Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-71-2012.pdf
PDF · 98.24 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/71/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: T. T., B.. XX.X.XXXX, X. T., adresa na doručovanie: I., W. T. XX, proti žalovanej: T. V., B.. XX.X.XXXX, X. T., adresa na doručovanie: T., Š. XXX, o zaplatenie 39.832,70 eur s prísl.,
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 26.555,13 eur, do troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
Žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 33,34 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 39 832,70 eur. Uviedol, že dňa 22.2.2012 uzatvoril so žalovanou listinu, a to Uznanie záväzku, kedy žalovaná (dlžník) v plnom rozsahu a bez protestu uznala svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 39 832,70 eur. Toto uznanie záväzku vlastnoručne podpísali veriteľ aj dlžník (žalobca a žalovaný). V tomto uznaní záväzku je uvedené, že forma a dátum úhrady budú dohodnuté k tomuto uznaniu. Žalovaná odmietla podpísať dodatok k tomuto uznaniu, čo ju však neoprávňuje k tomu, aby svoj záväzok neplnila. Keďže žalovaná nesplnila povinnosť vyplývajúcu z predmetného Uznania záväzku, má žalobca zato, že sa vyhýba plneniu a to úmyselne. Medzi žalobcom a žalovanou prišlo k ďalším nezhodám, z ktorých je zrejmé, že žalovaná zámerne nechce svoj záväzok, ktorý uznala a vlastnoručne podpísala. Žalovaná má v úmysle využiť premlčaciu lehotu, ktorá v danom prípade - Uznaní záväzku činí max.10 rokov, aby sa plneniu záväzku vyhla.Na pojednávaní žalobca uviedol, že suma 39.832,70 eur predstavuje peniaze, ktoré boli získané za odpredaj rodinného domu s tým, že tieto budú použité na rodinné účely, avšak žalovaná ho opustila a peniaze minula na svoje účely. Peniaze mu doposiaľ nevrátila. Uviedol, že žili so žalovanou ako druh a družka od roku 2000 asi do roku 2009. V roku 2008 už začala žalovaná opúšťať spoločnú domácnosť. Spočiatku to bolo na kratšie obdobia, niekedy sa mesiac neozvala. Okolo júna 2009 sa ich vzťah so žalovanou úplne rozpadol. Do spoločnej domácnosti sa potom už nevrátila. So žalovanou majú spolu štyri deti, ktoré sú všetky maloleté. Spočiatku bývali so žalovanou v rodinnom dome v T., B. P. X. Tento rodinný dom zdedil spolu s bratom T. T. po rodičoch. Rodinný dom predali asi za sumu okolo 1.600.000 Sk a suma 1.200.000 Sk išla na účet žalovanej. V kúpnej zmluve, na základe ktorej sa odpredával rodinný dom, bolo vedené číslo účtu peňažného ústavu, na ktorý sa previedli peniaze. S bratom sa navzájom dohodli na tom, aký podiel žalobcovi prislúcha z odpredanej nehnuteľnosti vzhľadom na výšku jeho podielu, ako aj investície do toho domu. 26. januára 2008 sa sťahovali do Farnej do rodinného domu, On kupoval rodinný dom vo Farnej z jeho peňazí. Nie z tých peňazí, ktoré boli prevedené na účet žalovanej. Bol v tom čase živnostníkom. A aj doposiaľ živnostníkom je. S účtom, na ktorý boli zložené peniaze, mala oprávnenie disponovať len žalovaná. On dispozičné právo nemal. Nemá vedomosti o tom, že by žalovaná vyberala peniaze z uvedeného účtu na rodinné účely. Žalovaná v
tom čase bola na materskej dovolenke. Pokiaľ boli prevedené peniaze na účet žalovanej, bolo to za tým účelom, že tieto budú použité na rodinné účely, čo myslel tak, že nejaké peniaze budú dané na vkladné knižky deťom alebo budú použité na účely domácnosti, na prerobenie domu a podobne. Nevie sa vyjadriť k tomu, či boli vyberané nejaké sumy z toho účtu, prípadne či sú tie peniaze ešte na účte. Keby žalovanej neveril, tak by jej nedal peniaze na účet. On nemal zriadený účet v tom čase, keď predávali s bratom dom. Keďže kupujúci trval na tom, aby peniaze boli dané na účet, tak to riešil tak, že boli poukázané na účet žalovanej. Nakoľko peniaze neboli použité na rodinné účely, ich vzťah so žalovanou sa rozpadol, žiadal preto, aby tieto peniaze mu vrátila a zaplatila mu žalovanú sumu. Má vedomosti o tom, že žalovaná bola oficiálne vedená ako majiteľka rodinného domu vo Farnej Č.. XXX. Rodinný dom, ktorý bol zakúpený vo Farnej XXX bol zakúpený z jeho výlučných finančných prostriedkov, ale z tých, ktoré mal v hotovosti nasporené. Tento rodinný dom vo Farnej XXX žalovaná predala. Medzi nimi bola ešte zmluva, že len podľa dokladov je žalovaná majiteľka, na liste vlastníctva, ale v skutočnosti majiteľom je on a že ona nemôže disponovať s týmto domom. Za akú sumu rodinný dom predala, uviesť nevie. Dodatok k uznaniu záväzku nebol napísaný a uzavretý medzi nimi účastníkmi, keďže sa žalovaná nedostavila k právnikovi. Napísal vlastníctvo na žalovanú k domu vo Farnej, nakoľko žili spolu, veril jej. V čase, keď žili ako druh a družka so žalovanou, bol rozvedený. Rozvádzal sa v roku 2001. Exekúciu v čase prevodu peňazí na účet žalovanej mal jednu alebo dve, ale to s týmto nemá nič spoločné. Nie kvôli tomu peniaze dával na účet žalovanej. Exekúcie boli ohľadom firemných záležitostí a bolo to už vysporiadané. Nie je pravdou, že by sa kúpil dom vo Farnej z tých peňazí, ktoré boli zaslané na účet žalovanej z odpredaja jeho domu. Z uvedených peňazí sa nezakupovalo ani auto. Nezakupovalo sa ani domáce kino, ani detské študentské izby z uvedených peňazí. Tiež sa vôbec nerobili podlahy. Sťahoval ho kamarát s firemným autom. Tomu zaplatil nejakých 7000 Sk. Nerozpožičiaval peniaze, ani neinvestoval peniaze do alkoholu. Pokiaľ vie, žalovaná mala zriadenú bankomatovú kartu k predmetnému účtu. On bankomatovú kartu žalovanej nepoužíval. Žalobca uviedol, že plánovali tak, že rodinný dom bude na mene žalovanej a potom následne po vybavení listu vlastníctva sa prevedie darovacou zmluvou na ich deti. K tomu však neprišlo.
2. Žalovaná v podaní, ktoré napísala mailom a neskôr ho súdu zaslala aj podpísané, uviedla, že nepopiera, že žalobca dal uvedenú sumu na jej účet. V skutočnosti jej dal zaslať 39 832,70 eur z predaja jeho polovice rodinného domu, nakoľko mal v tej dobe isté problémy s bývalou manželkou a mal veľa exekúcií, tak peniaze dal na jej účet. Sám podpísal realitnej maklérke na aký účet sa vloží suma z predaja . Uviedla, že z horeuvedených peňazí sa kupovali veci. Nemá ako dokazovať, čo sa kupovalo, lebo v dobe sťahovania spolu s predajom domu v Malackách sa chodilo po obchodoch, kupovalo sa všetko z tých peňazí a nečakala, že sa situácia vyhrotí a že sa vzťah rozpadne, tak si neodkladala ani bločky. Z horeuvedenej sumy sa kúpil rodinný dom vo Farnej za 420 000 Sk, auto za 100 000 Sk, a domáce kino, detské študentské izby, sťahovacia firma a žalovaný vyplatil si dlžné výživné bývalej manželke, nakoľko už sa schovával pred kriminálkou a rozpožičal veľa peňazí a investoval do alkoholu. Nechce ho očierňovať, len je jej ľúto, že ak by vedela, čo nastane, v živote by peniaze nedala na účet. Hoci je podpísané uznanie dlhu a je si toho vedomá, je to celé inak ako udáva žalobca. Povedal jej, že to potrebuje kvôli daniam , či niečo také a ona na to naletela. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že s podanom žalobou nesúhlasí. Pravdou je iba to, že peniaze , ktoré žalobca získal z predaja rodinného domu, ktorý vlastnil aj so svojím bratom, boli poukázané na jej účet, lebo v tom čase žalobca žiaden svoj účet nemal. Na jej účet bola poukázaná suma 1 200 000 Sk. Za tieto peniaze sa však kúpilo: rodinný dom v obci Farná, motorové vozidlo Škoda Felícia. Z týchto peňažných prostriedkov sa uhrádzali rôzne dlhy žalobcu, platili sa z týchto peňazí stavebné úpravy na rodinnom dome v obci Farná, napr. sa robili nové podlahy v dome, kupovalo sa zariadenie do tohto domu, elektrospotrebiče, zariadenie detských izieb. Žalobca platil aj dlhy na výživnom z týchto peňažných prostriedkov. Uviedla, že žalobca ju doviedol k nejakému notárovi do Nových Zámkov, kde podpísala papier, o čo ju notár požiadal. Po 3-4 dňoch jej žalobca volal a vyjadril sa v tom zmysle, že aká je hlúpa, keď podpísala prehlásenie u notára, čím vraj podpísala existenciu nejakého dlhu. Ona však žiaden svoj dlh voči žalobcovi neuznáva a ani nemá. Ako uviedla, peniaze boli minuté na rôzne výdavky, pričom vždy žalobca bol včas informovaný , na čo sa peniaze idú použiť. Bola vedená ako majiteľka rodinného domu č.XXX v obci Farná. Tento rodinný dom bol zakúpený z peňazí 1 200 000 Sk, na ktorých sa dohodli, že žalobca poukáže na jej účet. Rodinný dom bol predmetom záložného práva za záväzky žalobcu. Nemá žiadne listinné dôkazy, lebo musela s deťmi narýchlo odísť od žalobcu.
3. Žalobca súdu predložil Uznanie záväzku zo dňa 22.2.2012, iné dôkazy neoznačil a ani nenavrhol vykonať. Žalovaná na svoju procesnú obranu neoznačila dôkazy, nenavrhla vykonať dôkazy a ani žiadne dôkazy nepredložila.
4. Z Uznania záväzku zo dňa 22.2.2012 vyplýva, že sú v ňom označený ako veriteľ - oprávnený: žalobca a ako dlžník - povinný: žalovaná . V Uznaní záväzku sa okrem iného uvádza, že dlžník- povinný v plnom rozsahu a bez protestu uznáva záväzok voči veriteľovi - oprávnenému v celkovej sume 39 832,70 eur (120 000 Sk), slovom tridsaťdeväťtisícosemstotridsaťdva EUR 70 centov. Predmetný záväzok vznikol z titulu zaslania finančných prostriedkov v prospech účtu dlžníka a tieto prostriedky boli určené pre účely zabezpečenia rodiny. Tieto finančné prostriedky boli výlučným vlastníctvom veriteľa a rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve dlžníka, bol zakúpený výlučne z týchto finančných prostriedkov. Dlžník túto skutočnosť potvrdzuje podpisom uznania tohto záväzku. Podpisom tejto písomnosti sa dlžník- povinný zaväzuje uhradiť horeuvedenú čiastku veriteľovi - oprávnenému. Forma aj dátum úhrady budú uvedené v dodatku k tomuto uznaniu záväzku. V prípade, že dlžník dlžnú čiastku neuhradí jednorázovo a v lehote uvedenej v dodatku, je veriteľ oprávnený od dlžníka predmetnú čiastku vymáhať a to i súdnou cestou a následne exekučným konaním. Dodatok k tomuto Uznaniu záväzku je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Ostatné, v tomto uznaní výslovne neupravené právne vzťahy sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení. Účastníci tohto Uznania záväzku prehlasujú, že bol uzatvorený a vyhotovený podľa ich pravej, slobodnej a vážnej vôle, bez akéhokoľvek nátlaku, nie za zjavne nevýhodných podmienok, že mali dostatok času si ju prečítať, jej obsahu porozumeli a na znak autentičnosti ju potvrdzujú svojimi vlastnoručnými podpismi. Uznanie záväzku nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu.
