnutých zatepľovacích prác. Ani z iných dôkazov nevyplynulo, že by sa žalobca s M. F. dohodol na prevzatí zodpovednosti za zabezpečenie pracoviska. Žalobca prevzal lešenie zhotovené oprávnenou firmou bez námietok, aj keď nebolo úplné, pretože na severnej štítovej stene po oboch stranách pevného kovového požiarneho rebríka nebolo lešenie vôbec postavené. U. Z. sa jednoznačne označil za zástupcu žalobcu na stavbe v zápisnici o podaní informácie zo dňa 09. júna 2017 s tým, že okolo marca 2016 ho konateľ žalobcu D. D. oslovil, aby dozeral na vykonávanie stavebných prác na bloku Ba C predmetnej stavby. Ako zástupca žalobcu U. Z. na stavbe vystupoval aj vo vzťahu ku M. F. a jeho zamestnancom, keď uviedol, že o neúplnom lešení vedel a napriek tomu sa s M. F. a jeho zamestnancami dohodol na vykonávaní zateplenia z tohto neúplného lešenia. Vyjadrenia zástupcu žalobcu, M. F. a poškodeného sa zhodujú v tom, že lešenie nebolo úplné a na vykonávanie zatepľovacích prác bolo nevyhnutné jeho doplnenie, ako aj v tom, že sa obe strany dohodli na pokračovaní prác. Igor Pohle sa jednoznačne vyjadril, že nevidel nikoho z F. inštalovať predmetné foršty, ktoré slúžili na doplnenie lešenia, a preto považoval žalovaný námietky žalobcu, že lešenie doplnila firma M. F. za nepreukázané. Z vyjadrenia Z. F. vyplynulo, že upozornil na neúplné lešenie, ako aj na to, že lešenie bolo doplnené forštami, ktoré tam on sám nedoplnil, ale pri nástupe na pracovisko boli na mieste. Obe strany sa nezhodujú v tom, kto predmetné lešenie doplnil. Žalovaný sa stotožnil s tým, že inšpektorát práce sa priklonil k vyjadreniu Z. F., ktoré 15

bolo konkrétne, a nie vyhýbavé. Bol tohto názoru, že stavenisko bolo pracoviskom žalobcu, pretože napriek jeho námietkam nebol preukázaný opak. U. Z. ako poverený pracovný dozor sa jednoznačne vyjadril, že nikoho z „F.“ nevidel inštalovať predmetné foršty a nebolo nepreukázané odkiaľ a ako by si „F.“ zabezpečili foršty na doplnenie lešenia s rozmermi 4 m x 0,25 m a 0,05 m. Preto je podľa žalovaného odôvodnené predpokladať, že chýbajúca časť lešenia bola doplnená žalobcom, resp. jeho zamestnancami, alebo poverenými osobami. Zodpovednosť za doplnenie lešenia mal žalobca, pretože išlo o jeho lešenie, ktoré prezval, teda zodpovedal za jeho vyhotovenie, jeho úplnosť a bezpečnosť. Nebolo preukázané, že by ho odovzdal M. F., alebo jeho zamestnancom. Žalovaný zdôraznil, že zodpovednosť je objektívna bez ohľadu na to, či mal konateľ žalobcu, alebo iná osoba odborné znalosti na posúdenie bezpečnosti a úplnosti lešenia a bez ohľadu na to, či bolo zhotovené odbornou osobou. U. Z. potvrdil, že o neúplnom lešení vedel, napriek tomu sa dohodol s M. F. a jeho zamestnancami na výkone prác z tohto neúplného lešenia. Tiež potvrdil, že lešenie v mieste v mieste úrazu bolo postavené tak, že z jednej strany lešenia bola na protistojace lešenie po oboch stranách pevného výstupného oceľového rebríka v deň úrazu 26. mája 2016 preložená drevená foršta o rozmeroch minimálne 3 až 4 m x 0,25 až 0,30 m x 0,05 m. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca, resp. ním určený dozor na stavbe, vedel o stave lešenia, jeho doplnení a išlo o jeho pracovisko, na ktorom vykonávali práce osoby s jeho vedomím. K poškodeniu zdravia poškodeného došlo práve pádom z doplnenej časti lešenia, ktoré v tejto časti nebolo vybavené kolektívnymi opatreniami na zabránenie pádu z výšky. Napriek tomu, že porušenie povinností zo strany žalobcu nebolo jedinou príčinou vzniku pracovného úrazu, pretože bolo zistené aj porušenie povinností zo strany M. F., ktoré bolo predmetom iného správneho konania, uvedené nezbavuje žalobcu ako zhotoviteľa stavby zodpovednosti za stav lešenia v jeho doplnenej časti, pretože išlo o jeho pracovisko, ktoré nebolo odovzdané iným osobám. Zo zápisníc o podaní informácie konateľom žalobcu a Igorom Pohlem vyplynulo, že obaja videli, ako M. F. a jeho zamestnanci vykonávajú na predmetnej časti lešenia práce v deň vzniku pracovného úrazu bez zabezpečenia proti pádu z výšky a nevykonali opatrenia na zaistenie bezpečnosti tohto pracoviska. Ošetrujúci lekár označil poškodenie zdravia Z. F. za ťažkú ujmu na zdraví, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s poškodením povinností zo strany žalobcu. Bolo preukázané, že k poškodeniu zdravia Z. F. došlo v dôsledku pádu z výšky približne

14 metrov preto, že pracovisko vo výške, kde vykonával prácu, nebolo bezpečné pre výkon práce, pretože nebolo vybavené akýmkoľvek kolektívnym zabezpečením proti pádu, za čo zodpovedal žalobca. 17. Žalovaný v nadväznosti na uvedené konštatoval, že záver prvostupňového orgánu verejnej správy o porušení povinností žalobcom tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Vzhľadom na preukázaný vznik ťažkej ujmy na zdraví v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu bol preukázaný správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé zmeniť záver o jeho protiprávnom konaní. Jeho argumentácia nebola dôvodom na zmenu, alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia 16

a žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci, preto žalovaný rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. 18. Žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné. Uviedol, že on a ani inšpektorát práce žalobcovi nevytýkali nedostatky na lešení v tej časti lešenia, ktoré zhotovila lešenárska firma, ale vytýkali mu porušenie právnych predpisov týkajúce sa toho, že po odovzdaní lešenia bolo toto lešenie doplnené a žalobca nezabezpečil, aby lešenie, ktoré bolo jeho pracoviskom a ktoré poskytol na používanie svojmu dodávateľovi a jeho zamestnancom („F.“), ktorí sa na ňom zdržiavali a vykonávali dohodnuté práce s jeho vedomím, bolo bezpečné a vybavené ochranou proti pádu týchto osôb z výšky. Zdôraznil, že zodpovednosť žalobcu za zaistenie BOZP na stavenisku vyplýva z jeho zmluvy s objednávateľom, s tým, že žalobca nepreukázal, že by zodpovednosť za zaistenie BOZP preniesol na M. F., alebo iného svojho zmluvného partnera. Námietku týkajúcu sa nadbytočných častí výroku rozhodnutia označil žalovaný za nedôvodnú a uviedol, že informácia, že poručenie povinnosti žalobcom je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ktorá dopĺňa popis samotného skutku, je zákonným predpokladom pre konštatovanie správneho deliktu s uplatnením sankcie podľa Na konanie sa podľa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, pokiaľ nie je ustanovené inak, preto bolo vylúčené použitie priestupkového zákona. K namietanej absencii uplatnenia žalovaný uviedol, že prítomnosť príslušného zodpovedného zamestnanca je pri vykonávanej inšpekcii práce nevyhnutná vtedy, keď je stav pracoviska tak nebezpečný, že by mohlo dôjsť k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu života a zdravia inšpektora práce. V preskúmavanej veci bolo v čase vykonávanej inšpekcie práce lešenie už odstránené, pod ukončenou stenou domu nehrozilo v čase vykonávania ohliadky miesta udalostí inšpektorom práce žiadne bezprostredné, či vážne ohrozenie života a zdravia. K námietke týkajúcej sa rozmerov foršty žalovaný uviedol, že, inšpektorát práce vychádzal z vyjadrení poškodeného Z. F., M. F., a U. Z. a z fotodokumentácie zhotovenej políciou v deň úrazu, a preto nebol dôvod na doplnenie dokazovania s cieľom preukazovať konkrétne rozmery použitej foršty, ktoré neboli v posledných 3 rokoch sporné. Tvrdenia žalobcu, že sa inšpektorát práce nevysporiadal so všetkými jeho vyjadreniami označil žalovaný za nepreukázané, pretože inšpektorát práce v odôvodnení svojho rozhodnutia zhrnul podstatné fakty a podania z doterajšieho priebehu konania, vrátane jeho vyjadrenia k odvolacím námietkam žalobcu podaným v odvolaní zo dňa 23. januára 2018 a vo vyjadrení zo dňa 23. mája 2018. Námietku o použitej formulácii „reagoval právny zástupca účastníka konania“ považoval žalovaný vo vzťahu k zákonnosti a preskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia za irelevantnú. K námietke ohľadom deja pracovného úrazu žalovaný uviedol, že okrem poškodeného nik nevidel, ako došlo k pádu, preto jeho popis vychádzal najmä z opisu poškodeného. Časový odstup medzi vznikom pracovného úrazu a podaním informácii poškodeným nevznikol nečinnosťou inšpektorátu práce, ale tým, že ani zamestnávateľ poškodeného, ani žalobca nenahlásili inšpektorátu práce vznik pracovného úrazu včas. Tento časový odstup však neznehodnocuje hodnovernosť udalosti popísanej poškodeným. Všetky 17

osoby, ktoré poskytovali v rámci šetrenia príčin pracovného úrazu informácie, boli poučené o svojich povinnostiach a právach v súvislosti s podaním informácií a prípadných následkoch podania nepravdivých informácií. Z ich vyjadrení nevyplýva žiadna konkrétna námietka voči popisu deja úrazu. Za irelevantnú označil žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa obuvi poškodeného v čase vzniku úrazu, pretože ak by bola pracovná podlaha kompletná a bezpečná, hocijaké pošmyknutie, napr. aj v dôsledku nesprávnej obuvi, čo v konaní ani nebolo zistené, nespôsobí pád z výšky, ak sú zabezpečené ochranné konštrukcie. K námietke týkajúcej sa označenie žalobcu ako zamestnávateľa žalovaný uviedol, že pre konštatovanie zodpovednosti za porušenie povinností zákonodarca neustanovuje ako podstatnú náležitosť existenciu pracovno-právneho vzťahu medzi zamestnávateľom, ktorý porušil svoje povinnosti a poškodeným, ktorý utrpel v dôsledku pracovného úrazu ťažkú ujmu na zdraví. Pre určenie zodpovednosti je nevyhnutné len to, aby išlo o zamestnávateľa, pričom v konaní bolo preukázané,

že žalobca bol v čase vzniku pracovného úrazu zamestnávateľom. Bol povinný zabezpečiť bezpečné pracovisko vo vzťahu k poškodenému, ako aj k iným osobám, ktorá sa s jeho vedomím nachádzali na pracovisku. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou o nemožnosti použitia zmluvy súkromnoprávnej povahy pre uplatnenie zodpovednosti za správny delikt, pretože ako dôkaz v konaní možno použiť všetko, čo ozrejmí skutočný stav veci. Výhrady žalobcu k nevykonaniu ním navrhovaných dôkazov označil za nedôvodné, pretože inšpektorát práce sa s návrhom na vykonanie dokazovania jednoznačne vysporiadal s tým, že z návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov nebolo zrejmé, čo nimi malo byť preukázané. Námietky o neštandardnom spôsobe konania prvostupňového orgánu verejnej správy boli irelevantné, pretože pracovné úrazy možno vyšetrovať aj na základe fotodokumentácie vyhotovenej napr. políciou, či samotným žalobcom. Sú relevantné rovnako ako dôkazy vyhotovené, čí získané priamo inšpektormi práce. Námietka, že poškodený mal pracovať mimo lešenia, keď spadol, pretože doplnená časť lešenia nie je jeho súčasťou, a teda nie je pracoviskom žalobcu bola nedôvodná, pretože lešenie je akákoľvek pomocná pracovná konštrukcia pre prácu vo výške, čiže aj provizórne drevené foršty preklenujúce dve časti lešenia sú pomocnou konštrukciou pre prácu vo výške. K namietanej výške pokuty žalovaný uviedol, že inšpektorát práce v rozhodnutí popísal všetky kritéria a okolnosti, na ktoré prihliadal a vyhodnotil priťažujúce aj poľahčujúce okolnosti. Žalovaný vyslovil názor, že zo záverov inšpektorátu práce a vyhodnotení jeho správnej úvahy pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty dostatočne vyplýva, že uložená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu, a to ochrane života a zdravia zamestnancov a jej výchovnej a preventívnej funkcii a jej odôvodnenie zodpovedá kritériám upraveným v a neprieči sa obsahu spisu, ani zásadám logického myslenia. Bola uložená v takmer minimálnej možnej výške, čo s ohľadom na prax a výšku ukladaných pokút v obdobných prípadoch neodporuje Správneho poriadku. Žaloba 19. Včas podanou správnou žalobou žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, pretože ich postup v konaní nebol súladný so zákonom, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok výrokovej časti, skutkový stav veci bol 18

