Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcov: 1./ X. Š., U.., C.: XX XXX XXX, F. U. P. G. XXXX/X, XXX XX P., 2./ L. E., C.: XX XXX XXX, F. U. P. G. XX, XXX XX L., 3./ Š. E., C.: XX XXX XXX, F. U. P. L. X, XXX XX L., právne zastúpených JUDr. Patrikom Kovalčíkom, advokátom, IČO: 42 234 255, so sídlom Námestie sv. Mikuláša 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Falcomont, s. r. o., IČO: 47 929 286, so sídlom Trieda KVP 1, 040 23 Košice - Sídlisko KVP, o zaplatenie 2.895,75 eur s príslušenstvom, 3.124,- eur s príslušenstvom a 3.124,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. -233 z 19. októbra 2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcom proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade 2.895,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.895,75 eur od 11. apríla 2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2. rade 3.124,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.124,- eur od 11. apríla 2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 3. rade 3.124,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.124,- eur od 11. apríla 2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcom proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca v 1. rade sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu 16. júna 2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 2.895,75 eur s príslušenstvom. Žalobca v 1. rade návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že pre žalovaného realizoval stavebné práce, cena ktorých predstavovala 2.895,75 eur. Práce vykonal a žalovanému 26. marca 2020 vystavil faktúru č. 3/2020 s dátumom splatnosti 10. apríl 2020. Žalovaný faktúru nerozporoval a v lehote splatnosti ju neuhradil. Žalovaný na predžalobnú výzvu z 13. mája 2020, ktorú prevzal 1. júna 2020, žiadnym spôsobom nereagoval. 2.2 Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o návrhu žalobcu v 1. rade na vydanie platobného rozkazu platobným rozkazom, sp. zn. z 3. júla 2020, ktorým návrhu na vydanie platobného

rozkazu v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal 14. júla 2020 odpor, v ktorom uviedol, že 18. mája 2020 vrátil žalobcovi v 1. rade faktúru č. 3/2020 na sumu 2.895,75 eur ako nedôvodnú. Dôvodom vrátenia faktúry je, že žalobca v 1. rade mu neodovzdal fakturované práce a zahraničný odberateľ práce reklamoval. K odporu ako dôkaz priložil list z 18. mája 2020 (vrátenie faktúry), podací lístok a list z 1. júna 2020 (reklamácia prác zahraničným odberateľom s prekladom). Žalobca v 1. rade vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že odpor žalovaného považuje za účelový, cieľom ktorého je vyhnúť sa plneniu povinností. V konaní doloží súdu ďalšie dôkazy preukazujúce účelovosť tvrdení žalovaného. Zároveň navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Vec napadla na súd prvej inštancie 23. júla 2020 a je vedená pod sp. zn. . 2.3 Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu v 1. rade uviedol, že faktúru vrátil dodávateľovi z dôvodu, že práce neboli odovzdané v súlade so zmluvou, t. j. práce neboli riadne dokončené a odovzdané, bola porušená pracovná disciplína a objednávateľ nebol včas upovedomený o ukončení spolupráce. V dôsledku toho holandský odberateľ predmetné práce reklamoval a požaduje od neho náhradu škody vo výške 12.400,- eur, pričom doposiaľ nemá uhradenú faktúru vo výške 14.720,- eur. 2.4 Žalobca v 1. rade k vyjadreniu žalovaného uviedol, že odpor zo strany žalovaného a jeho následné vyjadrenie považuje za účelové konanie, cieľom ktorého je vyhnúť sa plneniu povinností a uhradeniu faktúry za vykonané stavebné práce. Pre žalovaného realizoval stavebné práce v celkovej cene 2.895,75 eur a za tieto práce 26. marca 2020 vystavil žalovanému faktúru č. 3/2020 s dátumom splatnosti 10. apríl 2020. Žalovaný faktúru v lehote splatnosti nerozporoval, ani ju neuhradil. Jeho vzťah so žalovaným bol postavený na systéme ústnych objednávok a oboznámení s termínom nástupu do práce v zahraničí na rôznych dielach v týždňových, resp. mesačných turnusoch s postupnou fakturáciou, čo možno považovať za zaužívanú prax v ich vzťahu. List z 1. júna 2020 je smerovaný voči žalovanému a rieši jeho zmluvný vzťah so zahraničným partnerom. Žalovaný nemôže prenášať vlastnú zodpovednosť za porušenie vlastných povinností na iné subjekty. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že spôsobil akúkoľvek škodu, mal postupovať striktným spôsobom, ktorý vyžaduje zákon, teda presne zdokumentovať škodu, ktorú ako tvrdí, mal spôsobiť, písomne ju presne vyčísliť, samostatným úkonom si ju písomne uplatniť a následne sa domáhať aj jej náhrady. Žalovaný však týmto spôsobom nepostupoval a až v čase, keď mal v dispozičnej sfére predžalobnú výzvu, sa začal účelovo a nelogicky správať a predkladať argumenty, ktoré sú nepodložené a vymyslené. Žalovaný k odporu a vyjadreniu predložil množstvo zahraničných zmlúv s jeho zahraničným zmluvným partnerom, ktoré však nemôžu byť listinnými dôkazmi v ich vzťahu. 