Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-17-2017.pdf
PDF · 128.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3T/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Slavomíra Cimermana a prísediacich Ing. Marty Libovičovej a Ing. Anny Príbeliovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. mája 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaní: 1/ Z. D. F. K. Á. Č. F. K. Á. , nar. XX. XX. XXXX v I.Š., trvale bytom K. Y. XXX, nezamestnaná,
2/ A. D. Q. X. Č. Í. D. , nar. XX. XX. XXXX v I., trvale bytom K. Y. XXX, nezamestnaný,
s ú v i n n í , ž e
obžalovaná Z. D. ako matka maloletých detí B.. D.., nar. XX. XX. XXXX, A.. D.., nar. XX. XX. XXXX, K.. D.., nar. XX. XX. XXXX, I.. D.., nar. XX. XX. XXXX, K.. D.., nar. XX. XX. XXXX a I.. D.., nar. XX. XX. XXXX a obžalovaný A. D. ako otec maloletých A.. D.., nar. XX. XX. XXXX, K.. D.., nar. XX. XX. XXXX, I.. D.., nar. XX. XX. XXXX, K.. D.., nar. XX. XX. XXXX v období od presne nezisteného dňa v mesiaci marec 2013 do 29. 05. 2015 v časti rodinného domu č. XXX vo K. Y., v ktorom žili v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi, deťom nezabezpečovali pravidelnú stravu, dostatočnú kultúru rodinného prostredia, v domácnosti bola špina a neporiadok, v rodine bol nedostatok lôžok, u maloletých detí zanedbávali ich hygienické potreby, deti mali často vo vlasoch parazity, chodili v špinavom odeve, neumyté, s maloletými deťmi nechodili na pravidelné lekárske kontroly a na očkovania, nedostavili sa ani napriek predvolaniu detskej lekárky z ambulancie vo Veľkom Krtíši, ignorovali odporúčania pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, ktorí pri kontrolách v rodine zisťovali nedostatky, obaja obžalovaní niekoľkokrát týždenne konzumovali alkohol, pod ich vplyvom dochádzalo v rodine k hádkam, vulgárnym nadávkam, a to aj v neskorých nočných hodinách, deti nemohli spať, dňa 29. 05. 2015 boli maloleté deti B.. D.., nar. XX. XX. XXXX, A.. D.., nar. XX. XX. XXXX, K.. D.., nar. XX. XX. XXXX, I.. D.., nar. XX. XX. XXXX, K.. D.., nar. XX. XX. XXXX a I.. D.., nar. XX. XX. XXXX na základe predbežných opatrení Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 7PPOm/4/2015 z 29. 05. 2015 a 11PPOm/1/2015 z 29. 05. 2015 umiestnené v Krízovom stredisku Amoret v Lučenci, rozsudkami Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 7P/124/2015 zo 16. 12. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. 01. 2016 a rozsudkom sp. zn. 7P/134/2015 z 21. 09. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. 10. 2015 boli maloleté deti umiestnené v detskom domove v Banskej Bystrici, bola nad nimi nariadená ústavná starostlivosť, znalci psychiatri a psychológ zistili vyšetrením maloletých detí B.. D.., nar. XX. XX. XXXX, A.. D.., nar. XX. XX. XXXX, K.. D.., nar. XX. XX. XXXX, I.. D.., nar. XX. XX. XXXX syndróm týranej osoby a sekundárnu neurotickú poruchu,
t e d a
týrali blízku osobu spôsobujúc jej psychické utrpenie ponižovaním, vyvolávaním stresu, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu a spánku, osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania a výchovy, čin spáchali závažnejším spôsobom konania,
č í m s p á ch a l i
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2015
a z a t o s a o d s u d z u j ú
obžalovaná 1/ Z. D.
Podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
obžalovaný 2/ A. D.
Podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. sa mu ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podala na obžalovaných dňa 13.03.2017 obžalobu, ktorou ich viní zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2015.
