Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-29-2017.pdf
PDF · 125.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3Csp/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobcu S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov, uloženie povinnosti vydať bezdôvodného obohatenie 221,79 eur a o primerané zadosťučinenie 200,- eur, takto
rozhodol:
Konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov - Dohody o poskytovaní služby uzavretej v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 8500100184 zo dňa 26. 01. 2015 a Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500100184 zo dňa 26. 01. 2015 z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 221,79 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
Žalovaný je p o v i n n ý poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 200,- eur, ako primerané zadosťučinenie, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej sa domáhal určenia, že Dohoda o poskytovaní služby uzavretá v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015 a Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015 sú absolútne neplatné. Ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu bezdôvodné obohatenie vo výške 221,79 eur a primerané finančné zadosťučinenie 200,- €. V žalobe uviedol, že dňa 26.01.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č. 8500100184, na základe ktorej mu žalobca poskytol úver vo výške 1.500,- eur so splatnosťou 42 mesačných splátok s výškou splátky 81,99 eur, s celkovou čiastkou na úhradu 3.593,58 eur (vrátane odmeny za poskytnuté služby podľa dohody o poskytovaní služieb). Žalobca doposiaľ uhradil 21 splátok vo výške 1.721,79 eur. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500100184 podpísanej žalobcom 25.01.2015 a žalovaným 26.01.2015 vyplýva, že žalobca v bode 5 žiada o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- eur so splatnosťou 42 splátok s výškou mesačnej splátky 47,43 eur, ktorú musí dlžník splatiť vo výške 2.142,06 eur, predpokladaná výška RPMN bola uvedená 26,17 %, ročná úroková sadzba 18,08 % a priemerná RPMN 36,30 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol 150,- eur. V bode 6 citovanej žiadosti sú dopísané údaje o schválenom revolvingovom úvere tak, ako v bode 5. Žalobca poukázal na bod 14 predmetnej žiadosti. Ďalej uviedol, že z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkov - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015 vyplýva, že dlžníkom je žalobca a bol mu schválený úver 1.500,- eur so splatnosťou 42 mesiacov, s
mesačnou splátkou 47,43 eur s dátumom splatnosti 1. splátky 01.03.2015, dátumom splatnosti poslednej splátky v priebehu periódy splácania v 1. deň, RPMN 25,90 %, priemernou hodnotou RPMN ku dňu podpísania zmluvy 25,90 %, odplata za poskytnutie úveru 150,- eur. Poukázal na to, že uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“). Dodal, že zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa zákona 129/2010 Z. z. Napadnutá zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda nebola uzatvorená písomne. Žalobca so žalovaným spísali žiadosť o poskytnutie úveru (bod 5), bod 6 v čase podpisovania nebol vyplnený, nakoľko je v ňom uvedené že sa nevypĺňa a naviac sa jedná o iné písmo, následne žalobcovi došlo oznámenie žalovaného o schválení úveru. Uvedené oznámenie však nie je podpísané zo strany žalobcu. Písomná forma je tak zachovaná len pri žiadosti o poskytnutie úveru, pričom schválenie s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúce sa splátok, úrokov, ročne percentuálnej miery nákladov boli uvedené len v oznámení veriteľa. Jedná sa o nekalú praktiku žalovaného, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalobca nevie v akej výške a s akými podmienkami bude schválený jeho úver. Úverová zmluva tiež neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a l/ zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je úver podľa § 11 ods. 1 tohto zákona bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na úrokovú sadzbu 18,08 % ročne, ktorá podstatne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, ktorá za prvý štvrťrok roku 2014 bola 9,99 %. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ a nesmie sa priečiť dobrým mravom ( poukázal na rozhodnutie NS SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Rovnako poukázal na nesprávne uvedenie výšky RPMN, keďže má za to, že do tejto sadzby je potrebné zahrnúť aj odmenu za poskytovanie služieb podľa Dohody o poskytovaní služieb, ktorá nepochybne je doplnkovou službou k spotrebiteľskému úveru a odmena za tieto služby by mala byť zahrnutá v celkových nákladoch spotrebiteľa. Zároveň mal za to, že uzatvorenie takejto dohody je nekalou praktikou žalovaného, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný takýmto spôsobom má v úmysle obísť zákonné limity stanovené na odplatu za spotrebiteľský úver. V zmysle uvedenej dohody mal žalovaný poskytnúť žalobcovi služby, ktorých obsah mu však nie je známy, žalobca zo strany žalovaného nikdy žiadne služby nevyužil. Takáto dohoda je teda pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona neplatná. Ďalej poukázal žalobca na to, že súčasťou zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015 spísaná na osobitnom dokumente. Takáto dohoda bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ zrážky nemá možnosť zrušiť, je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Taktiež nie je možné dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť budúcu pohľadávku tak ako je to v tomto prípade. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, uviedol, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil z neplatného právneho úkonu, žalobca žalovanému doposiaľ uhradil 1.721,79 eur a výška úveru predstavovala 1.500,- eur, teda žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 221,79 eur. Žalobca si tiež uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur, ktoré odôvodnil výrazným zásahom žalovaného do jeho práv a neprimeranými praktikami žalovaného pri vymáhaní úveru. Rovnako neustále výzvy a navyšovanie dlžnej sumy značne nepriaznivo pôsobili na zdravotný a psychický stav žalobcu.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015, Prehľad realizovaných zrážok zo mzdy zo dňa 07.11.2016, Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 26.01.2015, Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu.
3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.03.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ohľadne žaloby o určenie právneho úkonu, ktorá je v zmysle § 137 písm. c/ a d/ C.s.p. neprípustná, žalobca sa nedomáha určenia práva a tiež žiadny osobitný zákon uvedený typ žaloby neupravuje. Ďalej vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti vzhľadom na právny názor, ktorý vyslovil vo svojom uznesení Krajský súd v Žiline č. k. 9Co/516/2015 zo dňa 29.10.2015, a síce že „Vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom.“ Žiadal o postúpenie veci na Okresný súd Bratislava I. Ďalej žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, táto bola uzatvorená na základe návrhu na uzavretie zo dňa 21.01.2015 a prijatia vyjadreného v bode 6 zo dňa 26.01.2015, pričom medzi návrhom a jeho prijatím pokiaľ ide o dohodnuté údaje, nie je žiadny rozdiel. V súvislosti s dojednávaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch podotkol, že nie všetky údaje predstavujúce náležitosti takej
zmluvy sú objektívne dohodnuteľné a zákonná úprava to ani nepredpokladá, napríklad údaj o kontrolnom orgáne, priemernej hodnote RPMN, výška RPMN, konečná splatnosť úveru. Pokiaľ ide o údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, poukázal na to, že tieto sú riadne uvedené, keďže zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie úveru, ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú v zmysle čl. 14 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z čl. 4 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru a deň splatnosti je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru. V súvislosti s tvrdeniami o počte, výške a termínoch splatnosti splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov uviedol, že zmluva tieto skutočnosti obsahuje, výška splátky bola stanovená na 81,99 eur, termín splatnosti splátky je uvedený v oznámení veriteľa ako aj v splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a počet splátok bol stanovený na 42. Nad rámec zákona pritom v oznámení je obsiahnutý aj dátum splatnosti prvej splátky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s jeho argumentáciou a tiež na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Pokiaľ ide o nesprávne uvedenie RPMN a námietku, že Dohoda o poskytnutí služby je nekalou obchodnou praktikou, uviedol žalovaný, že dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou pre získanie úveru, sám žalobca v dohode vyhlásil, že táto nie je podmienkou pre iný vzťah. Naviac z § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady vyplývajúce z dojedaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru, a teda ak by žalovaný odplatu za poskytnuté služby do celkových nákladov zahrnul, išlo by o postup v rozpore so zákonom. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že ročná úroková sadzba podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, žalovaný poukázal na § 53 ods. 6 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy a nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinné v čase uzatvorenia zmluvy, konkrétne § 1 ods. 1, 4, ktoré aj citoval. Uviedol, že odplata vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Zákonodarca v čase uzavretia zmlúv reguloval celkovú odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru, nie iba jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou je hodnota priemernej odplaty určovaná bankovými subjektmi. Tá bola v rozhodnom období 13,36 %, čo znamená, že povolený dvojnásobok bol zákonodarcom stanovený na 27,72 %. Ďalej sa žalovaný venoval argumentácii ohľadne tvrdenia žalobcu, že Dohoda o poskytovaní služieb má byť pre rozpor s dobrými mravmi neplatná, pričom poukázal na to, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné a nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu (čl. I, ods. 2), ako i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/81/2011. Taktiež aj dohoda o zrážkach zo mzdy ako zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky je platným právnym úkonom (vzhľadom k tomu, že v priebehu konania žalobca zobral žalobu ohľadne určenia neplatnosti týchto právnych úkonov späť, súd podrobnejšiu argumentáciu žalovaného, ktorá je rozsiahla, v rozsudku neuvádza). V súvislosti s nárokom žalobcu na primerané zadosťučinenie žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno uplatneného nároku, t. j. v čom, resp. na akom základe si ho uplatňuje. Súčasne z tvrdení žalobcu nie sú zrejmé základné skutočnosti, ktoré na zdôvodnenie uplatňovania takého nároku vlastne uplatňuje.
4. Žalovaný na podporu svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014, rozpis vzorca pre výpočet RPMN k zmluve č. 8500100184.
5. Žalobca cez právneho zástupcu v replike zo dňa 10.04.2017 uviedol na margo záväznosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15, že podľa právnej doktríny smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie. Samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú nemožno odvolávať (uznesenie NS SR zo dňa 07.06.2013 sp. zn. 5Cdo/5/2013). V rozsudku C-42/15 Súdny dvor EÚ citoval z odôvodnenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica“) pod bodom (9) a (30), Slovenská republika prijala zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý nie je (a ani nemôže byť) v rozpore so smernicou. Poukázal na to, že návrh na prejudiciálne konanie podal Okresný súd Dunajská Streda vo veci, ktorú prejednával. V súvislosti s námietkou miestnej nepríslušnosti uviedol, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ a je zároveň spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Citoval ustanovenie § 52 ods. 1-4 OZ s tým,
že nakoľko žalobca vystupoval ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ v zmysle týchto ustanovení, niet pochýb o tom, že daná zmluva má spotrebiteľský charakter a teda aj miestna príslušnosť bola určená podľa § 19 písm. d) C.s.p. Poukázal na uznesenie NS SR č. Obdo 45/2012 z 24.06.2013, v zmysle ktorého nemožno považovať nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za osobitný nárok, „ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom“. K argumentácii ohľadne toho, že nie všetky údaje predstavujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú objektívne dohodnuteľné a zákonná úprava to logicky ani nepredpokladá, žalobca poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza obligatórne náležitosti zmlúv, a preto nie je na rozhodnutí žalovaného, či tieto v zmluve uvedie alebo nie. V prípade, že sa rozhodne údaj o konečnom termíne splatnosti, rozpis splátok a RPMN neuviesť, takýto postup je sankcionovaný zákonom bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že obligatórnou náležitosťou zmluvy je podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy výška, počet a termíny splátok, istiny a iných poplatkov ako aj doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Zmluva obsahuje údaj o celkovej výške, ktorú mal žalobca zaplatiť, a to 2.142,06 eur s uvedením mesačnej splátky 81,99 eur (z tohto istiny je 35,71 eur, úroky 11,72 eur, podľa Dohody 34,56 eur) v počte 42 splátok. Z predmetných údajov potom vychádza, že na základe stanovených mesačných splátok mal žalobca žalovanému uhradiť 3.443,58 eur a nie 2.142,06 ako uviedol žalovaný. Údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedený v zmluve teda nezodpovedá obligatórnemu určeniu podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej poukázal na to, že zo zmluvy jednoznačne nevyplýva, ktoré konkrétne položky nákladov sú zahrnuté do mesačnej splátky, pretože jednoznačne absentuje poplatok za poskytnutie úveru 150,- €. Mal tiež za to, že termín konečnej splatnosti úveru pri uvedení počtu splátok je nejednoznačný a neurčitý v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej termín konečnej splatnosti má byť uvedený vo forme presného dátumu - deň, mesiac a rok a termín konečnej splatnosti nemožno vyvodzovať iba z celkového počtu splátok, ktoré majú byť zaplatené (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/139/2016 zo dňa 20.04.2016, resp. Krajského súdu v Trnave sp. zn 24Co/510/2015 z 01.06.2016). Rovnako zotrval na svojom stanovisku, že údaj o RPMN a celková čiastka, ktorá musí zaplatiť je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keď aj z vyššie uvedeného vyplýva, že celková čiastka uvádzaná v zmluve (2.142,06 eur) nezodpovedá čiastke, ktorú uhradí za obdobie 42 splátok po 81,99 eur (3.443,58 eur). Pokiaľ ide o Dohodu o poskytovaní služby a Dohodu o zrážkach zo mzdy, žalobca mal záujem o úver od žalovaného na preklenutie finančného záujmu a nemal vôľu uzavrieť Dohody, preto ich uzavretie považoval za nekalú obchodnú praktiku. Ohľadne primeraného finančného zadosťučinenia tvrdil, že boli porušené jeho práva ako spotrebiteľa vo vzťahu k jednotlivým zmluvným dojednaniam tak ako bolo konštatované, a teda na takéto primerané finančné zadosťučinenie má ako spotrebiteľ právo.
6. Žalovaný v duplike, ktorá bola na súd doručená dňa 22.05.2017 uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení pričom v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o účinku smernice na vnútroštátnu právnu úpravu členských štátov poznamenal, že jej ustanovenia majú povahu plnej harmonizácie. Uvedené znamená, že na ustanovenie smernice sa pozerá ako na záväzné výkladové pravidlo aj takej právnej normy, ktorá bola do vnútroštátneho právneho poriadku prevzatá a toto výkladové pravidlo sa musí u nej uplatniť. Na základe čl. 23 smernice sa nemôžu určovať ďalšie náležitosti v zmluve, ale len určovať právne následky toho, ak zmluva nemá náležitosti podľa čl. 10 ods. 2 smernice. To znamená, že nie je možné určiť ako podmienku nároku na úrok, aby zmluva obsahovala niečo iné, ako sa uvádza v smernici. Citoval tiež bod 58 a 55 odôvodnenie rozsudku C-42/15. V závere uviedol, že údaj o celkovej čiastke, ktorú dlžník je povinný v zmysle zmluvy veriteľovi zaplatiť, je špecifikovaná správne. Spolu so zmluvou pristúpil žalobca aj k uzatvoreniu Dohody o poskytovaní služieb, za ktorú bol povinný platiť dojednanú odplatu. Tak zmluva, ako aj jej súčasti a prílohy obsahujú informáciu o výške mesačnej splátky a celkovej čiastky pri predpoklade neuzatvorenia dohody, ako aj údaj o týchto údajoch za predpokladu, že dlžník dohodu uzavrie. Žalobca túto skutočnosť vôbec nerozlišuje, ako aj fakt, že dohoda je fakultatívnym dojednaním.
7. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 22.05.2017 zobral žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov späť a žiadal konanie zastaviť.
8. Súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na podporu svojich tvrdení, a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500100184 podpísanej žalobcom dňa 21.01.2015 mal súd za preukázané, že žalovaný v bode 5. požiadal žalovaného o poskytnutie úveru za podmienok: informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní, ak bude uzavretá) bol 81,99 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 47,43 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru) 2.142,06 eur. V bode 5. sa nachádza i údaj o predpokladanej RPMN za úver 26,17 %, o ročnej úrokovej sadzbe úveru 18,08 % a priemernej RPMN za úver 36,30 %.
10. Žalovaný podpísal uvedenú žiadosť/zmluvu dňa 26.01.2015 s tým, že v bode 6. doplnil údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu nasledovne: informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní, ak bude uzavretá) 81,99 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 47,43 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru) 2.142,06 eur, údaj o predpokladanej RPMN za úver 25,90 %, o ročnej úrokovej sadzbe úveru 18,08 % a priemernej RPMN za úver 36,30 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (bod 14. zmluvy) boli Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. (ďalej len „zmluvné dojednania“) vyhotovené ako formulár a obsahujúce základné ustanovenia, ustanovenia o uzatvorení zmluvy a čerpaní úveru, celkovej výške úveru a RPMN, revolvingu, úrokoch za poskytnutie úveru a revolvingu, ustanovenia o zabezpečení úveru, prílohách, právach a povinnostiach dlžníka, neuskutočnení revolvingu - výpoveď, započítaní, ďalej obsahujú čestné prehlásenia dlžníka, ustanovenia o oznamovaní a doručovaní, porušení zmluvy, službách, predčasnom splatení úveru a záverečné ustanovenia.
11. V čl. 2. bode 2.1., bode 2.2. a bode 2.3 zmluvných dojednaní je uvedené, že vyplnená Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorá zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a 1 rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere. Veriteľ poskytne schválenú výšku úveru na účet dlžníka uvedený v zmluve o revolvingovom úvere v deň nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy o revolvingovom úvere.
12. V čl. 7, bod 7.1 zmluvných dojednaní je uvedené, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu sú prílohy, okrem iných i oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi podľa čl. 2, bod 2.2 zmluvy obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného úveru.
13. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015 vyplýva, že žalobcovi bola schválená výška úveru 1.500,- eur so splatnosťou 42 mesiacov, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 01.03.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky 01.08.2018. Výška mesačnej splátky predstavovala 47,43 eur z toho istina 35,71 eur a úrok 11,72 eur a výška celkovej platby na úhradu, teda mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby 81,99 eur. RPMN úveru bola v oznámení uvedená 25,90 %, priemerná hodnota RPMN 36,30 %, ročná úroková sadzba 18,08 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 2.142,06 eur.
14. Medzi stranami sporu je nesporné (žalobca toto tvrdil a žalovaný jeho tvrdenia nepoprel), že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- eur, pričom na daný úver žalobca zaplatil sumu 1.721,79 eur.
15. Dňa 26.01.2015 strany sporu uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500100184, na základe ktorej zamestnávateľ žalobcu vykonáva od 2/2016 zrážky zo mzdy v prospech žalovaného vo výške 81,99 eur.
16. Medzi stranami sporu bolo tiež nesporné, že uzavreli i Dohodu o poskytovaní služby v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015.
17. Podľa § 19 písm. d) C.s.p., Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.
18. Podľa § 41 C.s.p. Súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
19. Podľa § 42 C.s.p. , Ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 144 C.s.p., Žalobca môže vziať žalobu späť.
21. Podľa § 145ods. 1 C.s.p., Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
22. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
23. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 290 C.s.p., Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
25. Podľa § 52 ods. 1 - 4 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
28. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
30. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
32. Z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že v danom prípade došlo medzi žalobcom ako dlžníkom
- spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom - dodávateľom k uzavretiu zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a Dohody o poskytovaní služby v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015. Vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu sú tieto zmluvy spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. OZ a úverová zmluva tiež aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. Je nepochybné, že vo všetkých prípadoch sa jedná o typové spotrebiteľské zmluvy (hoci ani jedna zo strán sporu síce nepredložila súdu dohodu o poskytovaní služby, je zrejmé, že táto súvisela s úverovou zmluvou). Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Dané zmluvy túto charakteristiku spĺňajú, žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a keďže z obsahu spisu nevyplýva, že žalobca ako fyzická osoba konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotných zmlúv je ďalej zrejmé, že žalobca nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj zmluvné dojednania, ktoré rovnako žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko taktiež boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Strany sporu uzavreli i Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015, ktorá súvisí s úverovou zmluvou.
33. Je jednoznačné, že žalobca sa v jednom konaní domáhal viacerých samostatných nárokov, a to neplatnosti 2 právnych úkonov - dohody o zrážkach zo mzdy a dohody o poskytovaní služby, tiež vydania bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej zmluvy a povinnosti zaplatiť primerané zadosťučinenie. Keďže sa jednoznačne jedná o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca teda inicioval spotrebiteľský spor v zmysle § 290 C.s.p. Žalobca teda mal na výber podať žalobu buď na všeobecný súd žalovaného, alebo podľa § 19 písm. d) C.s.p. - teda podľa adresy trvalého pobytu žalobcu, ktorý je spotrebiteľ. Súd sa z tohto dôvodu nestotožnil s argumentáciou žalovaného, keď namietol miestnu nepríslušnosť pri svojom prvom úkone a žiadal postúpiť vec na Okresný súd Bratislava I. Súd o tejto námietke podľa § 42 C.s.p. nerozhodoval a vec prejednal a rozhodol.
34. Z dôvodu, že žalobca zobral žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov - dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka a dohody o poskytovaní služieb - skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie o týchto nárokoch zastavil podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 druhá veta C.s.p.
35. Predmetom sporu teda zostal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a priznanie finančného zadosťučinenia.
36. Ako už bolo uvedené, zmluva o revolvingovom úvere je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy ustanovoval v § 9 ods. 2 podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade, že by takáto zmluva neobsahovala čo i len jednu z náležitostí tam vymenovaných, malo by to za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Prakticky to znamená, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi len to, čo si požičal, resp. len to, čo mu veriteľ poskytol.
37. Po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že daná zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch). V zmluve je uvedený len údaj o splatnosti úveru (počtu splátok) 42. Podľa názoru súdu termín konečnej splatnosti má slúžiť k tomu, aby bol spotrebiteľ v každom prípade osobitne informovaný o konkrétnom termíne (dátume) ukončenia splácania svojho úveru. Podľa názoru súdu nestačí uvedenie
údaju „splatnosť úveru /počet splátok/: 42“ ako to bolo v tomto prípade. Hoci termín konečnej splatnosti (dátum splatnosti poslednej splátky úveru) vyplýva z oznámenia žalovaného o schválení úveru dlžníkovi, súd poukazuje na to, že tento údaj absentuje v návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý robil žalobca, a teda zmluva s takouto náležitosťou nebola dohodnutá. Tento údaj žalovaný jednostranne oznámil žalobcovi, a teda nemôže byť ani súčasťou zmluvy.
38. Z vyššie uvedených dôvodov (keďže zmluva o úvere je v dôsledku absencie náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov) mal teda žalovaný právo na vrátenie sumy, ktorú žalobcovi skutočne poskytol. Keďže žalovaný poskytol žalobcovi sumu 1.500,- eur a žalobca mu vrátil sumu 1.721,79 eur, žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 221,79 eur (1.721,79 eur mínus 1.500,- eur), nakoľko žalobca plnil žalovanému túto sumu bez právneho dôvodu. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie danej sumy žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
39. Žalobca sa ďalej domáhal vydania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200,- eur. Súd mal za to, že i tento nárok žalobcu je v zmysle § 3 ods. 5 č. 250/2007 Z. z. zákona o ochrane spotrebiteľa dôvodný. Je nepochybné, že žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa tým, že porušil svoje povinnosti ustanovené v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa, čím výrazne zasiahol do práv žalobcu. Žalobcovi aj napriek tomu, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, boli vykonávané zrážky zo mzdy nad rámec poskytnutej istiny úveru, čím bolo výrazne zasiahnuté do jeho práv. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi i sumu 200,- €, ktorá suma sa súdu javí ako primeraná.
40. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu, ktorou sa domáhal neplatnosti 2 právnych úkonov (2 samostatných nárokov) späť bez uvedenia dôvodu, a teda má sa za to, že zavinil zastavenie konania o týchto nárokoch, pričom bol úspešný čo do vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, má súd za to, že pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného je rovnaký, a preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ).