Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/114/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár s.r.o. advokátska kancelária so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, IČO: 47 243 279, proti žalovanému: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., L. XXX/XX, za účasti: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 470,58 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3C/228/2014 - 53 zo dňa 29.02.2016 takto

rozhodol:

I. Mení sa rozsudok čiastočne v zamietavom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 52,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z dlžnej sumy od 29.12.2011 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej zamietavej časti sa rozsudok potvrdzuje.

III. Stranám ani Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť zástupcovi Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ (ďalej len „Združenie“) trovy konania vo výške 82,48 €, to všetko v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku. Uviedol, že žalobca už ku dňu 13.01.2012 (deň po uplynutí lehoty na zaplatenie uvedenej v odstúpení od zmluvy) musel mať vedomosť o tom, že žalovaný si voči nemu nesplnil záväzok, ktorý je predmetom tohto konania. Návrh na začatie konania podal tunajšiemu súdu až dňa 03.02.2014, teda viac ako 2 roky, odkedy sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu (keďže odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a strany sú povinné vrátiť si navzájom svoje plnenia). 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 28.12.2011 ako odstúpenie od zmluvy, na základe čoho následne nesprávne vyhodnotil uplatnený nárok ako premlčaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmenil a žalobe vyhovel. 3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

4. Odstúpenie od zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, na platnosť a účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje. 5. Je potrebné od odstúpenia od zmluvy odlíšiť predčasnú splatnosť úveru. Ak totiž bolo v súdnom rozhodnutí alebo v dohode účastníkov určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky (príp. zvyšku nezaplatenej pohľadávky), veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený zvyšok) v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok. Vyhlásením predčasnej splatnosti sa zmluva nezrušuje. 6. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca listom zo dňa 28.12.2011 označeným ako „Výzva k splateniu celého dlhu“ vyzval žalovaného k splateniu celého čerpaného úveru vo výške 423,05 eur a to do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Na základe uvedeného nie je možné dospieť k záveru, že by žalobca uvedeným podaním odstúpil od zmluvy, keďže z obsahu predmetného podania nevyplýva, že by sa domáhal jej zrušenia. Tým, že nedošlo k zrušeniu zmluvy, nenastal medzi účastníkmi ani režim bezdôvodného obohatenia (§ 457 . Nesprávne preto súd posudzoval aj plynutie premlčacej doby v zmysle ust. § 107 OZ. 7. Vzhľadom na povinnosť súdu ex offo prihliadať na premlčanie (ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) odvolací súd preskúmal prípadné premlčanie uplatneného nároku a dospel k záveru, že nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný nie je. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 03.02.2014, premlčané by boli splátky, ktorých splatnosť nastala pred 03.02.2011. Z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že všetky splátky splatné pred 03.02.2011, ktoré by mohli byť premlčané, boli žalovaným uhradené, a teda nie sú predmetom žaloby. 8. Z predloženej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2009 (č.l. 7 súdneho spisu) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 573,00 eur s ročnou úrokovou sadzbou 29,49 %, ročnou percentuálnou mierou nákladov 34,30 %, priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov 48,96%, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 25,15 Eur s dátumom prvej splátky dňa 16.02.2010 a lehotou splatnosti 30.0.2013. 9. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného (č.l. 5-6 súdneho spisu) odvolací súd zistil, že žalovaný uhradil spolu sumu 520,26 Eur. 10. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 11. Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 12. Odvolací súd považuje úroky 29,49 % ročne za neprimerane vysoké odporujúce dobrým mravom. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. 13. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska odvolací súd preveril úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v decembri 2009 bežný úrok predstavoval 11,42% p.a. Z toho je zrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v danom prípade bol viac ako 2,5 - krát vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. 14. Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu viac ako 2,5 - krát prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom požadovaný úrok z úveru ročne 29,49 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerné v tomto období boli úroky vo výške 11,42 % ročne. V tomto smere sa odvolací súd pridržiava rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove, podľa ktorej, ak úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako o 100%, sú neprijateľné a odporujú dobrým mravom (porov. rozhodnutie rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011). Podľa názoru odvolacieho súdu prevýšenie úročenia o viac ako 100% priemeru v bankách je už netolerovateľné za žiadnych okolností. Úroky vyššie ako 100% oproti priemeru v bankách za porovnateľný produkt sú zvlášť v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné 15. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 , nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo 1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/).

16. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008: 25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. 17. Pokiaľ ide o zmluvné podmienky a úrok z úveru, odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Na margo výšky úrokov odvolací súd konštatuje, že je potrebné rozlišovať medzi inštitútom úrokovej sadzby (úroky za úver) a inštitútom RPMN (ročná percentuálna miera nákladov). Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na RPMN, ktorá zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na úver. Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. 18. K poplatku za upomienku odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co 109/2011 z 21.11.2012, kde je definovaná neprijateľná zmluvná podmienka a odvolací súd sa s touto definíciou stotožňuje cit.: ,,Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch.“ 19. Poplatok za upomienku tak, ako ho má žalobca naformulovaný umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu na upomienku. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Ani pokiaľ ide o škodu, ktorú by veriteľovi bolo dôvodné priznať pre porušenie povinnosti zo zmluvy, nemožno priznať veriteľovi viac ako skutočnú ujmu, či ušlý zisk. Paušálna výška poplatku za upomienku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky (v rozpore s ratio legis zákona“ a z dôvodu ,,neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti. 20. Žalobcovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému. Žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu 573,00 eur, žalovaný vykonal žalobcovi jednotlivými splátkami úhrady vo výške 520,26 eur. Žalovaný je preto povinný vrátiť žalobcovi zostávajúcu sumu poskytnutého úveru vo výške 52,74 eur. 21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. Základná úroková sadzba platná ku dňu vzniku omeškania (28.12.2011) bola vo výške 1 %. Žalobcom požadovaný denný úrok vo výške 0,024 % neprekračuje túto hranicu, preto mu súd priznal úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 52,74 eur odo dňa nasledujúceho po zosplatnení, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou istiny, t.j. od 29.12.2011 do zaplatenia. 24 Majúc na zreteli uvedené a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku v celom rozsahu, ani na jeho zrušenie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil čiastočne v zamietavom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 52,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z dlžnej sumy od 29.12.2011 do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok potvrdil (§ 387 ods. 1, 2, § 388 . 25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. V konaní bol úspešnejší žalovaný (jeho čistý úspech je 77,58 %), ktorému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Žalobcovi ako neúspešnejšej strane (úspech žalobcu je 11,21 %) náhradu trov konania nemožno priznať. Združeniu súd náhradu trov konania nepriznal z

dôvodu, že svojou účasťou v konaní nepomohol žalovanému k lepšiemu výsledku v spore, a to vzhľadom na obsah jeho vyjadrenia k žalobe zo dňa 12.12.2014, v ktorom nesprávne vyhodnotil zosplatnenie úveru ako odstúpenie od zmluvy. Vzhľadom na nesprávne skutkové aj právne posúdenie úkonu žalobcu zo dňa 28.12.2011, ktorým zosplatnil úver, nebolo toto vyjadrenie Združenia podkladom pre konečné rozhodnutie vo veci, a nebol naplnený účel vstupu a účasti Združenia v konaní. 26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .