Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-202-2016.pdf
PDF · 129.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/202/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne W. Š., O.. X. X. XXXX, E., D. XX, zast. JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Rožňava, Čučmianska dlhá 45, proti žalovanému E. X., O.. XX. X. XXXX, E., M. XX, zast. JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Advokátska kancelária, Rožňava, Hviezdoslavova 4, o neplatnosť právneho úkonu a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 5C/122/2010-293 zo 17. 3. 2016 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len "súd") rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol a žalobkyňu zaviazal zaplatiť na účet súdu trovy znaleckého dokazovania 1.122,45 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že o trovách konania rozhodne , do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby vyslovil neplatnosť právneho úkonu, a to darovacej zmluvy uzavretej XX. XX. XXXX medzi žalovaným a R.V. X., zomrelou XX. XX. XXXX, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľností v k.ú. E. O. G. Č.. XXXX, V. Č.. X, O. X. P.Í., O. F. O. M. X X. E., P.. Č.. XXX/X - K. P. R. O. D. X. XXX U. V. Y. Č..F.. XXXX O. P.. Č.. XXX/X, P. P. O. F. Č. R. F.N. K. Y. R. F. P. M. P. V. XX X. XXX/XXXXX-Z.. Súd na základe vykonaného dokazovania rozsudkom z 10.5.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 15.5.2013 žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Po podaní odvolania, Krajský súd v Košiciach uznesením z 20. 2. 2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. Nariadil doplniť dokazovanie za účelom odstránenia existujúcich rozporov v dôkazoch (znaleckých posudkoch) vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktorý na základe údajov zo zdravotnej dokumentácie nebohej R. X. a ďalších lekárskych správ zistí, či v čase uzavretia darovacej zmluvy darkyňa mala takú rozpoznávaciu a vôľovú schopnosť, aby dokázala posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať. Úlohou súdu bolo posúdiť, či tento právny úkon je aj z hľadiska § 39 Obč. zák. platný s tým, že súd bude viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto uznesení. Žalobkyňa naďalej trvala na podanej žalobe, na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný uzavrel XX. XX. XXXX so svojou nebohou matkou R.Ž. X. darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti a na základe nej k zápisu vlastníckeho práva na Katastri nehnuteľností v E. dňa XX. XX. XXXX. Neplatnosti sa dovoláva z toho dôvodu, že XX. XX. XXXX, kedy mala matka podpísať darovaciu zmluvu, nebola schopná zúčastniť sa tohto právneho úkonu. V ten deň jej boli nariadené rôzne vyšetrenia, dokonca v ten deň jej bolo robené CT pľúc. Navyše, by vzhľadom na svoj zdravotný stav určite informovala nejakú osobu blízku o
úmysle urobiť takýto právny úkon. Pritom ani jej druh, ani opatrovateľka, ktoré boli denne v jej blízkosti nemali vedomosť o spísaní nejakej darovacej zmluvy. Ona len v priebehu dedičského konania zistila existenciu darovacej zmluvy. Ďalej reprodukoval obsah výpovede žalobkyne na pojednávaní. Žalobkyňa upresnila petit žaloby a žiadala vysloviť neplatnosť darovacej zmluvy aj ohľadom garáže a určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej R. X., E.. B.. Žiadala vyhlásiť darovaciu zmluvu za neplatnú z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Namietal, o.i., že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti darovacej zmluvy. Ďalej súd reprodukoval výpovede svedkov D. F., U. M., U. U., W. X., D. F., M. F.. Zo správy od Falck, a.s. záchranná akciová spoločnosť Košice mu vyplynulo, že E. X. nastúpil nočnú službu 19. 11. 2009 o 18.00 hod., ktorú ukončil nasledujúci deň 20. 11. 2009 o 6.00 hod. Z predloženej darovacej zmluvy uzavretej XX. XX. XXXX medzi darujúcou R. X. a obdarovaným E. X. súdu vyplynulo, že darujúca darovala obdarovanému nehnuteľnosti v k.ú. E. K. O. G. Č.. XXXX V. Č.. X O. X. P., O.N. F. O. M. X X. E., P.. Č.. XXX/X K. P. R. O. D. X. XXX U., V. Y. Č.. XXXX O. P..Č.. XXX/X, P. P. O. F. Č. R. F. K. Y. R. F. P. M. P., P. V. XX X. XXX/XXXXX-Z. R. O. O. G. Č.. XXXX P..Č.. XXXX/XXX K. P. R. O. D. X. XX U., T. F..Č.. XXX O. P. Č.. XXXX/XXX, P. P. V. X X. N.. Zo správy od NsP sv. Barbory v Rožňave, geriatrické oddelenie mu vyplynulo, že nebohá tam bola hospitalizovaná od 13. 11. 2009 do 21. 12. 2009, že 20. 11. 2009 absolvovala tieto úkony: 9.00 hod. - primárska vizita, 9.30 hod. gastrofibroskopické vyšetrenie (cca 15-30 min.) o 11.00 hod. bola pripravovaná pre CT vyšetrením, keď jej bol aplikovaný 100 mg Hydrocortison intra venózne, 1 amp. Dithiaden intra venózne, 1 amp. Arnetin intra venózne, o 14.00 hod. absolvovala CT vyšetrenie pľúc (cca 15-30 min.), že zdravotný stav nebohej 20. 11. 2009 mohol byť ovplyvnený pre posudzovanie svojho konania vyšetreniami ako aj liekmi. Ďalej reprodukoval výpoveď svedka U.. R. B. - P. T. D. O. E.. Zo záveru znaleckého posudku znalca MUDr. Petra Daxnera mu vyplynulo, že je odôvodnené takmer s istotou predpokladať, že v dôsledku choroby samotnej boli 20. 11. 2009 psychické funkcie R. X. poškodené, že pri kombinácii choroby a podania premedikácie Dithiadenom je oprávnené predpokladať, že u menovanej boli 20. 11. 2009 psychické funkcie vážne poškodené, vrátane jej rozhodovania. Zo záveru znaleckého posudku znalca MUDr. Pavla Džodlu mu vyplynulo, že zo spisového materiálu nevyplýva, že nie sú žiadne dôkazy o tom, že by nebohá trpela takou duševnou chorobou alebo poruchou, alebo jej psychické funkcie boli ovplyvnené nepriaznivými účinkami liekov, či liečebných a vyšetrovacích procedúr, ktorým bola podrobená, ktoré by spôsobili taký rozvrat psychických funkcií, že v dobe podpísania darovacej zmluvy nebola schopná posúdiť zmysel svojho konania, nebola schopná slobodného rozhodovania, nebola schopná dostatočne rozpoznať vážnosť tohto právneho úkonu. Znalec pri výsluchu trval na podanom znaleckom posudku v celom rozsahu a uviedol, že pri podávaní znaleckého posudku vychádzal jedine z poznatkov z preštudovania spisu. Konštatoval, že podľa výpovedí svedkov nebohá nikdy nebola vyšetrená na psychiatrii. Podľa záznamu nebohá utrpela úraz v roku 1991, kedy bola vyšetrená psychológom aj psychiatrom, kedy bolo zistené, že trpí na malé, nezávažné porušenie intelektových funkcií. Nemožno konštatovať, či došlo k demencii, pretože to sa dá zistiť až postupom času. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že nebohá vykonávala také funkcie, ako ovládanie počítača, riešila sudoku a pod.. Preštudoval celý spis, ako aj zdravotnú dokumentáciu a nenašiel žiaden pozitívny dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že nebohá v čase podpísania darovacej zmluvy nemohla podpísať darovaciu zmluvu. Poukázal na to, že pokiaľ pacientke pred vyšetrením bol podaný dithiaden, tento je na potlačenie reakcie a má tlmivé účinky. Ovšem tieto lieky nespôsobujú zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností. Podľa jeho vedomostí, nebohá podpísala darovaciu zmluvu o 10.00 hod. a k vyšetreniu došlo až potom, a preto podané lieky nemohli narušiť jej schopnosti. Účinky môžu byť 4 - 6 hodín, ovšem by pacientka bola dlhšie spala, určite by to bolo zaznamenané v dekurze. Súd vo veci vykonal kontrolné znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria /liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria/ a zo záveru znaleckého posudku mu vyplynulo, že po porade dospeli k záveru, že u nebohej Alžbety Vikiszályovej sa v čase spísania darovacej zmluvy 20. 