Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/35/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: 1/ L. D., bytom B. XXX, XXX XX B., a 2/ J. A., bytom Y. XXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 3.000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -218 zo dňa 19.5.2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

Žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výšte tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumu 3.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.9.2015 do zaplatenia, pretože ide o spoločníkov spoločnosti Ecoventi, s.r.o., Lučenec, ktorá žalobcovi nevrátila prijatý preddavok vo výške 3.000 eur. Prvoinštančný súd zistil, že žalovaný v 1/ rade je konateľom pôvodnej spoločnosti Ecoventi, s.r.o., Lučenec, ktorá prevzala zálohu za objednaný tovar, ktorý mala dodať od 1.12.2014 do 31.1.2015. Žalovaný v 2/ rade je tiež konateľom tejto spoločnosti. Spoločnosť Ecoventi tovar žalobcovi nedodala, žalobca od zmluvy odstúpil, žiadal vrátiť poskytnutú finančnú zálohu. Prvoinštančný súd skúmal zodpovednosť žalovaných ako konateľov za nevrátenie finančného zálohu vo výške 3.000 eur žalobcovi. Zistil, že pôvodne spoločnosť Ecoventi s.r.o. Lučenec zanikla a jej právnym nástupcom aktuálne je spoločnosť Stavap plus, s.r.o. Tŕnie. Vo vzťahu k tejto spoločnosti Stavap plus, s.r.o., Tŕnie bol v prospech žalobcov vydaný v upomínacom konaní platobný rozkaz. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú konatelia pôvodného dlžníka Ecoventi, s.r.o. Lučenec. Veriteľ sa môže domáhať svojich nárokov aj voči konateľom spoločnosti. Podanie takejto žaloby zo strany veriteľa je obmedzené do výšky jeho pohľadávky s prísl. voči spoločnosti. Na to, aby bol veriteľ ako

žalobca v súdnom konaní úspešný, musí súdu preukázať nielen vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľom, ale aj existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť jej uspokojenia z majetku spoločnosti. Prvoinštančný súd zisťoval, či žalovaní sú pasívne vecne legitimovaní v prejednávanej veci. Aplikujúc ust. , , dospel k záveru, že žalobcovia si aktívne nepočínali pri preukazovaní svojho nároku, kedy subjektívne nevyužili bremeno tvrdenia a zodpovednosť žalovaných skutkovo v žalobe netvrdili. Žalobca netvrdil, že žalovaní v právnom postavení konateľov spoločnosti obchodnej spoločnosti Ecoinvest, s.r.o. Lučenec spôsobili škodu. Nenavrhol pri prostriedkoch procesného útoku, z ktorého by bola zrejmá nemožnosť uspokojenia pohľadávky z majetku tejto obchodnej spoločnosti, žiadne dôkazy. Žalobca nepreukázal naplnenie ust. , spočívajúcej v existencii nároku obchodnej spoločnosti Ecoinvest, s.r.o. Lučenec na náhradu škody voči svojim konateľom, teda žalovaným. Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a . Žalovaní boli v konaní úspešní, a preto im patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorého rozhodne podľa prvoinštančný súd v samostatnom uznesení.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že je daný dôvod pre odvolanie podľa , , a . Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a uplatnil si trovy odvolacieho konania. Žalobca namietal, že prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaní boli konateľmi spoločnosti Ecoinvest, s.r.o. Lučenec, žalobca ako spotrebiteľ si dňa 2.12.2014 objednal v spoločnosti Ecoinvest, s.r.o., so sídlom Martina Rázusa 13, Lučenec fotovoltaické panely LS premium s príslušenstvom na svoj rodinný dom. Spoločnosť Ecoinvest, s.r.o. Lučenec vystavila dňa 2.12.2014 preddavkovú faktúru v sume 3.667,40 eur. Žalobca zaplatil spoločnosti Ecoinvest, s.r.o. dňa 22.12.2014 časť fakturovanej sumy vo výške 3.000 eur. Spoločnosť Ecoinvest, s.r.o. mala dodať žalobcovi tovar v čase od 1.12.2014 do 31.1.2015. Tovar spoločnosť nielenže nedodala, ale nedodala ho ani v náhradných termínoch. Preto žalobca od zmluvy odstúpil a žiadal vrátiť zaplatenú zálohu 3.000 eur. Žalovaný v 2/ rade prisľúbil vrátenie finančných prostriedkov, avšak spoločnosť Ecoinvest, s.r.o. túto sumu nevrátila. Žalovaní boli konateľmi tejto spoločnosti. Spoločnosť Ecoinvest, s.r.o. zanikla dňa 9.2.2016 v dôsledku zlúčenia. Nástupníckou spoločnosťou je Agrocomet, s.r.o. so sídlom Rudohorská 33, Banská Bystrica. Táto spoločnosť Agrocomet, s.r.o. bola zrušená 2.6.2016, jej právnym nástupcom bola spoločnosť BANDREAL Ba, s.r.o., ktorá zanikla 29.11.2016 a jej právnym nástupcom je spoločnosť Stavap plus s.r.o., Tŕnie. Preto následná žaloba bola voči poslednej spoločnosti. Veriteľ môže žalovať konateľov, ktorí nepostupovali s odbornou starostlivosťou. Konateľmi boli práve žalovaní. Poukázal pritom na závery uznesenia odvolacieho súdu v prejednávanej veci, kde úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne sa zaoberať dôvodnosťou žaloby vo vzťahu k žalovaným - konateľom spoločnosti a skúmať vecnú legitimáciu žalovaných. Prvoinštančný súd sa vecou však nezaoberal a dospel k záveru, že nárok nie je dôvodný. Veritelia môžu uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti, ale pokiaľ spoločnosť nemôže pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti, majú možnosť obrátiť sa na konateľov a na účely uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti vymáhať od nich vo svojom mene a na vlastný účet všetky nároky, ktoré má spoločnosť ako dlžník voči vlastným konateľom. Predpokladom je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Ak veriteľ disponuje pohľadávkou spoločnosti, túto pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti a uplatní si voči konateľovi nárok spoločnosti na náhradu škody, sám sa stáva oprávneným subjektom, ktorému tento nárok hmotnoprávne patrí. V danom prípade nastala situácia, kde spoločnosť je insolventná, ako aj jej právny nástupca, preto žaloba voči konateľom smeruje zo strany žalobcu namiesto spoločnosti. Žalobca má pohľadávku voči spoločnosti, ktorej konateľmi boli žalovaní, avšak nedokáže sa uspokojiť z majetku spoločnosti. Preto náhrady sa môže dovolávať priamo voči konateľom. Prvoinštančný súd nesprávne interpretoval ust. . Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť Stavap plus, s.r.o. už zanikla, bola zrušená dňa 16.5.2020 a z Obchodného registra vymazaná dňa 3.10.2020. Pohľadávka obchodnej spoločnosti je nevymožiteľná, a preto prvoinštančný súd sa mal s touto okolnosťou vysporiadať. V tejto časti je však rozhodnutie prvoinštančného súdu nepreskúmateľné. Prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal dôkazmi, ktoré boli pripojené k žalobe, kde prvoinštančný súd opomenul vyhodnotiť dôkazy, ktoré vyplývali z mailovej komunikácie, z ktorej vyplýva, že žalovaný v 1/ rade mal spreneveriť peniaze, ktoré patrili obchodnej