nedostačujúci na riadne posúdenie veci a vykonané dôkazy neboli správne interpretované a vyhodnotené alebo neboli zobraté do úvahy vôbec. Tvrdil, že pre nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia bol na ochranu svojich práv nútený podať správnu žalobu. Navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a žalovanému uložil povinnosť v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania, alebo (alternatívne) aby rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zmenil v časti uloženej pokuty vo výške 45 000,- EUR tak, že žalobcovi sa ukladá pokuta vo výške 1 000,- EUR s tým, že žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania. 20. V časti II. žaloby žalobca nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že prvostupňový orgán verejnej správy „jednoznačne“ preukázal porušenie povinností žalobcom a že výrok jeho rozhodnutia vychádza „z riadne popísaného a preukázaného skutočného stavu veci“ s tým, že žalobca sa mal dopustiť porušenia vytýkaných povinností tým, že „nezabezpečil“ zhotovenie bezpečného pracovného lešenia, resp. tým, že „prevzal lešenie zhotovené firmou bez námietok, aj keď nebolo úplné, pretože na severnej štítovej stene po oboch stranách pevného kĺbového rebríka nebolo lešenie vôbec postavené...“ a že porušením týchto povinností malo dôjsť k pracovnému úrazu Z. F., ktorý mal spadnúť z nedostatočne širokej pracovnej podlahy, ktorou sa má rozumieť „foršta“, pretože úrazový dej Z. F. ako aj to, kto doplnil forštu na lešenie boli v priebehu celého administratívneho konania sporné. Podľa žalobcu žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy tieto sporné otázky uzavreli na podklade nedostatočne vykonaných dôkazov a vyhýbavých a nejednoznačných výpovedí, teda na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho hodnotenia dôkazov. K spornej otázke, či Z. F. padol z predmetnej foršty žalobca uviedol, že ju nepovažuje za svoje pracovisko, ani za súčasť lešenia samotného, pretože k tomu, aby sa na ňu Z. F. dostal a mohol z nej spadnúť, musel prekonať (prekročiť, preliezť) konštrukciu lešenia zabezpečujúcu ochranu proti pádu, a teda vstúpiť mimo lešenie, za čo nemôže niesť žalobca zodpovednosť. Konštrukcia zábradlia, ktorá bola na každom podlaží lešenia, zabraňovala pádu z lešenia, čo podľa žalobcu potvrdzuje, že lešenie bolo zhotovené riadne a bezvadne a tiež to, že ak niekto pracoval na foršte, pracoval mimo lešenia. Ak by aj Z. F. spadol z inej časti lešenia, a nie z foršty, padol by z bezpečnej časti lešenia, a preto nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu povinností žalobcom. Žalobca ďalej tvrdil, že pokiaľ skutkovú podstatu predmetného správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia tvorí „nezabezpečenie zhotovenia bezpečného pracovného lešenia“, resp.

prevzatie „nekompletného“ lešenia, potom samotné porušenie tejto povinnosti muselo logicky nastať ešte pred úrazom Z. F., a to momentom prevzatia lešenia žalobcom (15. 05. 2016), pretože už pri jeho prevzatí malo byť podľa žalovaného lešenie nekompletné. Žalobca namietal záver žalovaného, že pád poškodeného Z. F. z takého lešenia bol dôsledkom porušenia povinností žalobcu, pretože uvedené nie je pravda. Podľa žalobcu pád Z. F. nastal v dôsledku porušenia povinností zamestnávateľom poškodeného M. F.. Žalobca odmietol tvrdenia žalovaného, že lešenie prevzal nekompletné a že by mal niesť 19

zodpovednosť za jeho nebezpečnosť, ktorá vznikla doplnením lešenia o forštu bez akéhokoľvek jeho pričinenia, pokynu alebo vedomosti. 21. Žalobca ďalej v časti II. žaloby namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného mu bolo doručené dňa 5. septembra 2020, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie. Argumentoval tým, že skôr vydané rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica o uložení sankcie zo dňa 4. januára 2018 a rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo toto prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18. septembra 2018 potvrdené, boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. decembra 2019 sp. zn. , a teda do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici žalobcovi pokuta uložená nebola. Bola mu uložená až Rozhodnutím inšpektorátu práce zo dňa 7. júla 2020 (prvostupňové rozhodnutie), ktoré v dôsledku odvolania nenadobudlo právoplatnosť. O odvolaní rozhodol žalovaný touto žalobou napádaným rozhodnutím, ktoré bolo žalobcovi doručené 5. septembra 2020. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že na uloženie predmetnej sankcie je potrebné nahliadať tak, ako by do momentu doručenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanému uložená nebola, čo žalobca podporil poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. marca 2010, v ktorom bolo konštatované, že: „...pri výklade pojmu „uložiť sankciu“ sa vychádza zo zmyslu a účelu rozhodnutia o sankcii. Len sankcia uložená právoplatným rozhodnutím (§ 52 ods. 1 Správneho poriadku), proti ktorému už nemožno podať odvolanie (rozklad) môže splniť účel sledovaný zákonom, a to postihnúť porušovateľa zákona a súčasne pôsobiť preventívne. Pokiaľ existuje zákonná možnosť dosiahnutia zmeny alebo zrušenia rozhodnutia o sankcii riadnym opravným prostriedkom , nemožno považovať sankciu za uloženú...“. Žalobca ďalej argumentoval poukazom na s tým, že „pokutu podľa ods. 1 a 2 možno uložiť do 2 rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do 3 rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť“. Pokiaľ by žalobca vôbec pripustil, že k porušeniu jeho povinností došlo, mohlo sa tak stať už dňom 15. mája 2016, teda protokolárnym prevzatím „nekompletného“ lešenia, nezabezpečením bezpečného pracoviska, z čoho vyplýva, že dňom 15. mája 2016 začala plynúť trojročná prekluzívna lehota na uloženie pokuty. Žaloba na preskúmanie zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. septembra 2018 bola správnemu súdu doručená dňa 20. novembra 2018 a správne súdne konanie skončilo vydaním rozsudku zo dňa 12. decembra 2019, ktorého právoplatnosť nastala dňom 3. marca 2020. Keďže lehoty na zánik zodpovednosti počas správneho súdneho konania podľa neplynú, od tvrdeného porušenia povinnosti dňom 15. mája 2016 do začatia súdneho konania dňom 20. novembra 2018 uplynuli z prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie 2 roky, 6 mesiacov a 5 dní. Dňom právoplatnosti zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici začala prekluzívna lehota opätovne plynúť a do jej uplynutia chýbalo 5 mesiacov, 3 týždne a 2 dni, resp. 176 dní, ktoré uplynuli dňa 26. augusta 2020, čím zároveň uplynula aj trojročná prekluzívna lehota podľa Keďže žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť až momentom jeho doručenia žalobcovi, t. j. dňom 5. septembra 2020, právoplatnosť nadobudlo až po uplynutí prekluzívnej lehoty. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutie nevyvoláva voči účastníkovi konania žiadne účinky do momentu, kým mu nie je oznámené, resp. doručené. Vo vzťahu k povahe prekluzívnej lehoty 20

stanovenej v žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. mája 2017 sp. zn. , a síce, že „zákonodarca v stanovil subjektívnu dvojročnú prekluzívnu lehotu, ktorá plynie v rámci objektívnej trojročnej prekluzívnej lehoty. Lehoty (či doby) uvedené v cit. ustanovení (dvojročná subjektívna a trojročná objektívna) na uloženie sankcie za správny delikt sú prekluzívnymi (prepadnými) lehotami na uplynutie ktorých je povinný prihliadnuť správny orgán z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich plynutie nie je účastníkom konania namietané“. Žalobca tvrdil, že žalovaný mal na preklúziu prihliadnuť už pri rozhodovaní o opravnom prostriedku s tým, že časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej i generálnej prevencie) a dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov).

Vychádzajúc z uvedeného žalobca tvrdil, že uložená pokuta už nemôže plniť svoju preventívnu funkciu, pretože bola uložená po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, nehovoriac o oslabenej sile dôkazných prostriedkov, z ktorých žalovaný pri rozhodnutí vychádzal. Žalobca namietal preklúziu práva správnych orgánov uložiť mu sankciu. 22. V II. časti žaloby žalobca namietal aj nedostatočné vymedzenie skutku vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia s poukazom na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 5. februára 2014 sp. zn. podľa ktorého: „Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte vo všeobecnosti musí spočívať v špecifikácii deliktu, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorým sú i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne obsahujúci popis skutku, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným“. Žalobca tvrdil, že jediný časový údaj, ktorý obsahuje výrok prvostupňového rozhodnutia je, že následkom porušenia povinností, ktoré sa ním kladú žalobcovi za vinu mal Z. F. utrpieť dňa 26. mája 2020 pracovný úraz. Podľa žalobcu tento časový údaj nie je určením času, kedy mal byť žalobcom spáchaný správny delikt, ale je len dňom - časom, kedy mal nastať následok tohto porušenia. Podľa žalobcu žalovaný nevie určiť, kedy malo dôjsť k spáchaniu ním tvrdeného správneho deliktu žalobcom v dôsledku jeho (nesprávneho) postupu v správnom konaní, a to napriek tomu, že z dôvodu zachovania lehoty, v ktorej možno uložiť sankciu podľa je potrebné presne vymedziť čas, kedy bola povinnosť porušená, pretože pokutu možno uložiť najneskôr do 3 rokov odo dňa jej porušenia (objektívna lehota). Preto je irelevantné zaoberať sa prípadným porušením povinnosti v čase predchádzajúcom tomuto obdobiu. Keďže ide o preklúziu práva (zánik práva sankcionovať), súd touto okolnosťou zaoberal ex offo. Žalobca v tejto súvislosti tiež tvrdil, že keďže vo výroku nebol špecifikovaný čas porušenia jeho povinností, je rozhodnutie nepreskúmateľné, a preto nedáva súdu možnosť zaujať stanovisko k dodržaniu lehoty na sankcionovanie. 21

23. Absencia konkrétneho časového údaju, kedy mal žalobca porušiť svoje povinnosti je podľa žalobcu ďalším dôvodom (II. časť žaloby) na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal, že pokiaľ mal spôsob spáchania správneho deliktu, ktorý mu bol kladený za vinu spočívať v ...“nezabezpečení zhotovenia bezpečného pracovného lešenia v rámci stavby...“, tak uvedeného konania sa žalobca nikdy nedopustil a prvostupňový orgán verejnej správy ani neurčil, kedy sa mal takéhoto skutku dopustiť. Žalobca vyjadril názor, že zabezpečil zhotovenie bezpečného pracovného lešenia, čo bolo potvrdené Protokolom o jeho odovzdaní a prevzatí. Ak by žalobca aj pripustil, že zhotovenie bezpečného lešenia nezabezpečil, mohlo sa tak stať len dňom 15. mája 2016. Podľa žalobcu z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, či sa žalobcovi kladie za vinu prvotné prevzatie údajne nekompletného lešenia, alebo doposiaľ nepreukázané doplnenie tohto lešenia o forštu. V každom prípade žalobca tvrdil, že sa takéhoto konania nedopustil. Lešenie prevzal riadne vystrojené v súlade s STN a to, že by ho doplnil, nebolo preukázané. Za rozhodujúcu však označil tú skutočnosť, že právo uložiť sankciu bolo prekludované, na čo mal žalovaný prihliadať z úradnej povinnosti. Keďže tak neučinil, navrhol aby správny súd rozhodnutie zrušil bez toho, aby vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 24. V bode III. žaloby žalobca namieta záver žalovaného, že mal prevziať lešenie zhotovené oprávnenou firmou bez námietok, aj keď nebolo úplné, pretože toto tvrdenie žalovaného nie je ničím preukázané a vychádza z nesprávneho a účelového hodnotenia dôkazov. Jediný a navyše písomný dôkaz hovoriaci o stave predmetného lešenia v čase jeho prevzatia je preberací protokol zo dňa 15. mája 2016, v ktorom sa uvádza, že lešenie montážna firma „...dokončila, vybavila a vystrojila podľa platných STN...“, čo potvrdil aj konateľ žalobcu a aj odovzdávajúca firma svojimi podpismi v tomto protokole. To podľa žalobcu znamená, že v čase prevzatia bolo lešenie kompletné a riadne zhotovené. Preto v rozpore s týmto dôkazom žalovaný tvrdil, že tomu tak nebolo a to aj s ohľadom na to, že sám (resp. ani Inšpektorát práce v Banskej Bystrici) lešenie nikdy neobhliadol, keďže inšpektori práce miesto úrazu navštívili až v čase, keď sa tam už lešenie nenachádzalo. K tvrdeniu žalovaného, že nebezpečnosť lešenia bola spôsobená forštou, ktorá sa mala stať súčasťou lešenia žalobca uviedol, že forštu nemožno považovať za súčasť lešenia, ale iba za cudzí prvok, pretože nejde o žiaden dielec lešenia používaný k stavbe lešenia toho typu, ktorý bol žalobcovi dodaný. Preto sú podľa žalobcu nesprávne závery orgánov verejnej správy o tom, že žalobca mal prevziať nekompletné lešenie a že žalobca doplnil lešenie o forštu. Sú založené na dôkazoch, ktorými sú neurčité výpovede poškodeného Z. F., pričom nie je zrejmé, prečo prvostupňový orgán verejnej správy tento dôkaz uprednostnil pred písomným dôkazom - Protokolom o odovzdaní a prevzatí lešenia. Správny orgán sa podľa žalobcu vecou nezaoberal dostatočne svedomite a jednotlivé

dôkazy nehodnotil správne, resp. že ich hodnotil účelovo v jeho neprospech. Žalobca ďalej tvrdil, že aj ak je na fotografiách z vyšetrovacieho spisu neskôr zachytená predmetná foršta, táto tam v čase prevzatia lešenia rozhodne nebola. Jej existencia by odporovala vyhláseniu o súladnosti lešenia s STN, ktoré bolo obsahom uvedeného Protokolu o odovzdaní a prevzatí lešenia z 15. mája 2016. Preto označil žalobca tvrdenie žalovaného, že prevzal nekompletné alebo nebezpečné lešenie za nepravdivé 22

a nepreukázané žiadnym spoľahlivým spôsobom. Foršta bola, resp. musela byť na lešenie doplnená, a to bez vedomia a bez pokynu žalobcu. Hoci žalovaný v rozhodnutí správne konštatoval, že v spornej otázke doplnenia lešenia o forštu sa strany nezhodli, žalovaný sa stotožnil s postupom prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý sa za účelom zodpovedania tejto spornej otázky priklonil k vyjadreniu poškodeného Z. F., ktoré označil za konkrétne a nie vyhýbavé s tým, že ním má byť preukázané, že forštu doplnil sám žalobca (právnická osoba). Žalobca s týmto účelovým vyhodnotením dôkazu (vyjadrenia poškodeného Z. F.) zásadne nesúhlasil. Dodal, že vyjadrenie Z. F. obsiahnuté v zápisnici o podaní informácie zo dňa 9. februára 2017 a v zápisnici o podaní informácie - dopočutie zo dňa 7. júna 2017, ktoré žalovaný vyhotovil s výrazným časovým odstupom odo dňa samotného pracovného úrazu sa líšia. Z vyjadrenia Z. F. k otázke doplnenia foršty „... na druhý deň sme prišli ráno na stavbu, medzi dvoma lešeniami v každom podlaží cez ochranný kôš pevného oceľového rebríka bola položená drevená foršta...“ ...„všetky práce sme vykonávali z pracovného lešenia, my sme na ňom nerobili žiadne zásahy...“ nevyplýva, kto a kedy forštu doplnil, vyplýva z nich jedine tvrdenie Z. F., že on ju nedoplnil. Preto z tejto výpovede nemožno ani náznakom vyvodiť, že forštu doplnil žalobca a výpoveď Z. F. nemožno označiť ani za konkrétnu a nevyhýbavú. Aj z predložených fotografií je podľa žalobcu zrejmé, že foršta nebola doplnená na každom jednom podlaží lešenia, ako to tvrdil Z. F., a preto nie je jeho vyjadrenie dôveryhodné. Žalobca tiež poukázal na výpoveď U. Z., jeho subdodávateľa, ktorý v zápisnici o podaní informácie zo dňa 9. júna 2017 uviedol, že foršta „určite nebola jedna v kuse... foršty neboli v každom jednom podlaží, zrejme si ich prekladali F. podľa potreby...“ a na jej základe tvrdil, že vyjadrenie Z. F. nemôže slúžiť ako dôkaz na určenie osoby, ktorá forštu na lešenie doplnila a už vôbec nie na označenie žalobcu ako toho, kto forštu doplnil. Žalobca poukázal aj na ďalšiu časť vyjadrenia U. Z. (v zápisnici o podaní informácie z 9. júna 2017), že „... do tohto stavu z hľadiska prepojenia 2 lešení si podľa mňa urobila partia okolo M. F. spolu aj s poškodeným...“,. že „F.“ si od neho „... pýtali drevené foršty, nepovedali, na čo ich chcú“ alebo že „... od nikoho z nich som nedostal požiadavku o doplnenie predmetného lešenia v mieste osadeného pevného rebríka...“ s tým, že nik z vypočúvaných osôb neuviedol a ani len nenaznačil, že by forštu na lešenie mal doplniť žalobca, že by k tomu dal pokyn alebo, že by si ktokoľvek od žalobcu k tomu pýtal súhlas. Podľa žalobcu výpoveď U. Z. smeruje skôr k tomu, že foršty na lešenie doplnili F. (možno aj sám poškodený), keďže si nejaké foršty pýtali, hľadali ich a neskôr s nimi pracovali, prekladali si ich. Ani argumentácia žalovaného, že U. Z. nevidel nikoho z F. forštu na lešenie dopĺňať, nie je podľa žalobcu potvrdením toho, že by forštu doplnil sám žalobca alebo U. Z.. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení rozhodnutia argumentoval tým, že je dôvodné predpokladať, že chýbajúca časť lešenia na prednej štítovej stene bola doplnená žalobcom, takýto záver je absolútne nelogický, keďže nik nevidel, ktorá osoba lešenie doplnila a ani nik nevie uviesť, odkiaľ sa vzali foršty. Výpoveď U. Z. a ani žiaden z ďalších dôkazov podľa žalobcu nepreukazuje doplnenie foršty žalobcom a ani žiadnou ním poverenou osobou. Žalovaný neoznačil a ani nevie označiť konkrétnu fyzickú osobu, ktorá mala forštu na lešenie doplniť, a preto na základe takto vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci nemožno spoľahlivo vysloviť záver o tom, že forštu doplnil žalobca. Uvedené tvrdenie je vo svojej 23

podstate podľa žalobcu absurdné, pretože žalobca je právnickou osobou a forštu mohla doplniť len fyzická osoba, ktorú žalovaný nikdy neoznačil, ani nepomenoval. Žalobca poukázal na to, že aj skutková podstata správneho deliktu je zložená zo znakov subjektu, subjektívnej stránky, objektu a objektívnej stránky a aj zodpovednosť právnickej osoby možno vyvodiť len vtedy, ak sú kumulatívne splnené všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty správneho deliktu, ak ich právnická osoba naplnila svojím vlastným konaním. Žalobca uviedol, že spáchania správneho deliktu sa mohol dopustiť buď prevzatím nekompletného lešenia za predpokladu, že toto lešenie bolo skutočne nekompletné už v počiatku, pričom v tejto otázke je podľa žalobcu situácia jasná a súladnosť lešenia bola preukázaná Protokolom o jeho odovzdaní a prevzatí, alebo tým, že doplnil forštu na toto lešenie, pričom jej doplnenie žalobcom orgány verejnej správy nepreukázali, a preto takto vymedzeným konaním nemohol žalobca naplniť subjektívnu stránku predmetného správneho deliktu. Žalobca vyjadril názor, že vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, že forštu na lešenie doplnil pravdepodobne sám poškodený, určite ju tam nedoplnil žalobca. Zdôraznil, že hlavná príčina pracovného úrazu spočívala, resp. bola vyvolaná samotným poškodeným, či jeho spolupracovníkmi, a nie je žalobcom, a preto s poukazom na (

Z. z. ) a a 2 nie je spravodlivé ukladať akúkoľvek sankciu žalobcovi. Správny súd by mal pri rozhodovaní dbať na to, aby spor bol rozhodnutý spravodlivo. Žalobca opäť zdôraznil, že zamestnávateľovi poškodeného Petra Oláha lešenie odovzdal v stave súladnom s STN, a teda „nebezpečnosť“ lešenia vznikla dodatočne doplnením foršty, ktorú žalobca nedoplnil. Podľa názoru žalobcu by mal správny súd v danej veci v súlade s cit. princípmi správneho súdneho konania prihliadať aj na princípy európskeho deliktného práva, konkrétne na jeho diel IV. hlavu 7 čl. 7: 102 ods. 1 písm. b), podľa ktorého „Zodpovednosť bez zavinenia môže byť vylúčená alebo obmedzená, ak bola ujma spôsobená správaním tretích osôb“. Vzhľadom k tomu, že dôkazy smerujú k tomu, že nebezpečnosť lešenia nespôsobil žalobca, ale tretia osoba, v súlade s cit. ustanovením by žalobca nemal niesť za správny delikt zodpovednosť. Žalobca namietal, že napriek tomu, že žalovaný naprieč celým konaním tvrdil, že zodpovednosť žalobcu ako „zamestnávateľa“ je objektívna, svoje tvrdenie nepodporil žiadnou ďalšou argumentáciou. Pritom poukázal na smernicu Rady 89/391/EHS zo dňa 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/EES zo dňa 20. júna 2007, ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná v rámci zákona o inšpekcii práce a ktorá výslovne nikde neustanovuje, že zodpovednosť zamestnávateľa za pracovné podmienky zamestnancov je objektívna. Z jej čl. 5 bod 1 „Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci po všetkých stránkach“ v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-127/05 vo veci žaloby komisie Európskych spoločenstiev proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska nevyplýva, že zamestnávateľ musí niesť objektívnu zodpovednosť iba na základe uvedeného čl. 5 ods. 1 tejto smernice, pretože uvedené ustanovenie nešpecifikuje formu zodpovednosti, a preto ani žalovaný nemôže bez ďalšej argumentácie v rozpore s účelom tejto smernice tvrdiť, že zamestnávateľ nesie za každých okolností objektívnu zodpovednosť. Vychádzajúc z uvedeného žalobca tvrdil, že jeho zodpovednosť nie je objektívna a že rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové 24

rozhodnutie sú nespravodlivé a nesúladné s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a aj prípadné rozhodnutie súdu v jeho neprospech by trpelo obdobnými nedostatkami. Žalobca dodal, že doposiaľ nebolo preukázané, či poškodený vôbec spadol z predmetnej foršty alebo z riadne zhotoveného lešenia, a preto bolo a aj stále je potrebné vykonať dokazovanie ohľadom okolností samotného pádu, pretože na podklade fotodokumentácie z vyšetrovacieho spisu a výpovede poškodeného v rámci trestného konania k pádu poškodeného z foršty s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo. Dokazovanie ohľadom samotného pádu označil žalobca za dôležité preto, že pokiaľ by sa preukázalo, že poškodený spadol z riadne zhotovenej časti lešenia, prítomnosť foršty na inej časti lešenia by sa stala nepodstatnou. 25. V časti IV. žaloby žalobca namietal ako nepravdivé tvrdenie žalobcu, že U. Z. mal byť „ poverený dozor na stavbe“, stavbyvedúci, či akýsi „zástupca“ žalobcu. Žalovaný k uvedenému záveru dospel len na základe tvrdenia samotného U. Z., ktorý sa mal „sám považovať za zástupcu účastníka konania“, čo nemôže znamenať, že mu taká funkcia skutočne patrí s tým, že všetky prípadné funkcie, ktoré by mohli, či mali podľa žalovaného U. Z. patriť, sú funkcie, ktoré predpokladajú ich založenie písomným právnym úkonom a k takémuto úkonu medzi žalobcom a U. Z. nikdy nedošlo. Preto je tento záver žalovaného nelogický, účelový a absurdný. Žalobca zdôraznil, že U. Z.iadnym spôsobom nezveril žiadnu funkciu, žiadne právomoci. Ani len konkludentne alebo neformálne ho účinne nepoveril jeho „zastupovaním“ na stavbe ani vykonávaním „stavebného dozoru na stavbe“. U. Z. nemohol byť považovaný za stavebný dozor a ani nebol stavebným dozorom okrem iného aj preto, že na túto činnosť nemá odbornú spôsobilosť, čo vyplynulo aj z jeho výpovede. Takéto závery žalovaného označil žalobca za svojvoľné, a preto neprípustné. Ak mal U. Z. „dozerať“ alebo „pomáhať“ na predmetnej stavbe išlo o výlučne neformálny vzťah založený na dôvere medzi žalobcom a U. Z., neboli mu však v rámci tohto vzťahu dané žiadne právomoci, ani poverenia. Išlo len o neformálne dojednanú výpomoc s vedením stavby. V nadväznosti na uvedené nemohlo dosadenie U. Z. do pozície dozoru, stavbyvedúceho, či zástupcu žalobcu na stavbe vyvolať pre žalobcu žiadne právne účinky, a preto ho ani nemožno použiť na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu. Žalobca, ani nikto poverený žalobcom F. neprikázal vykonávať prácu z lešenia a už vôbec im neprikázal lešenie upravovať. Pokiaľ mal Z. F. U. Z. upozorniť na nekompletné lešenie tak, ako to vyplynulo zo zápisnice o podaní informácie dňa 9. júna 2007, tak zároveň s jeho nekompletnosťou súhlasil, a teda už na tomto mieste došlo k pochybeniu iného zamestnávateľa - M. F., ktorý pravdepodobne dal pokyn na upravenie lešenia forštou, aby svojim zamestnancom umožnil ďalší výkon prác z takto upraveného lešenia. 26. V časti V. podanej správnej žaloby žalobca trval na tom, že lešenie M. F. odovzdal, hoci sa tak možno nestalo na základe písomného zápisu. Zdôraznil, že predmetné lešenie prevzal v stave bezpečnom a

zodpovedajúcom všetkým príslušným predpisom, čo potvrdzuje preberací protokol a v takom stave ho aj odovzdal. V tejto otázke sa plne spoliehal na svojho obchodného partnera, ktorý mu lešenie dodal a zmontoval a nemal dôvod a ani odborné znalosti pochybovať o jeho profesionalite a kvalite odvedenej práce. Nemal žiadnu 25

vedomosť o doplnení lešenia predmetnou forštou a ani k tomu nedal pokyn. Ako nepravdivé poprel tvrdenie žalovaného, že konateľ žalobcu videl „F.“ pracovať na doplnenom lešení, pretože nevyplýva zo žiadneho dôkazu obstaraného v administratívnom konaní. Zo zápisnice o podaní informácie konateľom žalobcu vyplýva len to, že videl, že „... štítová stena sa zatepľuje partiou F....“. Neuviedol, že by videl (ako to žalovaný tvrdí), že práce sú vykonávané na forštou doplnenej časti lešenia. Žalobca nemal dôvod pochybovať o bezpečnosti lešenia, pretože disponoval protokolom o jeho prevzatí deklarujúcim jeho súlad s STN. Opäť zdôraznil, že ak niekto vykonával prácu z foršty, nachádzal sa mimo riadne zhotoveného lešenia, a nie na časti lešenia. Preto foršta nemohla byť považovaná za pracovisko žalobcu ani v prípade, ak by bolo preukázané, že nedošlo k odovzdaniu pracoviska M. F.. Aj na základe uvedeného žalobca tvrdil, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Poukázal aj na to, že prvostupňový orgán verejnej správy získal informácie a podklady pre svoje rozhodnutie so značným časovým oneskorením, čo značne znižuje výpovednú hodnotu týchto podkladov, resp. dôkazov, čo nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu žalobcu. Konkretizoval, že M. F. ohlásil pracovný úraz svojho zamestnanca oneskorene, že inšpektorát práce, lešenie v stave, v akom ho opisuje (doplnené o forštu) nikdy neobhliadol, pretože v čase obhliadky miesta úrazu už lešenie na stene budovy nestálo. Prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z dokumentácie obsiahnutej vo vyšetrovacom spise, ktorý si sám zaobstaral, čo podľa žalobcu znamená, že pri inšpekcii práce nepostupoval štandardným spôsobom, čím sa dopustil porušenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Jeho tvrdenie, že foršta bola na lešenie doplnená žalobcom nie je ničím podložené a odporuje informáciám, ktoré orgány verejnej správy získali v rámci vlastných zápisníc o podaní informácie. Žalobca zdôraznil, že neporušil žiadnu svoju povinnosť, a preto je nesprávne tvrdenie žalovaného, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením jeho povinnosti a úrazom Z. F.. 27. V časti VI. žaloby žalobca namietal svoju zodpovednosť za BOZP zamestnancov M. F. na lešení po jeho doplnení založenú na tvrdení žalovaného, že jeho zodpovednosť vyplýva zo Zmluvy o dielo uzavretej s objednávateľom predmetnej stavby a tiež z toho, že išlo o jeho pracovisko, pretože ho neodovzdal M. F.. Žalobca trval na tom, že pracovisko M. F. odovzdal, aj keď sa tak nestalo na podklade osobitného záznamu. Opäť zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi časťou lešenia doplnenou o forštu, ktorú nemožno považovať za pracovisko žalobcu a riadne zhotovenou zostávajúcou časťou lešenia. Ktokoľvek sa nacházdal na foršte, bol mimo lešenia, za čo žalobca nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca namietal, že zodpovednosť za údajné porušenie predpisov špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia správne orgány nesprávne odvodzujú len od toho, že bol v rozhodnom čase zamestnávateľom s tým, že nie je rozhodujúce, či bol aj zamestnávateľom poškodeného, pretože pri tomto výklade by bolo možné dospieť k záveru, že pokiaľ by žalobca nemal žiadnych zamestnancov, nebolo by mu možné uložiť pokutu za vytýkaný správny delikt. Taký výklad zákona aplikovaný správnymi orgánmi je absurdný a nesprávny. Poukázal aj na časť rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2019 sp. zn. , v zmysle ktorého mali správne orgány 26

vysvetliť, prečo považovali žalobcu za zamestnávateľa majúceho povinnosť zabezpečovať bezpečné pracovisko v zmysle , čo správne orgány doposiaľ uspokojivo nevysvetlili. Je potrebné vnímať rozdiel medzi zamestnávateľom v zmysle pracovno- právnych predpisov upravujúcich sociálne poistenie a zamestnávateľom, ktorý je povinný zabezpečovať bezpečné pracovisko. 28. V časti VII. žaloby žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s rozdielnym opisom deja úrazu, ktorý poskytol poškodený v rámci šetrenia príčin jeho vzniku a opisom, ktorý poskytol v rámci trestného konania. Za dôveryhodnejší označil opis poskytnutý Z. F. v rámci trestného konania (v zápisnici o výsledku svedka - poškodeného z 15. júna 2016), pretože polícia poškodeného vypočúvala s odstupom približne 2 týždňov od jeho úrazu. Prvostupňový orgán verejnej správy poškodeného po prvý raz vypočul s odstupom času viac ako 8 mesiacov. Poškodený v rámci výsluchu vykonaného políciou uviedol, že „...si presne nepamätám, čo stalo len viem, že som sa šmykol... Ja som zle stúpil a spadol som z lešenia... Bola to len moja vina, nepozornosťou som spadol...“ Neuviedol, že spadol z dôvodu, že pracovisko bolo nebezpečné. K jeho pádu z nepozornosti mohlo dôjsť z akokoľvek bezpečného lešenia.

Naproti tomu pri výsluchu vykonanom inšpektorátom práce po viac ako 8 mesiacoch si poškodený pozoruhodne presne spomínal na forštu a polemizoval o tom, či padol z jej jedného alebo druhého konca. Žalobca ďalej označil za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že zamestnávateľ poškodeného M. F., ani žalobca nenahlásili inšpektorátu práce včas vznik úrazu, pretože konateľ žalobcu ihneď v deň úrazu kontaktoval inšpektorát práce, vysvetlil mu situáciu a príslušný inšpektor práce mu povedal, že úrazy živnostníka inšpektorát práce nerieši. Oneskorenie na strane M. F. mu nemôže byť na ťarchu. Dôsledky dôslednejšieho nepreverenia a neriešenia prípadu, vrátane zníženia hodnovernosti výpovedí v dôsledku ich oneskoreného získania, idú na vrub prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobca poukázal aj na úradný záznam z 20. júna 2016, ktorý bol súčasťou vyšetrovacieho spisu a z obsahu ktorého vyplynulo, že Ing. P., vedúci oddelenia BOZP „... nezistil nič závažné na uvedenej stavbe...“. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že lešenie bolo podľa jeho názoru v poriadku, resp. na ňom nezistil tie nedostatky, o ktorých hovorili orgány verejnej správy v tomto administratívnom konaní, ani žiadne iné. Obhliadka miesta úrazu bola vykonaná v čase, keď sa už na ňom predmetné lešenie nenachádzalo, preto inšpektorát práce postupoval v rozpore s § 3 ods. 4 Správneho poriadku a nedbal, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb, keďže obhliadku vykonal prakticky zbytočne. 29. V časti VIII. žaloby žalobca odmietol záver žalovaného, že doplnená foršta mala byť súčasťou lešenia. Tvrdil, že doplnená časť lešenia nebola jeho pracoviskom. Toto provizórne „pracovisko“ vzniklo bez jeho pokynu a bez jeho vedomia a pričinenia. Ako nelogické a nesprávne žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že „... po odovzdaní lešenia bolo toto lešenie doplnené a účastník konania nezabezpečil, aby lešenie ktoré poskytol bolo bezpečné...“. Žalobca tvrdil, že zabezpečil, aby lešenie bolo bezpečné, pretože ho nechal zhotoviť profesionálnou firmou a v takom stave ho odovzdal svojim subdodávateľom. Za to, aké úpravy na lešení vykonali dodávatelia žalobcu alebo tretie osoby žalobca nemôže niesť 27

zodpovednosť. Žalovaný podľa žalobcu nezdôvodnil, prečo by sa doplnená časť lešenia - foršta mala stať súčasťou lešenia nielen fyzicky ale aj vo svetle príslušnej právnej úpravy (súčasťou pracoviska). Tvrdil, že na predmetnú forštu nemožno nahliadať ako na súčasť lešenia, ale ako na cudzí prvok v ňom. Nemohlo ísť o súčasť lešenia, keď na prístup do tejto časti lešenia bolo potrebné lešenie opustiť a prekonať zabezpečenie proti pádu - zábradlie namontované na lešení dodávateľom lešenia. Žalobca nedal pokyn k doplneniu lešenia. Nik z jeho zamestnancov lešenie nedoplnil a nemal o tom vedomosť, že lešenie bolo doplnené. Podľa logiky žalovaného by sa položením foršty na lešenie stal súčasťou lešenia aj požiarny rebrík. Ak poškodený pracoval na doplnenej časti lešenia, dialo sa tak bez vedomia a pokynu žalobcu. Doposiaľ nebolo preukázané a nevie to uviesť ani sám poškodený, či skutočne spadol z foršty alebo z riadne zhotovenej časti lešenia. Podľa žalobcu bolo pre rozhodnutie veci podstatné zistenie, odkiaľ poškodený skutočne spadol, pretože ak spadol z riadne zhotovenej časti lešenia, potom by foršta nebola pre konanie podstatnou otázkou. Vzhľadom na to, že poškodený si podľa jeho výpovede podanej inšpektorátu pamätá len to ako začal padať dole a vzhľadom na neurčitosť zvyšku jeho výpovede považoval žalobca jeho výpoveď za nedostatočne preukazujúcu závery orgánov verejnej správy ohľadom toho, že k úrazu malo dôjsť pádom z neodborne doplnenej foršty, keďže sám poškodený jednoznačne neuviedol, odkiaľ padol a ani nikto z prítomných nevidel, odkiaľ poškodený padol. Podľa žalobcu mohlo k pádu dôjsť z ktorejkoľvek časti lešenia, teda aj z tej, ktorá bola zhotovená v súlade s platnými technickými normami, napr. v dôsledku neopatrnosti poškodeného. Preto by medzi tvrdeným porušením povinností žalobcom (nezabezpečenie bezpečného lešenia) a pracovným úrazom Z. F. v prípade pádu z riadne zhotovenej časti lešenia neexistovala žiadna príčinná súvislosť. Na podporu argumentácie ohľadom miesta, odkiaľ poškodený spadol žalobca priložil náčrt miesta úrazu, znázorňujúci možné dráhy pádu poškodeného z foršty alebo z riadne zhotovenej časti lešenia. Tvrdil, že podľa farebných fotografií, ktoré sú prílohou žaloby, poškodený pravdepodobne nepadol z foršty, ale z riadne zhotovenej časti lešenia. Riadnemu zhodnoteniu týchto skutkových okolností sa správne orgány naprieč celým konaním vyhýbajú. Žalobca zdôraznil, že je nevyhnutné venovať sa dokazovaniu k otázke samotného úrazového deja. 30. V časti IX. žaloby žalobca poukázal na časť G) Protokolu z 26. júla 2017, ktorým bolo zistené porušenie predpisov v oblasti BOZP zo strany zamestnávateľa poškodeného M. F. tým, že svojmu zamestnancovi (poškodenému Z. F.) umožnil vykonávať stavebné práce pri zatepľovaní z neúplného a nebezpečného fasádneho lešenia bez akéhokoľvek kolektívneho zabezpečenia. V uvedenej súvislosti žalobca vyjadril názor, že pokiaľ by takýto výkon práce M. F. Z. F. neumožnil, nedošlo by k pracovnému úrazu Z. F.. Preto, ak prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný konštatujú, že správny delikt, ktorého sa mal dopustiť žalobca je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom Z. F., nie je toto ich

konštatovanie správne. Tvrdil, že správny delikt, ktorý mal spáchať, nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Jediný delikt, ktorý je v príčinnej súvislosti s týmto úrazom je delikt, ktorého sa dopustil M. Oláh umožnením výkonu práce z lešenia. Priťažujúca okolnosť v podobe ťažkej ujmy na zdraví preto podľa žalobcu nemôže byť pripisovaná žalobcovi, pretože táto nastala primárne 28