11. 2009 jednalo o závažnú, vo veku gerontov nie zriedkavo sa vyskytujúcu somatickú polymorbiditu. U posudzovanej nebohej sa nezistili žiadne také zreteľa hodné dôsledky ochorení, ktorými trpela, nepriaznivé účinky liekov, či liečebných a vyšetrovacích procedúr, ktorým bola podrobená, ani vplyvy prostredia, či iné vonkajšie príčiny, ktoré by spôsobili taký rozvrat psychických funkcií, že v dobe podpísania darovacej zmluvy nebola schopná adekvátne chápať a posudzovať svoje konanie a robiť so znalosťou veci závažné rozhodnutia, s uvedomovanou evidenciou dôsledkov takýchto svojich krokov. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol v zmysle § 37 ods. 1 s prihliadnutím i na § 38 ods. 2 a § 39 Obč. zák. a žalobu zamietol. Vychádzajúc z uvedených zák. ust. ako aj na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebohá R. X. darovaciu zmluvu uzavrela slobodne a v súlade so spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku. Uviedol, že nebohá okrem žalovaného mala aj ďalšieho dediča, a to žalobkyňu,
vykonaným dokazovaním mal však preukázané, že žalobkyňa nemala najlepšie vzťahy s nebohou, aj keď v dobe, keď sa nebohá dostala do nemocnice, tieto vzťahy sa zlepšili a chodila ju aj navštevovať. Aj sama žalobkyňa súdu potvrdila, že vzťahy medzi nimi neboli najlepšie, pretože matka neschvaľovala jej výber partnera, zrejme preto sa nebohá rozhodla darovaciu zmluvu uzavrieť so žalovaným a z toho dôvodu nemožno považovať darovaciu zmluvu za neplatnú v zmysle § 39 Obč. zák. Súd nevykonal žalobkyňou navrhované znalecké dokazovanie z odboru grafológia, pretože tento návrh predniesla až na poslednom pojednávaní a zrejme v dôsledku záverov kontrolného znaleckého dokazovania. Súd si vyžiadal stanovisko od notára a podľa toho osvedčovaciu, knihu nemôžu súdu predložiť, jedine znalcovi na nahliadnutie. Preto bolo nepodstatné, aby súd nahliadol do osvedčovacej knihy, pretože by sám nemohol posúdiť pravosť podpisu nebohej. Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že nebohá R. X. mala podpísať darovaciu zmluvu v nemocnici v deň, keď absolvovala viaceré vyšetrenia a boli jej podané rôzne lieky kvôli vyšetreniam. Zo znaleckého posudku MUDr. Pavla Džodlu, ako aj z kontrolného znaleckého dokazovania mu vyplynulo, že jej choroby ako aj liečebné a vyšetrovacie úkony nemohli tak ovplyvniť rozvrat jej psychických funkcií, že by v dobe podpísania darovacej zmluvy nebola schopná adekvátne chápať a posudzovať svoje konanie a robiť závažne rozhodnutia. Kontrolným znaleckým dokazovaním boli vyvrátené závery znaleckého posudku MUDr. Petra Daxnera. Okrem toho, svedkovia mu potvrdili, že predtým, ako bola nebohá hospitalizovaná v nemocnici, ovládala počítač, lúštila sudoku a pod. Aj tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že netrpela na závažnejšie psychické ochorenia, v dôsledku ktorých by nebola schopná ovládať svoje konanie a chápať zmysel svojho konania. Výrok o trovách štátu oprel o § 148 ods. 1 O. s. p. a neúspešnú žalobkyňu zaviazal nahradiť trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli uhradené preddavkové z finančných prostriedkov súdu.
