Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-582-2015.pdf
PDF · 137.18 KB
No categories available
13C/582/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s.. so sídlom Vysocká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, v konaní zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava proti žalovaným: 1. P. A. R., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. XXXX, v konaní zastúpená: Mgr. Klaudia Szekeresová, advokátka so sídlom Široká 569, Tešedíkovo, 2. P. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., H. XX/XX, v konaní zastúpený JUDr. Natáliou Kubáňovou, advokátkou so sídlom Zsigmonda Móricza 5707/8, o zaplatenie 30.522,26 eur s príslušenstvom a iné
rozhodol:
Žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 28.395,64 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26.899,49 eur od 30.7.2015 do zaplatenia, ako aj sumu 799,19 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 28.395,64 eur ako aj v časti 3,89 % úroku ročne od 30.7.2015 do zaplatenia, v časti prevyšujúcej sumu 799,19 eur ako aj v časti náhrady nákladov vo výške 40,- eur zamieta.
Súd žalobcovi priznáva 81,12 % náhradu trov konania, z ktorej je žalovaná v 1.rade povinná zaplatiť žalobcovi 1/3 z priznanej náhrady trov konania a žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobcovi 2/3 z priznanej náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.9.2015 sa žalobca domáhal voči obom žalovaným zaplatenia sumy vo výške 30.522,26 eur s 3,89% úrokom ročne zo sumy 26.899,49 eur od 30.7.2015 do zaplatenia, s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 26.899,49 eur od 30.7.2015 do zaplatenia, ako aj zaplatenia sumy vo výške 1.675,52 eur, zaplatenia paušálnej náhrady trov nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur ako aj náhrady trov konania.
Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 3.5.2013 uzavrel s oboma žalovanými zmluvu o spotrebnom úvere č. 705 167, na základe ktorej žalovaným ako dlžníkom poskytol úver vo výške 13.900,- eur s úrokovou sadzbou 3,89% ročne, fixovanou na dobu piatich rokov. Žalovaní boli povinní uvedený úver splatiť v lehote 360 mesiacov od splatnosti prvej splátky. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovanými, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 10.2.2015.
Dňa 3.5.2013 uzavrel žalobca s oboma žalovanými aj zmluvu o hypotekárnom úvere č. 93941, na základe ktorej žalovaným ako dlžníkom poskytol úver vo výške 37.100,- eur s úrokovou sadzbou 3,89% ročne, fixovanou na dobu piatich rokov. Žalovaní boli povinní uvedený hypoúver splatiť v lehote 360
mesiacov od splatnosti prvej splátky. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovanými, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť aj tohto úveru k 10.2.2015.
Strany sporu dňa 3.5.2013 v súvislosti s oboma úverovými zmluvami uzavreli aj zmluvu č. ZZ1 o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. C. J., zapísaným na LV č. XXXX, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovaným z oboch úverových zmlúv. Žalobca ako záložný veriteľ v zmysle § 151j ods. 1 OZ vykonal záložné právo formou dobrovoľnej dražby, o priebehu ktorej spísal dňa 15.7.2015 notár JUDr. Miloslav Kováč notársku zápisnicu sp.zn. N 539/2015, Nz 24729/2015, NCRIs 25289. Výťažok z dražby, po odpočítaní nákladov dražby, predstavoval sumu vo výške 23.165,14 eur.
Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 705 167, po započítaní výťažku z dražby, predstavovala k 29.7.2015 sumu vo výške 1.675,52 eur. Uvedená suma pozostávala z úroku vo výške 482,92 eur, z úroku z omeškania vo výške 553,56 eur a z poplatkov vo výške 639,04 eur, a to za predčasné vyhlásenie splatnosti úveru vo výške 549,04 eur a z poplatku za zaslanie upomienok vo výške 75,- eur = 3 x 25,- eur.
Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 93941, po započítaní výťažku z dražby, predstavovala k 29.7.2015 sumu vo výške 30.522,26 eur. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške 26.899,49 eur, úroku vo výške 643,32 eur, úrok z omeškania vo výške 1.510,91 eur a poplatkov vo výške 1.468,54 eur, a to za predčasné vyhlásenie splatnosti úveru vo výške 1.453,54 eur a z poplatku za vystavenie kvitancie vo výške 15,- eur.
Žalobca za dôkaz označil obe úverové zmluvy spolu s výpisom z účtu, vyhláseniami predčasnej splatnosti, Obchodné podmienky pre poskytovanie hypotekárnych a spotrebných úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti pre spotrebiteľov, zmluvu o zriadení záložného práva, výpis z katastra nehnuteľností, notársku zápisnicu a správu o výkone záložného práva zo 14.8.2015 s doručenkou.
2. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo 14.9.2016 nepoprel, že všetky 3 zmluvy uzavreli so žalovanou v 1. rade a žalobcom tak, ako to uviedol žalobca v žalobe. Ďalej uviedol, že so žalovanou v 1. rade sa rozviedol 20.2.2014 a na základe ich ústnej dohody byt zostal žalovanej v 1. rade, ktorá ho aj výhradne užívala. Dohodu o vyporiadaní BSM však nespísali. Neskôr sa dozvedel, že žalovaná v 1. rade neplatila splátky úverov. Dňa 16.12.2013 sa bol informovať u žalobkyne na výšku dlhu a uhradil sumu 613,72 eur. Byt bol predaný v dražbe za 30.000,- eur, hoci hodnota 3-izbových bytov v C. J. je výrazne vyššia. Obe úverové zmluvy sú podľa neho spotrebiteľskými zmluvami, avšak ani z jednej z nich nie je zrejmá výška splátok a zmluvy sú aj nezrozumiteľné, nie je v nich uvedené ktorý úrok sa má za čo platiť. Žalobcovi vytkol, že si v súvislosti s úverovou zmluvou č. 705 167 uplatnil pohľadávku vo výške 1.675,22 eur bez jej podrobnejšej špecifikácie, pričom poplatky považuje za neprimerane vysoké a za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Konštatoval, že sa nedá zistiť akú sumu na úver č. 705 167 uhradili, keď vo výzve na predčasné splatenie úveru boli žalobcom vyzvaní k úhrade sumy vo výške 14.854,65 eur. V tejto časti považuje žalobu za nejasnú.
Ďalej žalovaný v 2. rade uviedol, že pohľadávku z hypotekárneho úveru vo výške 30.522,26 eur považuje za neprimerane vysokú, keď časť z nej vo výške 3.622,77 eur predstavuje nezákonné a vysoké poplatky, úroky a úroky z omeškania, ktoré považuje aj za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré s poukazom na § 53 ods. 5 OZ sú neplatné. Ďalej uviedol, že vo výzve na predčasné splatenie úveru boli žalobcom vyzvaní k úhrade sumy vo výške 38.535,13 eur bez špecifikácie. V tejto časti považuje žalobu za nejasnú.
Žalovaný v 2. rade taktiež uviedol, že výpisy z účtu predložené žalobcom sú nejasné a nezrozumiteľné. Za dôkaz označil rozsudok o rozvode, doklad o zaplatení, výpisy z účtu a svoju žiadosť o poskytnutie platobnej histórie k úverom.
3. Súd vo veci dňa 4.10.2016 otvoril pojednávanie, ktoré však žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal odročiť z dôvodu, že nemal čas sa oboznámiť s vyjadrením žalovaného v 2. rade, ktoré mu bolo doručené (ešte) dňa 23.9.2016.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení z 9.1.2017 doplnil absentujúce skutkové tvrdenia a špecifikoval pohľadávku zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 705 167 pred započítaním výťažku z dražby s tým, že táto
predstavovala sumu 15.401,56 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 13.726,02 eur, z úroku vo výške 482,92 eur, z úroku z omeškania vo výške 553,56 eur a z poplatkov vo výške 639,04 eur. Zopakoval, že výťažok z dražby po odpočítaní nákladov predstavoval sumu 23.165,14 eur, z ktorej bola na dlžnú istinu úveru započítaná suma vo výške 13.726,02 eur, a tak pohľadávka žalobcu zo zmluvy o spotrebnom úvere k 29.7.2015 predstavovala sumu vo výške 1.675,52 eur, z ktorej suma 482,92 eur predstavuje úrok zo sumy rozdielu medzi istinou úverovej pohľadávky a omeškanými splátkami za obdobie od 20.3.2014 do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 10.2.2015. Suma úroku z omeškania vo výške 553,56 eur je podľa žalobcu súčtom riadneho úroku z jednotlivých neuhradených mesačných splátok od 23.4.2014 do 21.7.2015 spolu s úrokom z omeškania za uvedené obdobie.
Žalobca ďalej uviedol, že výťažok z dražby použil na čiastočné uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorá pred započítaním časti výťažku z dražby predstavovala sumu 39.907,94 eur a pozostávala z istiny vo výške 36.338,61 eur, z úroku vo výške 643,32 eur, z úroku z omeškania vo výške 1.457,47 eur a z poplatkov vo výške 1.468,54 eur. Z výťažku dražby bola započítaná na pohľadávku z hypotekárneho úveru suma vo výške 9.439,12 eur, a tak pohľadávka žalobcu zo zmluvy o hypotekárnom úvere k 29.7.2015 predstavovala sumu vo výške 30.522,26 eur, z ktorej suma 643,32 eur predstavuje úrok zo sumy rozdielu medzi istinou úverovej pohľadávky a omeškanými splátkami za obdobie od 10.8.2014 do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 10.2.2015. Suma úroku z omeškania vo výške 1.510,91 eur je súčtom riadneho úroku z jednotlivých neuhradených mesačných splátok od 15.8.2014 do 21.7.2015 spolu s úrokom z omeškania za uvedené obdobie. Žalobca poprel, že by zmluvné podmienky týkajúce sa úroku a poplatkov z oboch zmluvných vzťahov boli neprijateľnými zmluvnými podmienkami a poprel, že by žalovaní ako dlžníci uhradili na hypotekárny úver sumu 37.100 eur a na spotrebný úver sumu 13.976,- eur, najmä keď okrem výťažku z dražby nedošlo po dražbe k ďalšiemu uspokojeniu pohľadávok žalobcu niektorým zo žalovaných.
5. Žalovaný v 2. rade vo svojom stanovisku z 10.1.2017 okrem iného uviedol, že byt sa predal na dražbe za XX.XXX,- eur, pričom z uvedeného výťažku dražby žalobca započítal na úverové pohľadávky voči žalovaným len sumu vo výške XX.XXX,XX eur. Poukázal na rozdielnosť údajov o výške a čase platieb žalovaných v jednotlivých dokladoch vystavených žalobcom.
6. Na pojednávaní vo veci dňa 24.1.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v súvislosti s hypotekárnym úverom žalovaní ostatný raz realizovali úhradu dňa 18.8.2014 vo výške 555,- eur, ktorá bola zaúčtovaná na splátky úveru za mesiace 05, 06, 07 a 08/2014 po 154, - eur mesačne. V súvislosti so zmluvou o spotrebnom úvere bola ostatný raz realizovaná platba vo výške 198,- eur dňa 8.4.2014, ktorá bola zúčtovaná na splátky úveru za mesiac 01, 02, 03/2014 po 66,- eur mesačne. Žalobca však na uvedenom pojednávaní nevedel uviesť celkovú výšku úhrad žalovaných na každý z oboch úverov. Špecifikoval, že v sumách úroku z omeškania ide o súčet riadneho úroku vo výške 3,89 % ročne s úrokom z omeškania a v sumách úroku ide o riadny úrok do vyhlásenia predčasnej splatnosti, avšak nie z dlžných splátok, ale z dlžnej úverovej istiny, s ktorou boli žalovaní v omeškaní.
Žalovaný v 2. rade na uvedenom pojednávaní opätovne poukázal na rozdiely v údajoch žalobcu o úhradách žalovaných podľa potvrdenia žalobcu zo 4.10.2016 s platobnou históriou predloženou žalobcom na pojednávaní zo septembra 2016. Ďalej uviedol, že žalobca ho vo svojom prípise z 11.12.2013 vyzýval na úhradu dlhu z hypotekárneho úveru vo výške 431,28 eur a zo spotrebného úveru vo výške 182,44 eur. On (žalovaný v 2.rade) na základe tejto výzvy realizoval úhradu takto vyčíslených súm dňa 16.12.2016 na pobočke v Dunajskej Strede, o čom založil do spisu aj pokladničné doklady o úhradách (čl.70). Žiaľ ani tieto úhrady dátumovo ani svojou výškou nie sú uvedené, či už v potvrdení žalobcu o úhradách zo 4.10.2016, ale ani v platobnej histórii predloženej žalobcom na pojednávaní v septembri 2016. Z uvedeného dôvodu je výška dlhu uvádzaná žalobcom sporná, a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 150 CSP a § 132 CSP. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 2.rade navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP uviedol, že medzi stranami je sporná výška a dôvod uplatnených nárokov, keďže žalobca má problém s uvedením platobnej disciplíny žalovaných, či už dátumom úhrad, výškou úhrad a spôsobom zúčtovania úhrad. Súčasne uviedol, že vo veci vykoná dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a v rámci predbežného právneho posúdenia veci sa súdu javí nárok žalobcu zo spotrebiteľských zmlúv nepreukázaným.
7. Žalobca podaním z 31.1.2017 dopĺňal absentujúce skutkové tvrdenia, keď špecifikoval výšku mesačnej splátky spotrebného úveru sumou 66,- eur ako aj výšku úhrad žalovaných sumou 595,46 eur, z ktorej na istinu spotrebného úveru započítal sumu 173,99 eur. Poskytol aj podrobnú platobnú históriu a uviedol, že dňa 13.1.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 10.2.2015. Taktiež špecifikoval výšku mesačnej splátky hypotekárneho úveru sumou 154,20 eur od 10.7.2013 do 10.11.2014 a od 10.12.2014 sumou 174,06 eur. Špecifikoval aj výšku úhrad žalovaných na hypotekárny úver sumou 2.264,13 eur, z ktorej na istinu započítal sumu 696,37 eur. Žalobca aj v prípade hypotekárneho úveru poskytol podrobnú platobnú históriu a uviedol, že dňa 13.1.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 10.2.2015. Súčasne uviedol, že v prípade hypotekárneho úveru od 18.8.2014 až do vyhlásenia predčasnej splatnosti a v prípade spotrebného úveru od 8.4.2014 až do vyhlásenia predčasnej splatnosti neeviduje od žalovaných žiadne úhrady. Žalobca taktiež uviedol, že z výťažku z predaja zálohu vo výške 30.000,- eur odpočítal náklady dobrovoľnej dražby vo výške 4.230,40 eur a pohľadávku prednostného záložného veriteľa vo výške 2.604,46 eur, v dôsledku čoho výťažok predstavoval sumu 23.165,14 eur.
8. Žalovaný v 2. rade v podaní z 6.3.2017 opäť poukazoval na skutočnosť, že naďalej zo žalobcom predloženej platobnej histórie nie je zrejmé ako zúčtoval jeho úhradu zo 16.12.2013, namietal, že žalobca žiada úroky z omeškania z už vypočítaného úroku z omeškania, obom úverovým zmluvám vytkol absenciu náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Rozporoval aj náklady dobrovoľnej dražby vo výške 4.230,40 eur a neuznal ani pohľadávku vyplatenú dražobnou spoločnosťou Okresnému stavebnému bytovému družstvu vo výške 2.604,46 eur.
9. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení z 4.4.2017 uviedla, že procesná obrana žalovaného v 2. rade neobstojí. Navrhla žalobe vyhovieť a žalovaného v 2. rade zaviazať na zaplatenie náhrady trov konania, ktoré vznikli žalobcovi zavinením žalovaného v 2. rade.
