Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-391-2016.pdf
PDF · 113.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Er/391/2016
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. P., IČO: 47 XXX XXX, XXX XX C. 170 o vymoženie 1305,25 eur s prísl. o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
III. Povinnému trovy konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - Stáleho rozhodcovského súdu - rozsudok č.k. SR00879/15 zo dňa 16.12.2015 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1305,25 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1183,49 eur od 18.07.2015 do 27.08.2015, vo výške 121,31 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1163,49 eur od 28.08.2015 do 28.09.2015, vo výške 93,08 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1143,49 eur od 29.09.2015 do 27.10.2015, vo výške 82,90 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1123,49 eur od 28.10.2015 do 27.11.2015, vo výške 87,07 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1103,49 eur od 28.11.2015 do 28.12.2015, vo výške 85,52 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1083,49 eur od 29.12.2015 do 27.01.2016, vo výške 81,26 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1063,49 eur od 28.01.2016 do 29.02.2016, vo výške 87,74 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1043,49 eur od 01.03.2016 do 29.03.2016, vo výške 75,65 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1023,49 eur od 30.03.2016 do 27.04.2016, vo výške 74,20 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1003,49 eur od 28.04.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1183,49 eur od 18.07.2015 do 27.08.2015, vo výške 8,- eur, úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1163,49 eur od 28.08.2015 do 28.09.2015, vo výške 6,14 eur, úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1143,49 eur od 29.09.2015 do 27.10.2015, vo výške 5,47 eur, úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1123,49 eur od 28.10.2015 do 27.11.2015, vo výške 5,74 eur, úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1103,49 eur od 28.11.2015 do 28.12.2015, vo výške 5,64 eur, úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1083,49 eur od 29.12.2015 do 27.01.2016, vo výške 5,36 eur, úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1063,49 eur od 28.01.2016 do 29.02.2016, vo výške 5,77 eur, úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1043,49 eur od 01.03.2016 do 29.03.2016, vo výške 4,97 eur, úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1023,49 eur od 30.03.2016 do 27.04.2016, vo výške 4,88 eur, úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1003,49 eur od 28.04.2016 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 361,39 eur a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie Súdny exekútor požiadal na základe návrhu
oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo udelené dňa 13.6.2016.
Súdny exekútor predložil dňa 8.8.2016 tunajšiemu súdu podanie povinnej označené ako námietky proti exekúcii. Súd toto podanie posúdil podľa obsahu ako návrh na čiastočné zastavenie exekúcie. Povinná uviedla, že s oprávneným uzavrela zmluvu o pôžičke 14.7.2014 na sumu 400,00 eur. Po smrti bývalého manžela sa aj s deťmi dostala do finančných problémov nakoľko deti zdedili po neb. poručiteľovi veľa dlžôb. Dohodla sa so spoločnosťou EXE.-CORP , ktorej bola jej pohľadávka predaná na splátkach po 20,00 eur, ktoré pravidelne platí od novembra 2014. Uznala svoj dlh do výšky cca 800,00 eur aj s úrokmi avšak suma 3200,00 eur, ktorú oprávnený žiada je podľa nej vysoká. V písomnom prehlásení povinnej došlom na súd dňa 20.9.2016 povinná prehlásila, že úver od oprávneného si vzala na pohreb bývalého manžela resp. na vrátenie peňazí, ktoré si na pohreb požičala.
Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 8.8/.2016 uviedol, že povinnej poskytol úver 400, 00 eur a povinná sa zaviazal úver splácať po 66,00 eur mesačne v celkovej výške t.j. aj s poplatkom 392,00 eur v sume 792,00 eur. Povinná uhradila celkom 5 splátok vo výške 140,00 eur. Po splatnosti dlhu ešte uhradila 13 splátok v celkovej hodnote 260,00 eur. Z dôvodu porušenia povinností povinnou dlh vzrástol o penále, poplatky pokuty a úroky z omeškania , trovy rozhodcovského konania, trovy mediačného konania, poplatky za upomienky. Nakoľko pohľadávka doposiaľ nie je uhradená, žiadal aby súd na námietky povinnej neprihliadal. V písomnom vyjdrení zo dňa 24.1.2017 oprávnený uviedol, že povinná po splatnosti dlhu uhradila 18 splátok v celkovej výške 360,00 eur a ku dňu 24.1.2017 eviduje nedoplatok vo výške 3176,20 eur, ktorý pozostáva z trov právneho zastúpenia, rokov z omeškania a trov právneho zastúpenia počas exekúcie.
Súd vyzval oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a špecifikáciu z čoho pozostáva zmenková suma 1203,49 eur.
Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 18.5.2017 uviedol, že uzavrel s povinnou zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom povinná v žiadosti o poskytnutie pôžičky sama uviedla údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti - IČO, miesto podnikania, číslo ŽR - oprávnený konal v dobre viere že povinná nemá postavenie spotrebiteľa. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko sp. VII ZR 91/04 zo dňa 22.12.2004, podľa ktorého „ Ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom napr. preto že inak by druhá strana spotrebiteľskú zmluvu neuzatvorila, je potrebné takýto záväzok posudzovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je treba chrániť dobrú vieru dodávateľa a dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva“.
Z inej rozhodovacej činnosti bolo zistené, že na tunajšom súde sa vedie konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, Stáleho rozhodcovského súdu - rozsudok č.k. SR00879/15 zo dňa 16.12.2015, ktorý je exekučným titulom v tejto veci pod číslom 4Csr/1/2016 vo veci doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo.
Po oboznámení sa so spisovým materiálom a jeho preskúmaní dospel k nasledovným zisteniam:
Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému v exekúcii uplatňované nároky. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, ktorý ju riadne neplnil. Povinný vystavil dňa 14.7.2014 zmenku v ktorej bol uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne, v čase vstavenia absentoval údaj o zmenkovej sume a začiatku úročenia zmenkovej sumy, chýbajúce údaje oprávnený vyplnil dňa 23.5.2015. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zmenková suma 1183,49 eur pozostáva z istiny vo výške 632,00 eur, poplatku za zaslanie upomienok 20,00 eur, zmluvnej pokuty 312,00 eur, trov mediačného konania 179,49 eur, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,00 eur. Ďalej rozhodcovský súd priznal oprávnenému nárok na zaplatenie známeho príslušenstva 301,76 eur a 0,25% úroku denne zo sumy 1183,49 eur od 18.7.2015 do zaplatenia a zákonného úroku 6% zo sumy 1183,49 eur od 18.7.2015 do zaplatenia.
3. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „ EP“), účinného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky. Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.15) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20170101>
Podľa § 39 zákona č. 40/1967 Zb. Občiansky zákonník, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ( ďalej len „ Občiansky zákonník), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. b/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1,2/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101> v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
4. Uvedenú zmluvu o úvere treba v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch posudzovať ako spotrebiteľský úver, nakoľko na strane veriteľa vystupuje právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a na strane dlžníka vystupuje fyzická osoba, aj keď v čase poskytnutia úveru ako fyzická osoba podnikateľ, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon podnikania - na pohreb bývalého manžela.. Nakoľko v tomto prípade ide o právny vzťah medzi právnickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, použijú sa na predmetný právny vzťah subsidiárne aj ustanovenia zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v platnom znení upravujúci spotrebiteľské zmluvy.
5. Súd mal za preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul- rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, ďalej skúmal, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti osobitného predpisu a či je vykonateľné v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 EP.