2.5 Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca v 1.rade, spolu so žalobcom v 3. rade a žalobcom v 2. rade preňho pracovali od roku 2017 a každý rok boli podpísané pracovné zmluvy, resp. zmluvy o dielo. Pracovali ako samostatne zárobkovo činné osoby. Pri podpisovaní zmluvy, resp. zmluvy o dielo si prekonzultovali všetky podmienky, najmä body obsahujúce predčasné ukončenie pracovnej zmluvy, resp. zmluvy o dielo, t. j. povinnosť včas oznámiť ukončenie spolupráce (minimálne 6 až 8 týždňov dopredu), riadne ukončenie prác, na ktorých začali pracovať a tiež zodpovednosť za vykonanú prácu. Zdôrazňoval im, že nedodržanie, resp. porušenie týchto bodov by mu mohlo spôsobiť finančné problémy. V januári 2020 im predložil zmluvy na rok 2020, ktorú žalobca v 3. rade podpísal a žalobcovia v 2. a 3. rade sa bez vysvetlenia zdržali. Pracovalo sa na projektoch J.P.Heienstraat 1 a Rietnesse 6, na ktoré má podpísané zmluvy s holandským partnerom. Na projekte Rietnesse 6 pracovali žalobca v 1. rade a žalobca v 3. rade spolu 135 hodín. Mali tam pracovať na konštrukciách stropov, stien, izolácii a elektroinštalácii. Keďže mu tento projekt osobne neodovzdali, nevedel, či sú požadované práce dostatočne ukončené, pričom 19. februára 2020 odchádzal na Slovensko. Pracovníci ostávali pracovať na projektoch do 27. februára 2020 a mali ísť na turnusové voľno v trvaní dvoch až troch týždňov. Žalobca v 3. rade mu 29. februára 2020 oznámil, že do Holandska už nejde, že si má hľadať iného. Rovnakú skutočnosť mu 2. marca 2020 oznámil žalobca v 2. rade a 5. marca 2020 žalobca v 1. rade. Osobné stretnutie mali hneď 9. marca 2020, na ktorom mali prediskutovať fakturácie. Na toto stretnutie sa dostavili žalobcovia v 1. a 3. rade, žalobca v 2. rade sa nedostavil. Vtedy im povedal, že to voči nemu nie je fér, práce mu osobne neodovzdali a nevie ani ako sú ukončené. Keď príde do Holandska a bude všetko v poriadku, tak môžu vystaviť faktúry. Taká bola dohoda. Svedkami toho boli U. P. a R. E.. Pre uzavretie hraníc nemohol vycestovať až do 21. apríla 2020. Približne dva týždne od spomínaného stretnutia s nimi mu boli zaslané faktúry poštou od všetkých troch žalobcov. Následne asi o desať dní mu už rovno prišlo vyjadrenie od ich právneho zástupcu, na čo hneď reagoval návratkou faktúr, vyjadrením, atď.. Doteraz sú tieto faktúry zle vypísané, lebo nesúhlasia vykonané práce, miesto, ani odpracované hodiny. Žiada, aby sa tieto konania zlúčili ako jeden celok, keďže iba ako celok je preukázateľné, akú škodu žalobcovia svojím konaním spôsobili. Cíti sa podvedený, lebo žalobcovia veľmi dobre vedeli, že týmto konaním jemu a aj jeho konateľovi spôsobia značné finančné straty. Považuje za veľký rozdiel,

keď odchádza jedna z deviatich osôb alebo tri naraz. Bolo to plánované, žalobcovia porušili dohodu, ktorú mali a keď sú za prácu platení, tak si za ňu musia aj zodpovedať. 2.6 Žalobca v 2. rade sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu 16. júna 2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 3.124,- eur s príslušenstvom. Žalobca v 2. rade návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že pre žalovaného realizoval stavebné práce na stavbe Jan Pieter Heijestraat 123 Amsterdam, cena ktorých predstavovala 3.124,- eur. Práce vykonal a 26. marca 2020 vystavil žalovanému faktúru č. 2/ NL/2020 s dátumom splatnosti 10. apríl 2020. Žalovaný faktúru nerozporoval, ani ju v lehote splatnosti neuhradil. Žalovaný si predžalobnú výzvu z 13. mája 2020 prevzal 1. júna 2020, ale žiadnym spôsobom na ňu nereagoval. 2.7 Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd rozhodol o návrhu žalobcu v 2. rade na vydanie platobného rozkazu platobným rozkazom, sp. zn. z 25. júna 2020, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný 7. júla 2020 odpor, v ktorom uviedol, že predmetnú pohľadávku v celom rozsahu neuznáva, žiada platobný rozkaz zrušiť a nariadiť pojednávanie. Žalobcovi v 2. rade 18. mája 2020 vrátil faktúru č. na sumu 3.124,- eur ako nedôvodnú. Dôvodom vrátenia faktúry je, že žalobca v 2. rade mu neodovzdal fakturované práce a zahraničný odberateľ práce reklamoval. K odporu ako dôkaz priložil list 18. mája 2020 (vrátenie faktúry), podací lístok a list 1. júna 2020 (reklamácia prác zahraničným odberateľom s prekladom). Žalobca v 2. rade vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že odpor žalovaného považuje za účelový, cieľom ktorého je vyhnúť sa plneniu povinnosti. V konaní doloží súdu ďalšie dôkazy preukazujúce účelovosť tvrdení žalovaného. Zároveň navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Vec napadla na súd prvej inštancie 6. augusta 2020 a bola vedená pod sp. zn. . 2.8 Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu v 2. rade uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, nakoľko uplatňovaný nárok nemá právnu oporu v nároku na zaplatenie uvádzanej sumy. So žalobcom v 2. rade mali obchodné právne vzťahy, žalobca v 2. rade pre neho vykonával stavebné práce v Holandsku na základe príslušných zmlúv. Zo strany žalobcu v 2. rade ide o „špekuláciu“ pri uplatnení si „svojho nároku“. Nevyplatenie časti odmeny za vykonanú prácu vyplýva z porušenia zmluvných dohodnutých podmienok, prevažne s tým, že s ďalšími dvoma pracovníkmi svojvoľne opustili určené pracovisko, práce neukončili a z tohto dôvodu pristúpil k nevyplateniu odmeny už aj v nadväznosti na vzniknutý stav. Práce museli ukončiť iní pracovníci, ktorých musel na prácu v Holandsku pripraviť a ktorí vykonali opravné práce z dôvodu nekvality, ktoré si vyžadoval holandský odberateľ. Tým, že musel zabezpečiť náhradných pracovníkov a za žalobcov dokončiť dohodnuté práce, došlo k oneskoreniu odovzdania diela, za čo mu bola uložená sankcia vo výške 12.400,- eur. Žalobca v 2. rade bol vyzvaný k prepracovaniu faktúry na sumu 800,- eur, čo mu bol ochotný vyplatiť aj napriek tomu, že vďaka jeho svojvoľnému odchodu a nekvalitne vykonanej práci mu bola uložená sankcia zo strany holandského partnera. Žalobca v 2. rade jeho návrh nerešpektoval. Jedným z ďalších žalobcov je X. Š., U.., konanie je vedené pod sp. zn. . Keďže ide o tú istú vec s tým istým obsahom, súdu boli zaslané prílohy. Vzhľadom na to, že sa toho času zdržuje v Holandsku, žiada, aby súd tieto prílohy pojal do jeho vyjadrenia aj v tomto prípade. 