10. Na pojednávaní konanom dňa 4.4.2017 súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP doplnil predbežné právne posúdenie veci z 24.1.2017 tak, že sa mu javí, že základ nároku žalobcu je v časti daný.
Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade poukázala na rozhodnutie Ústredného inšpektorátu SOI č. SK/0215/99/2014 z 11.3.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu SOI v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0417/01/2013 z 14.2.2014 o uložení peňažnej pokuty vo výške 6.000,- eur žalobcovi pre porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona 250/2007 Z.z., keď bolo zistené porušenie povinnosti predávajúceho neupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Na nasledujúcom pojednávaní dňa 25.5.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že rozhodnutie SOI nesúvisí s týmto konaním a nezbavuje žalovaných povinnosti zaplatiť ich záväzok. Poukázal na čas vydania rozhodnutí, ako aj miesto vykonávania kontrol, ktoré sú rozdielne od miesta uzavretia zmluvy so žalovanými ako aj obdobie uzavretia zmluvy. Namietol vecnú správnosť rozhodnutia SOI, ktoré nie je smerodajné pre účely tohto konania. Uviedol, že žalobca preukázal výšku záväzku žalovaných ako aj výšku ich plnení, pričom samotní žalovaní preukazovali výšku svojich plnení v podstatne nižšej výške ako v skutočnosti plnili. Čo sa týka realizovania dražby, jej platnosť zo strany žalovaných napadnutá nebola v zákonom určenej lehote a žalobca preukázal aj výšku nákladov samotnej dražby, vrátane odmeny samotného dražobníka, pričom celý výťažok dražby po odpočítaní nákladov a prednostnej pohľadávky bol započítaný na istinu záväzkov žalovaných. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Advokátka žalovanej v 1. rade zotrvala na vyjadrení zo 4.4.2017 s tým, že nie je zrejmé, prečo žalovaný v 2. rade v rámci svojej obrany poukazuje na rozhodnutie Ústredného inšpektorátu SOI z 11.3.2014 a ako súvisia tam vytýkané zmluvné podmienky s daným predmetom sporu. V súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu trov konania poznamenala, že žalovaná v 1. rade nárok žalobcu nepopierala a nepopiera.
Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade navrhla žalobu zamietnuť, keď nie je zrejmé ako žalobca zúčtoval platby žalovaného v 2.rade zo 16.12.2013 v úhrnnej výške 613,72 eur. Uviedla, že zmluvné podmienky žalobcu sú jednotné, bez ohľadu miesta uzatvárania zmluvy. Poznamenala, že k žalobe boli pripojené zmluvné podmienky z roku 2015, ktoré určite neboli účinné v roku 2013, kedy bola uzatváraná zmluva so žalovanými. Uviedla, že nesúhlasí, aby súd žalovaných zaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne. Z dôvodu, že solidarita záväzku žalovaných bola obsahom oboch úverových zmlúv, bez možnosti túto zmluvnú podmienku ovplyvniť žalovanými, považuje ju za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Taktiež uviedla, že úvery čerpané žalovanými sú bezúročné a bez poplatkov a že žalobca si uplatneným nárokom uplatnil aj úroky z omeškania z už vyčíslených úrokov.
11. Dokazovaním vykonaným v súlade s § 295 CSP mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 3.5.2013 s oboma žalovanými ako dlžníkmi Zmluvu o spotrebnom úvere č. 705167, predmetom ktorej bol účelovo viazaný úver vo výške 13.900,- eur na nadobudnutie nehnuteľnosti alebo jej časti vo výške 100% z poskytnutého úveru, a to bytu č. XX na X. poschodí vo vchode 35 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. C. J. spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súp.č. 2171 a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX vo veľkosti 238/10000. Lehota splatnosti čerpaného úveru bola 360 mesiacov, s úrokovou sadzbou 3,89% ročne, fixovanou na 5 rokov, pričom úver mal byť splácaný mesačne, inkasom z účtu dlžníka k 20. dňu príslušného mesiaca. V zmluve boli upravené aj poplatky, medziiným aj za predčasné splatenie úveru vo výške 4% z predčasne splatenej istiny, pričom tento poplatok mal byť splatný pred predčasným splatením úveru, okrem predčasného splatenia úveru na podnet dlžníka podľa § 75 ods. 6 zákona o bankách. Taktiež bol v zmluve upravený poplatok za vystavenie kvitancie vo výške 15,- eur.
Súd mal taktiež za preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 3.5.2013 (deň overenia podpisov žalovaných) s oboma žalovanými ako dlžníkmi Zmluvu o hypotekárnom úvere pre mladých č. 93941, predmetom ktorej bol účelovo viazaný úver vo výške 37.100,- eur na nadobudnutie nehnuteľnosti alebo jej časti, a to bytu č. XX na X. poschodí vo vchode 35 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. C. J. spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súp.č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XXX I. XXXX/XXX vo veľkosti 238/10000. Lehota splatnosti čerpaného hypoúveru bola 360 mesiacov, s úrokovou sadzbou 3,89% ročne, fixovanou na 5 rokov, pričom hypoúver mal byť splácaný mesačne, inkasom z účtu dlžníka k 10., resp. k 15., resp. k 20 dňu príslušného mesiaca, pričom prvý platobný deň mal byť zhodný s prvým dňom čerpania úveru a všetky nasledujúce platobné dni mali byť číselne zhodné s takto určeným prvým platobným dňom. Aj v tejto zmluve boli upravené poplatky, medziiným aj za predčasné splatenie úveru vo výške 4% z predčasne splatenej istiny, pričom tento poplatok mal byť splatný pred predčasným splatením úveru, okrem predčasného splatenia úveru na podnet dlžníka podľa § 75 ods. 6 zákona o bankách. Taktiež bol v zmluve upravený poplatok za vystavenie kvitancie vo výške 15,- eur.
Žalobca ako záložný veriteľ a obaja žalovaní ako záložcovia uzavreli dňa 3.5.2013 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v znení Dodatku č. 1 z 24.5.2013, a to k nehnuteľnostiam spomínaným v oboch úverových zmluvách s tým, že hodnota tohto zálohu ku dňu podpisu záložnej zmluvy bola 53.000,- eur. Uvedený záloh zabezpečoval riadne, úplné a včasné splatenie zabezpečenej pohľadávky z oboch horeuvedených úverových zmlúv, pričom najvyššia hodnota istiny zabezpečovanej pohľadávky bola 51.000,- eur.
Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. C. J., vyhotoveného 19.8.2015, sa na nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch žalovaných začal výkon záložného práva záložným veriteľom
- žalobcom. Taktiež je v poznámke zapísané aj oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe.
Bratislavský notár JUDr. Miloslava Kováča notárskou zápisnicou N 539/2015 Nz 24729/2015 NCRIs 25289/2015 z 15.7.2015 osvedčil priebeh dobrovoľnej dražby (opakovanej) nehnuteľností zapísaných na LV XXXX pre k.ú. C. J. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, ktoré boli priklepnuté za sumu 30.000,- eur, pričom minimálne podanie bolo vo výške 39.900 eur.
Podľa správy žalobcu zo 14.8.2015 o výkone záložného práva, predaj zálohu sa uskutočnil formou dobrovoľnej dražby dňa 15.7.2015 a identifikovaný záloh vydražila ako predmet dražby za najvyššie podanie 30.000,- eur spoločnosť CON AMICO COMPRARE, s.r.o. z Dunajskej Stredy. Náklady s výkonom záložného práva predstavovali 4.230,40 eur a po ich odpočítaní a odpočítaní pohľadávky prednostného veriteľa vo výške 2.604,46 eur, výťažok z predaja zálohu predstavoval sumu 23.165,14 eur (30.000 - 4.230,40 - 2.604,46), ktorý bol použitý na čiastočné upokojenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkom.
Žalobca vyčíslil k 29.7.2015 svoju pohľadávku voči žalovaným zo zmluvy žalovaných o hypotekárnom úvere pre mladých č. 93941 sumou 30.522,26 eur, z ktorej na istinu pripadla suma 26.899,49 eur, na úrok
pripadla suma 643,32 eur, na úrok z omeškania pripadla suma 1.510,91 eur a na poplatky pripadla suma 1.468,54 eur s tým, že aktuálna úroková sadzba úveru je 8,94 %. Súčasne k 29.7.2015 vyčíslil svoju pohľadávku voči žalovaným zo zmluvy žalovaných o spotrebnom úvere č. 705 167 sumou 1.675,52 eur, z ktorej na úrok pripadla suma 482,92 eur, na úrok z omeškania pripadla suma 553,56 eur a na poplatky pripadla suma 639,04 eur s tým, že aktuálna úroková sadzba úveru je 8,94 %.
Žalobca podaniami z 13.1.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť oboch úverov k 10.2.2015 s tým, že pohľadávku z úverovej zmluvy č. 705167 ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti vyčíslil sumou vo výške 14.854,65 eur a pohľadávku zo zmluvy o hypoúvere vyčíslil sumou vo výške 38.535,13 eur, pričom žalovaným dal lehotu na úhradu oboch pohľadávok, a to do 9.2.2015.
12. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľských zmlúv, pri uzatváraní ktorých boli žalovaní v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravené formulárové (typové) úverové zmluvy, ktorých obsah žalovaní nemali možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Súd teda vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zo záložnej zmluvy podľa § 151a a nasl. OZ .
13. V danom prípade žalovaná v 1. rade nerozporovala nárok uplatnený žalobcom. Tento nárok popieral žalovaný v 2. rade tvrdením o existencii neprijateľných zmluvných podmienok, o úhrade celého dlhu z oboch úverových zmlúv žalovanými, o absencii podstatných náležitosti oboch zmlúv s poukazom na zákon č. 129/2010 Z.z., o nedôvodnosti nároku žalobcu v časti poplatkov ako aj úroku z omeškania.
S poukazom na § 1 ods. 3 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.,z. v znení účinnom do 9.6.2013, spotrebiteľským úverom nie je hypotekárny úver a s poukazom na § 1 ods. 3 písm. b/ až d/ citovaného zákona ním nie je ani: b/ úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti; c/ úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov; d/ úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. V danom prípade z dôvodu, že žalovaní čerpali popri hypotekárnom úvere aj úver, spĺňajúci náležitosti § 1 ods. 3 písm. b/ až d/ zákona č. 129/2010 Z.z., ani na jeden z úverov čerpaných žalovanými nedopadá úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Je však nespochybniteľné, že žalobca ako banka má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a tak jeho zmluvný vzťah so žalovanými, založený oboma úverovými zmluvami z 3.5.2013, je spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. OZ.
14. Žalovaný v 2. rade až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej s poukazom na § 296 CSP nepreukázal, že by spolu so žalovanou v 1. rade, ktorá ovšem žalovaný nárok žalobcu nepopierala, uhradili. Ako vyplýva aj zo špecifikácie na čl. 127 súdneho spisu, žalovaní uhradili na spotrebný úver č. 705167 úhrnom od 20.7.2013 do 8.4.2014 sumu 595,46 eur pri výške mesačnej splátky 66,- eur, z ktorej žalobca započítal na istinu sumu 173,99 eur. Po 8.4.2014 žalovaní nerealizovali žiadnu úhradu. Úhradu žalovaného v 2. rade zo 16.12.2013 vo výške 182,44 eur žalobca započítal na dlžný úrok zo splátok splatných 20.10.2013 a 20.11.2013 v úhrnnej výške 91,23 eur a na dlžnú istinu z uvedených dlžných splátok vo výške 40,77 eur ako aj na úrok z omeškania vo výške 0,45 eur a nasledujúcu splátku, a tak k uvedenému dňu žalobca neevidoval ani dlžné úroky a ani dlžnú istinu.
Žalobca dňa 13.1.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 10.2.2015, pričom dlh na predčasne zosplatnenej istine, vrátane dlžnej istiny z neuhradených splátok splatných do 10.2.2015 (209,20 eur), predstavoval úhrnom sumu vo výške 13.726,02 eur, dlh na úroku zahrnutého v neuhradených splátkach splatných do 10.2.2015 predstavoval sumu vo výške 482,92 eur a 3,89% úrok z dlžnej istiny z dlžných splátok splatných do 10.2.2015 predstavoval sumu 3,55 eur. Žalobca realizoval dňa 15.7.2015 výkon záložného práva, v rámci ktorého predal záloh zabezpečujúci pohľadávky z oboch úverov, pričom z výťažku dobrovoľnej dražby (30.000,- eur), ktorej neplatnosti sa žiadny zo žalovaných postupom
podľa § 21 ods. 2 zákona č. 572/2002 Z.z. nedovolal, po odpočítaní nákladov výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou vo výške preukázaných 4.230,40 eur - č.l. 161 - a odpočítaní pohľadávky prednostného záložného veriteľa vo výške 2.604,46 eur, započítal na dlžnú istinu spotrebného úveru sumu 13.726,01 eur. V súvislosti s týmto úverom potom dlh žalovaných predstavuje okrem dlžného úroku vo výške 486,47 eur (482,92 + 3,55) aj úrok z omeškania vyčíslený z dlžnej istiny zahrnutej v omeškaných splátkach splatných od 23.4.2014 do 10.2.2015 a z dlžnej istiny, vrátane istiny úveru zahrnutej v predčasne zosplatnených splátkach úveru, od 11.2.2015 do 21.7.2015 (žalobcom ohraničené obdobie) sumou v úhrnnej výške 312,72 eur, ktorá bola vypočítaná v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorej výška k 23.4.2014 ako aj k 14.5.2014 bola 0,25%, k 21.5.2014 až k 21.8.2014 bola 0,15% a k 10.9.2014 až k 11.2.2015 bola 0,05%.
Súd nárok žalobcu v súvislosti so spotrebným úverom č. 705167 považoval za dôvodný do výšky 799,19 eur (486,47 + 312,72). Za nedôvodný považoval v súvislosti s uvedeným spotrebným úverom nárok žalobcu v časti ďalšieho 3,89% úroku z istiny vo výške 13.726,02 eur od 11.2.2015 do 21.7.2015. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne zosplatnej istiny úveru má podľa názoru súdu, aj s poukazom na § 503 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje a úrok je splatný v rovnakom čase, kedy je splatný aj zvyšok istiny poskytnutých peňažných prostriedkov, a to vo výške vyčíslenej do uvedeného času.
Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 10.2.2015 (deň ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru). Po uvedenom dni žalobcovi už podľa názoru súdu nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru, a preto súd nárok žalobcu v časti prevyšujúcej sumu vo výške 316,27 eur (312,72 + 3,55) z nároku žalobcu v žalobe označeného ako úrok z omeškania a uplatneného vo výške 553,56 eur zamietol ako nedôvodný, keď v takto žalobcom uplatnenej sume je popri dôvodne uplatnenom úroku z omeškania vo výške 312,72 eur a dôvodne uplatnenom úroku z dlžnej istiny vo výške 3,55 eur, zahrnutý aj nárok na 3,89% úrok z istiny vo výške 13.726,02 eur za obdobie po účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti, teda od 11.2.2015 do 21.7.2015. Žalobca si v súvislosti so spotrebným úverom č. 705167 uplatnil aj nárok na poplatky vo výške 639,04 eur, z ktorej sumy pripadá na 3 upomienky po 25,- eur poplatok vo výške 75,- eur a za vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru poplatok vo výške 549,04 eur podľa čl. II zmluvy - 4% z istiny úverovej pohľadávky ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Súd nárok žalobcu v časti uvedených poplatkov nepovažoval za dôvodný majúc za to, že žalovaných ako dlžníkov nie je možné sankcionovať za výkon práva žalobcu podľa § 565 OZ ako veriteľa. Navyše, podľa názoru súdu ani neboli splnené podmienky na zaťaženie žalovaných takýmto poplatkom, keď čl. II Zmluvy o spotrebnom úvere upravoval poplatky za predčasné splatenie úveru vo výške 4% z predčasne splatenej istiny, pričom tento poplatok mal byť splatný pred predčasným splatením úveru, okrem predčasného splatenia úveru na podnet dlžníka podľa § 75 ods. 6 zákona o bankách. V danom prípade však nedošlo k predčasnému splateniu úveru, ale došlo (len) k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaní ako spotrebitelia nemali možnosť zasiahnuť do textu formulára zmluvy, podľa čl. II ktorého poplatok za upomienku predstavoval sumu vo výške 25,- eur, súd túto zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ a s poukazom na § 53 ods. 5 OZ za neplatnú, keď z činnosti súdu je známe, že žalobca mal vo všetkých formulároch úverových zmlúv zahrnutý aj takýto poplatok, pričom žalobca nepreukázal, že by sa na zmluvnej podmienke o povinnosti platiť poplatky aj za upomienky so žalovanými individuálne dohodol.
15. Žalovaný v 2. rade až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej s poukazom na § 296 CSP nepreukázal, že by spolu so žalovanou v 1. rade, ktorá žalovaný nárok žalobcu nepopierala, uhradili žalobcom uplatnený nárok v časti hypotekárneho úveru. Ako vyplýva aj zo špecifikácie na čl. 127 súdneho spisu, žalovaní uhradili na hypotekárny úver č. 93941 úhrnom od 10.7.2013 do 18.8.2014 sumu 2.264,13 eur, z ktorej žalobca započítal na istinu sumu 696,37 eur. Po 18.8.2014 žalovaní nerealizovali žiadnu úhradu. Úhradu žalovaného v 2. rade zo 16.12.2013 vo výške 431,28 eur žalobca započítal na dlžný úrok zo splátok splatných 10.11.2013 a 10.12.2013 v úhrnnej výške 183,11 eur a na dlžnú istinu
z uvedených dlžných splátok vo výške 196,49 eur ako aj na úrok z omeškania vo výške 1,68 eur a nasledujúcu splátku, a tak k uvedenému dňu žalobca neevidoval ani dlžné úroky a ani dlžnú istinu.
Žalobca dňa 13.1.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 10.2.2015, pričom dlh na predčasne zosplatnenej istine, vrátane dlžnej istiny z neuhradených splátok splatných do 10.2.2015 (454,72 eur) predstavoval úhrnom sumu vo výške 36.338,61 eur, dlh na úroku zahrnutého v neuhradených splátkach splatných do 10.2.2015 predstavoval sumu vo výške 643,32 eur a 3,89% úrok z dlžnej istiny z omeškaných splátok splatných do 10.2.2015 predstavoval sumu 5,74 eur. Žalobca realizoval dňa 15.7.2015 výkon záložného práva, v rámci ktorého predal záloh zabezpečujúci pohľadávky z oboch úverov, pričom z výťažku dobrovoľnej dražby, ktorej neplatnosti sa žiadny zo žalovaných postupom podľa § 21 ods. 2 zákona č. 572/2002 Z.z. nedovolal, započítal na dlžnú istinu hypotekárneho úveru zostávajúcu sumu výťažku vo výške 9.439,12 eur (30.000 - 4.230,40 - 2.604,46 - 13.726,02). V dôsledku toho suma dlžnej istiny klesla na 26.899,49 eur (36.338,61 - 9.439,12). V súvislosti s týmto hypoúverom potom dlh žalovaných predstavuje okrem dlžnej istiny vo výške 26.899,49 eur a dlžného úroku vo výške 649,06 eur (643,32 + 5,74) aj úrok z omeškania z dlžnej istiny zahrnutej v omeškaných splátkach splatných od 15.8.2014 do 10.2.2015 a z dlžnej istiny, vrátane istiny úveru zahrnutej v predčasne zosplatnených splátkach úveru, od 11.2.2015 do 21.7.2015 a od 22.7.2015 zo sumy zníženej o časť výťažku z dražby až do 29.7.2015 (keď žalobca si, napriek tabuľke H na čl. 116, v ktorej vyčíslil úrok z omeškania až do 4.1.2016, uplatnil duplicitne nárok na ďalší úrok z omeškania v žalobnom petite od 30.7.2015) vyčíslený v úhrnnej výške 847,09 eur, ktorá bola vypočítaná v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorej výška k 15.8.2014 bola 0,15% a k 10.9.2014 až k 21.7.2015 bola 0,05%.
Súd nárok žalobcu v súvislosti s hypotekárnym úverom č. 93941 považoval za dôvodný do výšky 28.395,64 eur (26.899,49 + 649,06 + 847,09). Za nedôvodný považoval v súvislosti s uvedeným hypotekárnym úverom nárok žalobcu v časti ďalšieho 3,89% úroku z istiny vo výške 26.899,49 eur od 11.2.2015 do zaplatenia. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne zosplatnej istiny úveru má podľa názoru súdu veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje , aj s poukazom na § 503 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. a úrok je splatný v rovnakom čase, kedy je splatný aj zvyšok istiny poskytnutých peňažných prostriedkov, a to vo výške vyčíslenej do uvedeného času. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 10.2.2015 (deň ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru). Po uvedenom dni žalobcovi už podľa názoru súdu nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru, a preto súd nárok žalobcu v časti prevyšujúcej sumu vo výške 852,83 eur (847,09 + 5,74) z nároku žalobcu v žalobe označeného ako úrok z omeškania a uplatneného vo výške 1.510,91 eur zamietol ako nedôvodný, keď v takto žalobcom uplatnenej sume je popri dôvodne uplatnenom úroku z omeškania vo výške 847,09 eur a dôvodne uplatnenom úroku z dlžnej istiny omeškaných splátok vo výške 5,74 eur, zahrnutý aj nárok na 3,89% úrok ročne z istiny vo výške 36.338,61 eur za obdobie po účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti, teda od 11.2.2015 do 21.7.2015 vo výške 628,25 eur a zo sumy 26.899,49 eur za obdobie od 21.7.2015 do 4.1.2016 vo výške 473,78 eur (tabuľka G na čl. 116), avšak žalobným petitom si žalobca uplatnil nárok na ďalší 3,89% úrok ročne zo sumy 26.899,49 eur od 30.7.2015 až do zaplatenia, a to napriek tomu, že si jeho časť uplatňuje duplicitne, aj vo vyčíslenej sume úroku z omeškania, Obdobne si žalobca duplicitne uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, čo súd zohľadnil pri výpočte dôvodnosti jeho vyčíslenej časti.
Žalobca si v súvislosti s hypotekárnym úverom uplatnil aj nárok na poplatky vo výške 1.468,54 eur, z ktorej sumy pripadá na poplatok za kvitanciu suma vo výške 15,- eur a za vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru poplatok vo výške 1.453,54 eur podľa čl. II zmluvy - 4% z istiny úverovej pohľadávky ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Súd nárok žalobcu v časti uvedených poplatkov nepovažoval za dôvodný majúc za to, že žalovaných ako dlžníkov nie je možné sankcionovať za výkon práva žalobcu podľa § 565 OZ ako veriteľa. Navyše, podľa názoru súdu ani neboli splnené podmienky na zaťaženie žalovaných takýmto poplatkom, keď čl. II Zmluvy o spotrebnom úvere upravoval poplatky za predčasné splatenie úveru vo výške 4% z predčasne splatenej istiny, pričom tento poplatok mal byť splatný pred predčasným splatením úveru, okrem predčasného splatenia úveru na podnet dlžníka podľa § 75 ods. 6 zákona o bankách. V danom prípade však nedošlo k predčasnému splateniu úveru, ale
došlo (len) k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaní ako spotrebitelia nemali možnosť zasiahnuť do textu formulára zmluvy, podľa čl. II ktorého poplatok za kvitanciu predstavoval sumu vo výške 15,- eur, súd túto zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ a s poukazom na § 53 ods. 5 OZ za neplatnú, keď z činnosti súdu je známe, že žalobca mal vo všetkých formulároch úverových zmlúv zahrnutý aj takýto poplatok, pričom žalobca nepreukázal, že by sa na zmluvnej podmienke o povinnosti platiť poplatky aj za kvitanciu so žalovanými individuálne dohodol. Iné neprijateľné zmluvné podmienky v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu súd, napriek poukazovaniu žalovaného v 2. rade na rozhodnutie Ústredného inšpektorátu SOI č. SK/0215/99/2014 z 11.3.2014, nemal za preukázané.
16. Z dôvodu, že obe zmluvy žalovaných súd považuje za spotrebiteľské zmluvy, žalobcovi nevznikol nárok ani na uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. vo výške 40,- eur podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., a to s poukazom na § 369c ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.
17. Pretože žalovaní svoj peňažný záväzok riadne a včas neuhradili, dostali sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil nárok na 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy dlžnej istiny hypotekárneho úveru vo výške 26.899,49 eur od 30.7.2015 do zaplatenia. Žalobcovi, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vznikol nárok na takto uplatnený úrok z omeškania, keď v sume prísudku vo výške 28.395,64 eur je zahrnutý úrok z omeškania vo výške 847,09 eur len za dobu do 29.7.2015 vrátane.
18. Súd oboch žalovaných zaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne, keďže žalovaní čerpali oba úvery spolu, počas trvania manželstva, preto sú s poukazom na § 145 ods. 2 OZ povinní splniť záväzky z oboch úverových zmlúv svojmu veriteľovi spoločne a nerozdielne, bez ohľadu na skutočnosť, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 8.4.2014. Spoločný záväzok oboch (už bývalých) manželov ako dlžníkov veriteľa, ktorým je žalobca, preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako to tvrdil žalovaný v 2. rade
19. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (90,56%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, v časti úroku a nákladov je úspechom žalovaných (9,44%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 81,12% náhradu trov konania, k úhrade ktorej súd zaviazal oboch žalovaných s tým, že z takto priznanej náhrady trov konania je žalovaná v 1. rade povinná zaplatiť žalobcovi 1/3 z dôvodu, že táto nárok žalobcu nepopierala a jej správanie v konaní nebolo príčinou vzniku ďalších trov v súvislosti s obranou žalovaného v 2. rade, ktorého súd preto zaviazal na zaplatenie 2/3 z priznanej náhrady trov konania.
20. Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.