spoločnosti. Žalovaní ako konatelia obchodnej spoločnosti porušili svoje povinnosti, nepostupovali tak, ako mali v nadväznosti na ustanovenia , porušili ustanovenia zákona. Súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal, a preto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prvoinštančný súd uvedené okolnosti vôbec nebral do úvahy. Žalovaný v 1/ rade bol v priebehu sporu nečinný, vo svojej obrane nič nepoprel. Žalovaní skutočnosti z mailovej komunikácie nepopreli.

4. K odvolaniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný v 2/ rade, ktorý žiadal, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok ako správny potvrdil. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Rozsudok prvoinštančného súdu považuje za správny. Súd vykonal dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne posúdil vec po právnej stránke a rozhodol vo veci samej v súlade so zákonom. Od počiatku poukazoval na nedostatok pasívnej legitimácie vo veci vo vzťahu k ust. , s ktorou sa prvoinštančný súd vysporiadal. Žalobca v konaní neuniesol svoje bremeno tvrdenia, a preto náhrada škody je voči žalovanému v 2/ rade neprípustná.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v priebehu konania a pred prvoinštančným súdom neuniesol svoju povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. vo vzťahu k žalovaným ako konateľom obchodnej spoločnosti. Z ust. vyplýva, že nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Prvoinštančný súd správne dospel k záveru, že predpokladom uplatnenia takéhoto nároku na náhradu škody voči konateľovi zo strany veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Uvedená pohľadávka bola preukázaná žalobcom voči spoločnosti Ecoventi, s.r.o. Lučenec vo výške 3.000 eur. Ďalej bolo preukázané, že žalovaní boli konatelia - štatutárne orgány tejto spoločnosti. Žalobca si voči žalovaným ako konateľom spoločnosti Ecoventi, s.r.o. uplatnil pohľadávku s prísl. do výšky, ako by mu patrila od spoločnosti Ecoventi, s.r.o. Lučenec. Na to, aby žalobca mohol byť v súdnom konaní úspešný, musí tvrdiť a preukázať nielen vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľom, ale aj existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosti uspokojenia z majetku spoločnosti. Žalobca v žalobe a v priebehu konania tvrdil existenciu svojho nároku na náhradu škody voči spoločnosti Ecoventi, s.r.o., predložil doklady svedčiace o týchto skutočnostiach a zároveň predložil doklady o tom, že spoločnosť Ecoventi, s.r.o. zanikla zlúčením s inými ďalšími spoločnosťami ako právnym nástupcami, teda že nie je možné uspokojiť dlh žalobcu práve z majetku spoločnosti Ecoventi, s.r.o. Okolnosť, že spoločnosť Ecoventi, s.r.o. Lučenec má nárok na náhradu škody voči konateľom však žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal. Žalobca v žalobe je povinný opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojho nároku. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej znamenajú, že nárok bude zamietnutý po vecnom prejednaní veci.