2.9 Žalobca v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že odpor zo strany žalovaného a jeho následné vyjadrenie považuje za účelové konanie, cieľom ktorého je vyhnúť sa plneniu povinnosti a uhradeniu ceny za vykonané stavebné práce. Vyjadrenie žalovaného je vo svojom obsahu nezrozumiteľné, keďže žalovaný použil chaotickú a nelogickú argumentáciu, keď na jednej strane udáva, že mal svojvoľne opustiť pracovisko, a to bol dôvod nevyplatenia (teda práce mali byť vykonané) a následne mení tvrdenia, že práce mal vykonať nekvalitne. Pre žalovaného realizoval stavebné práce v celkovej cene 3.124,- eur a za ne 26. marca 2020 vystavil žalovanému faktúru č. s dátumom splatnosti 10. apríl 2020. Považuje za nepochybné, že žalovaný faktúru v lehote splatnosti nerozporoval, ani ju neuhradil. Ich vzťah bol postavený na systéme ústnych objednávok a oboznámení s termínom nástupu práce v zahraničí na rôznych dielach v týždňových, resp. mesačných turnusoch s postupnou fakturáciou. To bola zaužívaná prax v ich vzťahu. List z 1. júna 2020 je smerovaný voči žalovanému a rieši jeho zmluvný vzťah so zahraničným partnerom. Žalovaný nemôže prenášať vlastnú zodpovednosť za porušenie vlastných povinností na iné subjekty. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že spôsobil akúkoľvek škodu, mal postupovať striktným spôsobom, ktorý vyžaduje zákon, teda presne zdokumentovať škodu, ktorú ako tvrdí, mal spôsobiť, tú písomne presne vyčísliť, samostatným úkonom si ju písomne uplatniť a následne sa domáhať aj jej náhrady. Žalovaný však týmto spôsobom nepostupoval a až v čase, keď mal v dispozičnej sfére predžalobnú výzvu, sa začal účelovo a nelogicky správať a predkladať argumenty, ktoré sú nepodložené a vymyslené. Žalovaný k odporu a vyjadreniu predložil množstvo zahraničných zmlúv s jeho zahraničným zmluvným partnerom, ktoré však nemôžu byť listinnými dôkazmi v ich vzťahu.

2.10 Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca v 2. rade spolu so žalobcom v 3. rade a žalobcom v 1. rade preňho pracovali od roku 2017 a každý rok boli podpísané pracovné zmluvy, resp. zmluvy o dielo. Pracovali ako samostatne zárobkovo činné osoby. Pri podpisovaní zmluvy, resp. zmluvy o dielo si prekonzultovali všetky podmienky, najmä body obsahujúce predčasné ukončenie pracovnej zmluvy, resp. zmluvy o dielo, t. j. povinnosť včas oznámiť ukončenie spolupráce (minimálne 6 až 8 týždňov dopredu), riadne ukončenie prác, na ktorých začali pracovať a tiež zodpovednosť za vykonanú prácu. Nedodržanie, resp. porušenie týchto bodov by mu mohlo spôsobiť finančné problémy. V januári 2020 im predložil zmluvy na rok 2020, ktorú žalobca v 3. rade podpísal, žalobca v 2. rade a žalobca v 1. rade sa bez vysvetlenia zdržali. Pracovalo sa na projektoch J.P.Heienstraat 1 a Rietnesse 6, na ktoré má podpísané zmluvy s holandským partnerom. Na projekte Rietnesse 6 pracovali žalobca v 3. rade a žalobca v 1. rade spolu 135 hodín. Mali tam pracovať na konštrukciách stropov, stien, izolácii a elektroinštalácii. Keďže mu tento projekt osobne neodovzdali, nevedel, či sú požadované práce dostatočne ukončené, pričom 19. februára 2020 odchádzal na Slovensko. Pracovníci ostávali pracovať na projektoch do 27. februára 2020 a mali ísť na turnusové voľno v trvaní dvoch až troch týždňov. Žalobca v 3. rade mu 29. februára 2020 oznámil, že do Holandska už nejde, že si má hľadať iného. Rovnakú skutočnosť mu 2. marca 2020 oznámil žalobca v 2. rade a 5. marca 2020 žalobca v 1. rade. Osobné stretnutie mali hneď 9. marca 2020, na ktorom mali prediskutovať fakturácie. Na toto stretnutie sa dostavili žalobcovia v 1. a 3. rade, žalobca v 2. rade sa nedostavil. Vtedy im povedal, že to voči nemu nie je fér, práce mu osobne neodovzdali a nevie ani ako sú ukončené. Keď príde do Holandska a bude všetko v poriadku, tak môžu vystaviť faktúry. Taká bola dohoda. Svedkami toho boli U. P. a R. E.. Pre uzavretie hraníc nemohol vycestovať až do 21. apríla 2020. Približne dva týždne od spomínaného stretnutia s nimi mu boli zaslané faktúry poštou od všetkých troch žalobcov. Následne asi o desať dní mu už rovno prišlo vyjadrenie od ich právneho zástupcu, na čo hneď reagoval návratkou faktúr, vyjadrením, atď.. Doteraz sú tieto faktúry zle vypísané, lebo nesúhlasia vykonané práce, miesto, ani odpracované hodiny. Žiada, aby sa tieto konania zlúčili ako jeden celok, keďže iba ako celok je preukázateľné, akú škodu žalobcovia svojim konaním spôsobili. Cíti sa podvedený, lebo žalobcovia veľmi dobre vedeli, že týmto konaním spôsobia jemu a jeho konateľovi značné finančné straty. Považuje za veľký rozdiel, keď odchádza jedna z deviatich osôb alebo tri naraz. Bolo to plánované, žalobcovia porušili dohodu, ktorú mali a keď sú za prácu platení, tak si za ňu musia aj zodpovedať. 2.11 Žalobca v 3. rade sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu 16. júna 2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 3.124,- eur s príslušenstvom. Žalobca v 3. rade návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že pre žalovaného realizoval stavebné práce na stavbe Jan Pieter Heijestraat 123 Amsterdam, cena ktorých predstavovala 3.124,- eur. Práce vykonal a 26. marca 2020 vystavil žalovanému faktúru č. 2/ NL/2020 s dátumom splatnosti 10. apríl 2020. Žalovaný faktúru nerozporoval, ani ju v lehote splatnosti neuhradil. Na predžalobnú výzvu z 13. mája 2020, ktorú si žalovaný prevzal 1. júna 2020, žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. 2.12 O návrhu žalobcu v 3. rade rozhodol Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom, sp. zn. z 1. júla 2020, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný 8. júla 2020 odpor, v ktorom uviedol, že 18. mája 2020 vrátil žalobcovi v 3. rade faktúru č. na sumu 3.124,- eur ako nedôvodnú, pretože fakturované práce mu žalobca v 3. rade doposiaľ neodovzdal, ako aj z dôvodu reklamácie prác zahraničným odberateľom. K odporu ako dôkaz predložil list z 18. mája 2020 (vrátenie faktúry), podací lístok a list z 1. júna 2020 (reklamácia prác zahraničným odberateľom s prekladom). Žalobca v 3. rade vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že odpor zo strany žalovaného považuje za účelový, cieľom ktorého je vyhnúť sa plneniu povinnosti s tým, že v konaní doloží súdu ďalšie dôkazy preukazujúce účelovosť tvrdení žalovaného. Zároveň navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Vec napadla na súd prvej inštancie 11. novembra 2020 a konanie bolo vedené pod sp. zn. . 2.13 Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu v 3. rade, uviedol, že na Okresnom súde Stará Ľubovňa sa vedú samostatné konania voči žalobcovi v 3. rade, žalobcovi v 2. rade a žalobcovi v 1. rade. Tieto konania považuje zo strany žalobcov za účelové, pretože sa týkajú tej istej veci s tým istým právnym nárokom z plnenia výkonu prác na stavebnej akcii s výkonom práce v Holandsku, konkrétne v Amsterdame. Z dôvodu účelnosti a hospodárnosti opätovne žiada spojiť tieto veci v rámci jedného konania. Dôvodom tohto návrh je práca všetkých troch žalobcov na konkrétnej stavbe v Amsterdame, v Holandsku, ktorí mali preňho vykonať práce podľa zadania až do odovzdania predmetu diela. Svojvoľne po vykonanom turnuse 28. februára 2020 nenastúpili na ďalší turnus, v rámci ktorého mali ukončiť práce do 30. marca 2020, čím so zreteľom na to, že ich odbornú prácu nemohol zabezpečiť v krátkom čase, mu spôsobili škodu. K škode, resp. majetkovej ujme došlo tým, že 30. marca 2020, keď mal odovzdať

predmetné dielo (ktoré pre konanie menovaných žalobcov v termíne neodovzdal), začala plynúť v zmysle zmluvy o dielo lehota na uplatnenie si sankcie z omeškania. Keďže žalobcovia nenastúpili na pracovisko a nedokončili prácu tak, ako sa dohodli a on nemohol rýchlo zabezpečiť náhradu (trh v danom čase nemal takúto kvalifikovanú silu), omeškal sa s odovzdaním diela o dva mesiace a bola voči nemu uplatnená sankcia, ktorú bol povinný zaplatiť objednávateľovi prác. Z týchto dôvodov a z dôvodu, že išlo o dobrých pracovníkov, ktorí pre neho prácu vykonávali od roku 2016 alebo 2017, (návrh dohody súdu doložil), mal snahu o dohodu. Keďže k dohode nedošlo, žalobcovia si uplatňujú voči nemu úhradu plnenia za práce vykonané do 27. februára 2020. Žalobcovia však nezobrali do úvahy skutočnosť, že vďaka ním jeho klient práce v stanovenom termíne nedokončil a že voči nemu uplatnená sankcia bola v príčinnej súvislosti s ich konaním. Zároveň konštatoval, že v januári 2021 sa pokúsi o mimosúdnu dohodu, o výsledku ktorej bude informovať súd najneskôr do 28. januára 2021. Na výzvu listom zo 17. februára 2021 súdu oznámil, že k mimosúdnemu rokovaniu vzhľadom na pandémiu Covid-19 zatiaľ nedošlo. 2.14 Súd prvej inštancie uznesením, č. k. -184 z 21. januára 2021 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. a sp. zn. s tým, že ďalej sa budú viesť pod spoločnou sp. zn. . Následne súd uznesením, č. k. -202 z 31. augusta 2021 spojil veci vedené pod sp. zn. a sp. zn. na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. . 2.15 Na pojednávaní konanom 19. októbra 2021 žalobca v 1. rade uviedol, že so žalovaným sa dohodli na odmene 13,50 eur na hodinu a na 59 hodinách týždenne. Dôvodom ukončenia spolupráce so žalovaným boli tlaky zo strany konateľa žalovaného, ale aj to, že mal hypotéku, v dôsledku čoho potreboval vyšší plat, preto si našiel lepšiu prácu a odišiel. Žalobca v 2. rade nad rámec doterajších tvrdení doplnil, že spoluprácu so žalovaným ukončil zo zdravotných dôvodov. V súvislosti s tým má dokumenty preukazujúce jeho prijatie na urgent a túto skutočnosť oznámil aj žalovanému. Zmluvu na rok 2020, ktorú mu žalovaný predložil, nepodpísal z dôvodu, že tam bol pripojený dodatok, že je potrebné zotrvať v tomto zmluvnom vzťahu desať rokov a okrem toho obsahovala aj ďalšie dodatky, s ktorými nesúhlasil. Odmena bola dohodnutá na 14,50 eur na hodinu, pracovalo sa 59 hodín týždenne od pondelka do soboty. Rovnaká dohoda platila aj v predchádzajúcich rokoch, takže pokračovali vo výkone prác aj v roku 2020 v duchu týchto predchádzajúcich zmlúv. Žalobca v 3. rade uviedol, že so žalovaným mal podpísanú zmluvu, avšak bola to iba všeobecná zmluva o dielo, nie na konkrétne miesto výkonu prác. Spoluprácu so žalovaným ukončil preto, že došlo k istej situácii, keď mu žalovaný oznámil, že keď sa mu nepáči, môže ísť preč a on nebude trpieť mobing na pracovisku. On si svoju robotu dokončil a z turnusu odchádzali všetci, nielen oni traja. Pokiaľ ide o odmenu, on mal so žalovaným dohodnutú odmenu 14,50 eur na hodinu, nebola to však suma, ktorá bola vyplatená bez všetkého, ale z tejto sumy museli uhrádzať žalovanému ešte poplatok za ubytovanie. O tom, že by mali vykonávať niektoré práce