Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-34-2016.pdf
PDF · 146.49 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/34/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu SLUŽBY
- VAŽEC, s.r.o., so sídlom Poprad, Rovná 4240, IČO: 46 537 911, zast. JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, so sídlom Snina, Daľkovská 470/14, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21. júla 2016 číslo: 103569862/2016, na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.07.2016 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 15.02.2016 číslo: 102559608/2016 (rozhodnutie správcu dane), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v sume 15.919,14 eur daňovému subjektu SLUŽBY - VAŽEC, s.r.o. Poprad (ďalej len „žalobca“), potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobca v odvolaní namietal procesné pochybenie správcu dane, nakoľko vyrubený rozdiel je nezákonný, nesprávny, v rozpore s Daňovým poriadkom, zákonom č. 222/2007 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) v rozpore s rozsudkami ESD aj v rozpore s Ústavou SR. Namietal tiež, že správca dane prvé úkony v súčinnosti so žalobcom vykonal až dňa 08.07.2015, kedy sa daňový subjekt oboznámil so zisteniami z daňovej kontroly, pričom daňová kontrola začala 11.09.2014. Namietal, že správca dane od začiatku kontroly nevykonával dokazovanie a ak vykonával, tak bez jeho súčinnosti. Poukázal, že dňa 20.08.2015 predložil správcovi dane návrh dôkazov, ktoré však neboli akceptované, pretože zavinením správcu dane končila lehota v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku, a daňová kontrola bola ukončená dňa 19.08.2015 vyhotovením protokolu. Žalobca namietal porušenie § 3 ods. 2 Daňového poriadku, teda nesúčinnosť správcu dane s daňovým subjektom v procese daňovej kontroly, porušenie § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, porušenie práva daňového subjektu predkladať dôkazy k zisteniam správcu dane v priebehu daňovej kontroly a porušenie § 46 ods. 5 a § 44 a § 45 Daňového poriadku. Ďalej namietal nezákonnosť vyrubovacieho konania, nakoľko správca dane s poukazom na § 68 Daňového poriadku nie je oprávnený vo vyrubovacom konaní dôkazy obstarávať, iba ich vyhodnocovať. Poukázal, že v daňovom spise chýba zápisnica o priebehu a výsledkoch dokazovania, ktorú nie je možné zamieňať s prerokovaním pripomienok a dôkazov zo dňa 02.02.2016. Žalobca tiež konštatoval, že správca dane požadoval dôkazné bremeno nepatriace žalobcovi. Poukázal, že správca dane daňové bremeno u
subdodávateľov preveroval v čase inom než bol čas zdaniteľných plnení. Vo všetkých rozhodnutiach je vyrubený rozdiel dane tým istým titulom, to znamená, že tretí subjekt je neexistentný, resp. nie je už platcom dane z pridanej hodnoty, pretože mu bola registrácia zrušená ešte pred obdobím vykonávanej kontroly. Takéto odôvodnenie neobsahuje odkaz na príslušnú právnu normu, ktorá by sankcionovala v prípade nesplnenia niektorých podmienok sankciu neuznania odpočítania DPH. Správca dane zistil, že služby nikdy neboli dodané, avšak táto skutočnosť nie je pravdivá a žalobca uviedol svoj postoj ku každému rozhodnutiu osobitne. Pokiaľ správca dane neuznal predložené doklady, pretože ich spochybnil ako nedôveryhodné, tak túto skutočnosť nemožno pripisovať na vrub žalobcu, pretože správca dane nevypočul ním navrhovaných svedkov a odňal žalobcovi možnosť na riadny administratívny proces, pričom jeho porušením došlo k vydaniu rozhodnutia správcu dane, ktoré nemá právny ani skutkový základ v súlade s objektívne zisteným skutočným stavom veci. V závere odvolania žalobca uviedol, že správcovi dane sú dobre známe príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých skutočnosti, na ktoré žalobca nemá žiadny vplyv, napríklad aj neplnenie si daňových povinností jeho dodávateľov voči miestne príslušnému daňovému úradu nemôže mať vplyv na daňovú povinnosť žalobcu. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že správca dane nepreukázal počas celého procesu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, že ide o podvodné konanie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane v celom rozsahu zrušiť.