v dôsledku porušenia povinností treťou osobou - M. F., a nie v dôsledku porušenia tých povinností, ktorých porušenia sa mal dopustiť žalobca. Len samotné žalovaným tvrdené nedostatky lešenia by sami o sebe neboli spôsobilé byť príčinou pracovného úrazu poškodeného Z. F.. Príčinou pracovného úrazu za predpokladu, že lešenie malo nedostatky bolo, že M. F. umožnil poškodenému na takom lešení pracovať. Preto, ako by v tomto prípade existovali 2 konkurujúce príčiny pracovného úrazu potom platí, že je potrebné zohľadniť mieru, ktorou sa každá z nich podieľala na spôsobení pracovného úrazu. Bez toho, aby M. F. svoje povinnosti nezanedbal a neumožnil by poškodenému prácu z lešenia, k žiadnemu pracovnému úrazu by nedošlo. Stav lešenia nebol príčinou pracovného úrazu, a preto delikt, ktorý je žalobcovi kladený za vinu, nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného. Tvrdenie orgánov verejnej správy, že zo strany žalobcu malo dôjsť k závažnému porušeniu povinností s ohľadom na charakter spôsobených následkov nie je z vyššie uvedených dôvodov správne. Dolná hranica možnej pokuty teda nie je 33 000,- EUR, resp. táto nie je stanovená vôbec. Preto žalobca v súlade s pre prípad, že by sa správny súd stotožnil s tým, že na strane žalobcu došlo k spáchaniu správneho deliktu navrhol, aby správny súd zmenil (znížil) výšku sankcie pre absenciu príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a správnym deliktom a tiež s ohľadom na čas, ktorý uplynul od údajného spáchania správneho deliktu, pretože s odstupom viac ako 4 rokov od údajného spáchania správneho deliktu už uloženie sankcie nemôže splniť svoj účel a stratilo funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného 31. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Argumentoval rovnako ako v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Vyslovil názor, že správne orgány na oboch stupňoch administratívneho konania postupovali v priebehu celého konania v súlade so Správnym poriadkom a platnými právnymi predpismi a plne rešpektovali všetky práva žalobcu. Vysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho vyjadreniam zaujali v napadnutých rozhodnutiach relevantné stanovisko. Žalobné námietky žalobcu boli sčasti námietkami, ktoré podal už v priebehu administratívneho konania. Žalovaný ich považoval za nedôvodné. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že vo výroku rozhodnutia nebol uvedený čas spáchania skutku, pretože z prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva čas spáchania skutku dňom 26. mája 2016. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že k spáchaniu skutku malo dôjsť už 15. mája 2016 prevzatím lešenia žalobcom od jeho zhotoviteľa a uviedol, že žalobcovi vytýkané porušenie právnych predpisov spočívalo v tom, že žalobca nezabezpečil, aby lešenie, ktoré bolo jeho pracoviskom (vrátane jeho doplnených častí) bolo bezpečné a vybavené ochranou proti pádu osôb z výšky a umožnil, aby zamestnanci jeho dodávateľa na ňom dňa 26. mája 2016 vykonávali dohodnuté práce. K spáchaniu skutku nedošlo dňom 15. mája 2016 (prevzatím neúplného lešenia), ale až dňom 26. mája 2016, pretože skutkom, ktorý bol predmetom rozhodovania o správnom delikte bola skutočnosť, že žalobca nezabezpečil zhotovenie bezpečného pracovného lešenia pri vykonávaní stavebných zatepľovacích prác, v dôsledku čoho došlo k pracovnému úrazu. Preto prekluzívna 3 - ročná lehota na uloženie pokuty začala 29

plynúť dňa 26. mája 2016. Jej plynutie sa prerušilo podaním predchádzajúcej správnej žaloby dňa 18. novembra 2018 (dovtedy uplynuli 2 roky a 176 dní). Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -157 zo dňa 12. decembra 2019 nadobudol právoplatnosť 3. marca 2020, a teda od 4. marca 2020 začala prekluzívna lehota opäť plynúť (prerušenie trvalo 1 rok a 105 dní). Do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. augusta 2020 (5. septembra 2020) uplynuli 2 roky a 362 dní, teda pokuta bola žalobcovi právoplatne uložená do 3 rokov od porušenia povinnosti. Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu k námietkam ohľadom doplnenia lešenia, prenesenia zodpovednosti za BOZP na M. F., resp. inú osobu, spochybňovania zápisníc o poskytnutí informácií spísaných inšpektormi práce, priebehu úrazového deja, kompetencií U. Z., charakteristiky žalobcu ako zamestnávateľa, ktorá bola obsahom preskúmavaných rozhodnutí. Replika žalobcu, vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného 32. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a v podstate zopakoval argumentáciu, ktorá bola jej obsahom. Zdôraznil, že záver žalovaného o objektívnej povahe zodpovednosti žalobcu nebol riadne podložený. Preto pre správny výklad smernice Rady 89/391/EHS zo dňa 12. júna 2009 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci v znení smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007, transponovanej aj do slovenského právneho poriadku by bolo najvhodnejšie, aby správny súd konanie prerušil a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie v zmysle Z. z (ďalej len „“). Právo na uloženie sankcie za údajný správny delikt žalobcu považoval za prekludovaný. Konanie na správnom súde 33. Spolu s podanou správnou žalobou žalobca podal aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa . Správny súd Uznesením sp. zn. -202 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa , pretože nezistil zákonný dôvod na jeho priznanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. júna 2021. 34. Správny súd Oznámením zo dňa 13. apríla 2022 účastníkom konania podľa oznámil, že vec bude posudzovať aj vo vzťahu k dodržaniu zásad ukladania trestov podľa v zmysle a vyzval ich na vyjadrenie k uvedenej skutočnosti v lehote 10 dní od doručenia danej výzvy. 35. Žalovaný v podaní zo dňa 25. apríla 2022 uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach s tým, že správne orgány na oboch stupňoch konania zachovali zásady správneho konania, odôvodnili zodpovedne výšku pokuty a plne zachovali zásady pre uchovanie trestov. Pokuta bola uložená zákonne a bola aj zákonne odôvodnená s ohľadom na závažnosť zisteného porušenia povinností a predovšetkým s ohľadom na závažnosť následkov porušenia povinností. Navrhol, aby správny súd po preskúmaní veci žalobcu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a aby žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 30

36. Žalobca v podaní zo dňa 3. mája 2022 na výzvu správneho súdu sa vyjadril k aplikovaniu zásad ukladania trestu aj k aplikovaniu zásad trestného konania. Poukázal na to, že žalobca sa mal správneho deliktu dopustiť pred takmer 6 rokmi a pri analogickom aplikovaní zásady podľa platí, že sankcia by mala na žalobcu pôsobiť výchovne a byť aj vyjadrením morálneho odsúdenia žalobcu a vyjadril názor, že prípadne uloženie sankcie v tomto čase stratilo svoj účel, čo je možné konštatovať aj za podpory názoru Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku zo dňa 31. mája 2017 sp.zn. , na ktorý poukázal aj v žalobe. Opäť zdôraznil, že právo žalovaného uložiť žalobcovi sankciu je prekludované. Ďalej poukázal na a pri jeho analogickej aplikácii uviedol, že pri určovaní výšky sankcie by malo byť prihliadnuté na spôsob spáchania deliktu , jeho následky, zavinenie, pohnútky, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Zdôraznil, že stále nie je preukázané, že by forštu doplnil žalobca alebo, že by k tomu dal pokyn alebo, že by o jej doplnení mal vedomosť, a preto sa nedopustil správneho deliktu „nezabezpečením bezpečného lešenia“. Okrem toho k uvedenému konaniu žalobcu absentovala akákoľvek pohnútka, čo treba zohľadniť vo výške prípadne uloženej sankcie a vo väčšej miere zohľadniť aj poľahčujúce okolnosti svedčiace v prospech žalobcu. K aplikovaniu zásad trestného konania uviedol, že od počiatku správneho konania namietal, že správny orgán vychádza pri ukladaní sankcie z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, že jeho správna úvaha nemá oporu v zhromaždených dôkazov a dôkazy hodnotí účelovo nelogicky a nesprávne a správny súd by sa mal uvedenými otázkami v zmysle zaoberať. Vyjadril názor, že žalovaný hodnotil dôkazy účelovo, že nič zo sporných okolností nebolo spoľahlivo preukázané a že závery žalovaného sú prinajmenšom pochybné, a preto je na mieste aplikovanie zásady in dubio pro reo v zmysle . Zdôraznil, že s odstupom času už nie je možné dostatočne riadne zistiť skutkový stav, že správne orgány už v roku 2016 konali so značným časovým odstupom a že nimi zistené okolnosti už v tomto čase stratili na svojej výpovednej hodnote. Žalovaný nesprávne a nelogicky hodnotil dôkazy, niektoré závery si vyslovene domyslel tak, ako mu to práve vyhovovalo čím nepostupoval v súlade so zásadou podľa . Zdôraznil, že na to, aby žalobcovi mohla byť uložená sankcia musí byť nado všetku pochybnosť preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu, čo v preskúmavanej veci absentuje. 37. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti s tým, že zotrval na obsahu svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 14. septembra 2020. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe, jej obsahu ako aj na obsahu vyjadrení, ktoré v konaní podal. Navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného a tiež prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Stručne zopakoval najdôležitejšie body žaloby. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že v dôsledku zmeny právnej úpravy v prospech sankcionovaného žalobcu je pri 31

rešpektovaní princípov správneho trestania nutné rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Právny rámec 39. Podľa v znení účinnom na toto konanie Tento zákon upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. 40. Podľa , v znení účinnom na toto konanie Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 41. Podľa , v znení účinnom na toto konanie Inšpektorát práce b) vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov, i) rozhoduje o uložení pokút podľa , 20 a osobitného predpisu 42. Podľa , , v znení účinnom na toto konanie (1) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur, (4) Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 43. Podľa v znení účinnom od 01. apríla 2021 (1) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur, 2. smrť, najmenej 33 000 eur 44. Podľa v znení účinnom na toto konanie Na konanie podľa , , a , , , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon 32

neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 45. Podľa v znení účinnom na toto konanie Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. 46. Podľa v znení účinnom na toto konanie (1) Tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. 47. Podľa , v znení účinnom na toto konanie Na účely tohto zákona

a) zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá 1. zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k) bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 48. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (1) Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, (7) Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch. 49. Podľa vyhlášky č. v znení účinnom na toto konanie Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri montážnych prácach sú uvedené v prílohe č. 6. 50. Podľa prílohy č. 6 bod 1.1 písm. a) vyhlášky č. v znení účinnom na toto konanie Pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sa na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoba vykonávajúca stavebné práce zabezpečuje proti pádu podľa tejto prílohy v súlade s zákona kolektívnym zabezpečením alebo osobným ochranným pracovným prostriedkom proti pádu od výšky 1,5 m. 51. Podľa V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 52. Podľa , (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 53. Podľa Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, 33

c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 54. Podľa Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v , oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili. 55. Podľa Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 56. Podľa Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 57. Podľa , , Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 58. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred narušením, či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupom správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia s rovnakými právami, aké má v konaní samotný žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti s výnimkou dôvodov uvedených v , ktorých existenciu správny súd v danej veci zistil, a preto napadnuté rozhodnutie preskúmal ultra petitum, teda mimo rozsahu a dôvodov vymedzených v správnej žalobe a pri rozhodovaní prihliadal aj na dôvody vymedzené v . 59. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP-_PO/ BEZ/2020/1848 zo dňa 19. augusta 2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 314/17-1.0/pok/r./II., IPBB_UPS/ KON/2020/1479 zo dňa 7. júla 2020, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy uložil žalobcovi pokutu vo výške 45 000,- EUR za porušenie povinností 34

vyplývajúcich z v nadväznosti na a čl. 1.1 písm. a) prílohy č. 6 vyhlášky č. , ktorých sa mal žalobca dopustiť tým, že na predmetnej stavbe nezabezpečil zhotovenie bezpečného pracovného lešenia a ktoré boli dňa 26. mája 2016 príčinou vzniku pracovného úrazu Petra Oláha, ktorý utrpel ťažkú ujmu na zdraví. 60. S účinnosťou od 1. apríla 2021 došlo k zmene právnej úpravy vyplývajúcej z , ktorá bola v preskúmavanej veci aplikovaná tak, že inšpektorát práce je oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu, za porušenie povinností uvedených v v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- EUR, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví najmenej 20 000,- EUR, čím došlo k zmene dolnej hranice možnej výšky uloženej pokuty. 61. Pokuta, ktorá bola žalobcovi uložená podľa je sankciou, ktorá má represívny charakter, a preto sa na ňu vzťahuje pojem „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Výklad tohto pojmu Európskym súdom pre ľudské práva sa vyznačuje autonómnosťou, ktorá spôsobuje, že trestnou vecou sa rozumie aj taká vec, ktorá sa v zmysle vnútroštátnych trestnoprávnych kódexov za trestnú nepovažuje, ale je zaradená medzi protiprávne konanie postihované sankciami z oblasti správneho, disciplinárneho alebo procesno- poriadkového práva. V súlade s ustálenou judikatúrou sa správne trestanie analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve, na ktoré musí správny súd pri rozhodovaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania prihliadať bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi žalobami, čo vyplýva z . Jednou z týchto zásad je aj zásada zákazu spätnej časovej pôsobnosti práva, ktorá sa pri trestaní prejavuje modifikovane, a to tak, že sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, vyplývajúca priamo z a medzinárodných dohovorov. Podľa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Požiadavka, aby správne orgány rozhodovali podľa ustanovenia právneho predpisu, ktoré spĺňa kritérium účinnosti, je v činnosti verejnej správy taká významná, že zákonodarca jej nedodržanie zaradil medzi dôvody vedúce v správnom súdnictve k zrušeniu napadnutého rozhodnutia aj nad rámec žaloby, jej rozsahu a dôvodov. 62. Zmena právnej úpravy (novelizácia ) vyplývajúca z vstúpila do účinnosti dňom 1. apríla 2021, teda až v čase právoplatnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy (prvostupňového aj odvolacieho). To znamená, že orgány verejnej správy pri ukladaní pokuty za žalobcom spáchaný správny delikt postupovali na základe právnej úpravy účinnej v čase ich rozhodovania, teda v súlade s . Správny súd sa preto zaoberal otázkou, či má v preskúmavanej veci zohľadniť pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu účinnú od 1. apríla 35