nekvalitne, nikdy takéto slovo nepadlo. Žalovaného zastupoval, keď bol odcestovaný na Slovensku, mal jeho platobné karty, parkovacie karty, vybavoval potrebné záležitosti, a to len za tú odmenu, aká bola dohodnutá. Konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobcovia v 1. až 3. rade spolupracovali so žalovaným tri roky, na každý rok mali podpísanú zmluvu. V januári 2020 žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade zmluvy nepodpísali a neodovzdali ich. Jediný, kto zmluvu podpísal, bol žalobca v 3. rade. Predmetom zmlúv bola adresa, na ktorej sa budú práce vykonávať, povinnosti žalobcov, povinnosti žalovaného, teda platové podmienky a čas vyplácania a termín odchodu, ak by chceli ukončiť práce v Holandsku. Väčšinou sa v zmluve uviedol veľký projekt a malé projekty sa realizovali popri tom. Pokiaľ ide o posledný projekt, na ktorom žalobcovia pracovali, žalobcovia z turnusu odišli 27. februára 2020, keď práce neboli ukončené a dokončovali ich iní chlapi. Žalobcom neboli odmeny vyplatené z dôvodu, že práce neodovzdali, resp. neodovzdali ich žalovanému. Niekedy okolo 9. marca 2020 sa stretol so žalobcom v 1. rade a žalobcom v 3. rade a dohadovali sa ohľadom fakturácie. Vysvetlil im, že faktúry môžu vystaviť vtedy, keď skontroluje ich práce v Holandsku. Na dokončenie prác ich nevyzýval, pretože by to určite nezobrali z dôvodu, že už nastúpili na výkon prác do holandskej firmy. Konaním žalobcov došlo ku škode v dosť veľkom rozsahu. Ide o škodu, ktorá je popísaná v zmluve s jeho holandským partnerom. Ide o pokutu, ktorú uhradil ohľadom nájmu, takže môže to byť aj tak, že tie práce, ktoré sú vyfakturované, museli byť ukončené inými pracovníkmi. Žalovaní pracovali nielen na stavbe Jan Pieter, ale aj na iných stavbách. Práce na týchto stavbách vykonávali aj iní pracovníci. So žalobcami mal dohodnutú hodinovú odmenu s tým, že každý zo žalobcov mal dohodnutú inú sumu. Bolo to asi 13,- eur, 13,- eur a 14,- eur. 2.16 Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov P. B., E. K. a Z. Š. z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj s poukazom na ustanovenie (ďalej len „“) upravujúce sudcovskú koncentráciu konania, keďže podľa názoru súdu tento prostriedok procesnej obrany žalovaného nebol uplatnený včas, nakoľko

žalovaný ho mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a navyše jeho vykonanie by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Pritom žalovaný bol uznesením, č. k. -144 z 13. októbra 2020, uznesením, č. k. -73 z 13. októbra 2020 a uznesením, č. k. z 10. decembra 2020 riadne poučený o sudcovskej koncentrácii konania a jej následkoch. 2.17 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že každý zo žalobcov uzatvoril so žalovaným ústnu zmluvu, ktorou sa každý zo žalobcov zaviazal vykonávať pre žalovaného stavebné práce na stavbe Jan Pieter v Amsterdame, Holandsko a žalovaný sa zaviazal zaplatiť im za vykonanú prácu odmenu. V konaní nebola spornou výška odmeny dohodnutá za jednu hodinu vykonanej práce, keďže žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že v jeho prípade hodinová odmena bola dohodnutá na 13,50 eur a žalobcovia v 2. a 3. rade vo svojej výpovedi konštatovali, že v ich prípadoch predstavovala odmena 14,50 eur na hodinu. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcov nerozporoval. Žalobca v 1. rade faktúrou č. 3/2020 z 26. marca 2020, splatnou 10. apríla 2020 fakturoval žalovanému za prevedené dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov sumu 2.895,75 eur. Podľa evidencie odpracovaných hodín vo februári 2020 žalobca v 1. rade vykonával práce pre žalovaného na rôznych stavbách v Holandsku, pričom odpracoval spolu 214,5 hodiny. Žalobca v 2. rade faktúrou č. z 26. marca 2020, splatnou 10. apríla 2020 fakturoval žalovanému za maliarske práce sumu 3.124,- eur. Podľa evidencie odpracovaných hodín vo februári 2020 žalobca v 2. rade vykonával pre žalovaného práce na rôznych stavbách, pričom odpracoval spolu 215,5 hodín. Žalobca v 3. rade faktúrou z 26. marca 2020, splatnou 10. apríla 2020 fakturoval žalovanému za dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov sumu 3.124,- eur. Podľa evidencie odpracovaných hodín vo februári 2020 žalobca v 3. rade vykonával pre žalovaného práce na rôznych stavbách, pričom odpracoval spolu 216 hodín. Žalobcovia 27. februára 2020 odišli z Holandska na turnusové voľno na Slovensko. V dňoch 29. februára 2020, 2. marca 2020 a 5. marca 2020 oznámili žalovanému, že do Holandska už nejdú. Žalovaný faktúry v lehote splatnosti neuhradil a 18. mája 2020 ich žalobcom s tým, že ich neakceptuje z dôvodu, že práca nebola ukončená v požadovanom termíne, práca nebola v očakávanej kvalite, porušili pracovnú disciplínu a závažné porušili pracovnú disciplínu. Žalobcovia sa pokúsili pred podaním žaloby vyriešiť spor zmierne, a to mimosúdnou výzvou na zaplatenie fakturovaných súm. 2.18 Z ostatných listinných dôkazných prostriedkov predložených žalovaným, ktoré sú súčasťou súdneho spisu (zmluvy o dielo uzavreté medzi žalovaným a holandským objednávateľom, neoficiálna listina z 1. júna 2020, ktorou p. Daniel oznamuje Vladovi [zrejme konateľovi žalovaného], že oneskorenie prác na projekte Jan Pieter a Rietnesse mu spôsobilo škodu) súd nezistil skutočnosti relevantné pre rozhodnutie v prejednávanej veci. 2.19 Súd prvej inštancie mal za to, že zmluvné vzťahy založené medzi žalobcami a žalovaným nie je možné subsumovať pod zákonné ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo tak, ako to bolo prezentované žalovaným, nakoľko základnou podmienkou platného uzatvorenia zmluvy o dielo, od ktorej nie je možné sa odchýliť, je presné vymedzenie predmetu diela. Toto musí byť dostatočne určité, musí ísť o vymedzenie diela tak z kvalitatívnej, ako aj z kvantitatívnej stránky. Ak absentuje dostatočne presne určitý a presne špecifikovaný predmet zmluvy o dielo, zmluva je neplatná pre absenciu podstatnej náležitosti, pričom ide o absolútnu neplatnosť pôsobiacu od začiatku, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Rovnako je možné konštatovať aj ohľadom určenia ceny diela. V danom prípade síce žalovaný tvrdil, že žalobcovia vykonávali pre neho práce na základe zmluvy o dielo, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia vykonávali len čiastkové stavebné práce podľa pokynov žalovaného, na rôznych stavbách v Holandsku, čo je zrejmé zo žalobcami predložených výkazov prác, keďže pracovali na stavbách: žalobca v 1. rade napr. stavby JAN PIETER, RIETNESEE, ĽUDMILA, BUSSUM, KORTENA, RUSTENBURGER, žalobca v 2. rade napr. stavby JAN PIETER, SAKIS, BUSUM SLAVO, KORTENA, RUD PELIKAN a žalobca v 3. rade napr. stavby JAN PIETER, RIETNESSE, ZEEBURG, BUSSUM, RUSTENBURGER. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za zo, že na zmluvné vzťahy žalobcov nemožno aplikovať ustanovenia a nasl. upravujúce zmluvu o dielo. 2.20 V tomto konaní však nebolo sporné to, že medzi žalovaným a žalobcami v 1. až 3. rade vznikol určitý záväzkový vzťah, pričom súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobcovia v 1. až 3. rade a žalovaný uzatvorili medzi sebou ústne nepomenované zmluvy podľa , v zmysle ktorých sa žalobcovia zaviazali vykonávať stavebné práce pre žalovaného na rôznych stavbách v Holandsku a žalovaný sa zaviazal zaplatiť im za vykonanú prácu odmenu, a to žalobcovi v 1. rade vo výške 13,50 eur/hod. a žalobcom v 2. a 3. rade vo výške 14,50 eur/hod.. 2.21 Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia dostatočne osvedčili svoj nárok na zaplatenie prác, ktoré vykonali pre žalovaného. Svedčia o tom nielen súpisy

prác žalobcov a ich vyjadrenia, ale aj výpoveď žalovaného, ktorý nepopiera, že žalobcovia vo februári 2020 vykonali pre neho práce na stavbách v Holandsku. Žalovaný neuhradenie faktúr žalobcov najprv odôvodňoval covid situáciou, avšak následne, keď mu bola zaslaná predžalobná výzva a nadobudol vedomosť o tom, že žalobcovia mienia svoje nároky uplatniť na súde, vrátil žalobcom faktúry, ktoré mu boli doručené a vzniesol voči ním námietky, ktoré sú však neurčité, všeobecné a nekonkrétne. Tvrdenia žalovaného sú navzájom rozporné, pretože na jednej strane všeobecne tvrdí, že práce boli vykonané nekvalitne, na druhej strane vo vyjadreniach doručených súdu uvádza, že išlo o dobrých pracovníkov, ktorí pre neho prácu vykonávali od roku 2016. Podobne žalovaný najprv namietal len všeobecne a nekonkrétne, že práce neboli v požadovanej kvalite, že žalobcovia porušili pracovnú disciplínu, neskôr v konaní pred súdom už spochybňoval aj rozsah vykonaných prác, ktorý v dovtedajších vyjadreniach vôbec nenamietal. Súd za podstatnú pre rozhodnutie považoval skutočnosť, že žalovaný bezprostredne po tom, čo mu žalobcovia doručili faktúry za vykonanú prácu a ani v lehote splatnosti predmetných faktúr, nevzniesol voči týmto faktúram žiadne námietky a nevytýkal žalobcom žiadne nedostatky. Aj preto súd celkovú obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú, cieľom ktorej bolo oddialiť splnenie povinnosti, ku ktorej sa žalovaný zaviazal uzavretím ústnej dohody zo žalobcami, a to zaplatiť im za realizované práce dohodnutú odmenu. Pokiaľ žalovaný v rámci obrany tvrdil, že nezaplatil žalobcom odmenu za vykonané práce z dôvodu, že mu (ne)konaním žalobcov mala byť spôsobená škoda, k tomuto súd uvádza, že žalovaný v tomto smere na podporu svojich tvrdení nepredložili žiaden relevantný dôkaz, nešpecifikoval aká škoda mu mala vzniknúť a najmä, nešpecifikoval výšku škody, ktorá mu mala byť žalobcami spôsobená. Je na strane sporového konania, aby dbala o ochranu svojich práv a oprávnených záujmov aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, kedy je zároveň povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predostreté dostatočným spôsobom a podložené formou zákonných dôkazných prostriedkov. Uvedené reflektuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 24. júna 2010, podľa ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že škoda mu mala byť spôsobená tým, že z dôvodu omeškania s odovzdaním diela o dva mesiace bola voči nemu zahraničným partnerom uplatnená sankcia, ktorú musel zaplatiť objednávateľovi prác, pričom poukazuje na list z 1. júna 2020 (z ktorého však vôbec nie je jasné, kým bol vyhotovený a komu bola určený), k tomu je potrebné uviesť, že z tohto listu je možné vyvodiť, že sa ním rieši zmluvný vzťah medzi žalovaným a jeho zahraničným partnerom, teda úplne iný zmluvný vzťah, aký je predmetom tohto konania, v ktorom sa riešia záväzkové vzťahy žalobcov a žalovaného. Z uvedeného dôvodu je tento dôkaz predložený žalovaným pre toto konanie právne irelevantným. K tomuto súd navyše poznamenal, že z obsahu listu z 1. júna 2020 je síce možné vyvodiť to, že jeho pisateľ konštatuje, že oneskorením prác mu vznikla škoda vo výške 12.400,- eur, avšak zo žalovaným predložených dôkazov nevyplýva, že by žalovaný uvedenú sumu (ak bola od neho následne žiadaná) aj skutočne vyplatil a že táto škoda mala byť spôsobená práve konaním žalobcov, keďže sám žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalobcovia pracovali na viacerých stavbách v Holandsku a že okrem žalobcov tam pracovali aj ďalší pracovníci. 