Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-71-2017.pdf
PDF · 167.04 KB
No categories available
43Cob/71/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29 705 Česká republika proti žalovanému Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX o zaplatenie sumy 769,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/201/2013-175 zo dňa 20. decembra 2016 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.. 6C/201/2013-175 zo dňa 20. decembra 2016 v napadnutej časti druhej výrokovej vety potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd prvej inštancie návrh žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 769,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,06% denne z tejto sumy od 30.10.2009 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 769,- Eur od 13.01.2010 do zaplatenia vrátane zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy vo výške 2,56 Eur. Konanie o nároku žalobcu titulom zaplatenia zmenkového úroku pôvodne uplatneného vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 769,- Eur od 30.10.2009 do zaplatenia v časti 0,19% denne po čiastočnom späťvzatí žaloby zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že tento priznal žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 16.03.2009. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok žalovaného zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 769,- Eur spolu s 0,25% denným úrokom od 30.10.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Vystaviteľ nezaplatil na zmenke uvedenú sumu a keďže bola zmenková listina opatrená doložkou „bez protestu“ žalobca nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Zmenku predložil na zaplatenie a keďže od žalovaného nezískal úhradu, podal na súd návrh na uplatnenie pohľadávky na vzorovom tlačive „A“ podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov (ďalej Nariadenie). K návrhu priložil ako dôkaz len originál zmenky, pretože inými listinami nedisponoval.
3. Okresný súd mal za to, že na prejednanie veci je podľa Nariadenia daná jeho vecná a miestna príslušnosť. Podľa čl. 19 Nariadenia sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, t.j. v prejednávanej veci do 30.06.2016 zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a od 1. júla 2016 Civilným sporovým poriadkom.
4. Okresný súd doručoval žalovanému návrh na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom. Žalovaný sa k návrhu žalobcu vyjadril a na výzvu súdu prvej inštancie reagoval samostatným vyjadrením zo dňa 06.02.2014, v ktorom súdu oznámil, že o nároku z Úverovej zmluvy č. XXXXXXX v sume 769,- Eur už rozhodol právoplatným uznesením exekučný súd pod sp.zn. 28R/626/2010 dňa 21.03.2011. Zároveň namietol, že by bol prevzal akékoľvek peniaze zo zmenky a že vec nemala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., s ktorou uzatvoril vyššie uvedenú zmluvu, postupovať na žalobcu. Ďalším vyjadrením zo dňa 13.05.2014 oznámil súdu, že potrebuje na zastupovanie v prejednávanej veci advokáta. Opakovane zdôraznil, že mu nikdy nebola poskytnutá suma, ani nepožiadal o predloženú zmenku, lebo takú sumu nepotreboval a že jeho meno, adresu, dátum narodenia neznámy páchateľ sfalšoval a uviedol do zmenky predloženej žalobcom.
5. Na pojednávanie nariadené súdom prvej inštancie na deň 29.05.2014 sa dostavil namiesto žalovaného ním splnomocnený zástupca - fyzická osoba p. Z. H. na základe plnej moci zo dňa 26.05.2014, ktorá za žalovaného uviedla, že žalovaný na zastupovaní Centrom právnej pomoci netrvá. Zároveň uviedla, že sa zo strany žalobcu jedná o úverový podvod, čomu nasvedčuje aj rozhodnutie v rámci exekúcie, ktoré bolo vydané v neprospech POHOTOVOSŤ s.r.o. V konaní zástupca žalovaného tvrdil, že žalovaný nikdy nevzal žiadnu pôžičku od POHOTOVOSŤ s.r.o., ani od nikoho iného, je imobilný od roku 2011 a trpí Alzheimerom, Parkinsonom už niekoľko rokov. Tvrdila, že podpis žalovaného na zmenke nie je podpisom žalovaného, že je to prepisované a že žalovaný nedisponuje žiadnymi úverovými zmluvami. S prihliadnutím na vyjadrenie zástupcu žalovaného odročil súd pojednávanie za účelom nariadenia znaleckého dokazovania z odboru Písmoznalectvo a grafológia, vykonaním ktorého poveril znalkyňu V.. I. Y..
6. Zo záverov Znaleckého posudku č. 6/2016 vyplýva, že zmenka v sume 769,- Eur bola vystavená dňa 16.03.2009 a zabezpečovala Zmluvu o úvere č. XXXXXXX uzavretú toho istého dňa. Zmenka bola síce podpísaná žalovaným Y. I., nar. XX.XX.XXXX, a teda sporný podpis na zmenke k priezvisku I. je pravým podpisom Y. I., nie je však možné určiť, akým spôsobom bol na spornú písomnosť prenesený (nie je možné vylúčiť technické falšovanie). Podpisy k priezvisku I. obsiahnuté na Zmluve o úvere č. XXXXXXX sú pravými podpismi a vyhotovila ich Y. I.. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie z dôvodu vykonania dokazovania na závery znaleckého posudku a na posúdenie charakteru úverového vzťahu, ktorý ako hlavný vzťah, ktorý zabezpečovala zmenka vznikol medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným. Na poslednom pojednávaní sa za žalovaného zúčastnil jeho zástupca, ktorý s čiastočným späťvzatím návrhu nesúhlasil a žiadal zamietnuť celý návrh, pretože žiadnu zmenku žalovaný nepodpísal, preto žalobcovi nič nedlhuje. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
7. V odôvodnení rozhodnutia preto súd uviedol, že s prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie grafológom je otázne, či zmenka bola skutočne podpísaná žalovaným, keďže túto okolnosť žalovaný v priebehu celého konania namietal a ani znaleckým dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne ustáť, že sa jedná o jeho podpis.