2021, keď k nej došlo až po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca sa uplatnenia zásady povinnej retroaktivity v jeho prospech (v prospech páchateľa) nedomáhal. Napriek tomu, s ohľadom na základnú zásadu trestania stanovenú v SR a rozvedenú v a podľa ustálenej judikatúry súdov vyšších autorít, musel správny súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia ex offo zohľadniť novú právnu úpravu bez ohľadu na to, či žalobca takúto vadu vôbec namietal. Tento postup bol odôvodnený tým, že v období medzi konaním žalobcu, ktoré mu bolo ako porušenie jeho zákonných povinností vytknuté a rozhodovaním správneho súdu došlo k nahradeniu aplikovanej právnej normy v znení účinnom do 31. marca 2021 jej novým znením účinným od 1. apríla 2021, ktoré bolo pre žalobcu priaznivejšie, pretože ním došlo k novému určeniu dolnej hranice sadzby pre možnosť uloženia pokuty za vytýkané protiprávne konanie. Uloženie pokuty v konkrétnej výške v rámci daného zákonného rozpätia je vecou správnej úvahy orgánov verejnej správy po zohľadnení okolností vyplývajúcich z Preto je podľa názoru správneho súdu potrebné umožniť orgánu verejnej správy nanovo určiť žalobcovi sankciu po vyhodnotení všetkých relevantných kritérií a s ohľadom na zmenu právnej úpravy. Správny súd pritom poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyplývajúce z rozsudku sp. zn. zo dňa 5. novembra 2019 (na ktoré správne poukázal aj žalobca), ktorý vo vzťahu k prípustnosti aplikácie inštitútu retroaktivity v správnom trestaní uviedol, že na priaznivejšiu právnu úpravu musel kasačný súd prihliadnuť ex lege, hoci túto skutočnosť sťažovateľ vôbec nenamietal. Konštatoval, že ide o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikáciou inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, čo vyplýva z ako i z príslušných medzinárodných dokumentov (bod 76). Správny súd v tejto súvislosti odkazuje aj na zásadu č. 2 Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, schváleného 13. februára 1991. 63. V nadväznosti na uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, v ktorom sa prvostupňový orgán verejnej správy rešpektujúc princípy správneho trestania vysporiada s novou, pre žalobcu priaznivejšou právnou úpravou vo vzťahu k výške sankcie (pokuty) uloženej mu za správny delikt, ktorého sa dopustil, zohľadniac kritéria stanovené v Z dôvodov uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe správny súd nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia nezistil. 64. Obsahom administratívneho spisu bolo nesporne preukázané, že žalobca bol na základe Zmluvy o dielo uzavretej s BETA-CAR, s.r.o. Pezinok, zhotoviteľom/dodávateľom stavebných prác na objekte NOVÁ RADVAŇ - OBNOVA OBJEKTOV súp. č. 2410, 2411, 2412, ktorej obsahom bolo aj dojednanie, že zhotoviteľ (žalobca) v plnom rozsahu zodpovedá za BOZP všetkých osôb, ktoré sú oprávnené zdržiavať sa v priestore staveniska a vybaví ich ochrannými pracovnými pomôckami. M. F. vykonával ako subdodávateľ na základe objednávky žalobcu časť stavebných prác, a to zateplenie fasády predmetnej stavby. Prijatím objednávky na vykonanie prác M. F. potvrdil, že bol žalobcom 36

poučený o BOZP a boli mu odovzdané všetky pokyny a informácie na zaistenie BOZP a PO a M. F. sa zároveň zaviazal svojich zamestnancov poučiť a poskytnúť im informácie a pokyny týkajúce sa BOZP. Z. F., ktorý bol zamestnancom M. F., utrpel pri zatepľovaní predmetnej stavby pracovný úraz pádom z výšky. Žalobca prevzal od spoločnosti 4 ESTATES, s.r.o. lešenie napriek tomu, že nebolo zhotovené okolo pevne zabudovaného požiarneho rebríka. Sporný medzi účastníkmi bol priebeh úrazového deja, existencia príčinnej súvislosti medzi tvrdeným porušením právnych povinností žalobcu a vzniknutým pracovným úrazom a zodpovednosť žalobcu. 65. S ohľadom na vo veľkej miere opakovaný obsah žalobných námietok, ktorý bol zhrnutý v bodoch 19 - 30 tohto rozsudku sa správny súd pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, s ktorým tvorí jeden celok ako výsledok administratívneho konania o správnom delikte) najskôr zameral na zodpovedanie sporných otázok: 1. aký charakter má zodpovednosť právnickej osoby (zamestnávateľa) za správny delikt na úseku BOZP, 2. akú stavebno-technickú konštrukciu možno považovať za lešenie, 3. či bolo lešenie zhotovené dodávateľskou firmou 4 ESTATES s.r.o. úplné a bezpečné, 4. či bolo lešenie pracoviskom žalobcu, alebo pracoviskom M. F. a 5. či M. F. prevzal na základe dohody so žalobcom zodpovednosť za jeho bezpečnosť. 66. K 1. spornej otázke správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého predmetom bol správny delikt právnickej osoby vymedzený v Správny delikt právnickej osoby sa od ostatných

správnych deliktov správnych deliktov vo všeobecnosti odlišuje znakom zodpovednej osoby, ktorou je právnická osoba ako celok, a teda nie jej jednotliví zamestnanci, členovia a pod., prostredníctvom ktorých právnická osoba koná. Jej zodpovednosť je tzv. absolútnou objektívnou zodpovednosťou, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie právnickej osoby. Nevyžaduje sa preto preukázať zavinenie fyzickej osoby, ktorá za právnickú osobu konala alebo mala konať, čo znamená, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Jej predpokladom je len preukázanie porušenia právnej povinnosti, t. j. protiprávneho konania alebo protiprávneho stavu. Uvedenej charakteristike zodpovedá aj správny delikt podľa , ktorého skutkovou podstatou je (okrem iného) aj porušenie povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (predpisov na úseku BOZP), ktoré v prípade, že ich dôsledkom vznikol pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví (alebo smrť), môže viesť k uloženiu pokuty až do výšky 100 000.- EUR. Zamestnávateľ zodpovedá za porušenie povinnosti absolútne bez ohľadu na to, či bola povinnosť porušená zavineným konaním alebo opomenutím konania ním samotným alebo jeho zamestnancom, či treťou osobou alebo v dôsledku určitých okolností a tiež bez ohľadu na následné odstránenie zisteného nedostatku. Objektívna zodpovednosť právnickej osoby za správny delikt znamená, že žalobca nesie absolútnu zodpovednosť už 37

tým, že k samotnému nedostatku, resp. porušeniu došlo, pričom správny orgán nezohľadňuje, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie, pretože v tomto ustanovení (a ani v iných) neupravuje žiadne výnimky ako liberačné dôvody, na základe ktorých by sa mohol zamestnávateľ spod zodpovednosti za uvedený správny delikt oslobodiť. Princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti vylučuje zo skúmania subjektívnu stránku deliktu. Správny orgán preto preukazuje len samotné porušenie právnej povinnosti zo strany zamestnávateľa, a nie jeho zavinenie. Na to, aby sa zamestnávateľ mohol zbaviť zodpovednosti za zistené porušenie povinností, musel by predložiť také dôkazy, ktoré by dokazovali, že zistený správny delikt vôbec nespáchal, teda že neporušil predpisy na úseku BOZP, ktorých porušenie mu bolo vytknuté v administratívnom konaní o správnom delikte. Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť žalobcu za správny delikt podľa je objektívna, teda bez akejkoľvek možnosti vyvinenia žalobcu. Žalovaný aj prvostupňový orgán správne posúdili zodpovednosť žalobcu za správny delikt, ktorý mu bol kladený za vinu a svoju úvahu vyčerpávajúcu odôvodnili. V tomto smere im nie je možné vytknúť žiadne pochybenie. Žalobca sa teda mýli v tvrdení, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie neposkytujú dostatok dôvodov pre záver o objektívnej zodpovednosti žalobcu. Na základe argumentácie, že jeho zodpovednosť za správny delikt nie je objektívna s poukazom na v žalobe uvedenú smernicu nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, pretože neobsahovala potrebné zdôvodnenie. Pokiaľ mal byť poukaz žalobcu na uvedenú smernicu vo svojej podstate argumentáciou o tom, že vo veci nebolo rozhodnuté v súlade s euro konformným výkladom aplikovaných právnych predpisov, takáto argumentácia nebola dostatočne konkrétna, aby ju bolo možné preskúmať. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia nahrádzať, dopĺňať alebo vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a už vôbec nie je oprávnený preskúmavať žalobou napadnuté rozhodnutie na základe domnienok o obsahu uplatnených žalobných námietok, pretože správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nezákonné a tieto musia byť obsahom jeho správnej žaloby (, ). Pre úplnosť správny súd dodáva, že preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, teda jeho súlad s procesnými a hmotnoprávnymi ustanoveniami, ktoré sa na predmet jeho konania a rozhodnutia vzťahujú a ktoré boli v preskúmavanom konaní správne aplikované, a nie na základe žalobcom uvedenej smernice. Tvrdenie žalobcu, že jeho zodpovednosť za správny delikt nie je objektívna, nemá oporu v platnej právnej úprave, na ktorú správny súd vyššie poukázal. Na základe takto formulovanej žalobnej argumentácie nebolo rozhodnutie žalovaného nezákonné. 67. K 2. a 3. spornej otázke správny súd uvádza, že z vyhlášky MPSVaR č. 147/2013 Z. z vyplýva, že bezpečnostným opatrením je opatrenie, prostredníctvom ktorého sa pri stavebných prácach technickým spôsobom alebo organizačným spôsobom zaisťuje bezpečný výkon činnosti alebo bezpečná prevádzka. Prácou vo výške a nad voľnou hĺbkou je podľa písm. i) tohto zákonného ustanovenia práca, pohyb a iná činnosť osoby, pri ktorej je osoba ohrozená pádom, prepadnutím alebo zosunutím z výšky alebo do hĺbky. Podrobnosti na 38

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sú podľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky uvedené v jej prílohe č. 6. Podľa jej bodu 1.1 písm. a) sa pri práci vo výške a nad voľnou

hĺbkou na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoba vykonávajúca stavebné práce zabezpečuje proti pádu podľa tejto prílohy v súlade s zákona () kolektívnym zabezpečením alebo ochranným pracovným prostriedkom proti pádu od výšky 1,5 m (kolektívne zabezpečenie má prednosť). Lešenie je dočasná oceľová alebo drevená konštrukcia využívaná na pohyb osôb počas výstavby, rekonštrukcie a úprav budov, stavieb, sôch a pod., teda je stavebno-technickým prostriedkom umožňujúcim vykonávanie prác vo výške. Pracovisko, na ktorom sa vykonávajú práce iba z lešenia musí sa vymedziť a zabezpečiť podľa prílohy č. 6 vyhlášky č. , čo vyplýva z bodu 1.4 jeho prílohy č. 1. Podľa bodu 2.1 kolektívne zabezpečenie, ktorým sú ochranné a záchytné konštrukcie, napr. zábradlie, ochranné ohradenie, lešenie, poklop, záchytné ohradenie, záchytné lešenie alebo záchytná sieť, musí byť dostatočne pevné a odolné proti vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a upevnené tak, aby bezpečne unieslo predpokladané namáhanie. Podľa bodu 4.1 lešenie alebo jeho časť sa môže odovzdať na používanie len po jeho úplnom dokončení a vybavení. Ak lešenie alebo jeho časť nie je úplne dokončená, musí sa zabrániť vstupu na nedokončené lešenie alebo na nedokončenú časť lešenia. Uvedené ustanovenie odkazuje na bod 5.34 prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov a vyplýva z neho, že rozmery, tvar a usporiadania podlahy lešenia musia byť primerané povahe práce, ktorá sa má vykonať. Musia vyhovovať predpokladanému zaťaženiu a umožňovať bezpečnú prácu a pohyb. Podlahy lešenia sa musia montovať tak, aby sa ich časti pri bežnom používaní neposúvali. Medzi časťami podlahy a zvislým kolektívnych ochranným zariadením na zabránenie pádu nesmú byť nijaké bezpečnostné medzery. V preskúmavanej veci nebolo lešenie, ktoré bolo zhotovené firmou 4 ESTATES s.r.o. zhotovené pre účely žalobcom objednaného zateplenia budovy nachádzajúcej sa na predmetnej stavbe zhotovené okolo celej budovy, pretože nebolo zhotovené okolo pevne zabudovaného požiarneho rebríka predmetnej budovy/stavby, čo v konaní nebolo sporné. Medzera medzi dvomi časťami zábradlím vybaveného lešenia, ktoré bolo postavené okolo pevne zabudovaného oceľového požiarneho rebríka, bola počas výkonu zatepľovacích prác preklenutá položením foršty medzi tieto dve časti lešenia cez oceľový požiarny rebrík. Išlo teda o konštrukciu, ktorej účelom bolo umožniť vykonávanie práce vo výške. Z uvedeného nemožno podľa správneho súdu vyvodiť iný záver, než ten, že preklenutie voľného priestoru medzi 2 časťami lešenia, ktoré zhotovila ESTATES s. r. o. doplnením foršty sa aj táto stavebná konštrukcia (foršta) stala súčasťou lešenia, pretože umožňovala výkon práce vo výške. Lešenie, ktoré žalobcovi odovzdala ESTATES s.r.o. nebolo zhotovené okolo na predmetnej budove pevne zabudovaného požiarneho rebríka, preto nebolo úplné, a teda ani bezpečné, ako to žalobca tvrdil v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci a platnou právnou úpravou. Z vyššie uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že bezpečný výkon činnosti vo výške môže zabezpečiť len také bezpečnostné opatrenie - v tomto prípade kolektívne zabezpečenie proti pádu z výšky, ktoré je umiestnené všade tam, kde sú osoby vykonávajúce práce vo výške nad 1,5m ohrozené pádom z výšky. Keďže v preskúmavanej veci bolo potrebné vykonávať práce vo výške, za účelom čoho bolo okolo predmetnej budovy 39