2.22 Keďže vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia uzatvorili nepomenovanú zmluvu o vykonaní prác na stavbách v Holandsku, z ktorej vyplývajúce záväzky (vykonať práce pre žalovaného) žalobcovia splnili, avšak žalovaný im odmenu za vykonané práce neuhradil, bolo právne dôvodné ich žalobám o zaplatenie pohľadávok vyhovieť. Preto súd podaným žalobám vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom nimi požadované sumy, t. j. žalobcovi v 1. rade 2.895,75 eur, žalobcovi v 2. rade 3.124,- eur a žalobcovi v 3. rade 3.124,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, súd priznal žalobcom nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Súčasne zaviazal žalovaného na úhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. 2.23 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia , , . Úroky z omeškania priznal súd žalobcom v súlade s ustanovením , a ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal súdu žalobcom v súlade s ustanovením a ustanovením nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

2.24 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s ustanovením , a priznal úspešným žalobcom proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a nezobral do úvahy jeho stanovisko, že výška nárokov uplatňovaných voči nemu žalobcami je vzhľadom na časový rozsah vykonaných prác neadekvátna. Súd zamietol jeho návrh na výsluch svedkov, ktorí mali preukázať, že žalobcovia nevykonávali prácu v dohodnutom čase, hlavne nedodržali dohodnutý čas výkonu prác, a teda výška nimi uplatňovaného nároku by mala byť podstatne nižšia, čo žalobcom aj oznámil. Pripomenul tiež, že predmetné faktúry boli žalobcom vrátené ako neopodstatnené z hľadiska fakturovanej sumy za vykonané práce. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uložil súdu prvej inštancie povinnosť vykonať dokazovanie v zmysle návrhu žalovaného.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobcovia vyjadrili písomným podaním v ktorom uviedli, že odvolanie žalovaného považujú za účelové, pretože jediný spoločník žalovaného po vyhlásení a následnom doručení napadnutého rozsudku previedol svoj 100 %-ný obchodný podiel na občana Maďarskej republiky a rozhodol o zmene sídla žalovaného. Nového spoločníka však nepovažujú za osobu, ktorá bude mať reálny záujem na podnikateľskej činnosti žalovaného s cieľom dosiahnuť základné podnikateľské ciele spojené s plnením záväzkov voči obchodným partnerom, čo odvodzujú z verejne dostupných zdrojov uvedených v registroch v Slovenskej republike. Konanie pána P. (predchádzajúceho spoločníka a konateľa žalovaného) považujú za účelové a úmyselné, ktorým spôsobil škodu vo výške minimálne ich troch pohľadávok, trov konania a trov právneho zastúpenia. Preto bude podané oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie konkrétneho trestného činu príslušným orgánom činným v trestnom konaní. Odvolanie za žalovaného podala prostredníctvom elektronickej pošty osoba, ktorá na to nemala oprávnenie. Odvolanie je elektronicky podpísané neznámou osobou pani Y. V.. Teda aj takéto konanie je na zváženie, či účelovo a úmyselne nejde o konanie viacerých osôb s cieľom získať čas a prospech či už pre žalovaného alebo pre osoby, ktoré sú alebo boli donedávna majiteľmi obchodného podielu žalovaného. Preto aj v tomto prípade sú zvažované právne kroky. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by už neboli skôr zrejmé z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na obsahovo totožnú argumentáciu žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie a argumentáciu spočívajúcu vo všeobecnom konštatovaní bez relevantných dôkazov, založenú opätovne len na jeho vlastných domnienkach, nemôže byť v zmysle zákona naplnený žiaden z odvolacích dôvodov. Na základe uvedených skutočností žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny a žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K vyjadreniu žalobcom sa žalovaný vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol, že s názorom žalobcov, že jeho odvolanie je účelové sa nestotožňuje, pretože prvoinštančný súd rozhodol vo veci s poučením o možnosti podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, a tak toto právo využil, odvolanie odôvodnil a podal. Vo veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté a až do tej doby, kým bude, je právny stav taký, že je predpoklad istého rozhodnutia vo veci, kedy príslušné súdy rozhodnú rozsudkom tak, že voči nemu nebude možné podať odvolanie. Preto ho zaráža konštatovanie žalobcov, že nejakým konaním by spôsobil nejakú tú škodu. O žiadnej škode sa v tomto prípade hovoriť nedá. Preto žiada odvolací súd, aby na túto okolnosť neprihliadal. Pani Y. V. je jeho právnym zástupcom poverená k akýmkoľvek úkonom súvisiacim s elektronickou komunikáciou v celom spektre verejného života a komunikácie s príslušnými inštitúciami bez obmedzenia. Tieto úkony robí touto formou vtedy, keď nemá k dispozícii občiansky preukaz advokáta, resp. sa advokát zdržiava mimo advokátskej kancelárie a poverí príslušnú osobu k akémukoľvek podaniu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobcovia vyjadrili písomným podaním, v ktorom uviedli, že vyjadrením len poukázali na prevod obchodného podielu spoločníka a zánik a vznik funkcie nového konateľa žalovaného, pričom v tomto konaní si ani neuplatňujú škodu tak, ako je definovaná v zmysle trestnoprávnej teórie, ako žalovaný mylne uvádza, ale stále si uplatňujú pohľadávky voči žalovanému. Zotrváva tiež na tom, že odvolanie za žalovaného podala prostredníctvom elektronickej pošty osoba,