6. Exekučný titul- rozhodcovský rozsudok Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00879/15 zo dňa 16.12.2015 bol vydaný na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4013004772, uzatvorenej dňa 14.7.2014 medzi oprávneným a povinným. Na základe uvedenej Zmluvy bol povinnému poskytnutý úver v celkovej výške 400,00 eur, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť spolu s nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom v sume 392,00 eur, t.j. spolu 792,00 eur v 12 mesačných splátkach po 66,00 eur od 17.8.2014. Dátum konečnej splatnosti úveru nie je uvedený a absentuje aj RPMN. Účastníci konania zabezpečili záväzkový vzťah blankozmenkou vystavenou 14.7.2014, ktorú oprávnený vyplnil dňa 23.5.2015 na sumu 1203,49 eur a povinnému bola predložená na zaplatenie 28.5.2015.
7. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy/ rozhodcovskej doložky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Význam tohto oprávnenia spočíva v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).
8. Právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom vytvára Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.7.2014 Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú „Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru“, ďalej len VOP. Z obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo nakoniec vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra, kde predmetom podnikania ( okrem iných) je „poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, ako aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov“ ( čl. 12 spisu). Z tohto dôvodu súd považuje oprávneného za dodávateľa. Povinný pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. súd nemal preukázané, že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu považuje povinnú za spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy mal súd za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným založený na základe predkladanej Zmluvy o úvere je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné tento vzťah posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
9. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 14.7.2014 kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok (čl. 4 spisu).
10. Exekučný súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú Zmluvu o úvere č. 401300477 zo dňa 20.5.2013 a Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 20.5.2013 uzavretú medzi oprávneným a povinným. Z článku II. bodu 1. Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 402101796 zo dňa 14.7.2014 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvy a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmeny, vrátane sporov o jej platnosť výklad alebo zrušenie budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu podľa príslušného predpisu (zákon 99/1963 Občiansky súdny poriadok).“ Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
Z článku II. bod 3 Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu v lehote do 10 dní od uzatvorenia zmluvy, odstúpenie musí byť v písomnej forme doručené druhej zmluvnej strane.
11. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa ( oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo sa vzťahuje aj na uvedený prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah Zmluvy o úvere, ale predovšetkým Rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať Rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Súd poukazuje na to, že Zmluva o úvere a Rozhodcovská zmluva boli uzavreté v ten istý deň 20.5.2013 Dôsledkom takto uzavretej Rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
12. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným napriek článku II, bodu 1. Rozhodcovskej zmluvy považuje súd len za zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu Zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Súd považuje jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej rozhodcovskej zmluve. Úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, je vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Súd ma za to, že takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá. Veriteľ sa prostredníctvom nej domáha vopred, v každej situácii a pred vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynutiteľného rozhodnutia, a to na úkor procesných práv druhej strany.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd Rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 14.7.2014 vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
14. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu, preto ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Ak napriek uvedenému bol vydaný rozsudok, nemôže spĺňať podmienku vykonateľnosti a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Pri preskúmavaní toho či je predložený rozhodcovský rozsudok vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti ( teda záver, že rozhodcovská zmluva je neplatná), súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Ak teda neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná.
15. Záverom sa súd zaoberal aj ustanovením článku II., bodu 3. Rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 10 kalendárnych dní od jej doručenia. Súd je toho názoru, že od Zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak je platná. Od absolútne neplatnej Zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je Zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v danom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Pokiaľ ten kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ ( povinný) núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacich spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).
16. Na záver súd poukazuje na to, že nakoľko pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia, súd preto v tomto štádiu exekúcie rozhodol tak, že exekúciu zastavil v celom rozsahu. Po vykonaní dokazovania súd mal za preukázané, že exekučný titul bol vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy a predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
17.Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18.O odmene súdneho exekútora náhrade hotových výdavkov a náhrade za stratu času (trovách exekúcie) rozhodol súd tak, že priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie voči oprávnenému s poukazom na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom o ich a výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
19 . O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, ktorý predložil nespôsobilý exekučný titul. Na náhradu trov konania by mal preto právopovinný, ktorému však v konaní trovy nevznikli, preto mu ich náhrada priznaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Topoľčany písomne ( § 44 ods. 2 EP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ meniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.