3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým a právnym záverom a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, o. i., že znalecký posudok, ktorý zmenil právne posúdenie veci, je vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) a ktorému znalcovi absolútne neprináleží hodnotiť a akýmkoľvek spôsobom spochybňovať závery iného znalca z iného odboru. Poukázala na to, že znalecký posudok vypracovaný MUDr. Daxnerom bol vypracovaný odborníkom z odvetvia internistu a gastro, ktorý odborne posúdil daný zdravotný stav darkyne po vykonaní všetkých vyšetrení v daný deň a posúdil, že pod vplyvom liekov (premedikácie Dithiadenom), ktoré v ten deň jej boli podané, mala zhoršený zdravotný stav a psychické funkcie, pretože pri kombinácii jej choroby a podaných liekoch, boli v ten deň jej psychické funkcie vážne poškodené, vrátane jej rozhodovania. Uviedla, že je pravdou, že darkyňa nikdy netrpela duševnou chorobou alebo poruchou, ale v deň podpísania darovacej zmluvy boli jej psychické funkcie ovplyvnené nepriaznivými účinkami liekov, vyšetrovacích procesov, a preto nebola schopná posúdiť zmysel a dôsledky svojho konania, nebola schopná slobodného rozhodovania a nebola schopná dostatočne rozpoznať vážnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorú jej dali práve v tento deň na nemocničnom lôžku podpísať. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj svedok MUDr. Hlivák, ktorý ako lekár a dlhoročný primár s bohatými skúsenosťami z praxe poukázal jednoznačne na veľmi zlý psychický a fyzický stav pacientov po vykonaní gastrofíbroskopického vyšetrenia, ktoré následky mala aj darkyňa. Naďalej žalobkyňa nesúhlasila so stanoviskom lekára z odvetvia psychiatrie, ktorý by mal odborne posúdiť konkrétny psychický stav pacienta, t.j. jej matky, pretože jej matka - darkyňa liečená na psychiatrii nikdy nebola a žalobkyňa nikdy nenamietala „narušenú psychiku" svojej matky, avšak v danom prípade išlo len o jeden konkrétny deň, keď darkyňa absolvovala náročné lekárske vyšetrenia, ktoré jednoznačne oslabili jej rozumovú schopnosť, navyše keď sa jej v tento deň aj zdravotný stav značne zhoršil a po lekárskych vyšetreniach ako je gastrofibroskopické vyšetrenie a pod., ktoré v ten deň absolvovala aj podľa názoru odborníkov - lekárov nemala podpisovať dôležité dokumenty. Úlohou kontrolného znaleckého posudku malo byť zistenie na základe zdravotného záznamu, ako aj vykonaného dokazovania v danej veci pred súdom prvej inštancie, či duševný stav darkyne vzhľadom na vyšetrenia a užitie liekov umožnili v ten deň, aby bola schopná slobodne uzavrieť právny úkon vo forme darovacej zmluvy, alebo pod vplyvom užitých liekov bola ovplyvniteľná. Na túto otázku znalec vo svojom znaleckom posudku nezodpovedal a navyše si otázku súdu zamenil s účelom skúmania duševného stavu darkyne a takto zameral celý svoj znalecký posudok, ktorého záverom je, že sa u darkyne nenašli žiadne dôsledky ochorení, ktorými by trpela, nepriaznivé účinky liekov, či liečebných a vyšetrovacích procedúr, ktoré by spôsobili taký rozvrat psychických funkcií, že by nebola schopná adekvátne chápať a posudzovať svoje konanie a robiť so znalosťou veci závažné rozhodnutia. Poukázala na tú skutočnosť, že žalovaný, ako aj jeho manželka sú zamestnancami zdravotníckeho zariadenia a majú zabezpečený
neobmedzený prístup k lôžku pacienta, a práve túto situáciu mohli využiť, keď v neznámom čase 20.11.2009 na lôžku pacienta dali podpísať tak závažný právny dokument, ako je darovacia zmluva. K tomuto právnemu úkonu bol údajne prizvaný aj notár za účelom overenia podpisu darkyne, pričom takáto návšteva notára u pacientky nebola nikde nahlásená a nemali o nej vedomosť ani kompetentné osoby - zdravotný personál, a navyše ani samotný notár si nevyžiadal od ošetrujúceho lekára správu o spôsobilosti pacientky na uzatváranie právnych úkonov v danom čase, nenahlásil nikde svoju návštevu u pacienta, čo sa podľa jej názoru prieči obvyklému postupu notárov pri overovaní podpisov pacientov v zdravotníckom zariadení, ako aj dobrým mravom. Navyše pri tomto právnom úkone mal byt iba pracovník notárskeho úradu p. F., ktorý ani nemal zákonom dané oprávnenie posúdiť aktuálny psychický a zdravotný stav osoby, ktorej podpis overoval, pričom podľa zvyklosti pri takomto právnom úkone mal jednoznačne byť prítomný osobne notár príslušného notárskeho úradu. V neposlednom rade poukázala na rozpory vo výpovedi svedka p. F., ktorý si nepamätal ani na presný čas, kedy sa daný právny úkon v zdravotníckom zariadení mal podpisovať, ani prítomnosť ostatných osôb pri podpisovaní darovacej zmluvy. Uviedla, že v rámci dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že darkyňa nebola sama v nemocničnej izbe a spolu ležiaca pacientka nemala vedomosť o žiadnej návšteve z notárskeho úradu. Svedok p. F. vo svojej výpovedi uviedol, že darovacia zmluva sa podpisovala v popoludňajších hodinách, pričom žalovaný a aj jeho manželka uvádzajú, že sa darovacia zmluva podpisovala doobeda o cca 10:00 hod. Na darovacej zmluve je osvedčený podpis darkyne pod por. č. 0 898514/2009 v centrálnom registri osvedčených podpisov a napriek opakovanej žiadosti žalobkyne adresovanej súdu, aby súd overil skutočný čas podpisu darovacej zmluvy, tento dôkaz súd odmietol. Súd zamietol jej návrh aj na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania a to znalcom z odboru - odvetvia Internistu a gastro, ktorý znalecký posudok by jedine relevantne zodpovedal na otázku, či darkyňa mohla po užití medikamentov a ťažkých liečebných a vyšetrovacích procedúrach, ktoré v ten deň absolvovala adekvátne chápať a posudzovať svoje konanie a robiť so znalosťou veci závažné rozhodnutia. Tvrdila, že žalovaný už dlhšiu dobu pripravoval svoj zámer - dať podpísať svojej matke darovaciu zmluvu na byt, ktorý mala v osobnom vlastníctve, počas pobytu darkyne v nemocničnom zariadení mal vedomosť o priebehu vyšetrení darkyne, ako aj ojej veľmi zlom zdravotnom stave v tom čase, ktorý zdravotný stav však bol určite aj lepší, ako práve v deň, keď jej dal podpísať darovaciu zmluvu, a preto je otázne, či tak neučinil práve v obave pred jej úmrtím, možno aj v dôsledku ťažkých liečebných procedúr, ktoré v ten deň absolvovala. Na základe uvedeného navrhla rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, resp., napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátil súdu na nové rozhodnutia a priznal jej právo na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zastával názor, že odvolanie je zjavne nedôvodné, že napadnutý rozsudok je vecne správny, jeho odôvodnenie presvedčivé a celé rozhodnutie spĺňa všetky zákonom vyžadované kritériá. Poukázal na to, že žalobkyňa v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ako odvolacie námietky a s tvrdeniami, ktoré opakovane uvádza sa de facto už vysporiadal aj súd vo svojom rozhodnutí. Ďalej uviedol, že je bez akejkoľvek právnej relevancie, ako rozhodol súd svojim skorším rozhodnutím, keďže toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom v celom rozsahu zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie na ďalšie konanie. Odvolací súd sa pritom vysporiadal aj s otázkou odbornosti potrebnej na posúdenie psychického (duševného) stavu konajúcej osoby, od ktorého závisí,_či táto mohla uzavrieť platný právny úkon' alebo nie. V tejto súvislosti dal do pozornosti § 38/1, 2 Obč. zák. a už aj zo znenia a formulácie tejto právnej normy mal za nesporné, že sa neplatnosť právneho úkonu v obdobných prípadoch (teda ak dôvodom neplatnosti má byť zdravotný stav človeka) odvíja od obmedzenej spôsobilosti na právne úkony (to sa ale v posudzovanej veci ani netvrdí), resp. od jeho prípadnej duševnej poruchy. Pre úplnosť uviedol, že ani žalobkyňa netvrdí, že by sa v prípade ich matky jednalo o duševnú poruchu v pravom slova a zmieňuje sa o skutočnostiach, pre ktoré mala mať ich matka „zhoršený zdravotný stav a psychické funkcie". Je potrebné zvýrazniť, že aj keby sa preukázalo to, čo tvrdí žalobkyňa a čo preukázané vôbec nebolo), nie je možné zamieňať so stavom vyžadovaným zákonom, a síce stavom duševnej poruchy. Poukázal na to, že žalobkyňa sa snaží vec postaviť do svetla, ako keby o psychike človeka mohol rozhodovať internista (či už dr. Y. alebo alebo Y.. B.), pričom nemôže byť absolútne žiadnych pochýb o tom, že lekárovi - internistovi neprislúcha skúmať a vyjadrovať sa k psychike človeka. Je nutné podčiarknuť, že znalci, do ktorých kompetencie spadá otázka psychiky človeka (psychiatri) sa zhodne a jednoznačne vyjadrili tak, že psychický stav matky účastníkov tohto konania nebol taký, aby ona nemohla posúdiť následky svojho konania. Tvrdenie, žeby človek nemohol platne uzatvárať právne úkony len preto, lebo sa podrobil gastrofibroskopickému vyšetreniu, vyznieva smiešne (aj keď sa v tomto duchu vyjadrili lekári - internisti), veď pacienti na takéto vyšetrenia prichádzajú a odchádzajú sami, bez doprovodu, spravidla na motorových vozidlách a toto vyšetrenie
trvá v podstate pár minút. Vie to jednak ako osoba pracujúca v zdravotníctve, také isté informácie má aj od mojej manželky (pracujúcej rovnako v zdravotníctve), ale aj od svojho právneho zástupcu, ktorý sa takémuto vyšetreniu opakovane podrobil. Pokiaľ ide o ovplyvnenie Dithiadenom, uviedol, že tento „liek" aplikuje aj on sám, ako ošetrovateľ - vodič sanitného vozidla, napr. po poštipnutí hmyzom a pod. Keby to bol naozaj taký liek, ktorý by bol spôsobilý ovplyvniť psychiku človeka, rozhodne by jeho aplikáciu mohol realizovať výlučne len lekár. Za účelom preukázania jeho tvrdení uviedol charakteristiku tohto lieku tak, ako je verejne dostupná na internete: „Popis a určenie: Dithiaden sa používa na zmiernenie ťažkostí pri prejavoch precitlivenosti, pri alergickej nádche a zápale spojiviek, pri sennej nádche, pri akútnych alergických stavoch a alergických reakciách (po uštipnutí hmyzom, po podaní liekov, po potravinách a pod.), ďalej pri kožných alergických ochoreniach (žihľavka a vyrážky). Spôsob použitia: Liek sa obvykle užíva v dávke 1/2-1 tableta l - 4x denne. Deťom od 2 rokov podávame 1/3-1/2 tablety 2 - 3x denne. Tablety sa užívajú nezávisle od jedla a zapijú sa dostatočným množstvom tekutiny Deťom možno tabletu rozdrviť na lyžičke)." Už zo samotnej skutočnosti, že liek môžu užívať dokonca aj deti útleho veku vyplýva, že sa nejedná o psychoaktívnu látku, pre ktorú by bolo potrebné (resp. možné) považovať duševný stav človeka za ovplyvnený (narušený), teda v žiadnom prípade neobstojí záver, či by užitie (dokonca ani pravidelné, dlhodobé užívanie) tohto lieku malo za následok akúkoľvek duševnú poruchu. Myslí si, že toto jeho rozhodné presvedčenie má oporu aj vo vykonanom znaleckom dokazovaní, či už znalcom MUDr. Džodlom alebo aj znaleckou organizáciou. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že si notár nevyžiadal od ošetrujúceho lekára správu o spôsobilosti pacientky na uzatváranie právnych úkonov..." , uviedol, že notár ani nie je oprávnený vyžadovať si takéto (ani iné) správy ohľadne zdravotného stavu svojich klientov a zdravotný personál rovnako, by ani nemohol vyhovieť takejto požiadavke, keďže sa jedná o zdravotný stav človeka chránený lekárskym tajomstvom. Navyše otázka posudzovania spôsobilosti na uzatváranie právnych úkonov je otázka právna a túto neprislúcha riešiť žiadnemu lekárovi (ani len súdnemu znalcovi). Žalobkyňa sa mýli, resp., až zavádza, pokiaľ sa snaží vsugerovať takýto, ňou uvedený postup ako „obvyklý postup notárov". Notári takto nepostupujú, a už vôbec nie obvykle, pretože takýto postup ani nie je možný! Naproti tomu sa notári pýtajú pred uzavretím právneho úkonu, či podľa vlastného vyhlásenia účastníkov právneho úkonu ich spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená. Tvrdil, že ani toto vyhlásenie nemá dopad na ne/platnosť právnych úkonov. Vo svetle týchto skutočností považoval za absurdnú myšlienku žalobkyne, že zamestnanec notárskeho úradu „p. F. nehol oprávnený posúdiť aktuálny psychický a zdravotný stav osoby, ktorej podpis overoval..."! Veď nikto nič také ani netvrdí. Navyše žalobkyňa si podľa neho ani neuvedomuje podstatu inštitútu overenia podpisu ktorejkoľvek osoby, ak tvrdí, že by pred podpisom bolo potrebné skúmať psychický, či zdravotný stav konajúcej osoby. Poukázal na to, že žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazuje na akési rozpory vo výpovedi svedka F., avšak paradoxne žiaden rozpor v jeho výpovedi neuvádza. K navrhnutému dôkazu znalcom internistom, uviedol, že tento ako to už aj z uvedeného, ale aj zo zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu vyplýva, znalec - internista nemá kompetenciu vyjadrovať sa ku psychike človeka. Uráža ho tvrdenie žalobkyne, že dlhodobo pripravoval zámer dať podpísať ich matke darovaciu zmluvu na jej byt, a to zrejme z obavy pred jej úmrtím. On nič nepripravoval, tobôž nie dlhodobo a k uzavretiu darovacej zmluvy došlo na naliehanie darkyne z dôvodov, ktoré už v konaní uviedol. V tomto smere odkázal na výsledky vykonaného dokazovania. Pre úplnosť uviedol, že zdravotný stav ich mamky vôbec nebol taký, aby ktokoľvek mohol mať reálne obavy o jej život, takže urážlivý názor žalobkyne ani z toho uhla pohľadu nemá žiadne opodstatnenie. Z týchto podstatných dôvodov navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66,- eur na odmene + 8,58 eur na tzv. režijnom paušáli + 20 % na DPH = 89,50 eur za podanie tohto vyjadrenia.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré dôvody aj poukazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie, ktoré nie je spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. V odvolaní sa v podstate opakujú skutočnosti uvádzané žalobkyňou už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal.
6. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaným nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., od 1.7.2016 podľa § 365 ods.
1 písm. f) a že vec nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., od 1. 7. 2016 podľa v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.
7. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
8. Okrem toho vytýka súdu, že súd nevykonal ňou navrhnutý dôkaz, a to ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru - odvetvie Internistu a gastro, ktorý znalecký posudok by jedine relevantne zodpovedal na otázku, či darkyňa mohla použitím medikamentov a ťažkých liečebných a vyšetrovacích procedúr, ktoré v ten deň absolvovala, adekvátne chápať a posudzovať svoje konanie a robiť so znalosťou veci závažné rozhodnutia a že súd neoveril skutočný čas podpisu darovacej zmluvy.
9. Odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy boli postačujúce na úplné zistenie skutkového stavu, že žalobkyňou navrhnuté dokazovanie nebolo spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, pretože nie je možné ju považovať za rozhodujúce pre vec.