V obžalobe navrhla na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 1 Tr. por. vypočuť obvinenú Z. D. a obvineného A. D., podľa § 261 ods. 1 Tr. por. vypočuť svedkov I.. Ľ. I., A.. C. F., U. D. a A.. B. G., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán čítať výsluch maloletého B.. D.., svedka A. I., svedkyne C. I., svedkyne A.. Y. P.Č., svedkyne D. D., svedkyne B. D., svedkyne A. D., svedkyne A.. D. I. a svedka A. F., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán čítať znalecký posudok MUDr. Zuzany Kašparovej, MUDr. Renáty Lóškovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetia psychiatria, Mgr. Vladimíry Čekelovej, znalkyne z odboru klinická psychológia, MUDr. Ivety Mikulášovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo - psychiatria a MUDr. Renáty Lóškovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria a podľa § 269 ods. 1 Tr. por. čítať listinné dôkazy hodnotiace osoby obžalovaných a dokumentujúce protiprávne konanie, ktorého sa dopustili.
Prokurátorka na hlavnom pojednávaní zotrvala na obžalobe, jej skutkovom vymedzení a právnej kvalifikácii.
V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 25. 05. 2017 uviedla, že vykonaným dokazovaním boli preukázané skutočnosti uvedené v obžalobe. Skutok v nej vymedzený potvrdili najmä výpovede svedkov, znalkýň Kašparovej, Lóškovej a Čekelovej v ich písomnom znaleckom posudku, ako aj pedagógov niektorých detí a zástupcov úradu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Obidvaja obžalovaní ako zákonní zástupcovia detí si neplnili povinnosti, ktoré im ukladá zákon o rodine tým, že nedozreli a nezabezpečili riadnu výchovu detí, často požívali alkoholické nápoje a vytvárali nezdravé rodinné prostredie pre výchovu detí. Takto sa správali k celkom šiestim maloletým deťom a po dlhú dobu. Tieto okolnosti vymedzujú ustanovenia § 138 písm. b) a j) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2015. Obidvaja obžalovaní konaním naplnili znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. a za to ich navrhla odsúdiť k nepodmienečným trestom odňatia slobody so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. U obžalovaného D. zároveň navrhla uložiť mu ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou, čo vyplýva zo záverov znaleckého posudku.
Obžalovaná 1/ Z. D. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 04. 2017 učinila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. t. j., že sa cíti nevinná. V úvode výsluchu uviedla, že sa pridržiava svojich výpovedí, ktoré podala do zápisníc na polícii v dňoch 09. 05. 2016 a 30. 11. 2016. So spoluobžalovaným A. D. žila vo vzťahu druh- družka po dobu 13 rokov. Z tohto vzťahu sa im narodili štyri deti, a to A. D., I. D., K. D. a K. D.. Počas celej doby spolužitia bývali na adrese K. Y. XXX v rodinnom dome, ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva A. D.. Spolužitie s ním ukončila preto, lebo si našla nového druha A. F., s ktorým žije dodnes. Z tohto vzťahu sa im narodilo jedno dieťa, a to I. D.. Obžalovaný D. jej dovolil, aby bývala s deťmi a novým druhom v jeho dome. Cíti sa psychicky zdravá, nelieči sa na žiadnu chorobu ani poruchu. Nie je pravdou, že by sa o deti nestarala. Je pravdou ale to, že požívala alkohol. Pravdou je aj to, že deti boli atakované najmä v nočných hodinách, keď ju týral druh F. a tiež týral aj obžalovaného D.. Zástupcovia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš chodievali k nim často na kontroly. Pri nich zistili, že bola nad deťmi zanedbávaná hygiena, vo vlasoch mali parazity, chodili špinavé a neumyté. Na pravidelné lekárske kontroly a očkovania s deťmi nechodila, pretože nemala peniaze. Všetci žili len zo sociálnych dávok, ktoré poberala. Pozdejšie bol zriadený osobitný príjemca dávok - Obec Veľké Zlievce, ktorý im reguloval nákupy v miestnych potravinách a podobne. V súčasnosti všetky deti sú umiestnené v ústavnom zariadení. Rozhodol o tom súd, lebo sa o deti nestarali. Asi pred 11-timi mesiacmi obžalovaný D. ich z domu vyhodil. Odvtedy bývajú spoločne s F. v inom dome v obci. Od toho času ako boli deti umiestnené v ústave, ich pozrieť nebola. O deti sa zvykne zaujímať len jej sestra.