firmou ESTATES s. r. o. postavené lešenie (konštrukcia na umožnenie výkonu práce vo výške), ktoré neumožňovalo v celom jeho rozsahu prácu vo výške a nebolo v celom rozsahu vybavené kolektívnym zabezpečením proti pádu z výšky, nešlo o úplné a ani bezpečné lešenie, pretože nezodpovedalo požiadavkám podľa bodu 4.1 Prílohy č. 6 vyhlášky č. a bodu 5.34 prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. V preskúmavanej veci bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyplývajúcej z , a to zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Porušenie tejto povinnosti vyplývalo podľa prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného z toho, že žalobca nezabezpečil na predmetnej stavbe zhotovenie bezpečného pracovného lešenia, pretože lešenie, ktoré bolo zhotovené firmou 4 ESTATES s.r.o. nebolo pre účely výkonu prác objednaných u subdodávateľa M. F. (zateplenie budovy nachádzajúcej sa na predmetnej stavbe) zhotovené okolo celej budovy. Nie je možné prisvedčiť žalobcovi, že lešenie zhotovené firmou 4 ESTATES s.r.o. bolo úplné a bezpečné, pretože bolo vyhotovené v súlade s STN tak, ako to z Protokolu o odovzdaní a prevzatí lešenia vyplynulo, pretože bezpečnosť a úplnosť pracovného lešenia nie je preukázaná listinou formálne deklarujúcou, že lešenie zodpovedá STN, teda že je bezpečné a úplné, ale jeho bezpečnosť a úplnosť môže vyplynúť len zo spôsobu jeho reálneho vyhotovenia, pokiaľ zodpovedá technickým a bezpečnostným normám, resp. zákonným požiadavkám tak, ako to bolo vyššie uvedené. Napriek týmto nedostatkom lešenia žalobca nevykonal žiadne opatrenia za účelom

odstránenia týchto nedostatkov lešenia a ani nezabránil zamestnancom subdodávateľa vykonávať objednané práce zateplenia fasády budovy na tomto neúplnom a nebezpečnom lešení. Žalobca sa mýli v tvrdení, že foršta doplnená medzi 2 časti lešenia nebola jeho súčasťou, pretože tento prvok už existujúcej stavebno-technickej konštrukcie mal umožniť zamestnancom subdodávateľa žalobcu vykonávať objednané práce zateplenia, teda mal im umožniť vykonávať prácu vo výške, z čoho vyplýva, že bola súčasťou lešenia. Lešenie vyhotovené firmou 4 ESTATES s.r.o., ktoré nebolo zhotovené okolo celej budovy, na ktorej sa mali vykonať zatepľovacie práce nebolo a ani nemohlo byť úplné, keďže v časti budovy nebolo firmou 4 ESTATES s.r.o. lešenie postavené, teda neexistovala stavebno-technická konštrukcia, umožňujúca bezpečný výkon práce vo výškach aj v tejto časti budovy. Z rovnakých dôvodov nebolo lešenie ani bezpečné. Bolo povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa zodpovedného za BOZP všetkých zamestnancov i aj iných osôb, ktoré sa s jeho súhlasom alebo s jeho vedomím nachádzali na jeho pracovisku, aby urobil opatrenia na odstránenie nedostatkov lešenia (neúplnosť a z toho vyplývajúca nebezpečnosť) zhotoveného firmou 4 ESTATES s.r.o. Mal zabezpečiť úplné a bezpečné lešenie, alebo nemal umožniť práce na zateplení fasády predmetnej stavby z neúplného, resp. nebezpečného lešenia, prípadne mal osoby vykonávajúce zateplenie zabezpečiť proti pádu z výšky osobným ochranným prostriedkom proti pádu. Nesplnenie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcej z (nezabezpečil zhotovenie bezpečného pracovného lešenia, teda bezpečné pracovisko) je v zmysle správnym deliktom, ktorý môže byť zo strany inšpektorátu 40

práce sankcionovaný uložením pokuty až do výšky 100 000,- EUR, ak v dôsledku jej porušenia došlo k vzniku pracovného úrazu s následkom smrti alebo s následkom ťažkej ujmy na zdraví. Žalobca bol zamestnávateľom podľa , pre charakteristiku ktorého sa nevyžaduje, aby bol priamo zamestnávateľom poškodeného zamestnanca. Na základe takto formulovanej žalobnej argumentácie nebolo rozhodnutie žalovaného, založené na porušení povinnosti žalobcu zabezpečiť zhotovenie bezpečného pracovného lešenia nezákonné, pretože malo oporu v zistenom skutkovom stave veci a platnej právnej úprave. Námietka žalobcu nebola dôvodná, pretože nemala oporu v zistenom skutkovom stave veci a platnej právnej úprave. 68. K 4. a 5. spornej otázke správny súd uvádza, že v prípade, ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku, musia sa písomne dohodnúť, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov a v akom rozsahu. Obsahovou súčasťou tejto dohody je aj spôsob odovzdania a prevzatia staveniska alebo pracoviska na stavenisku formou záznamu o odovzdaní a prevzatí pracoviska na stavenisku ( vyhlášky č. ). Z ods. 4 tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že záznam o odovzdaní a prevzatí pracoviska na stavenisku obsahuje identifikáciu konkrétneho pracoviska na stavenisku, ktoré je predmetom odovzdania a prevzatia medzi zhotoviteľmi, identifikačné údaje odovzdávajúceho subjektu, ktorými sú jeho názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo a meno a priezvisko zodpovednej osoby za odovzdanie konkrétneho pracoviska na stavenisku, identifikačné údaje preberajúceho subjektu, ktorými sú jeho názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo a meno a priezvisko zodpovednej osoby za prevzatie konkrétneho pracoviska na stavenisku, dohodnuté podmienky alebo požiadavky zhotoviteľov a dátum a čas odovzdania a prevzatia konkrétneho pracoviska na stavenisku a podpisy zodpovedných osôb za odovzdanie a prevzatie konkrétneho pracoviska na stavenisku za zhotoviteľov. Z pritom vyplýva, že ak pracovisko nie je odovzdané ďalšiemu zhotoviteľovi, tento ďalší zhotoviteľ je zhotoviteľom vykonávajúcim pracovnú činnosť na pracovisku iného zhotoviteľa. Pracovisko je miesto prístupné zamestnancovi za účelom výkonu jeho práce. Stavenisko je spoločné pracovisko zamestnancov viacerých zamestnávateľov alebo fyzických osôb - podnikateľov, ktoré na stavenisku, alebo v jeho vymedzených častiach vykonávajú čiastkové pracovné úlohy. V preskúmavanej veci bol žalobca zhotoviteľom objednaných prác/diela (komplexnej stavby) pre svojho objednávateľa spoločnosť BETA- CAR s.r.o. a M. F. bol zhotoviteľom čiastkových prác spočívajúcich v zateplení fasády predmetnej stavby na základe objednávky žalobcu. M. F. a jeho zamestnanci (vrátane poškodeného Z. F.) vykonávali objednané zatepľovacie práce najmä na lešení. V priebehu administratívneho konania žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že M. F. lešenie odovzdal, a teda, že lešenie stratilo charakter pracoviska žalobcu a stalo sa pracoviskom M. F., a preto nemohlo obstáť jeho tvrdenie, že pracovisko

- lešenie slúžiace na zateplenie fasády budovy predmetnej stavby odovzdal svojmu dodávateľovi M. F.. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu toto pracovisko odovzdal ústne, jednak tým neboli splnené zákonné predpoklady pre odovzdanie pracoviska na stavenisku v zmysle vyhlášky č. a jednak išlo o tvrdenie, 41

ktoré nebolo nijako preukázané a M. F. ho nepotvrdil. To znamená, že uvedené tvrdenie žalobcu nemalo oporu v obsahu administratívneho spisu, a preto nebolo spôsobilé vyvrátiť skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Rovnako nebolo možné pre absenciu akýchkoľvek dôkazov prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že sa s M. F. dohodol na prevzatí zodpovednosti za BOZP jeho zamestnancov na tomto pracovisku. Žalobná námietka, že lešenie bolo pracoviskom M. F., ktorý aj zodpovedal za BOZP jeho zamestnancov na tomto pracovisku nebola dôvodná, pretože nemala oporu v obsahu administratívneho spisu a platnej právnej úprave. Inšpektorát práce aj žalovaný v tejto súvislosti správne, v súlade s obsahom vykonaných dôkazov konštatovali, že žalobca M. F. len informoval o podmienkach BOZP a OP na uvedenom pracovisku s tým, že má tieto informácie odovzdať svojim zamestnancom. Obsah tejto informácie bol orgánmi verejnej správy vyhodnotený v súlade s ich obsahom tak, že nešlo o dohodu o prevzatí zodpovednosti za BOZP zamestnancov M. F., M. F.. 69. Z uvedeného vyššie vyplýva, že lešenie, pádom z ktorého došlo k vzniku pracovného úrazu bolo pracoviskom žalobcu, žalobca nepreniesol zodpovednosť za bezpečnosť tohto pracoviska na M. F., forštou doplnená časť lešenia bola lešením a lešenie nebolo pre jeho neúplnosť bezpečné. Zodpovednosť žalobcu za porušenie povinnosti podľa je objektívnou zodpovednosťou, z ktorej sa nemožno vyviniť. 70. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ďalšie žalobné námietky, týkajúce sa nedostatočných/nesprávnych skutkových zistení ohľadom priebehu úrazového deja (z ktorej časti lešenia Z. F. spadol) a ohľadom skutočnosti, kto preložil forštu medzi dve časti lešenia sú bez právneho významu vo vzťahu k žalobcom namietanej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, pretože nemajú žiadny vplyv na objektívnu zodpovednosť žalobcu za porušenie povinnosti zabezpečiť bezpečné pracovné lešenie a na konštatovanie orgánov verejnej správy, že porušením uvedenej povinnosti sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa , za ktorý mu bola uložená pokuta, pretože dôsledkom porušenia tejto zákonnej povinnosti bol vznik pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví. To znamená, že z hľadiska skutkových zistení v danej veci a ich právneho posúdenia je nepodstatné, z ktorej „časti“ lešenia žalobca spadol, pretože to, že z lešenia spadol a v dôsledku toho utrpel ťažkú ujmu na zdraví nebolo v konaní sporné. Pre úplnosť správny súd dodáva, že skutočnosť, že Z. F. padol z foršty doplnenej medzi dve časti lešenia bola v súlade s obsahom vykonaných dôkazov preukázaná jednak fotodokumentáciou zhotovenou príslušníkmi polície bezprostredne po vzniku úrazu a tiež podaním informácii pri šetrení príčin vzniku pracovného úrazu zo strany Z. F., keď nik iný zo zamestnancov M. F.raz nevidel. Nemožno prisvedčiť žalobcovi, že ohľadom priebehu úrazového deja bola vierohodnejšia výpoveď žalobcu, ktorú poskytol polícii pri vyšetrovaní možného zavinenia inej osoby pri vzniknutom pracovnom úraze Z. F., pretože jednak táto výpoveď nebola zameraná na priebeh úrazového deja, teda z ktorej časti lešenia Z. F. spadol, ale na príčinu jeho pádu z hľadiska možného zavinenia inej osoby. 42