ktorá nemala oprávnenie. K tomuto odvolaniu ani následne nebolo do spisu založené žiadne plnomocenstvo žalovaného s udelením zastupovania pani Y. V., prípadne substitučné plnomocenstvo právneho zástupcu žalovaného. Okolnosť, že právny zástupca žalovaného niečo tvrdí o zastupovaní jeho osoby „vo verejnom živote“, neznamená, že takéto tvrdenie spĺňa procesné podmienky v civilnom sporovom konaní. Tvrdenia právneho zástupcu žalovaného sú účelové, rovnako ako dodatočné udelenie plnej moci. Elektronicky podanému odvolaniu chýba aj zaručená konverzia pôvodného dokumentu. Plnomocenstvo udelené žalovaným vo svojom obsahu neuvádza iného splnomocneného zástupcu, len osobu JUDr. Elsnera, advokáta (advokát JUDr. Jozef Elsner 22. februára 2022 odstúpil od udelenej plnej moci zo zdravotných dôvodov). Odvolanie je účelové a nepochybne ho podala procesne nelegitímna osoba, a teda navrhuje, aby odvolací súd alternatívne rozhodol v súlade s ustanovením a priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že súd nezobral do úvahy jeho stanovisko, že výška nárokov uplatňovaných voči nemu žalobcami je vzhľadom na časový rozsah vykonaných prác neadekvátna, odvolací súd s takýmto tvrdením žalovaného nesúhlasí, pretože súd prvej inštancie sa dôkladne vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie nárokov uplatnených žalobcami, a to aj ich výškou. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v konaní nespochybňoval výšku hodinovej odmeny žalobcov, ani ich tvrdenie, že pracovali 59 hodín týždenne. Preto, ak žalobcovia predložili súdu evidencie

odpracovaných hodín za február 2020, v ktorých uvedený počet odpracovaných hodín zodpovedal počtu hodín odpracovaných za viac ako tri týždne a návrhmi na vydanie platobného rozkazu sa domáhali zaplatenia súm rovnajúcich sa tomuto počtu odpracovaných hodín, súd prvej inštancie nemal dôvod im žalované sumy nepriznať.

12. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd zamietol jeho návrh na výsluch svedkov, výpoveďami ktorých chcel preukázať, že žalobcovia nevykonávali prácu v dohodnutom čase a nedodržali dohodnutý čas výkonu prác, odvolací súd konštatuje, že návrh na vykonanie týchto dôkazov nielenže žalovaný nenavrhol včas, ale neodpracovaním žalobcami tvrdeného času začal argumentovať až vo svojich ďalších vyjadreniach, pričom túto skutočnosť nikdy neprezentoval ako najdôležitejšiu, resp. jedinú, pre ktorú by žalobcom nemal vystavené faktúry uhradiť.

13 Rovnako, ak žalovaný ako dôvod vrátenia faktúr žalobcom uvádzal ich neopodstatnenosť z hľadiska fakturovanej sumy za vykonané práce, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vo všetkých troch odporoch voči platobným rozkazom označoval ako dôvod vrátenia faktúry neodovzdanie prác žalobcami a reklamovanie prác jeho zahraničným odberateľom. Vzhľadom na to, že žalovaný na začiatku konania nerozporoval skutočnosť, že žalobcovia fakturované práce nevykonali a neskôr túto skutočnosť rozporoval len okrajovo, odvolací súd má za to, že žalovaný skôr smeroval svoju obranu k tomu, že vadným vykonaním prác, resp. nedokončením prác žalobcami mu bola spôsobená škoda, nie však k tomu, že žalobcovia vo februári 2020 práce, za vykonanie ktorých sa domáhali vyplatenia odmeny, nevykonali. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ak si voči žalovanému jeho zahraničný obchodný partner skutočne uplatnil nárok na náhradu škody a žalovaný je presvedčený o tom, že táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s vykonaním, resp. nevykonaním prác žalobcami, žalovaný sa mohol voči žalobcom domáhať náhrady škody samostatnou žalobou, resp. v tomto konaní mohol súdu prvej inštancie predložiť dôkazy, ktorými by tieto skutočnosti dostatočne preukázal.

14. Vo vzťahu k námietke nesprávnej autorizácie podaného odvolania, následkom ktorej mala byť skutočnosť, že odvolanie podala neoprávnená osoba, vznesenej žalobcami vo vyjadrení k odvolaniu, odvolací súd uvádza, že poznáme dve základné kategórie elektronizácie, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť advokáta, a to autorizáciou a zaručenou konverziou. Advokátsky preukaz je vybavený mandátnym kvalifikovaným certifikátom (MQC), ktorý slúži na autorizáciu a výkon zaručenej konverzie. Prostredníctvom MQC je možné identifikovať osobu advokáta. Autorizáciou úkonu sa rozumie vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním tohto právneho úkonu, teda vlastnoručný podpis. Na vykonanie autorizácie sa použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím kvalifikovaného certifikátu. V prípade potreby je možné dať sa zastúpiť splnomocnenou osobou v súlade so o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov. V takomto prípade uvedená osoba zo základnej domény samotného právneho zástupcu môže vykonať vlastnoručný podpis za zástupcu, ktorý sa v zmysle citovanej právnej úpravy považuje za podpis samotného zástupcu, čo platí aj pre posudzovaný prípad, a teda možno uzatvoriť, že odvolanie podala oprávnená osoba.

15. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom žalovanú sumu s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

16. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní boli žalobcovia úspešní v celom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).