V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 25. 05. 2017 uviedla, že nemá k veci čo dodať a právo posledného slova nevyužíva.
Obžalovaný 2/ A. D. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 04. 2017 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. t. j., že sa cíti nevinný. Rozhodol sa, že vypovedať nebude. Odkázal na svoju výpoveď, ktorú podal do zápisnice na polícii dňa 09. 05. 2016.
Podľa § 258 ods. 4 Tr. por. bola na návrh prokurátorky prečítaná výpoveď obžalovaného 2/ z prípravného konania.
Na doplňujúce otázky súdu, či vie uviesť, odkedy býval s ním F. v spoločnej domácnosti, ako sa zaujímal o svoje biologické deti odvtedy ako boli umiestnené do ústavnej starostlivosti, kde v súčasnosti býva a kde býva jeho bývalá družka Z. D., nech sa vyjadrí k správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš o zabezpečení výchovy detí a či je psychicky zdravý, vypovedal, že F. začal s nimi bývať v spoločnej domácnosti odvtedy, ako sa mu narodila dcéra I. a bývali spolu dovtedy, dokiaľ im deti nevzali. S deťmi neudržiaval žiadny kontakt. V súčasnosti býva v dome vo K. Y. č. XXX a Z. s novým druhom A.Á. F. na inej adrese. Nemal výhrady k správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš. Táto správa zodpovedá skutočnosti a je pravdivá. On sa cíti zdravý.
Na hlavnom pojednávaní dňa 25. 05. 2017 v záverečnej reči uviedol, že nemá k veci čo dodať a právo posledného slova nevyužíva.
Obidvaja obžalovaní boli v rámci prípravy hlavného pojednávania vyzvaní podľa § 240 ods. 3 Tr. por. na možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ani jeden z nich takýto návrh nevzniesol. Rovnako obidvaja na hlavnom pojednávaní dňa 25. 05. 2017 na otázku súdu, či majú návrhy na doplnenie dokazovania uviedli, že nemajú.
Prokurátorka na hlavnom pojednávaní dňa 25. 05. 2017 navrhla podľa § 263 ods. 1 Tr. por. čítať výpoveď svedka I.. Ľ. I. z prípravného konania, keďže tento svedok pracoval v minulosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš a v súčasnosti je zamestnaný na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, čo mu znemožňuje dostaviť sa na hlavné pojednávanie. Svedok bol vypočutý ako zamestnanec tohto úradu, preto na jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní netrvá. Obžalovaní s čítaním výpovede svedka I.. Ľ. I. z prípravného konania súhlasili.
Svedok A.. C. F. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 04. 2017 vypovedal, že sa pridržiava svojich výpovedí, ktoré podal do zápisníc o výsluchu na polícii v dňoch 30. 11. 2015 a 17. 02. 2017. V čase monitorovania rodiny obžalovaných pracoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako rodinný asistent. Do jeho kompetencie patrilo navštevovať rodiny, o ktorých mal úrad indície, že rodičia zanedbávajú starostlivosť o svoje deti. Bol niekoľkokrát v rodine obžalovaných. O vykonaných kontrolách sa spisoval záznam a podávala správa. Obžalovaní po jeho príchode a vyzvaní na zabezpečenie riadnej starostlivosti o deti sa snažili po určitý čas túto starostlivosť vykonávať, avšak po krátkom čase sa prestali starať o deti, najmä pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Starostlivosť o deti brali na ľahkú váhu. Nemali pocit žiadnej zodpovednosti. Samé deti, najmä B. im povedala, aké sú vzťahy v rodine. Doslova sa pýtala, aby ju vyňali z rodinného prostredia pre zlé vzťahy v rodine. Úrad po týchto zisteniach podal na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia. Deti boli umiestnené do krízového strediska. V čase rozhodovania súdom obidvaja rodičia úplne rezignovali na plnenie rodičovských povinností. Okrem nadmerného požívania alkoholických nápojov dochádzalo v rodine k častým hádkam a bitkám, keď ku nim bola niekoľkokrát privolaná hliadka polície.