10. Je potrebné vziať do úvahy, že súd prvej inštancie bol povinný riadiť sa právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu vyslovenými v uznesení 3Co/274/2013-224 z 20. 2. 2014. Jeho úlohou bolo doplniť dokazovanie za účelom odstránenia existujúcich rozporov dôkazov (znaleckých posudkov) vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktorý na základe údajov zo zdravotnej dokumentácie nebohej R. X. (darkyne) a ďalších lekárskych správ mal zistiť, či v čase uzavretia darovacej zmluvy darkyňa mala takú rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť, aby dokázala posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať.
11. Súd prvej inštancie riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a riadil sa aj jeho závermi, pričom znalecký posudok bol vypracovaný ústavom - znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o. Ide o znaleckú organizáciu zapísanú v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Organizácia Centrum duševného zdravia, s.r.o., poverila vykonať znalecký posudok znalcom MUDr. Svetozárom Drobom , vychádzala pri záveroch svojho znaleckého posudku z podkladov, okrem súdneho spisu, aj zo zdravotnej dokumentácie neb. R. X. a znaleckých posudkov na neb. R. X. vypracované MUDr. Petrom Daxnerom, PhD. a MUDr. Pavlom Džodlom, MBA. Znalec v kontrolnom znaleckom posudku jednoznačne uvádza, že dospelí po porade v rámci ich znaleckej organizácie spoločne a jednotne k záveru, že u neb. R. X. sa v čase spísania darovacej zmluvy 20. 11. 2009 jednalo o závažnú vo veku gerontov nie zriedkavo sa vyskytujúcu somatickú polymorbiditu, že u posudzovanej neb. R. X. sa nezistili žiadne také zreteľa hodné dôsledky ochorení, ktorými trpela, nepriaznivé účinky liekov, či liečebných a vyšetrovacích procedúr, ktorým bola podrobená, ani vplyvy prostredia, či iné vonkajšie príčiny, ktoré by spôsobili taký rozvrat psychických funkcií, že v dobe podpisovania darovacej zmluvy 20. 11. 2009 nebola schopná adekvátne chápať a posudzovať svoje konanie a robiť so znalosťou veci závažné rozhodnutia, s uvedomovanou evidenciou dôsledkov takých svojich krokov. V kontrolnom znaleckom posudku bolo teda zohľadnené aj to, že nebohá v uvedený deň podstúpila vyššie uvedené vyšetrovacie procedúry a, že brala aj lieky, a napriek tomu, o.i., nespôsobili rozvrat jej psychických funkcií, že by v dobe podpísania darovacej zmluvy 20.11.2019 nebola schopná adekvátne chápať a posudzovať svoje konanie a robiť so znalosťou veci závažné rozhodnutia, s uvedomovanou evidenciou dôsledkov takýchto svojich krokov.
12. Z uvedených záverov kontrolného znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že znalec zodpovedal na všetky relevantné otázky, ktoré mu boli súdom uložené v rámci doplnenia dokazovania uloženého mu odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, preto výhrady žalobkyne, pokiaľ ide o závery kontrolného znaleckého dokazovania, sú neopodstatnené.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka chýb v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého spor posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas sporu najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas sporu najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 193 C.s.p.
14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas sporu najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas sporu najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 193 C.s.p.
15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach sporových strán, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.
17. Ďalšie námietky žalobkyne ohľadom času, kedy malo dôjsť k overovaniu podpisu, či sa podpis na darovacej zmluve overoval notárskym pracovníkom doobeda, že si to pracovník notárskeho úradu p. F. nepamätal presne, že žalovaný a jeho manželka uviedli, že darovacia zmluva sa podpisovala doobeda o 10.00 hod., nie sú podstatné. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že darovacia zmluva bola podpisovaná nebohou 20. 11. 2009, že v uvedený deň netrpela na závažnejšie psychické ochorenia, že liečebné a vyšetrovacie úkony neboli schopné ovplyvniť rozvrat jej psychických funkcií, že by v dobe podpísania darovacej zmluvy nebola schopná adekvátne chápať a posudzovať svoje konanie a robiť závažné rozhodnutia.
18. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok potvrdiť ako vecne správne.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.
20. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, preto mu bolo priznané právo proti žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
23. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).