Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/131/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom: Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 zast.: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Z. Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, 040 01 Košice, o zaplatenie 1843,04 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 827,36 EUR s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 4.12.2011 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie 180,43 EUR z a s t a v u j e .

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu - Consumer Finance Holding a.s., so sídlom: Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1843,04 EUR s prísl. a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.02.2010 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu 3180 Eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 54,54 Eur. Záväzok splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas nebol splnený. Žalobca listom zo dňa 25.11.2011 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. 2. Žalobca označil nasledovné dôkazy: prehľad splátok a úhrad, Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 02.02.2010, Predžalobná upomienka zo dňa 25.11.2011 s doručenkou.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalobca písomným podaním, doručeným súdu dňa 24.05.2017 zobral žalobu v časti o zaplatenie 180,43 EUR späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

5. Podľa ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v časti späť, súd v súlade s cit. zák. ust. konanie v tejto časti zastavil.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: prehľad splátok a úhrad, Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 02.02.2010, Predžalobná upomienka zo dňa 25.11.2011 s doručenkou.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 02.02.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 1700 EUR. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 54,54 Eur. Ročná úroková sadzba bola stanovená 31,75 %, RPMN 31,75 % a priemerná hodnota RPMN 20,89 %. Žalovaný do podania žaloby uhradil celkovo 16 splátok, t.j. 872,64 EUR.

9. Podľa ust. § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

19. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o

spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

21. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie 827,36 EUR dôvodná.

23. Súčasťou dohodnutých splátok pôžičky mali byť aj úroky - podľa Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky vo výške 31,75 % ročne, na úhradu ktorých žalobca započítal časť žalovaným uhradených splátok, súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj výškou takto dohodnutých úrokov z úverov. Z internetovej stránky NBS http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove- sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank súd preveroval úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v období uzavretia zmluvy vo februári roku 2010 činil úrok maximálne 12,71 % p.a.. Z toho je zrejmé, že úroky dohodnuté medzi účastníkmi zmlúv v danom prípade boli niekoľkonásobne (dva a pol násobne) vyššie ako úroky poskytovaný bankami. I keď súd nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým bol aj právny predchodca žalobcu je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to neznamená, že výška úrokov môže byť u nebankového subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca tieto bankové úroky, ako je tomu v prípade predmetných úverových zmluvách. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru 31,75 % ročne za absolútne neplatné, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Preto nemožno považovať za dôvodný ani postup žalobcu, ktorý časť uhradených splátok žalovaným započítaval na úrok, na ktorý mu nárok nevznikol. Súd preto žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie úrokov zamietol a pri vyčíslení dlžných úverových istinách súd vychádzal z toho, že uhradené splátky žalovaného mali byť celé započítané na úverové istiny bez úroku.

24. Žalovaný uhradil z poskytnutej pôžičky vo výške 1700 EUR celkovo 872,64 EUR, rozdiel predstavuje sumu 827,36 EUR, preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

25. Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je stanovená dňom po uplynutí 3 dní (žalobcom stanovená lehota na plnenie) odo dňa doručenia predžalobnej upomienky. Predžalobná upomienka bola žalobcovi vrátená dňa 30.11.2011, tzn. že dňom 03.12.2011 uplynula ich lehota na plnenie. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na úroky z omeškania od dňa nasledujúceho, t.j. od 04.12.2011. Súd zamietol nárok na úroky z omeškania zo sumy prevyšujúcej priznané istiny, nakoľko do omeškania s plnením

neexistujúcich záväzkov sa žalovaný dostať nemohol, keďže v prevyšujúcej časti požadovaných istín bola žaloba zamietnutá.

26. Základná úroková sadzba stanovenej ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhov bola 1,25 %, výška úrokov z omeškania je teda v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. o osem percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba, t.j. 9,25 % ročne.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1662,61 EUR a súd mu priznal sumu 827,36 Eur. Žalobca tak bol v konaní úspešný len čiastočne, percentuálne vyjadrenej 49,76 %. Z uvedeného dôvodu súd žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).