Svedok U. D. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 04. 2017 vypovedal, že sa pridržiava svojich výpovedí, ktoré podal do zápisníc o výsluchu svedka na polícii v dňoch 19. 01. 2016 a 23. 02. 2017. Ďalej uviedol, že je starostom v Obci K. Y., kde bývajú obidvaja obžalovaní. Z titulu poskytnutia súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš bol viackrát v rodine obžalovaných. Rodina sa viedla ako problémová a podliehala režimu kontroly. Obidvaja rodičia často požívali alkoholické nápoje. Hygiena v rodine bola nedostačujúca. Výchova detí bola zanedbaná. Na túto skutočnosť upozorňoval aj on viackrát obžalovaných, avšak hoci pristúpili na nápravu, nikdy sa tak nestalo. Ako starosta obce z obecných prostriedkov musel stále zakupovať chemické prípravky na čistenie vlasových parazitov u detí obžalovaných. Jediným logickým vyústením z tejto situácie bolo vyňatie detí z výchovného prostredia rodičov a ich umiestnenie do krízového strediska. Ani v súčasnosti rodičia detí nemajú zabezpečené také bytové podmienky, aby mohli v nich zabezpečiť výchovu svojich detí. V rodine dochádzalo často k bitkám medzi druhmi a medzi matkou detí a jej druhom.
Svedkyňa A.. B. G. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 04. 2017 uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice o výsluchu svedka na polícii dňa 17. 02. 2017. V čase, keď malo dochádzať k páchaniu trestnej činnosti, bola triednou učiteľkou a zároveň riaditeľkou Základnej školy vo Veľkých Zlievcach. Do jej triedy patrili deti obžalovaných, a to dcéra I. a syn A.. Biologickí rodičia detí neudržiavali žiadny kontakt so školou. Aj v súčinnosti s obcou mali signály, že sa rodičia o deti dostatočne nestarajú. Tieto signály mali aj od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši. Do rodiny obžalovaných chodievala jej asistentka a pozdejšie aj ona sama. Ich škola v určitom období patrila medzi školy, ktoré boli zahrnuté do programu sociálnej starostlivosti. V spojení s príslušným obecným úradom bola všetkým deťom zabezpečená bezplatne desiata z dotačných prostriedkov, čo činilo hodnotu cca 1,- Eur na dieťa a deň. V tejto hodnote bola poskytovaná deťom výživná desiata. Syn obžalovaných A. bol schopný prísť do školy len pre túto desiatu a následne zo školy ušiel. Opatrenie spočívajúce v umiestnení detí do ústavného zariadenia považuje za jediné východisko zabezpečenia dozoru a starostlivosti o deti.
Svedok A. I. do zápisnice dňa 20. 01. 2016 vypovedal, že pracuje ako asistent Osvety zdravia v lokalite Bušince v neziskovej organizácii Zdravé komunity. Asi v mesiaci august 2014 ho požiadala MUDr. Lukáčová z Veľkého Krtíša o spoluprácu pri doručovaní pozvánok ku vyšetreniam maloletých detí, keďže ich biologickí rodičia si túto povinnosť neplnili. Tieto predvolania k vyšetreniam doručil osobne k rukám matky detí Z. D.. Za obdobie od augusta 2014 do konca roku 2014 bol v rodine obvinených asi 6-krát. V roku 2015 už do tejto rodiny nechodieval. Raz sa stalo, že matka detí bola po požití alkoholických nápojov už v ranných hodinách. Pokiaľ si všimol deti, tak tieto mali oblečenie špinavé a neboli primerane oblečené k počasiu a ročnému obdobiu.
Svedkyňa C. I. do zápisnice o výsluchu dňa 19. 01. 2016 vypovedala, že býva v Obci K. Y., a to blízko domu, v ktorom bývali obžalovaní. Deti obžalovaných sa zvykli chodiť hrávať k jej deťom. Vtedy im zvykla dať najesť a obdarovala ich nejakým oblečením, ktoré už oni nepotrebovali. Je pravdou, že obidvaja obžalovaní mali problémy s alkoholom. Častokrát sa od nich ozýval krik. Neraz sa stalo, že deti obžalovaných sa pred ňou vyjadrili, že jej závidia, že má elektriku, televízor a teplo, pretože oni také doma nemajú. Obidvaja obžalovaní požívali alkohol každý deň a hlavne večer. Ich deti bývali svedkami týchto hádok.
Svedkyňa A.. Y. P. do zápisníc o výsluchu na polícii v dňoch 19. 01. 2016 a 17. 02. 2017 uviedla, že pracuje ako obvodná lekárka, pričom do jej obvodu patrí aj Obec Veľké Zlievce. Agendu maloletých detí Z. D. z K. Y. prebrala po MUDr. Ľalíkovej od 01. 04. 2013. V tom čase matka mala 5 detí a v roku 2014 sa jej narodilo ďalšie, a to dcéra I. D.. Matka s deťmi vôbec nechodila na preventívne prehliadky, ani na očkovania a vôbec nerešpektovala výzvy lekára. O deti sa nestarala, chodili špinavé a nemali zabezpečenú hygienu. Odporučila jej hospitalizáciu, avšak matka s tým nesúhlasila a hospitalizáciu dieťaťa odmietla.
Svedkyňa D. D. využila právo odoprieť vypovedať do zápisnice o výsluchu svedka dňa 30. 11. 2016, nakoľko je sestra obžalovanej Z. D..
Svedkyňa A. D. do zápisnice o výsluchu svedka dňa 23. 02. 2017 uviedla, že býva na adrese K. Y. XXX. Spolu s ňou býva dcéra B. a druh X. D. a všetci spolu obývajú jeden dom s jej bratom A. D. (obžalovaným 2/). Má 6 detí, pričom 4 z nich sú umiestnené v domove, nakoľko sa nevedela o ne postarať. Stalo sa to v roku 2013, keď s ňou bývali v tomto dome aj Z. D.Č., jej 6 detí a jej druh A. F.. Dom, v ktorom spolu žili, sa delil na dve časti. V prednej časti bývali oni ako rodina a zadnú časť obýval jej brat A. D., Z. D., ich deti a taktiež A. F., jej nový druh. Dom nebol napojený na elektrinu. Kúrilo sa drevom, a to v každej izbe. Takto tomu malo byť aj v druhej časti domu, ktorú obýval jej brat A. D.. Nemôže povedať, že by Z. nevarila alebo sa o deti nestarala, pokiaľ bola triezva. Hlavným problémom u nich bolo to, že denne obidvaja požívali alkoholické nápoje, a to tak, že sa spili do bezvedomia.
Svedkyňa B. D. do zápisnice o výsluchu na polícii dňa 23. 02. 2017 uviedla, že využíva svoje právo odoprieť vypovedať, nakoľko obvinený A. D. je jej strýko. Na otázky vyšetrovateľa vypovedala, že Z. stále pila, o deti sa nestarala, riadne im nevarila a keď im navarila jedlo, tak to boli vždy kuracie trupy s cestovinami, ktoré im podávala v malých dávkach večer. Všimla si na deťoch, že chodili oblečené stále v tom istom. Zvykli jej deti poslať domov zo školy pre zistenie prítomnosti vší vo vlasoch.
Svedkyňa A.. D. I. do zápisnice o výsluchu svedka dňa 23. 02. 2017 uviedla, že pracuje ako učiteľka na Základnej škole v Bušinciach. Bola triednou učiteľkou B. D.. Matku dieťaťa videla len raz, kedy ju predvolala a ona sa dostavila a povedala, že nevládze s výchovou B., nakoľko neposlúcha. Na dieťati si nič také nevšimla, že by bola hladná alebo v zovňajšku zanedbaná. B. sa ale pred ňou zmienila, že nechce chodiť domov a povedala, že by bolo lepšie, aby ju zobrali do domova.
Svedok A. F. do zápisnice o výsluchu dňa 03. 03. 2017 na polícii uviedol, že využíva právo odoprieť vypovedať, nakoľko žije spolu s Z. D. vo vzťahu druh a družka.
Obidvaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa 25. 05. 2017 nemali pripomienky k čítaným svedeckým výpovediam podľa § 263 ods. 1 Tr. por.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 25. 05. 2017 podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán čítal znalecké posudky MUDr. Zuzany Kašparovej, MUDr. Renáty Lóškovej, Mgr. Vladimíry Čekelovej a MUDr. Ivety Mikulášovej, pričom obžalovaní nemali k týmto posudkom žiadne pripomienky.
Rovnako obžalovaní nemali pripomienky k čítaným listinným správam na hlavnom pojednávaní dňa 25. 05. 2017.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a treste. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
V prejednávanej trestnej veci bola podaná na obžalovaných obžaloba, ktorou ich prokurátorka viní, že spáchaným skutkom naplnili znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2015.
Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálením rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 208 ods. 1 písm. b) Tr. zák. kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 208 ods. 2 písm. d) Tr. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2015 odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Podľa § 138 písm. j) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.
Zo skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vyplýva, že „týranie“ (t. j. spôsobenie jeho následku vo forme fyzického alebo psychického utrpenia) nie je a nikdy ani nemôže byť len jednorázové, či osamotené konanie, ktoré pozostáva napríklad len z ojedinelých nadávok, či urážok, prípadne len z ojedinelého fyzického, či verbálneho útoku na poškodenú osobu. Musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje, spôsobuje poškodenej osoby psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Podstatou týrania a jeho následku vo forme psychických alebo fyzických útrap, teda je, že ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva z rôznych útokov proti týranej osoby, pričom nie je nutné, aby všetky, či niektoré z nich vyústili napríklad do ublíženia na zdraví (prípadne, aby napĺňali samé o sebe znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví, respektíve iného trestného činu), teda útoky, ktoré sú uvedené v dikcii tejto skutkovej podstaty nemusia samostatne vôbec napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu ale napríklad, ak by boli posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky priestupku. Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického utrpenia je preto aj naďalej jeho hromadnosť (či trvalosť), teda to, že útoky sú opakované (či sústavné) a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické, či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie len celkom krátkeho prechodného charakteru. Na naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa teda vôbec nevyžaduje, aby išlo o neznesiteľné utrpenie poškodenej osoby, pretože následok vo forme neznesiteľného utrpenia napĺňa podľa súdnej praxe kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa odstavca 2 citovaného ustanovenia zákona. Pojem fyzické alebo psychické utrpenie uvedený v základnej skutkovej podstate tohto trestného činu je preto naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie (teda ako zlo, bezprávie, krivdu), t.j. ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Páchateľ naplní znaky základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu aj vtedy, keď u poškodenej osoby nie je znalecky zistený syndróm týranej osoby. Zistenie syndrómu týranej osoby je spojené s naplnením znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu.
Do trestného konania boli pribratí znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria a odvetvia klinická psychológia. Zo záverov znaleckých posudkov č. 87/2015, č. 82/2015 a č. 03/2015 na vyšetrenie duševného stavu svedkov maloletej B. D., nar. XX. XX. XXXX, maloletého A. D., nar. XX. XX. XXXX, maloletej K. D., nar. XX. XX. XXXX a maloletej I. D., nar. XX. XX. XXXX, vyplýva, že u všetkých detí je zachovaná schopnosť vnímania, uchovania a reprodukovania prežitých udalostí a nedochádza u nich k meneniu výpovedí. Pokiaľ sa v ich výpovediach objavili menšie nepresnosti, tieto súvisia so zníženými intelektovými a pamäťovými schopnosťami a dekoncentráciou pozornosti, avšak nemajú závažný charakter. Ani u jedného z detí neboli zistené známky psychotického ochorenia. Tiež neboli zistené sklony ku klamstvám, konfabuláciám, či vymýšľaniu si udalostí. Vierohodnosť výpovedí detí nie je významne znížená a ovplyvnenie ich výpovedí inou osobou je nepravdepodobné. Znalci u maloletých B. D. a A. D. zistili disharmonický osobnostný vývoj a inferiórny intelekt a u maloletých A. D., K. D. a I. D. zistili sekundárnu neurotickú poruchu.
Zistenie syndrómu týraného a zanedbávaného dieťaťa (CAN) vyžaduje akékoľvek nenáhodné, vedomé (prípadne i nevedomé) konanie rodiča alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné alebo odmietané a ktoré poškodzuje telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa, prípadne spôsobí jeho smrť (Dunovský a kolektív, 1995).
Konanie obžalovaných napĺňa základné formy CAN syndrómu v nasledovných zisteniach:
- telesné týranie aktívnej povahy (agresívne správanie zo strany otčima voči maloletým),
- telesné týranie pasívnej povahy (nedostatočná výživa až vyhladovanie, nedostatok v bývaní, ošatení, zdravotnej a výchovnej starostlivosti),
- psychické týranie aktívnej povahy (nadávky, ponižovanie, vyhrážanie, strašenie, stres, verbálna agresia),
- psychické týranie pasívnej povahy (nedostatok podnetov, zanedbanie duševné aj citové). Znalci skúmaním zistili, že slabá telesná hygiena maloletých detí (zápach, špinavé telo, oblečenie), nechápavosť, pasivita, ťažkopádnosť, slabá slovná zásoba, nedostatok dohľadu nad nimi, rôzne neurotické prejavy a nesústredenosť na učenie charakterizujú zanedbávané deti. Medzi znaky charakterizujúce psychicky týrané deti boli u maloletých detí zistené známky fyzického, mentálneho a emocionálneho oneskorenia v ich vývoji, neurotické prejavy, nadmerná pasívnosť ich správania a nedôvera k dospelým ľuďom, čo len v celku zvýrazňuje, že maloleté deti spĺňajú kritéria CAN syndrómu.
Znalkyňa MUDr. Iveta Mikulášová z odvetvia zdravotníctvo - psychiatria vo svojom posudku č. 22/2016 posudzovala, či obžalovaná Z. D.Á. v minulosti netrpela alebo netrpí duševnou poruchou alebo chorobou. Znalkyňa konštatovala, že menovaná takouto poruchou alebo chorobou netrpí, ani netrpela. U menovanej neboli zistené prejavy psychosomatickej závislosti od alkoholu, preto jej nenavrhla uložiť žiadne ochranné opatrenie. Obžalovaná v čase spáchania skutku vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a ovládať toto konanie.
Znalkyňa MUDr. Renáta Lóšková v posudku č. 115/2016 konštatovala, že obžalovaný A. D. netrpí duševným ochorením v pravom slova zmysle t. j. psychózou. Bol zistený u neho syndróm závislosti od alkoholu štvrtej vývojovej fázy podľa Jelíneka. V čase spáchania skutku bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a pokiaľ jeho ovládacia schopnosť bola mierne znížená, bolo to spôsobené požitím alkoholických nápojov. Znalkyňa navrhla menovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Protiprávne konanie obžalovaných usvedčujú predovšetkým výsledky znaleckého dokazovania, výpovede zástupcov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a svedkov A. I., C. I., A.. Y. P., U. D., A.. B. G., A. D., B. D. a A.. D. I.. Obidvaja obžalovaní sa svojím správaním k maloletým deťom, keď po dlhší čas zanedbávali ich výchovu a starostlivosť, nezabezpečovali im pravidelnú stravu a dostatočnú kultúru rodinného prostredia, nechodili s deťmi na pravidelné lekárske kontroly a očkovania a ignorovali odporúčania pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, ktorí pri kontrolách v rodine zistili závažné nedostatky, dopustili protiprávneho konania, ktorým naplnili znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Toto správanie obžalovaných voči deťom bolo naviac umocnené každodenným požívaním alkoholických nápojov a spôsobovaním hádok a bitiek v rodine tak medzi biologickými rodičmi maloletých detí ako aj medzi matkou a jej druhom, čo negatívne vplývalo na psychický vývoj detí. V dôsledku tohto správania, hrubého zanedbávania si svojich rodičovských povinností boli maloleté deti zverené
do ústavnej starostlivosti po tom, ako boli vyňaté z rodinného prostredia a umiestnené na základe predbežného opatrenia súdu do Krízového strediska Amoret v Lučenci.
