Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-59-2016.pdf
PDF · 74.82 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/59/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: ZEPTER SLOVAKIA, spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 7610/16, IČO: 31 323 570, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát so sídlom v Pezinku, M.R. Štefánika 1, proti žalovanému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom: Žofia Marciňaková, nar. 27.6.1968, bytom Jarovnice 191, o zaplatenie 1 528,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/428/2014 - 43 zo dňa 28.10.2015 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako predávajúci a žalovaným ako kupujúcim vyhodnotil ako spotrebiteľskú a podmienku uvedenia termínu dodania tovaru do 28 dní po pripísaní poslednej splátky na účet predávajúceho považoval za neprijateľnú, a preto za neplatnú. Uviedol, že výhrada vlastníckeho práva neznamená to, že vec po uzavretí kúpnej zmluvy nemá byť odovzdaná kupujúcemu, ale to, že vlastnícke právo k tejto veci prejde na kupujúceho až zaplatením ceny. Z týchto dôvodov ak teda žalobca neodovzdal žalovanému predmet kúpy, nemôže v zmysle § 588 OZ žiadať zaplatenie jej ceny. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca zdôrazňujúc, že zmluvné podmienky boli dohodnuté individuálne a žalovaný mal možnosť výberu úhrady kúpnej ceny. Uviedol, že použitie inštitútu výhrady vlastníckeho práva je plne v súlade s platnou právnou úpravou a jeho dojednanie nemožno považovať za neprijateľnú podmienku. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje na nepreskúmateľný a arbitrárny. Navrhol tento rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené a uplatnil si trovy odvolacieho konania. 3. Žalovaný podľa obsahu vyjadrenia navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne. 5. Podľa § 53 ods. 3 citovaného zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
6. Podľa § 53 ods. 4 písm. h/ citovaného zákona, na neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli. 7. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a napokon aj možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto zmluvné vzťahy je charakteristické, že podnet na uzavretie zmluvy vychádza spravidla od dodávateľa, spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom spotrebiteľských zmlúv je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. 8. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je celkom absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá vykonala úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný stav. Celkové okolnosti uzatvárania zmluvy, samotné zmluvné dojednania (obdŕžanie zmluvnej protihodnoty až po zaplatení poslednej splátky, okamih podania žaloby a výzvy na zaplatenie, mohol po tak dlhej dobe vyvolávať pocit, že od zmluvy odstúpil atď.), ale aj súdu z jeho činnosti známe obchodné praktiky žalobcu napovedajú tomu, že žalovaný konal v dôvere v prezentované informácie a bol v postavení, ktorému je hodné priznať ochranu. 9. Nároku žalobcu nemožno poskytnúť súdnu ochranu z dôvodu rozporu celého jeho konania s princípom dôvery, resp. princípom právnej istoty. 10. Pri výklade citovaných zákonných ustanovení dospel odvolací súd k záveru, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku, ktorá prikazuje spotrebiteľovi, aby plnil svoje záväzky po dobu pre neho nie zanedbateľnú a v nie zanedbateľnej výške bez toho, aby došlo k plneniu aj zo strany dodávateľa, teda aby počas tejto doby mohol spotrebiteľ tovar užívať. O takúto situáciu ide aj v prípade zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu, keďže podľa jej obsahu sa žalovaný zaviazal uhradiť kúpnu cenu formou prvej splátky vo výške 159,- Eur dňa 13.06.2010 a zostávajúcu časť kúpnej ceny v sume 1 429,00,- Eur mal uhradiť jednorazovo v splátke dňa 13.07.2010. V zmluve bol dohodnutý termín dodania tovaru, maximálne do 28 dní od pripísania poslednej splátky na účet žalobcu ako predávajúceho. 11. Takto dohodnutú zmluvnú podmienku ohľadom úhrady kúpnej ceny považuje aj odvolací súd za neprijateľnú, a teda neplatnú, keďže zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami žalovaného ako spotrebiteľa a žalobcu ako dodávateľa. Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny je nedôvodný. 12. Ochrana spotrebiteľa sa v pozitívnom práve premieta do podoby vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, do práva spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy do zákazu niektorých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať dojednanie, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Pojem dobrej viery, resp. zásady poctivosti je potrebné vykladať v objektívnom slova zmysle, teda blíži sa k poňatiu dobrých mravov, príp. poctivého obchodného styku. Výklad takejto interpretácie pojmu dobrej viery ako princípu ekvity, podporuje aj čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/ EHS. 13. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP. 14. Záverom odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia § 470 od. 2 veta prvá CSP aj naďalej konal s opatrovníkom žalovaného. 15. Žalobca v odvolaní úspech nemal a žalovaný si trovy neuplatnil, ani mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, čomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť- s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).