Preto považoval správny súd skutkový záver orgánu verejnej správy o tom, že žalobca padol z foršty doplnenej medzi dve časti lešenia za súladný s obsahom vykonaných dôkazov, a to s fotodokumentáciou zhotovenou políciou a s obsahom Zápisnice o podaní informácií Z. F.. Bez právneho významu bola aj námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ohľadom toho, kto forštu medzi dve časti lešenia doplnil, pretože celá stavebnotechnická konštrukcia okolo predmetnej stavby, ktorá umožňovala výkon zatepľovacích prác vo výške bola lešením, ktoré bolo pracoviskom žalobcu a za ktorého stav v súvislosti s jeho bezpečnosťou zodpovedá žalobca objektívne. Nemá žiadny právny význam, či forštu na lešenie doplnil niekto z „F.“ alebo iný subjekt, ani to, či na to žalobca dal príkaz, alebo či o tom mal vedomosť, preto na základe takto formulovanej žalobnej námietky nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. Žalobca ako zamestnávateľ objektívne zodpovedajúci za bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci, ale aj všetkých ďalších osôb, ktoré sa z jeho súhlasom nachádzali na jeho pracovisku, čo bol aj prípad „F.“, bol v priebehu celého vykonávania zatepľovacích prác na fasáde predmetnej stavby za použitia lešenia povinný zabezpečiť, aby toto lešenie bolo úplné a bezpečné a za tým účelom mal priebežne vykonávať všetky potrebné opatrenia napr. zisťovať aktuálny stav bezpečnosti a úplnosti lešenia, odstraňovať zistené nedostatky, prípadne zakázať prácu na neúplnom, alebo nebezpečnom lešení. Úvaha žalobcu, že doplnená „časť“ lešenia nebola lešením, že lešenie zhotovené 4 ESTATES s.r.o. bolo úplné a bezpečné nemá oporu v platnej právnej úprave a zistenom skutkovom stave veci z dôvodov uvedených bode 67 tohto rozsudku. Preto bola len vyjadrením vlastného hodnotenia týchto otázok žalobcom, teda de facto vyjadrením jeho nesúhlasu s tým, ako uvedené skutočnosti vyhodnotil žalovaný a prvostupňový orgán so záverom o zodpovednosti žalobcu za správny

delikt, ktorý bol predmetom jeho rozhodnutia. Samotný nesúhlas so skutkovým a právnym posúdením veci bez konkrétnej nielen skutkovej ale aj právnej vecnej argumentácie, v čom sa žalovaný mýli, keď zistené skutočnosti posúdil tak, ako z jeho rozhodnutia vyplynulo, nepostačuje pre záver o nezákonnosti jeho rozhodnutia. Preto bola táto žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ohľadom priebehu úrazového deja, či určenia osoby, ktorá na lešenie forštu doplnila, nedôvodná. 71. Z hľadiska tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia bola právne irelevantná, a preto nedôvodná aj žalobná námietka týkajúca sa postavenia U. Z. na stavbe, pretože zodpovednosť žalobcu za BOZP všetkých osôb, ktoré sa nachádzali na jeho pracovisku, je objektívna bez ohľadu na to, či jeho zamestnanci, prípadne ním poverené iné osoby konali nad rámec ich oprávnení, resp. vôbec neboli oprávnené konať v mene žalobcu, prípadne umožnili výkon práce zamestnancov M. F. na neúplnom a nebezpečnom lešení. Naviac skutočnosť, že U. Z. bol žalobcom poverený, aby mu na stavbe vypomáhal jednoznačne vyplynula z výpovede konateľa žalobcu do Zápisnice o podaní informácií tak, ako to orgány verenej správy správne konštatovali a vyhodnotili. Uvedená námietka tak nemala oporu v platnej právnej úprave, a preto bola nedôvodná. 43

72. Námietka týkajúca sa zániku práva na uloženie sankcie nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave a zistenom skutkovom stave veci. Z vyplýva, že inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu (sankciu za správny delikt) za kumulatívneho splnenia dvoch zákonných podmienok a síce, že zamestnávateľ porušil predpisy na úseku BOZP a že v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť, alebo ťažká ujma na zdraví (tak ako to bolo v preskúmavanej veci). To znamená, že pre plynutie lehoty na uloženie sankcie bol podstatný okamih stretu porušenia povinnosti zabezpečiť bezpečné pracovné lešenie a úrazového deja, teda kedy Z. F. utrpel pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. K uvedenej skutočnosti došlo dňa 26. 05. 2016, pretože žalobca bol (ako už bolo vyššie uvedené) povinný zabezpečiť v priebehu celého vykonávania zatepľovacích prác za použitia lešenia, aby toto lešenie bolo úplné a bezpečné a za tým účelom mal priebežne zisťovať aktuálny stav jeho bezpečnosti a úplnosti, odstraňovať zistené nedostatky, prípadne zakázať prácu na neúplnom, alebo nebezpečnom lešení. V tomto okamihu boli splnené zákonné predpoklady pre uloženie sankcie, a preto dňom nasledujúcim po tejto udalosti začala plynúť lehota na uloženie pokuty v zmysle Podľa tohto zákonného ustanovenia možno pokutu podľa odsekov 1 a 2 uložiť do dvoch rokov od dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa mýli v tvrdení, že povinnosť nezabezpečiť bezpečné pracovné lešenie ním bola porušená už dňom prevzatia lešenia od jeho zhotoviteľa, teda dňom 15. mája 2016, pretože samotné porušenie povinnosti na úseku BOZP nepostačuje pre možnosť uloženia sankcie v zmysle uvedeného zákona. Porušenie povinností na úseku BOZP je dôvodnom na uloženie pokuty len v tom prípade, ak v dôsledku ich porušenia došlo k vzniku pracovného úrazu s následkom ťažkej ujmy na zdraví, alebo s následkom smrti. Preto odo dňa prevzatia lešenia od jeho zhotoviteľa firmy 4 ESTATES s.r.o. nemohla začať plynúť objektívna lehota na uloženie sankcie, ako sa žalobca mylne domnieva. Jeho úvaha je v priamom rozpore s a Možno súhlasiť so žalobcom, že pokuta za správny delikt je lege artis uložená až dňom právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, teda právoplatnosťou rozhodnutia, voči ktorému nie je možné podať riadny opravný prostriedok. Uvedené však nič nemení na vecne správnom závere žalovaného, že k prekludovaniu lehoty na uloženie sankcie nedošlo, pretože pokuta za správny delikt bola žalobcovi uložená v lehote 3 rokov odo dňa, keď došlo k vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinností na úseku BOZP, pretože táto uplynula až po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, ako na to spolu s výpočtom plynutia prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie správne poukázal žalovaný vo vyjadrení k žalobe Správny súd sa s jeho argumentáciou, že... „prekluzívna 3 - ročná lehota na uloženie pokuty začala plynúť dňa 26. mája 2016. Jej plynutie sa prerušilo podaním predchádzajúcej správnej žaloby dňa 18. novembra 2018 (dovtedy uplynuli 2 roky a 176 dní). Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -157 zo dňa 12. decembra 2019 nadobudol právoplatnosť 3. marca 2020, a teda od 4. marca 2020 začala prekluzívna lehota opäť plynúť (prerušenie trvalo 1 rok a 105 dní). Do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. augusta 2020 (5. septembra 2020) uplynuli 2 roky a 362 dní“ v celom rozsahu stotožňuje, pretože zodpovedá obsahu administratívneho spisu a právnej úprave týkajúcej sa plynutia 44

lehôt, na ktorú správne poukázal aj žalobca. Preto bola námietka uplynutia lehoty na uloženie sankcie nedôvodná.

73. Nebola dôvodná ani námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia inšpektorátu práce z dôvodu nedostatkov jeho výroku, ktoré mali spočívať v tom, že nebol vymedzený deň spáchania správneho deliktu, pretože uvedená námietka nemá oporu v obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia. Tak ako správny súd už vyššie uviedol, k spáchaniu správneho deliktu došlo za kumulatívneho splnenia obidvoch zákonom predpokladaných podmienok podľa , teda v okamihu, keď v dôsledku porušenia predpisov na úseku BOZP zo strany žalobcu došlo k vzniku pracovného úrazu Z. F., ktorému ním bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. To znamená, že k spáchaniu správneho deliktu, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu a pre ktorý mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 45 000 Eur, došlo dňom 26. 05. 2016, ktorý bol vo výroku prvostupňového rozhodnutia jednoznačne zadefinovaný. 74. Nedôvodná bola aj žalobná námietka týkajúca sa výlučnej zodpovednosti M. F. za porušenie predpisov na úseku BOZP s následným vznikom závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví Z. F. založená na tvrdení, že ak by M. F. neumožnil Z. F. pracovať na zateplení predmetnej stavby z neúplného a nebezpečného lešenia, nebolo by došlo k vzniku jeho závažného pracovného úrazu, pretože nemá oporu v platnej právnej úprave. Táto žalobná argumentácia nijako neovplyvňuje vecnú správnosť záverov orgánov verejnej správy o tom, že sa žalobca dopustil porušenia povinností na úseku BOZP, v dôsledku ktorých vznikol závažný pracovný úraz, pretože platná právna úprava Z.z, nevylučuje možnosť konštatovať základe konkrétnych skutkových zistení pri šetrení príčin vzniku pracovného úrazu porušenie povinností na úseku BOZP zo strany viacerých subjektov, a prípadne (za splnenie zákonom stanovených podmienok) viaceré subjekty aj sankcionovať tak, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci. Skutočnosť, že porušenie predpisov na úseku BOZP bolo inšpektorátom práce konštatované aj u M. F. ako zamestnávateľa poškodeného zamestnanca Z. F. neznamená, že sa žalobca porušenia predpisov na úseku BOZP nedopustil a že aj v dôsledku jeho porušenia právnych povinností nedošlo k vzniku závažného pracovného úrazu poškodeného zamestnanca. Žalobcom uplatnenú argumentáciu možno tiež považovať za absurdnú a špekulatívnu s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za správny delikt, pretože na jej základe by bolo možné tvrdiť aj to, že pokiaľ by nebolo spol. 4 ESTATES s.r.o. postavené alebo keby nebolo žalobcom prevzaté neúplné a nebezpečné lešenie, potom by sa zateplenie z lešenia ani nevykonávalo a ani by nebol daný M. F. pokyn na prácu na danom lešení...atď. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z tým, že nezabezpečil bezpečné lešenie na výkon objednaných prác - zateplenie fasády predmetnej stavby, a toto porušenie jeho povinností bolo v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví poškodeného zamestnanca. 45

75. Námietky žalobcu o neštandardnom postupe v konaní, keď boli pre zistenie skutkového stavu použité dôkazy (fotodokumentácia ) získané/vyhotovené iným subjektom, o neskorom nahlásení pracovného úrazu M. F., o časovom sklze pri začatí vykonávania vyšetrovania príčin vzniknutého pracovného úrazu s dôsledkom oslabenia sily dôkazných prostriedkov, o včasnom nevykonaní ohliadky miesta úrazu, o nedostatku svojej odbornosti posúdiť bezpečnosť lešenia... neboli dostatočne konkrétne, pretože neobsahovali potrebnú skutkovú a právnu argumentáciu ohľadom vplyvu namietaných skutočností na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, teda v čom sa žalovaný mýli, keď dospel k skutkovým a právnym záverom, ktoré boli obsahom jeho rozhodnutia. Pre jej absenciu nebol vymedzený predmet súdneho prieskumu, a preto nemohol správny súd na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. De facto boli len vyjadrením nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi orgánov verejnej správy, ktorý nepostačuje pre záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia a ani žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia na daný prípad konkretizovať. 76. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zo žalobcom uplatnených dôvodov nebolo preskúmavané rozhodnutie (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) nezákonné. Správny súd reagoval na všetky argumenty, ktoré boli z hľadiska namietanej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia relevantné (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Porušenie povinnosti žalobcu zabezpečiť bezpečné pracovné lešenie bolo konštatované v súlade s obsahom vykonaných dôkazov, nesporne bol zistený vznik pracovného úrazu Z. F. s ťažkou ujmou na zdraví a tiež príčinná súvislosti medzi zisteným porušením zákonnej povinnosti podľa a pracovným úrazom. Na zistené skutočnosti bolo správne aplikované ustanovenie so

záverom, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, ktorá bol vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo výsledkom správneho uváženia, ktoré nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených v a Výrok má zákonom (aj ustálenou súdnou praxou) požadované náležitosti a odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí mu poskytuje skutkovú a právnu oporu. 77. Pokiaľ žalobca v podanej správnej žalobe uplatnil sankčnú moderáciu v zmysle správny súd sa jeho návrhom nezaoberal, pretože obsahom navrhovanej sankčnej moderácie nebola žiadna argumentácia, ktorá by sa týkala jej možných zákonných dôvodov, teda, že výška uloženej pokuty by mala pre žalobcu likvidačný charakter, alebo že táto pokuta bola neprimeraná povahe skutku. Pre nedostatok dôvodov umožňujúcich správnemu súdu uplatnenie sankčnej moderácie neexistoval zákonný dôvod na 46

jej uplatnenie. Jej uplatnenie napokon vzhľadom na spôsob rozhodnutia správneho súdu o podanej správnej žalobe ani neprichádzalo do úvahy. 78. Správny súd nevzhliadol žiadny dôvod na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie v súvislosti s charakterom zodpovednosti žalobcu za správny delikt vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia (na základe nedostatočnej žalobnej argumentácie a vyjadrenia žalobcu k duplike žalovaného), pretože vzhľadom na platnú právnu úpravu a jednotnosť súdnej judikatúry nemal žiadne pochybnosti o tom, že zodpovednosť žalobcu za správny delikt, ktorý bol predmetom preskúmavaného administratívneho konania je objektívna. 79. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal napriek jeho úspechu v konaní majúc za to, že pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Tie správny súd videl v tom, že zo žalobných dôvodov, ktoré žalobca uplatnil v podanej správnej žalobe nebol úspešný. Bol úspešný výlučne pre to, že správny súd prihliadal z úradnej povinnosti na povolenú retroaktivitu v prospech páchateľa, pričom na uvedenú skutočnosť žalobca v podanej správnej žalobe, ani v priebehu správneho súdneho konania nijako neupozornil. Rozhodnutie žalovaného a v súlade so žalobným petitom aj prvostupňové rozhodnutie boli zrušené len preto, že došlo k zmene právneho predpisu ohľadom zákonného rozpätia pre uloženie sankcie za správny delikt, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu. V zmysle ustálenej judikatúry išlo o mimoriadnu skutkovú okolnosť, ktorá nastala až po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto nemôže byť podľa správneho súdu pričítaná na ťarchu žalovanému. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, 47

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil