Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-134-2016.pdf
PDF · 85.03 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/134/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci manželov: E. trvale bytom T. za účasti maloletej B. zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX . pred M. zapísané v knihe manželstiev C. vo zväzku XXX., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloletú B. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej B. sumou 130 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky vopred, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk otca s maloletou B. n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ, manžel sa návrhom, ktorý podal súdu dňa X.X.XXXX domáhal rozvodu svojho manželstva, ktoré manželstvo s manželkou uzavreli XX.XX.XXXX v K.. Pre prípad rozvodu manželstva navrhol maloletú dcéru B. zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné z jeho strany určiť sumou 130 Eur mesačne a upraviť jeho styk s maloletou tak, ako navrhol v návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že pred D. začalo dochádzať medzi ním a manželkou k vzájomnému ochladzovaniu vzťahov, k postupnému odcudzovaniu, čo bolo spôsobené rozdielnosťou pováh a záujmov, rozličnými názormi na život, ktoré rozdiely aj napriek veľkej snahe nedokázali prekonať. V súčasnosti už voči sebe nič necítia. Odcudzenie je také hlboké, že nedokážu už obnoviť manželské spolužitie a preto žiadal, aby súd manželstvo rozviedol. Napriek D. snahe o zachovanie manželstva sa im to nepodarilo a v súčasnosti manželstvo neplní svoju funkciu, stalo sa iba formálnym zväzkom a ani jeden z nich nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.
2. Manželka sa písomne k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.
3. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa XX.X.XXXX v ktorom uviedol, že prešetril pomery na strane rodičov a maloletého dieťaťa. Uviedol, že rodičia ešte stále bývajú v D., kde s nimi býva aj maloletá B. a dve D.. Obaja manželia D., s.r.o.. Ich príjem závisí od výsledkov tejto spoločnosti a obratu, ktorý je variabilný. Rodičom bola ponúknutá možnosť odbornej pomoci prostredníctvom referátu poradenskopsychologických služieb za účelom možnosti obnovenia spolužitia, avšak obaja túto formu
pomoci vylúčili. Kolízny opatrovník doporučil pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloletú B. do osobnej starostlivosti matky, styk otca ponechať bez úpravy, pretože na ňom sa rodičia vedia dohodnúť a výživné určiť na základe oprávnených potrieb maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na majetkové možnosti a schopnosti povinného rodiča.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich sobášnym listom, rodným listom maloletej B. ako aj ďalšími listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania a na základe nich zistil tento skutočný stav.
5. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX., pričom u oboch sa jedná o G., ktoré uzatvárali z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti. Pred uzavretím manželstva sa poznali štyri roky. Z manželstva pochádzajú P. je maloletá a ostatné dve deti T. sú už plnoleté.
6. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že rozhodol sa podať návrh na rozvod manželstva, lebo G. vníma spolužitie s manželkou ako veľmi ťažké. V podstate z celého roka asi deväť mesiacov spolu ani nekomunikujú. Niekedy sa ani doma nemá s kým porozprávať, pretože aj deti vidia, že im to neklape. Psychicky to ťažko znáša a rozhodol sa, že už takto ďalej žiť nemôže. Medzi nimi sa pred O. stali také veci, ktoré si nevedia odpustiť, resp. nedokážu o nich ani rozprávať. Snažil sa zachrániť manželstvo aj tak, že navštevoval psychológa, chodil asi pol roka, ale manželka toto odignorovala, odmietla a nemala potrebu psychológa navštíviť. Intímne spolu nežijú M., ale ani predtým rok. Ďalej navrhovateľ uviedol, že stále žijú v D. za ktorý platia mesačne 162 Eur a 40 Eur inkaso. Platí 70 Eur za všetky telefóny. Spoločne G.. E. a ich spoločný príjem v mesiaci môže činiť XXXX Eur v čistom. Maloletá B. navštevuje D. O. je zdravá. Stravuje sa v škole za 20 Eur mesačne, hrá florbal, kde sa platí 15 Eur mesačne za klub a okrem toho jednorazové výdavky. Vzhľadom na to, že maloletá B. má 14 rokov a stále bývajú všetci v jednom byte, manžel upustil od požiadavky úpravy styku, pretože maloletú každý deň stretáva.
7. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že zrejme jej iné nezostáva, len s návrhom na rozvod manželstva súhlasiť, pretože manžel sa tak skalopevne rozhodol. Podľa nej, v manželstve to naozaj funguje tak, ako to uviedol manžel, ale jednoducho s manželom sa komunikovať nedá, pretože je urážlivý. Vysvetľuje si jej slová úplne inač, než ich povie, a preto sa s ním odmieta rozprávať. V dôsledku toho sa hádajú už aj na bežných veciach a každý si rozpráva svoje. Tieto problémy sú medzi nimi už dlhodobejšieho charakteru a možno toto je už tretí návrh manžela na rozvod manželstva. Bolo aj také obdobie, keď sa manžel na krátku dobu z ich spoločnej domácnosti odsťahoval. Stále jej vytýka, že ona ho nenávidí, a že ho odmieta. Manželka potvrdila, že nedáva šancu na možnosť obnovenia manželského spolužitia. Odôvodňovala to však tým, že manžel sa rozhodol, na druhej strane však potvrdila, že ich spolužitie je plné hádok a že sa nevedia sa dohodnúť ani na základných veciach. Manžel je podľa nej samostatná jednotka. Obaja účastníci konania vylúčili, že by dôvodom rozpadu ich manželstva bola mimomanželská známosť na strane niektorého z nich.
8. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa ust. § 19 ods. 1,2 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
10. Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
11. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
13. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
14. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
16. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Na základe vykonaného dokazovania a citovaného zákonného ustanovenia súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, pretože dospel k tomu záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvale a hlboko rozvrátené, manželia sa nedokážu spolu rozprávať ani o bežných veciach. Ich rozhovory obyčajne končia hádkami, alebo sa spolu nerozprávajú vôbec. Takýto vzťah medzi manželmi je neúnosný a nie je vhodným výchovným prostredím ani pre deti. Preto súd nevidel dôvod pre udržanie manželstva manželov, pokiaľ oni sami vylučujú možnosť obnovenia manželského spolužitia a doposiaľ sa im vzájomné problémy nepodarilo odstrániť. Zachovanie manželstva za takýchto okolností nie je ani v záujme maloletej B. 18. Pre čas po rozvode manželstva, súd zveril maloletú B. do osobnej starostlivosti matky s prihliadnutím na to, že matka aj doposiaľ túto starostlivosť riadne zabezpečovala a otec sám navrhol takéto rozhodnutie súdu.
19. Súd určil výživné zo strany otca maloletej sumou 130 Eur mesačne. Súd výšku výživného určil na základe zhodného prednesu účastníkov konania a s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa, na primeranosť týchto odôvodnených potrieb, vzhľadom na vek dieťaťa, jeho záujmy a zdravotný stav, ako aj na možnosti a schopnosti povinného rodiča, na majetkové pomery oboch rodičov a ich príjmy. Súd styk otca s maloletou neupravoval, pretože rodičia stále žijú v jednom byte, s maloletou sa otec stretáva a vzhľadom na vek maloletej, tento styk nebolo potrebné upraviť.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť úradu, kde bolo manželstvo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.