3. Žalovaný preskúmal v odvolaní uvedené skutočnosti, aj rozhodnutie správcu dane, zistil skutkový stav a na strane 9 až 13 preskúmavaného rozhodnutia sa podrobne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami, ktorými poukazoval na nezákonný postup správcu dane, ktorý nezhromaždil dostatok dôkazov, dokazovanie vykonával jednoznačne svojvoľne v neprospech žalobcu. Poukázal, že od začiatku daňovej kontroly, t.j. od 11.09.2014 do ďalšieho prvého úkonu, t.j. do 08.07.2015 správca dane nevykonal žiadne procesné úkony v súčinnosti so žalobcom, a až po 10 mesiacoch dňa 08.07.2015 oboznámil žalobcu so zisteniami pri daňovej kontrole, ktoré spočívajú v pochybnostiach správcu dane o prijatých zdaniteľných plneniach. Argumentoval, že jeho oprávnené návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v stanovisku zo dňa 20.08.2015 správca dane odmietol, resp. ich nevykonal, pretože sa blížil koniec lehoty v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Správca dane nezákonne ukončil daňovú kontrolu dňa 19.08.2015 vyhotovením protokolu o daňovej kontrole. Žalobca má za to, že proces daňovej kontroly ako aj protokol z daňovej kontroly sú zaťažené vadou nezákonnosti. Takisto aj samotné rozhodnutie správcu dane, ktoré je zavŕšením vyrubovacieho konania je nezákonné, pretože vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly, ako aj nezákonného protokolu o daňovej kontrole. Nadväzne na vyššie uvedené procesné pochybenia správcu dane je aj hmotnoprávne pochybenie správcu dane a to tým, že správne určenie dane za predmetné zdaňovacie obdobie roku 2013 podľa zákona o DPH, ktorý ustanovuje, že platiteľovi DPH nevzniká len právo na odpočítanie DPH, ale aj daňová povinnosť z uskutočnených zdaniteľných plnení. Správca dane sa nevysporiadal dostatočne s preverením prijatého zdaniteľného plnenia z dôvodu, že neuznané prijaté zdaniteľné plnenie bolo použité pre finálnych odberateľov, t.j. „ak podľa deklarovania správcu dane nebolo prijaté zdaniteľné plnenie od predmetných platiteľov DPH - subdodávateľov, tak relevantne opierajúc sa o zásadu materiálnej pravdy v daňovom konaní - nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť tomuto platiteľovi DPH.“ Túto stránku správneho určenia dane správca dane neriešil a vôbec sa ňou nezaoberal, pretože to nie je v prospech štátneho rozpočtu a ide o porušenie zásady zákonnosti a zásady rovnocennosti zo strany správcu dane.
5. Žalobca poukázal, že ak správca dane v procese daňovej kontroly preveroval subdodávateľov žalobcu, ktorému nebolo priznané právo na odpočítanie dane, a to spôsobom vecného priraďovania jednotlivých zákaziek v reťazci subdodávateľov platiteľa, pričom túto zákonnú metódu akceptovanú v rámci práva EÚ neaplikoval aj pri žalobcovi s cieľom zistenia správnej výšky dane aj na výstupe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou správneho stanovenia daňovej povinnosti za každé zdaňovacie obdobie, pričom taký je predpísaný zákonný postup v zmysle Daňového poriadku.
6. Žalobca namietal, že správca dane s poukazom na § 46 ods. 10 Daňového poriadku nevykonal daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote jedného roka. Správca dane nechcel akceptovať navrhované i predložené dôkazy žalobcu zo dňa 20.08.2015, a tým bol žalobca znevýhodnený a obmedzila sa jeho
možnosť obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva. V danom prípade došlo k porušeniu ústavného princípu proporcionality, k úmyselnému mareniu účelu daňovej kontroly a daňového konania a k porušeniu práv daňového subjektu, ktorému vyslovene zákon priznal v § 3 ods. 1, 2, 8 a v § 45 ods. 1 Daňového poriadku. S existenciou uvedených procesných vád sa spája evidentné porušenie zákonnosti s dopadom na samotné posúdenie veci.
7. Žalobca poukázal aj na nezákonné vyrubovacie konanie, lebo správca dane v rozpore so zákonom získal dôkazy, ktoré je vo vyrubovacom konaní možné už len vyhodnocovať. Tiež namietal, že správca dane požadoval od žalobcu dôkazné bremeno, ktoré mu nepatrí. Poukázal, že dôkazné bremeno u subdodávateľov preveroval správca dane v čase inom ako je čas zdaniteľných plnení, a to s odstupom viac než jedného roka. Taktiež namietal odmietnutie vykonania výsluchu svedka V. za spoločnosť MaK DOMISTAV spol. s r.o., ktorého výsluch bol aj podľa názoru žalovaného nepotrebný.
8. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nepreukázal reálne uskutočnenie stavebných prác deklarovaných na faktúre od spoločnosti PAMAX servis s.r.o., aj keď bývalý konateľ dodávateľa V. R. potvrdil vystavenie tejto faktúry. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že faktúra, objednávka a súpis vykonávaných práce obsahujú len všeobecný opis zdaniteľného plnenia, že žalobca nepredložil preberací protokol o vykonaných prácach, stavebný denník a podobne. Nestotožnil sa s tvrdením správcu dane aj žalovaného, že pre uznanie odpočítania dane musí žalobca preukázať, že reálne došlo k vykonaniu stavebných prác spoločnosťami PAMAX servis s.r.o., M&J STAV spol. s r.o. a MaK DOMISTAV spol. s r.o., lebo on nezodpovedá za to, že iné daňové subjekty si neplnia svoje povinnosti, t.j. zaúčtovať všetky dodávateľské faktúry, pričom k tvrdeniam žalovaného uviedol na strane 6 žaloby podrobné informácie a skutočnosti.
9. Žalobca, v súvislosti s výsluchom bývalého K., poukázal na porušenie § 25 ods. 4 Daňového poriadku, a to že nebol informovaný o výsluchu tohto svedka. Upovedomenie o výsluchu svedka V. bolo dňa 11.05.2015 doručené na adresu Q.. R. M., ktorý nebol splnomocneným zástupcom žalobcu v tejto veci, a tak došlo k poškodeniu žalobcu na jeho právach počas daňového dokazovania.
10. Žalobca argumentoval, že svedok V. R. potvrdil, že ako bývalý konateľ spoločnosti PAMAX servis s.r.o. faktúry za stavebné práce vystavil, stavebné práce boli dodávané subdodávateľsky cez pána V., ktorý vykonával stavebné práce so svojimi ľuďmi. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že dodávatelia práce sami nevykonali, pretože na to nemali personálne zabezpečenie a neboli predložené dôkazy preukazujúce obstaranie takýchto prác ďalších subdodávateľov.
11. Žalobca namietal, že správca dane nevypočul svedkov navrhovaných žalobcom, ktorí by vniesli usporiadanie do právnych vzťahov. Týmto konaním správca dane odňal žalobcovi možnosť na riadny administratívny proces, čím rozhodnutie správcu dane nemá právny ani skutkový základ v súlade s objektívne zisteným skutočným stavom veci. Správca dane v podstate iba napasoval právne vzťahy tak, aby boli v súlade s judikatúrou ESD, ktoré sa týkajú daňových podvodov a krátenia dane.
12. Žalobca tvrdí, že uskutočnenie služieb sa správcovi dane preukázalo ústnymi vyjadreniami všetkých subjektov, ktoré sa podieľali na reálnom uskutočnení služby, pričom vyhlásenie zainteresovaných zmluvných strán musí správcovi dane postačovať pre deklarovanie stavebných prác spojených so vznikom daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 a podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH. Takto zrealizovaná služba je potom podľa § 51 zákona o DPH právom na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Aj správca dane zastáva názor, že v prípade stavebných prác nie je podstatné, či boli vykonané, ale je podstatné, či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou, t.j. pokiaľ všetky subjekty zmluvného vzťahu potvrdili vykonanie stavebných prác v súlade s predloženou faktúrou, tak správca dane musí pri posudzovaní nároku dať prednosť skutočnému stavu pred stavom formálno-právnym.
13. K tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepredložil ďalšie dôkazy, napr. preberací protokol, stavebný denník, žalobca argumentoval, že nie je jeho povinnosťou predkladať dôkazy tretích subjektov a aj správca dane uviedol, že pokiaľ neboli predložené dôkazy, tak tieto chýbajúce dôkazy je možné nahradiť výsluchom svedka v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku.
14. Žalobca ďalej poukázal na zásadu zákonnosti v zmysle § 3 Daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane povinný aplikovať príslušné zákonné ustanovenia upravujúce možnosť uplatnenia nároku
na odpočítanie DPH, a ak tak správca nepostupuje, rozhodnutie správcu dane vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. V daňovom konaní platí aj ďalšia zásada, a to posudzovanie právnych úkonov a iných rozhodujúcich skutočností pre určenie dane podľa ich obsahu.
15. Žalobca dôvodil, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v ktorom rozhodnutí chýbajú úvahy, hodnotenie dôkazov a podstatou daňového konania malo byť skúmanie daňových dokladov žalobcu a nie tretích subjektov.