5. Podľa § 558 O.z., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
6. Podľa § 488 O.z., záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
7. Podľa § 489 O.z., záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8. Podľa § 451 ods.1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
9. Podľa § 451 ods.2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 456 vety prvej O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
11. Podľa § 458 ods.1 vety prvej O.z., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
12. Uznanie záväzku (dlhu) je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov, ktorými si veriteľ zabezpečuje svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi. Uznaný záväzok je zabezpečený tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky si veriteľ i takto vylepšuje svoju pozíciu pre prípad vymáhania svojej pohľadávky súdnou cestou. Ak totiž dôjde k súdnemu sporu o takto uznaný dlh, súd predpokladá jeho existenciu v čase uznania. Nie je potrebné dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase uznania. Domnienka existencie dlhu, ktorá je založená uznaním, je vyvrátiteľná. To znamená, že dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Táto námietka môže byť úspešná len za predpokladu, že sa oproti prezumpcii uvedenej v § 558 O. z. preukáže opak. Len všeobecné popretie záväzku nie je dôvodom pre preskúmanie uznania nároku súdom. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v dobe uznania.
13. Súd považuje za preukázané, že žalobca poukázal na účet žalovanej svoje výlučné finančné prostriedky, v celkovej sume 1 200 000 Sk, t.j. 39 832,70 eur. Vyplýva to zo zhodných skutkových tvrdení žalobcu a žalovanej. Z listiny predloženej žalobcom - z Uznania záväzku zo dňa 22.2.2012 vyplýva, že žalovaná uznala písomne svoj záväzok voči žalobcovi. Žalovaná nespochybnila, že Uznanie záväzku
podpísala. Uznanie záväzku podpísal aj žalobca ako veriteľ. V uznaní záväzku je prehlásené žalobcom aj žalovanou, že Uznanie záväzku bolo uzatvorené a vyhotovené podľa ich pravej, slobodnej a vážnej vôle bez akéhokoľvek nátlaku, nie za zjavne nevýhodných podmienok a na znak autentičnosti ju potvrdzujú svojimi vlastnoručnými podpismi. Z písomného uznania záväzku vyplýva uznanie dlhu žalovanej voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky. Žalovaná sa zaviazala v Uznaní záväzku zaplatiť žalobcovi finančné prostriedky 39.832,70 eur, ktoré ako výlučné vlastníctvo žalobcu boli poukázané na účet žalovanej.
14. Tým, že žalovaná písomne uznala, že zaplatí svoj dlh žalobcom určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa podľa § 558 vety prvej O. z., že dlh v čase uznania trval. Táto domnienka existencie dlhu je však vyvrátiteľná. To znamená, že dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol alebo v čase uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť.
15. Žalovaná namietala v konaní, že dlh voči žalobcovi nemá. Žalobkyňa uvádzala, že z uvedených peňazí sa zakúpil rodinný dom vo Farnej za 420.000 Sk, auto za 100.000 Sk, domáce kino, detské študentské izby, že sa uhradili náhrady sťahovacej firme, že žalobca zaplatil z týchto peňazí dlžné výživné, že rozpožičal veľa peňazí a peniaze investoval do alkoholu.
16. V konaní bolo preukázané tvrdenie žalovanej, že rodinný dom vo Farnej č.XXX bol zakúpený z finančných prostriedkov patriacich žalobcovi, ktoré boli zložené na účet žalovanej. Bolo tiež preukázané, že vlastníčkou rodinného domu vo Farnej č.XXX sa stala výlučne žalovaná. Súd vychádzal z toho, že na kúpu rodinného domu vo vlastníctve žalovanej boli použité výlučne finančné prostriedky žalobcu z finančných prostriedkov žalobcu zložených na účte žalovanej, keďže aj žalobca podpísal Uznanie záväzku, z ktorého uvedená skutočnosť vyplýva. Na pojednávaní síce žalobca uvádzal, že rodinný dom bol zakúpený z iných finančných prostriedkov, a to z tých, ktoré mal v hotovosti, avšak toto tvrdenie ničím nepreukázal a súd toto tvrdenie žalobcu nepovažoval za vierohodné, keď sám podpísal písomné Uznanie záväzku v znení ako je vyššieuvedené, pričom text písomného uznania mohol byť vyhotovený len na základe údajov, ktoré poskytol žalobca, keďže žalovanej bolo uznanie záväzku dané len na podpis. Súdu žiaden z účastníkov nepredložil kúpnu zmluvu, z ktorej by vyplývala presná výška kúpnej ceny za rodinný dom. Žalovaná uvádzala kúpnu cenu vo výške 420.000 Sk a žalovaný uvádzal, že dom bol zakúpený na meno žalovanej vo výške okolo 400.000 Sk. Súd preto vychádzal z kúpnej ceny za rodinný dom vo výške 400.000 Sk, keďže najmenej v tejto výške je kúpna cena preukázaná. V konaní sa nepreukázalo, že vznikol dlh žalovanej voči žalobcovi vo výške 400.000 Sk. Žalobca uvádzal, že plánovali tak, že rodinný dom bude na mene žalovanej a následne bude prevedené vlastníctvo darovacou zmluvou na deti. Z uvedeného je možno vyvodiť, že peniaze na kúpu rodinného domu, ktorého vlastníčkou sa stala žalovaná, boli poskytnuté žalovanej zo strany žalobcu z finančných prostriedkov žalobcu zložených na účte žalovanej na základe dohody so žalovanou a zo strany žalovanej nevznikol z tohto dôvodu záväzok voči žalobcovi tieto finančné prostriedky žalobcovi vrátiť, keď sa plánoval podľa žalobcu prevod rodinného domu žalovanej darovacou zmluvou na deti. Právna domnienka existencie dlhu v čase uznania dlhu zo strany žalovanej čo do sumy 400.000 Sk, t.j. čo do sumy 13.277,57 eur bola vyvrátená. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie 13.277,57 eur nevyhovel.
17. Žalovaná neoznačila, nepredložila a ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že finančné prostriedky žalobcu zložené na jej účte, okrem tých ktoré boli použité na kúpu rodinného domu žalovanej, boli vynaložené tak, ako to uvádzala. Žalovaná nepreukázala, ako bolo disponované s finančnými prostriedkami žalobcu, ktoré boli zložené na jej účte, či došlo, kedy a za akým účelom k výberu peňazí z jej účtu, v akých sumách. Žalovaná, rovnako ako žalobca, boli písomne poučení o tom, že strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas. Boli ďalej písomne poučení, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§154 CSP). Žalovaná na svoje skutkové tvrdenia nenavrhla vykonať žiaden dôkaz. Žalovaná nepreukázala, že ďalšie finančné prostriedky žalobcu zložené na účte žalovanej, boli použité na zakúpenie auta za 100.000 Sk, domáceho kina, detských študentských izieb, že sa z nich uhradili náklady sťahovacej firme, že žalobca zaplatil z týchto peňazí dlžné výživné, že rozpožičal veľa peňazí a peniaze investoval do alkoholu. Žalobca popieral, že by takto boli jeho finančné prostriedky zložené na účte žalovanej použité. Žalovaná z vyššieuvedených dôvodov nevyvrátila právnu domnienku, že v čase uznania dlhu existoval dlh žalovanej voči žalobcovi v sume 26.555,13 eur.
18. Žalovaná je povinná voči žalobcovi splniť si záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia v rozsahu 26.555,13 eur, ktoré je žalovaná povinná žalobcovi vydať, pretože nepreukázala, že v tejto sume finančné prostriedky žalobcu zložené na jej účte použila so súhlasom žalobcu na potreby rodiny alebo že boli použité žalobcom na jeho účely. Strany sporu spolužitie druha a družky ukončili a ide o výlučné prostriedky žalobcu, ktorých zaplatenie si žalobca uplatňuje a ktoré žalovaná žalobcovi doposiaľ neuhradila. Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel.
19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Žalobca mal v konaní čiastočný procesný úspech v rozsahu 66,67 % ( priznaná suma 26.555,13 eur z uplatnenej sumy 39.832,70 eur) a procesný neúspech mal v rozsahu 33,33 % (nepriznaná suma 13.277,57 eur z uplatnenej sumy 39.832,70 eur). Celkový
procesný úspech žalobcu je 33,34 % (66,67 % mínus 33,33 %). Súd preto rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.