V trestnom konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by oslobodzoval obžalovaných spod páchanej trestnej činnosti. Obžalovaná sa obhajovala tým, že nemala finančné prostriedky na to, aby si mohla plniť základné rodičovské povinnosti. Na strane druhej uviedla, že bola jedinou živiteľkou rodiny, keďže poberala dávky v hmotnej núdzi a prídavky na deti s ktorými disponovala. Obžalovaná ničím nevyvrátila jednotiaci záver ostatných dôkazov o tom, že v nadmernej miere požívala alkoholické nápoje a tiež to, že podstatnú časť finančných zdrojov, ktoré poberala, použila na kúpu alkoholických nápojov. Obžalovaná ako matka na miesto toho, aby vytvárala priaznivé rodinné a výchovné prostredie deťom, viedla nemravný život, keď udržiavala intímny vzťah tak s biologickým otcom maloletých detí ako aj druhom F. a to sa všetko odohrávalo pred zrakmi detí. Obžalovaný odoprel vypovedať na súde a odkázal na svoju výpoveď z prípravného konania. V nej ovšem nepoprel, že požíval spolu s obžalovanou často alkoholické nápoje. Aj keď v jej zostávajúcej časti sa snažil preniesť zodpovednosť za zanedbanie plnenia rodičovských povinností na obžalovanú, čo odôvodňoval tým, že on zvykol chodievať zarábať, súd jeho výpoveď nepovažoval za oslobodzujúcu, nakoľko bol to on, ktorý bol podielovým spoluvlastníkom domovej nehnuteľnosti a pripustil, aby v rodinnom dome sa zdržiavala iná osoba A. F., s ktorou dochádzali obidvaja obžalovaní k hádkam a bitkám a ktorá mala nemalý vplyv na rozvrátenosť jeho života a vzťahov v rodine tvorenej s obžalovanou.
Obidvaja obžalovaní učinili vyhlásenie, že sa necítia byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Súd toto ich vyhlásenie považoval za účelové so snahou obhájiť sa zo závažného protiprávneho konania, ktorého sa dopúšťali po dlhší čas voči viacerým deťom. Keďže obžalovaní návrhy na doplnenie dokazovania nemali a súd po vykonaní dokazovania navrhnutého prokurátorkou považoval dôkazný stav za ustálený a presvedčivý, rozhodol na základe neho tak, že obidvoch obžalovaných uznal vinnými zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2015.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V otázke druhu trestu prichádzalo obžalovaným uložiť ako jediný trest- trest odňatia slobody. Trestná sadzba pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. činí sedem rokov až pätnásť rokov. Súd pri ukladaní výmery trestu prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obidvoch obžalovaných bolo zistené po jednej poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. j) Tr. zák. t. j., obžalovaný v doterajšom živote nebol súdne trestaný a obžalovaná síce pod sp.zn. 3T/120/2015 tunajším súdom súdená bola, ale uložený trest povinnej práce dňom 29.07.2016 vykonala, čím sa uložený trest zo zákona zahladil a hľadí sa na ňu ako keby nebola odsúdená) a nebola zistená u nich žiadna priťažujúca okolnosť. Za aplikácie postupu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. dochádza k modifikácii trestného rozpätia, keď vrchná hranica trestnej sadzby sa znižuje o 1/3-inu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol aj na hodnotiace správy od Obecného úradu Veľké Zlievce, ktoré sú na obidvoch obžalovaných vyhotovené všeobecne. Rovnako sa súd vyporiadal aj s hodnotiacou správou Krízového strediska Amoret v Lučenci a správou Detského domova v Banskej Bystrici, kde boli deti umiestnené po vyňatí z rodičovskej výchovy. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa potvrdzuje, že obžalovaný A. D. má zaznamenané spáchanie jedného priestupku z 30. 12. 2016, za ktorý bol postihnutý pokutou vo výške 10,- Eur. Obžalovaná má zaznamenaný tiež jeden záznam o šetrení priestupku, avšak konanie Okresný úrad Veľký Krtíš zastavil dňa 30. 03. 2015 preto na tento nemožno prihliadať.
Súd obidvom obžalovaným uložil rovnaké tresty, a to tresty odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorých ich zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému A. D. podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou, keďže znalec navrhol takúto liečbu absolvovať tejto osobe, pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2); odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).