Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/460/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jany Krnáčovej ako členov senátu, v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému M. K., bytom C. - I. XXX, za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, zastúpené advokátom Mgr. Petrom Masarovičom, advokátska kancelária so sídlom Košice, Park Angelinum 2, v konaní o zaplatenie 248,95 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/100/2014-81 zo dňa 15. decembra 2014, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým boli priznané trovy konania Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice potvrdzuje.

II. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 15. 05. 2014 žiadal žalobca zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 248,95 € s príslušenstvom a rozhodnúť o trovách konania. Súd prvej inštancie konanie v časti prevyšujúcej sumu 78,- € zastavil, vo zvyšku žalobou uplatnený nárok zamietol. Súčasne rozhodol o trovách Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice (vystupujúcemu do 30. 06. 2016 v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ďalej aj „združenie“) tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 59,24 € na účet právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O. s. p.“) a úspešnej strane priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavovali trovy právneho zastúpenia.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodoval o trovách konania združenia v zákonom stanovenej lehote dňa 02. 09. 2015 napadol odvolaním žalobca. V odvolaní namietal neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatnilo združenie, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Ďalšou námietkou vytýkanou podaným odvolaním bola odbornosť združenia pri poskytovaní ochrany spotrebiteľovi. Zdôraznil účel združenia založeného na ochranu spotrebiteľa a nevyhnutnosť odbornej pripravenosti takéhoto združenia bez potreby právneho zastúpenia v spotrebiteľských sporoch. Žalobca v odvolaní nepopieral ústavou zaručené právo vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O. s. p. na právnu pomoc, avšak spochybňoval účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu do konania). Tým, že žiada priznať trovy právneho zastúpenia uznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním.

Trovy, ktoré si združenie ako vedľajší účastník uplatnil považoval odvolateľ za účelovo vynaložené s tým, že sa jedná o hromadný vstup združenia ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstúpil do sporu automaticky bez toho, aby vopred vedel o konkrétnych okolnostiach sporu. Otáznym je potom účel vstupu a ochrana spotrebiteľa alebo zisk na strane právneho zástupcu združenia, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Vstup združenia ako vedľajšieho účastníka nebol prínosom a tento nepoukázal na iné skutočnosti, na ktoré súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Navyše zdôraznil, že nebol daný súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto dôvodov žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že združeniu trovy konania neprizná a zaviaže združenie nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

3. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice doručilo vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Vo vyjadrení združenie uviedlo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napádaného výroku o trovách konania považuje za správne. Navrhlo odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať združeniu náhradu trov odvolacieho konania. K námietke odvolateľa ohľadom neudelenia súhlasu žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania poukázali na znenie ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p. účinného od 01. 01. 2015 s tým, že vstúpili do konania ešte v roku 2014. K ďalšej námietke odvolateľa ohľadom neúčelnosti trov vynaložených v konaní poukázali na samotný predmet sporu a prax žalobcu, ktorý uplatňuje v konaniach pred súdmi zmluvnú pokutu, alternatívne náhradu škodu predstavujúcu rozdiel medzi bežnou predajnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou. V tejto súvislosti vzniesli námietku nedostatku aktívnej legitimácie z dôvodu postúpenia pohľadávky titulom zmluvnej pokuty, nie nároku na náhradu škody. Z dôvodu právnej istoty vzniesli aj námietku premlčania a práve z dôvodu obrany zvolenej vedľajším účastníkom na strane žalovaného došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu a k zastaveniu konania v časti uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy prevyšujúcej 78,- €. V prejednávanej veci tak nešlo o prípad, kde by v časti prevyšujúcej sumu 78,- € s príslušenstvom bola žaloba podaná dôvodne. K späťvzatiu došlo práve pre správanie sa žalobcu. Združenie poukázalo aj na prax žalobcu, ktorý podáva formulárové žaloby a vyjadrenia, čo z hľadiska právnej a časovej náročnosti úkonov právnej služby ako aj skutočností, že právny zástupca je zároveň konateľom spoločnosti, ktorú zastupuje a na druhej strane stojí spotrebiteľ, zakladá otázku účelnosti a oprávnenosti trov právneho zastúpenia žalobcu, resp. ich nadbytočnosti a vytvárania priestoru pre súdy, aby nepriznávali trovy v prípade úspechu žalobcovi. Keďže vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavná strana sporu, vzniklo mu právo aj na náhradu trov účelne vynaložených. Združenie vo svojom vyjadrení poprelo neúčelnosť ním uplatnených trov s poukazom na následný postup žalobcu v konaní. K otázke účelnosti trov konania vedľajšieho účastníka poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacích súdov v rámci celej Slovenskej republiky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žiadalo združenie ako vecne správne potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 C. s. p. a rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania združenia ako vedľajšieho účastníka z dôvodu vecnej správnosti v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

5. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA zahlásilo vstup do konania 11. 08. 2014 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok. Úkon, na základe ktorého sa stalo združenie vedľajším účastníkom na strane žalovaného bol uskutočnený oznámením o vstupe v súlade s ustanovením § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník sa mohla popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpila buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodoval len na návrh. Zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon ku dňu oznámenia združenia, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, t. j. ku dňu 11. 08. 2014 žiadne osobitné podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nevyžadoval. Účinky oznámenia o vstupe v zmysle vzniku vedľajšieho účastníctva nastali dňom doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Pokiaľ teda žalobca v podanom odvolaní poukazoval na nezákonné priznanie náhrady trov aj z dôvodu, že združenie nemalo procesné postavenie vedľajšieho účastníka vzhľadom na absenciu súhlasu žalovaného so vstupom do konania, táto námietka nebola vznesená dôvodne. Osobitná podmienka vyžadovaná ustanovením § 93 ods. 3

O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 týkajúca sa doloženia súhlasu účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní vedľajší účastník už žiadnym spôsobom neovplyvnila účasť združenia v konaní, keďže ustanovenie § 93 ods. 1 O. s. p. v znení do 31. 12. 2014 neustanovovalo, že by bolo potrebné doložiť dodatočne súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, inak by jeho účastníctvo zaniklo. Žalovaný napriek tomu dňa 16. 06. 2016 doručil vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom súhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

6. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“). Pred súdom prvej inštancie vystupovalo toto združenie ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý bol spotrebiteľom za účelom ochrany jeho práv. Inštitút vedľajšieho účastníctva v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého sa ako vedľajší účastník mohla popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu a týmto osobitným predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z., Civilný sporový poriadok neprevzal. Vedľajší účastník podľa Občianskeho súdneho poriadku sa automaticky nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku netransformoval na osobitný subjekt podľa § 95 C. s. p. ani na intervenienta podľa ustanovenia § 81 C. s. p.. Odvolací súd o odvolaní žalobcu musí rozhodnúť, nakoľko právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní podľa predchádzajúcej procesnej úpravy zostali v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C. s. p. zachované. To znamená, že súd musí dokončiť konanie so všetkými stranami a subjektami, ktoré sa účastníkom konania stali do 30. júna 2016 a len z dôvodu zmeny právnej úpravy spočívajúcej v tom, že Civilný sporový poriadok už inštitút vedľajšieho účastníctva s totožným obsahom, aký vyplýval z ustanovenia § 93 ods. 2 C. s. p. neupravuje, nemohlo dôjsť k automatickému zániku účastníctva Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA v konaní. Na úkony tohto subjektu v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 a 2 C. s. p. odvolací súd prihliadol, akceptoval vyjadrenie tohto subjektu k odvolaniu žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 13. 06. 2016 a rovnako rozhodoval aj o jeho návrhu na priznanie trov odvolacieho konania.

7. Okrem námietky žalobcu uvedenej v odvolaní v súvislosti so súhlasom so vstupom vedľajšieho účastníka do konania odvolateľ namietal a spochybňoval účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu čo sa týka vstupu do konania. S názorom žalobcu vyjadrenom v odvolaní, že úkony uskutočnené združením v konaní boli neúčelné a neprispeli k ochrane práv žalovaného, nie je možné súhlasiť. Odvolací súd úkony združenia vyhodnotil ako úkony nie formulárové s tým, že aj vyjadrenie vzťahujúce sa ku konkrétnej veci bolo dôvodom pre rozhodnutie, v ktorom žalobca čiastočne zobral žalobu späť a vo zvyšku bol v konaní neúspešný. Je preto možné konštatovať, že aj vzhľadom na vyjadrenie združenia bol žalovaný v konaní úspešný. Posudzujúc konkrétne úkony združenia súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Združenie má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Trovy boli účelne vynaložené, smerovali k ochrane žalovaného ako spotrebiteľa. Je nesporné, že k ochrane práv žalovaného prispelo združenie ako vedľajší účastník, ktorý vo veci podal vyjadrenie prostredníctvom advokátom poskytnutých právnych služieb. Z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil.

8. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p.. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bolo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA v Košiciach. Neúspešnou stranou bol žalobca. Tak žalobca v podanom odvolaní, ako aj združenie vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré bolo doručené ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko bolo združenie úspešné v plnom rozsahu, súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania združenia v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

9. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).