Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-749-2016.pdf
PDF · 75.21 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/749/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému B. Š., Y.. XX.XX.XXXX, E. I.. J. XXXX/XX, N., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 4854/2015, o vymoženie 2.313,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 16Er/293/2015-26 zo dňa 22.03.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému pre vymoženie pohľadávky na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. č. SR 4609/14 zo dňa 29.09.2009. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo okrem iného k zmene a doplneniu Exekučného poriadku. Súd citoval § 243f ods. 1, 2, 3 a 5 Exekučného poriadku a uviedol, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom určenej lehote do 23.01.2016, preto bolo potrebné exekúciu zastaviť.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že napadnuté uznesenie nie je riadne odôvodnené a poukázal na skutočnosť, že dňa 21.01.2016 zaslal súdnemu exekútorovi oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, na dôkaz čoho predmetné doplnenie k návrhu pripojil k odvolaniu. Ďalej uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Bol toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň poukázal na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa. Mal za to, že predmetné ustanovenia sa na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavenia zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
8. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
10. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, spísaným u súdneho exekútora dňa 09.02.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému. Oprávnený sa domáhal vymoženia svojej pohľadávky na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., zo dňa 29.09.2014, sp. zn. SR 04609/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2014 a vykonateľnosť dňa 21.11.2014. Účastníci exekučného konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah zmenkou, vystavenou dňa 12.06.2013. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený v zákonnej lehote (najneskôr do 22.01.2016), nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie.
11. Preskúmaním odvolania, jeho prílohy (písomného podania oprávneného zo dňa 21.01.2016, adresovaného súdnemu exekútorovi), vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a z gramatického a logického výkladu citovaných, na preskúmavanú vec sa vzťahujúcich ustanovení Exekučného poriadku, odvolací súd konštatuje, že právne závery súdu prvej inštancie vyjadrené v jeho uznesení o zastavení exekúcie nemožno považovať za svojvoľné alebo za arbitrárne, teda také, ktoré by popierali podstatu a zmysel aplikovaných zákonných ustanovení. Z uvedeného dôvodu preto nemožno prihliadnuť na oprávneným uvádzaný argument o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa právnej úpravy zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. platnej a účinnej od 23.12.2015, obsiahnutej v prechodnom ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods. 1 a 2 zákona zmenkového a šekového, povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi, poskytnutá taká primeraná ochrana, aká jej ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.
13. Odvolací súd posúdil zmluvu o úvere, uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 12.06.2013, ako zmluvu spotrebiteľskú, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. V danej veci je nepochybné, že povinný v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je síce povinný označený ako
dlžník ako fyzická osoba - podnikateľ, avšak v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali práve nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.
14. Oprávnený je už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
15. Zákon určil oprávnenému na splnenie vyššie uvedenej povinnosti 30 dňovú lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t. j. dňa 23.12.2015 a uplynula 22.01.2016. Súd prvej inštancie preto dôvodne zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v zákonnej lehote oprávneným doplnený. Hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu je potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), je potrebné vyvodiť právny záver, že návrh treba doplniť priamo exekučnému súdu, nakoľko predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúži vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej je oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Navyše aj súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 14.03.2016 doručenom exekučnému súdu osobne dňa 06.04.2016 oznámil, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote nedoplnil.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).