16. Žalobca konštatoval, že v daňovom konaní správca dane porušil § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, pretože žalobcovi neumožnil výsluch navrhovaného svedka a možnosť klásť otázky tomuto svedkovi pri ústnom pojednávaní, a to tým, že neupovedomil žalobcu o vypočutí svedka Q. V., tento dôkaz bol získaný v rozpore so zákonom a na základe nezákonne získaných dôkazov nie je možné robiť závery a takto získané dôkazy vyhodnocovať. Výsluch svedka V. bol vykonaný až vo vyrubovacom konaní.
17. Správca dane neakceptoval návrhy žalobcu zaslané dňa 20.08.2015, teda došlo k porušeniu § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku. Napriek tomu, že správca dane sa mal týmito návrhmi zaoberať, zaslal žalobcovi dňa 09.09.2015 oznámenie, že k zisteniam uvedeným v protokole sa môže vyjadriť s odôvodnením, že tieto návrhy boli doručené v čase, keď už bol expedovaný protokol z daňovej kontroly. Žalobca namietal, že expedovanie protokolu o daňovej kontrole nie je ukončením daňovej kontroly. Správca dane v priebehu daňovej kontroly neadresoval žalobcovi ani jedinú výzvu, s dôkazmi žalobcu neoboznamoval a prakticky žiadne výzvy k predloženým dôkazom žalobcovi nezaslal. Až 08.07.2015 prvýkrát kontaktoval žalobcu, vytváral týmto konaním správca dane na žalobcu časový tlak a zároveň týmto žalobca poukazuje na nečinnosť správcu dane, nakoľko daňová kontrola bola začatá dňa 11.09.2014 a prakticky 10 mesiacov správca dane so žalobcom nekomunikoval. Ak správca dane zistil pochybnosti o úplnosti predložených dokladov žalobcom, mal žalobcu vyzvať, aby sa k nim vyjadril, aby neúplné údaje doplnil a nejasnosti vysvetlil. Žalobca sa tak mohol domnievať, že správca dane žiadne pochybnosti nemá.
18. V závere žaloby žalobca poukázal na judikatúru ESD, Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu a na základe týchto skutočností navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania a žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
20. Správny súd uznesením zo dňa 07.04.2017 sp. zn. 6S/34/2016-48 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 21.09.2016 proti rozhodnutiu žalovaného.
21. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
22. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
23. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
28. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu s tým, že v zmysle § 114 SSP konal a rozhodol v neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup žalovaného je v súlade so zákonom.
29. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 15.919,14 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že deklarovaní dodávatelia - obchodné spoločnosti MaK DOMISTAV spol. s r.o. Vranov nad Topľou, M&J STAV spol. s r.o. Bratislava a PAMAX servis s.r.o. Dolný Kubín dodali žalobcovi stavebné práce tak, ako sú uvedené na predložených faktúrach a došlo k porušeniu § 49 ods. 1 zákona o DPH, keďže uvedeným dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH pre nepriznanie uplatneného odpočtu dane bola podstatná skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodanie služieb od deklarovaných dodávateľov.
30. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obci a dbá sa pri tom na zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
31. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pri tom prihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo.
32. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
33. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
34. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
35. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
36. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový' subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
37. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
38. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá, ods. 9 písm. a/, ods.10 veta prvá Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole; daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8; lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.
39. Podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku, protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov.
40. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH), predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
41. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dnom dodania služby.
42. Podľa § 19 ods. 6 veta prvá zákona o DPH, pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstará osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa tohto odseku sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby.
43. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
44. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
46. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ alebo d/ v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo d/.
47. Daňový poriadok v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť.
48. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011).
49. Vychádzajúc z obsahu žaloby, žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
50. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 na základe faktúr za zemné práce na stavbe
- dobudovanie kanalizácie v aglomerácii Čachtice z faktúry vystavenej dodávateľom MaK DOMISTAV spol. s r.o. Vranov nad Topľou, z faktúr dodávateľa M&J STAV spol. s r.o. Bratislava za stavebné práce na kanalizácii diaľnica Dubná skala - Turany, dobudovanie kanalizácie v aglomerácii Čachtice, dobudovanie stokovej siete v aglomerácii Čachtice a od dodávateľa PAMAX servis s.r.o. Dolný Kubín z faktúr za práce na dobudovanie kanalizácie v aglomerácii Čachtice Žilina - stavebný dozor bol pán Zubaj, konateľ žalobcu, ktorý spoločnosti MaK DOMISTAV spol. s r.o. všetko odsúhlasoval.
51. Spoločnosť MaK DOMISTAV spol. s r.o. práce nevykonala, ale dielo bolo uskutočnené subdodávateľsky. Konateľka spoločnosti uviedla, že práce uvedené na faktúre č. FV20130031 vykonala spoločnosť EKOS-KAJO PLUS s.r.o. Košice, ktorá vystavila faktúru č. 130042013 zo dňa 30.04.2013. Správca dane preveroval skutočné dodanie služieb pre žalobcu a dňa 11.05.2015 zaslal dožiadanie na Daňový úrad Košice. V odpovedi na toto dožiadanie správca dane - Daňový úrad Košice uviedol, že výzva, ktorú zaslal spoločnosti EKOS-KAJO PLUS s.r.o. sa vrátila s označením „adresát neznámy“. V spoločnosti EKOS-KAJO PLUS s.r.o. bola za zdaňovacie obdobie apríl 2013 vykonaná daňová kontrola, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 22.05.2014. Ku kontrole predložila spoločnosť EKOS- KAJO PLUS s.r.o. Košice všetky účtovné doklady, medzi ktorými sa nenachádzala žiadna vystavená faktúra pre spoločnosť MaK DOMISTAV spol. s r.o., to znamená, že spoločnosť EKOS-KAJO PLUS s.r.o. Košice nedeklarovala žiadne dodanie prác a služieb pre spoločnosť MaK DOMISTAV spol. s r.o. Vranov nad Topľou. Keďže neboli dodané žiadne stavebné práce pre spoločnosť MaK DOMISTAV spol. s r.o. Vranov nad Topľou, nemohla ani táto spoločnosť dodať práce a služby pre žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiadne doklady a dôkazy a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Nepreukázal, že došlo k dodaniu tovarov a služieb od spoločnosti MaK DOMISTAV spol. s r.o. Košice, a teda žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie v zmysle § 49 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH, čím došlo k neoprávnenému odpočítaniu dane. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane dodávateľa M&J STAV spol. s r.o. Bratislava z faktúr č. 2013/007, dátum dodania 30.04.2013 za stavebné práce: stavba kanalizácia diaľnica Dubná skala - Turany, číslo 2013/008, dátum dodanie 30.04.2013 za stavebné práce na stavbe dobudovanie kanalizácie v aglomerácii Čachtice a č. 2013/009 - dátum dodania 30.04.2013 za stavebné práce na stavbe dobudovanie stokovej siete v aglomerácii Čachtice. Za účelom overenia dodania prác zaslal správca dane dožiadanie dňa 12.01.2015 na Daňový úrad Bratislava, pričom v odpovedi na uvedené dožiadanie príslušný správca dane uviedol, že daňový subjekt M&J STAV spol. s r.o. Bratislava so správcom dane nespolupracoval, nekomunikoval, nepredložil žiadne požadované doklady a písomnosti, spoločnosť nesídli na adrese, ktorá je uvedená v Obchodnom registri ako sídlo spoločnosti. Správca dane - Daňový úrad Bratislava spísal dňa 08.06.2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom Q., ktorý bol konateľom spoločnosti M&J STAV spol. s r.o. Bratislava od 07.10.2008 do 03.02.2014. O jeho výsluchu bol žalobca upovedomený dňa 11.05.2015. V zápisnici zo dňa 08.06.2015 bývalý konateľ Q. uviedol, že faktúry pre žalobcu vystavil, podpísal, práce boli uskutočnené aj zaplatené, ale nevedel určiť, ako sa práce vykonávali, nedisponoval už žiadnymi dokladmi ani dôkazmi o dodaní prác. Nepamätá si ako boli práve vykonávané, či išlo o vlastných zamestnancov alebo boli práce vykonané v subdodávke. Nepamätal si názvy spoločností a nevedel, koľko zamestnancov mala spoločnosť M&J STAV spol. s r.o., nevedel, ako boli uhradené faktúry. Spoločnosť predal V., nevedel na neho uviesť ani telefonický ani iný kontakt. Svoje tvrdenia však nepredložil žiadnymi dokladmi ani dôkazmi. Stavebným denníkom disponoval, ale ten bol v zmysle preberacieho protokolu odovzdaný V. V. spolu s ostatnými dokladmi. Na základe týchto skutočností nebolo preukázané, že práce pre žalobcu boli vykonané spoločnosť M&J STAV spol. s r.o. Bratislava nepredložila žiadne doklady v zdaňovacom období apríl 2013 nemala žiadnych zamestnancov, stavebné práce nemohli byť vykonané touto spoločnosťou. Aj v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiadne doklady a dôkazy a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, že došlo k dodaniu tovarov a služieb od spoločnosti M&J STAV spol. s r.o., a že žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.
52. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane od spoločnosti PAMAX servis s.r.o. Dolný Kubín z faktúr č. 2013/07 - dátum dodania apríl 2013 za dobudovanie kanalizácie v aglomerácii Čachtice a z faktúry č. 2013/077 s dátumom dodania 30.04.2014 za práce na dobudovanie kanalizácii v Aglomerácii Čachtice. Za účelom preverenia dodania týchto služieb zaslal správca dane dňa 22.10.2014 dožiadanie na Daňový úrad Žilina. V odpovedi na toto dožiadanie správca dane, Daňový úrad Žilina uviedol, že zásielky
adresované spoločnosti PAMAX servis s.r.o. Dolný Kubín sa vracajú s poznámkou, že adresát je neznámy, na adrese sídla spoločnosti sa táto spoločnosť nenachádza, nie je označená na základe informácií, od majiteľa administratívnej budovy bolo zistené, že na tejto adrese spoločnosť nikdy nesídlila. Posledné daňové priznanie spoločnosť PAMAX servis s.r.o. Dolný Kubín podala za zdaňovacie obdobie jún 2013. Tomuto subjektu bola zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty a bolo mu určené posledné zdaňovacie obdobie - december 2013. Spoločnosť PAMAX s.r.o. Dolný Kubín zastupoval W., ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 09.01.2014 uviedol, že od dátumu 02.11.2011 nekonal za spoločnosť PAMAX servis s.r.o. Dolný Kubín a že žiadne doklady nevie predložiť, lebo ich odovzdal novým konateľom, pričom toto tvrdenie nepodložil žiadnym dokladom. W. P. sa plnej moci vzdal dňa 12.04.2013. Správcovi dane bola dňa 14.01.20104 doručená zápisnica o prevzatí firemných dokladov, podľa ktorej dňa 22.04.2013 prevzal doklady spoločnosti PAMAX servis s.r.o. Dolný Kubín nový konateľ T. V. od V. R., ktorý bol konateľom v čase od 16.03.2012 do 22.04.2013. Správca dane vyzval na predloženie dokladov V. R., ktorý doklady tiež nemá. Daňový úrad Žilina uviedol, že firma PAMAX servis s.r.o. Dolný Kubín v preverovanom zdaňovacom období nemala žiadnych zamestnancov, preto stavebné práce nemohli byť vykonané touto spoločnosťou. Správca dane akceptoval žiadosť žalobcu o vypočutie svedka V., ktorý bol predvolaný dňa 16.12.2015, o čom bol žalobca upovedomený listom zo dňa 19.11.2015. So svedkom V. R. bola dňa 16.12.2015 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil aj konateľ žalobcu M. D.. V. R. bol K. spoločnosti PAMAX servis s.r.o. Dolný Kubín od 16.3.2012 do 22.4.2013. Dňa 22.4.2013 vznikla funkcia konateľovi T. V.. Spoločnosť PAMAX spol. s r.o. zastupovala časť roka 2013 aj W. P., ktorý sa plnej moci vzdal 12.04.2013. Spoločnosť PAMAX servis s.r.o. vystavila pre žalobcu faktúry dňa 31.03.2013 číslo 2013/059 - stavebné práce Dubná skala - Turany, dňa 30.04.2013 faktúru č. 2013/077 - stavebné práce Čachtice a 30.04.2013 faktúru č. 2013/074
- stavebné práce Čachtice. Svedok V. R. uviedol, že faktúry zo dňa 30.04.2013 vystavil on ešte keď bol konateľom, v apríli 2013 už konateľom nebol a T. V. udelil plnú moc V. R., aby si mohol dokončiť rozpracované zákazky. Podľa vedomosti V. R., k dodaniu stavebných prác došlo, spoločnosť PAMAX servis s.r.o. práce nevykonávala, práce boli vykonávané subdodávateľsky, ľudí zabezpečil T. V. so svojimi ľuďmi. V. R. pri svojej výpovedi nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by potvrdil, že k dodaniu prác spoločnosťou PAMAX servis s.r.o. Dolný Kubín došlo. Správca dane zistil, že spoločnosť PAMAX servis s.r.o. deklaruje v podanom daňovom priznaní, že dodala služby pre žalobcu, no dodanie služieb nebola schopná preukázať.
53. Žalobcom vznesené námietky súd považuje za nedôvodné.
54. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov nemal správny súd za preukázané, že správca dane nekonal v súčinnosti s daňovým subjektom. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o zdaňovacie obdobie január až december 2013, je zrejmé, že ak je na vykonanie daňovej kontroly stanovená 1 ročná lehota, a ak by správca dane žalobcu oboznamoval s každou odpoveďou na dožiadanie správcu dane, išlo by o neefektívnu kontrolu.
55. Z obsahu administratívneho spisu tiež nevyplýva, že postupom správcu dane neboli porušené žiadne procesné práva žalobcu. Zo zápisníc a z podaní žalobcu je zrejmé, že okrem návrhu v elektronickom podaní zo dňa 20.08.2015 nenavrhoval žiadne dôkazy, ani žiadne listinné dôkazy nepredkladal. Ak správca dane vykonal vypočutie svedka V. R. v rámci vyrubovacieho konania, v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu. Aj keď dôkaz - svedecká výpoveď pána V. R. bola uskutočnená až vo vyrubovacom konaní, a nie v rámci daňovej kontroly, žalobcom navrhovaný dôkaz vykonaný bol. Iba z dôvodu, že nebol dodržaný formálny postup, nemožno hovoriť o nezákonnej daňovej kontrole. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby bol zrealizovaný určitý procesný postup, ale iba v prípade, ak jeho zopakovanie má za následok priaznivejšie postavenie žalobcu. Podstatné pre posúdenie veci je, že žalobcom navrhovaný dôkaz výsluch svedka V. R. vykonaný bol. Z obsahu citovanej zápisnice o výsluchu svedka V. R. vyplýva, že okrem prítomnosti konateľa žalobcu na objasnenie skutočného stavu veci, konateľ žalobcu nepoložil žiadne otázky vypočúvanému svedkovi. K námietke žalobcu, že mu bolo odopreté právo zúčastniť sa výsluchu svedka Q. V. žalovaný poukázal, že jeho svedeckú výpoveď správca dane vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. K činnosti spoločnosti M&STAV, spol. s r.o. Q. V. nevedel uviesť akým spôsobom a kým boli práce realizované, nepredložil žiadne dôkazy, preto správca dane jeho výpoveď vyhodnotil ako dôkaz, že k dodaniu služby- stavebných prác reálne nedošlo. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že žalobca bol s vyjadrením
Q. V. oboznámený dňa 08.07.2015, neuplatnil však žiadne námietky, ani nenavrhol, aby bol tento svedok opätovne vypočutý v jeho prítomnosti.
56. Námietka žalobcu, že správca dane nevykonal dokazovanie na základe návrhu žalobcu zo dňa 20.08.2015 len z dôvodu blížiacej sa lehoty na ukončenie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods.10 Daňového poriadku, je nedôvodná. Správca dane začal daňovú kontrolu dňa 11.09.2014 a ukončil ju doručením protokolu dňa 04.09.2015. nasledujúci deň po doručení protokolu spolu s výzvou podľa § 46 ods.8 Daňového poriadku t.j. dňa 05.09.2015 začal vyrubovacie konanie. Dňa 20.08.2015 bol správcovi dane elektronickými prostriedkami doručený návrh žalobcu na vypočutie ďalších svedkov. Listom zo dňa 09.09.2015 správca dane oznámil žalobcovi, že k zisteniam uvedeným v protokole č.20694040 zo dňa 19.08.2015 ( ďalej len Protokol) je oprávnený v lehote 15 pracovných dní sa vyjadriť a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Táto lehota uplynula dňa 28.09.2015. Dňa 28.09.2015 bolo správcovi dane elektronicky doručené vyjadrenie žalobcu k Protokolu, ktoré bolo zhodné s podaním žalobcu zo dňa 20.08.2015. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní, predvolal svedkov a vypočul ich. Prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom sa uskutočnilo dňa 02.02.2016, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.
57. Správca dane neporušil § 45 ods.1 písm.c/ Daňového poriadku, pretože umožnil žalobcovi v priebehu daňovej kontroly predkladať a navrhovať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane neporušil ani § 46 ods.5 Daňového poriadku, pretože dňa 08.07.2015 oboznámil žalobcu s priebehom a s vykonanými úkonmi v rámci daňovej kontroly. Následne písomne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia a odstránil pochybnosti správcu dane. Žalobca toto svoje právo neuplatnil.
58. Daňová kontrola bola správcom dane vykonávaná v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu. Na preukázanie skutočne realizovaných transakcií bolo potrebné preverovanie dodávateľov z dôvodu, či došlo k dodaniu služieb subjektom na faktúre uvedeným. Z dôvodu, že u priamych dodávateľov žalobcu sa nepotvrdilo reálne dodanie služieb, správca dane na zistenie objektívnej pravdy šetril tzv. „obchodný reťazec“.
59. Námietku žalobcu, že správca dane maril účel daňovej kontroly, súd považuje za rovnako nedôvodnú vzhľadom na počet preverovaných spoločností, vo vzťahu ku ktorým bolo potrebné preveriť uskutočnenie služieb za zdaňovacie obdobie január až december 2013. Ak žalobca namieta, že správcovi dane predložil faktúru ako doklad, ktorý preukazuje zdaniteľný obchod a o uskutočnení dodania služby vypovedal aj svedok V. R., je treba poukázať na to, že faktúra je dokladom, ktorý iba deklaruje zdaniteľný obchod, pretože daňová povinnosť dodávateľovi nevznikla na základe vyhotovenia faktúry, ale na základe samotného aktu dodania tovaru alebo služby a faktúra preukazuje deň, ktorým k dodaniu došlo, teda deň vzniku daňovej povinnosti.
60. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na Smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v čl. 218 upravuje, že členské štáty majú akceptovať ako faktúru každý doklad alebo oznámenie, ktoré sú vyhotovené na papieri alebo elektronicky, a ktoré spĺňajú ustanovené podmienky a Smernica umožňuje členským štátom stanoviť lehotu na vyhotovenie faktúr, pričom faktúru na účely DPH je podľa uvedenej Smernice a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je treba chápať ako klasickú účtovnú faktúru, pričom Zákon o DPH v § 71 ods. 2 taxatívne vymedzuje obsahové náležitosti faktúry, pričom reálny obsah uvedený na faktúre musí byť daňovým subjektom, ktorý si uplatnil nárok na odpočet DPH aj reálne preukázaný. Ak teda v konaní žalobca bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že k samotnému dodaniu služby v skutočnosti došlo deklarovaným dodávateľom čo zistil správca dane pri výkone daňovej kontroly, potom na strane dodávateľa nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, a teda povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 tohto právneho predpisu, ale mu vznikla povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 71 ods. 6 Zákona o DPH a odberateľ, teda žalobca nemôže odpočítať daň, pretože mu nevzniklo právo odpočítať daň v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 Zákona o DPH, teda dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby, vznikla mu len povinnosť zaplatiť daň, ktorú uviedol na faktúre. Článok 203 Smernice Rady 2006/112/ES stanovuje, že DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Právo na odpočítanie možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateniu z dôvodu ich splatnosti.
61. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, pričom táto zásada umožňuje, ale súčasne aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktúr, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. V prípade, ak ide o napr. stavebné práce, pre daňové účely nie je podstatné, či boli naozaj vykonané, ale je podstatné, či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou daňovým dokladom.
62. Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je neopodstatnená.
63. Správny súd poukazuje, že vyrubovacie konanie je súčasťou daňového konania a z ustanovenia § 63 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V súlade so zákonom postupoval žalovaný, ak napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane ako správne potvrdil. Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené tak, ako upravuje Daňový poriadok v § 63 ods. 1 až 11, § 74 ods. 1 až 9.
64. Z obsahu administratívneho spisu správcu dane aj žalovaného mal súd za preukázané, že dodávateľské spoločnosti nedodali fakturované práce pre žalobcu tak ako je to deklarované na predmetných faktúrach. Kontrolou bolo zistené, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty je v rozpore s § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 Zákona o DPH. Žalobca si vykonanie prác objednal u svojich dodávateľov, ktorí deklarovali vykonanie prác, prípadne na tento účet objednali práce subdodávateľov. Podľa výsledkov preverovania nebol preukázaný reálny pôvod fakturácie (vznik daňovej povinnosti) - dodanie prác od subdodávateľov žalobcu, čím nevznikla pri deklarovaných službách daňová povinnosť a na druhej strane nevznikol nárok na odpočítanie dane. Dodávatelia práce sami nevykonali, nemali personálne zabezpečenie na výkon stavebných prác a neboli predložené dôkazy preukazujúce obstaranie takýchto prác od ďalších subdodávateľov. Z týchto dôvodov správca dane mal za to, že faktúry boli vystavené za účelom zníženia daňovej povinnosti žalobcu. Žalobca nebol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že plnenia fakturované faktúrami vystavenými dodávateľskými spoločnosťami boli aj skutočne týmito spoločnosťami zrealizované, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH a tiež nebola splnená podmienka v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH (fakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodané služby). Základným predpokladom vzniku nárok na odpočítanie dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane. Osoba, ktorá má postavenie platiteľa môže odpočítať len takú daň, ktorú voči nemu uplatnil platiteľ pri dodaní služby v tuzemsku. Správca dane poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku a na skutočnosť, že základný predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľského subjektu je to, že podnikateľ musí mať vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.
65. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.
66. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
67. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
68. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP.
69. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 SSP).