6. Prvoinštančný súd v priebehu konania očakával od žalobcu, že v prípade tvrdenia o zodpovednosti konateľov za dlh žalobcu ako veriteľa, pokiaľ netvrdil a nepreukázal v žalobe, bude tvrdiť a preukazovať v priebehu prvoinštančného konania prostriedkami procesného útoku a obrany. Žalobca však svoje nároky voči žalovaným, ktoré spočívajú v zodpovednosti žalovaných za vzniknutú škodu, v podstatných okolnostiach, a to v okolnostiach, že spoločnosti Ecoventi, s.r.o. vznikol nárok na náhradu škody voči konateľom netvrdili a ani nepreukázali. Len konštatovanie a odkaz na mailovú komunikáciu, bez skutkových tvrdení odôvodňujúcich predloženie uvedeného dôkazu nezbavuje žalobcu povinnosti tvrdiť. Skutkový stav totiž vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré boli podložené z dôkazov a ktorý skutkový stav prvoinštančný súd právne posudzuje.

Nepreukázaný skutkový stav, teda skutkový stav nezistený z tvrdení a preukázania uvedených okolností žalobcom, znamená neúspech v spore po vecnom prejednaní vo veci. Preto námietka žalobcu, že z predložených listín uvedené skutočnosti vyplývajú, nesvedčí o tom, že skutkové tvrdenia boli zo strany žalobcu tvrdené a následne preukázané. Naopak, skutkové okolnosti preukazované len dôkazmi nemôžu nahradiť tvrdenia žalobcu o dôvodnosti jeho žaloby voči žalovaným.

7. Odvolací súd pri preskúmaní odvolania nezistil, že by zo strany prvoinštančného súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces voči žalobcovi tým, že sa prvoinštančný súd nezaoberal zánikom spoločnosti Stavap plus, s.r.o., voči ktorej sa domohol uplatneného nároku žalobcu v rozkaznom konaní pred upomínacím súdom Okresným súdom v Banskej Bystrici (sp. zn. ). Spoločnosť Stavap plus, s.r.o. nebola stranou sporu v prejednávanej veci, nebolo preto dôvodom skúmať, či je platobný rozkaz možné voči tejto spoločnosti vykonať, prípadne, prečo k takýmto úkonom žalobca nepristúpil. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces je široký, ide tu napr. o právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Odvolací súd nezistil porušenie žiadneho dielčieho práva, a preto nie je možné uvedený odvolací dôvod považovať za relevantný vo vzťahu k správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu.

8. Odvolací súd nezistil ani inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci, spočívajúce v akomkoľvek inom ďalšom pochybení procesnom postupe súdu.

9. Pokiaľ sa týka skutkových vád rozhodnutia, prvoinštančný súd skutkové okolnosti zistil z tvrdení žalobcu, ktoré boli podporené predloženými dôkazmi. Správne vytvoril skutkový základ v prejednávanej veci, dôkazy, ktoré boli predložené na tvrdenia žalobcom, boli vyhodnotené správne a v tomto štádiu konania už niet prípustnosti dotvoriť skutkový stav ďalšími prípustnými prostriedkami procesného útoku či obrany.

10. Nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom odvolací súd vo vzťahu k podmienkam ust. nezistil. Prvoinštančný súd správne aplikoval príslušnú právnu normu, obsah tejto správne aplikovanej právnej normy aj správne interpretoval. Preto správne postupoval, keď žalobu zamietol.

11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s ust. a dospel k záveru, že v odvolacom konaní boli žalovaní úspešnou stranou sporu. Žalovaný v 1/ rade si trovy odvolacieho konania neuplatnil, v odvolacom konaní nezaujal žiadne stanovisko k odvolaniu žalobcu, z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by žalovanému v 1/ rade vznikli trovy konania. Preto v súlade s Základných princípov , náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v 1/ rade odvolací súd nepriznal. Žalovanému v 2/ rade vznikli v odvolacom konaní trovy konania. V celom rozsahu bol žalovaný v 2/ rade úspešný pred odvolacím súdom, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi. O výške tejto náhrady podľa rozhodne prvoinštančný súd v samostatnom rozhodnutí po právoplatnosti veci.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.