8. Okresný súd postupoval v ďalšom prejednaní veci v súlade s § 17 Zákona zmenkového a šekového a § 295 CSP a ex offo skúmal charakter zmluvného vzťahu, ktorý mala zmenka zabezpečovať. Z ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého musí zmluva o úvere obsahovať určité náležitosti a v prípade, že ich neobsahuje, má to za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov zistil, že Zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným, ktorú si okresný súd zaobstaral, neobsahovala náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 cit. zákona, a to pod písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, kde je potrebné v každej jednej splátke rozpísať, aká časť splátky ide na istinu, úroky a poplatky, a písm. h) ročnú úrokovú sadzbu.
9. Uviedol tiež, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky, kedy bola vyplnená zmenková suma na hodnotu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, a preto je vyplnená zmenka na vyššiu sumu neprípustná. Ak bola zmenka vydaná v rozpore so zákonom, je neplatná v zmysle ust. § 39 OZ, keďže na zmenku ako právny úkon sa vzťahujú všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. Pôvodne uplatnený úrok 0,25 % denne predstavoval v ročnom plnení 91,25 %, čo bolo plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Na tejto situácii nič nemení ani to, že žalobca v priebehu konania upravil výšku požadovaného zmenkového úroku na 0,06% denne, keďže pôvodné zmluvné dojednanie bolo neplatné, takže žalobca si nemôže uplatňovať v danom prípade žiadne nároky.
10. Okresný súd poukázal aj na to, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. viedla voči žalovanému ohľadom splnenia povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu, ako aj zmenkový úrok 0,25 % denne exekúciu pod sp. zn. 28Er/626/2010, ktorá bola zastavená z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože zakladala značne nevýhodné postavenie žalovaného ako spotrebiteľa voči dodávateľovi.
11. Aj dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyhodnotil okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže mal za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú, ktorá zároveň spôsobovala značnú nerovnováhu právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožnila vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom. Keďže zmluva o úvere neobsahovala zákonné náležitosti, mal veriteľ úveru nárok iba na čistý úver, bez úrokov a bez poplatkov, pričom v rozpore s tým, na základe dohody o vyplnení zmenky, mu bolo umožnené vymáhať na dlžníkovi - spotrebiteľovi aj plnenia, na ktoré nemal nárok a ktoré boli v rozpore so zákonom.
12. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, okresný súd uviedol, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný, čo ho oprávňuje vymáhať právo zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi. Ustanovenie čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti nadobúdania zmenky na strane indosatára, ktorému možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pričom dobromyseľnosť treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak o tom vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť žalobcu považoval okresný súd za vylúčenú z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je totožné s príslušným číslom úverovej zmluvy, kde pri nadobúdaní takého veľkého počtu zmeniek s uvedením čísla zmlúv v nich možno vychádzať z toho, že nadobúdateľ mal vedomosť o tom, že určite existujú kauzálne vzťahy medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky. Dobromyseľnosť žalobcu považoval za vylúčenú aj vzhľadom na kolíziu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktorých v konaniach pred súdom aj v iných veciach zastupuje stále tá istá advokátska kancelária, pričom jeden z konateľov bol do roku 2012 konateľom žalobcu.
13. Okresný súd poukázal aj na Stanovisko č. 2 Spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého v prípade uplatnenia nároku na základe zmenky, ak sa v konaní preukáže, že vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné skúmať zmenku až po úroveň dohody o vypĺňacom práve, prihliadnuť na kauzálne námietky vystaviteľa zmenky a zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.
14. Dojednanie spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. so žalovaným o vyplnení zmenky za stavu, kedy sa jedná o spotrebiteľský vzťah vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprijateľný a neplatný pre rozpor s § 52 ods.2 a § 53 ods.5 OZ aj z toho dôvodu, že uzavretím dohody o vyplnenie zmenky sa veriteľovi dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade do zmluvou, čo je tiež v rozpore s § 53 ods.4 písm.o/ OZ. Takéto dojednanie možno chápať ako neurčité a neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ, ako aj s poukazom na ust. § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi, keďže toto dojednanie umožnilo obhádzať zákonnú úpravu spotrebiteľských úverov a vymáhať od spotrebiteľa nároky, ktoré boli v rozpore so zákonom. Dospel preto k záveru, že zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky je neprijateľnou a teda neplatnou zmluvnou podmienkou, preto návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
15. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.12.2015 vzal žalobca návrh na zaplatenie zmenkového úroku v rozsahu 0,19 % denne späť. Okrený súd pripustil späťvzatie návrhu v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť a konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol.
16. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie s odôvodnením, že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej len Nariadenie), ktoré má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Podľa názoru žalobca súd nemohol nariadiť podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože pre jeho Nariadenie neboli splnené podmienky uvedené v cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných v tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie je možné podľa jeho názoru uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania, ich skutkových tvrdení a ani za účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm. a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo „C“) na žalobnú odpoveď.
17. Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou uznesenia, pričom okresný súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Konanie je tak postihnuté vadou, pretože došlo k porušeniu ust. § 167 a nasl. O.s.p., čo v konaní vyvolalo zásadné právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.
18. Uviedol tiež, že žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods.3 alebo 6 Nariadenia, preto mal súd postupovať podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez pojednávania. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré dokazovanie žalobca nenavrhol. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, čím dostatočne preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Z prednesov účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe koncentračnej zásady podľa čl. 5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to práve z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával a uplatnenú pohľadávku nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal.
19. Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za jednoznačné a za nesporné, pričom žalobca a ani žalovaný sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na základe takýchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. 20. Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či
podmieňovať inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal a odignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka, nie iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany žalovaného, na ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu proti vôli žalovaného prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.
21. Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny, pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný. Žalobcovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako aj na uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné tento judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrhu žalobca v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške, ktorú si v odvolaní uplatnil.
22. Žalovaný zaslal k odvolaniu žalobcu súdu prvej inštancie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súd rozhodol vecne správne a spravodlivo, keď žalobu zamietol, preto navrhol ním vydané rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal na tú skutočnosť, že od začiatku žalovaný namietal opodstatnenosť zmenky, keď poukazoval na to, že ju nepodpísal a nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sumu, ktorá je v nej uvedená bol osobne od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. prevzal. Konanie žalobcu preto považoval za zneužitie práva silnejšieho pri výkone práva v neprospech spotrebiteľa, čo sa prieči dobrým mravom. Poukázal aj na ďalšie sumy, ktoré spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. od neho vymáhala napriek tomu, že si pôžičku od nej nevzal, dôkazom čoho sú aj exekučné konania vedené N.. M. Y., v ktorých exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie v konaní č. 28R/626/2010 zamietol, pričom už vtedy mal žalobca vrátiť zmenku žalovanému ako neplatnú a nie ju postúpiť na žalobcu. Uplatnenie nároku zo zmenky preto považoval žalovaný za podvod, na základe čoho podal aj trestné oznámenie úverového podvodu na OO PZ Detva.
23. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že by mu bol súd prvej inštancie nezákonne pomáhal, pretože vychádzal len z faktov na základe dôkazov, ktoré doručil súdu, preto dôvody uvedené v odvolaní považoval za neakceptovateľné. Opodstatnenosť vystavenia zmenky žalovaný napadol už v priebehu konania a aj na pojednávaní a využil všetky možnosti, aby sa proti nezákonnému vymáhaniu práva bránil.
24. K vyjadreniu žalovaného doručil žalobca odpoveď podaním zo dňa 20.03.2017. Uviedol v ňom, že návrhom si uplatnil nárok zo zmenky a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom zmenku považoval za platnú, keďže spĺňala všetky formálne a materiálne náležitosti, pričom zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky. Poukázal na to, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalobca uviedol, že súdu predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone zmenkovom a šekovom. Dokázal ňou jasne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Upozornil na ust. čl. I. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Za určitých okolností je síce prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Žalobca vo vyjadrení odkázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci. Trval na podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil.
25. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.12.2015 vzal žalobca návrh na zaplatenie zmenkového úroku v rozsahu 0,19 % denne späť. Okresný súd pripustil späťvzatie návrhu v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť a konanie v tejto časti zastavil napriek tomu, že žalovaný s ním nesúhlasil, pretože dôvody, ktoré uvádzal neboli pre jeho nesúhlas, ako ani pre ďalšie rozhodnutie súdu, ktoré bolo v prospech žalovaného, podstatné.
26. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení:
I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
27. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu čl. I., § 17 zák. č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky.
28. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
29. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
30. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
31. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
32. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
33. Podľa čl. I. § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
34. Podľa čl. I v § 17 ods. 2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti ) napríklad § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z. odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
35. S prihliadnutím na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 a zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa novelizoval čl. I. § 17 a § 3a/ zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj § 17 zák. č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých sa na všetky konania, a teda aj prebiehajúce, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, vrátane ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, práva a povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa.
36. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 od.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
37. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný sa ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť pri jej predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava sumu 769,- Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 30.10.2009. Zmenka obsahuje údaj „bez protestu“ s poznámkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný je na zmenke identifikovaný ako vystaviteľ adresou, rodným číslom a jeho podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané údaje o mieste a dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanému, zatiaľ čo zmenková suma a dátum začiatku úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Na rube zmenky je údaj o indosácii: „namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25A, Praha, ČR, IČO: 264 297 05“ s podpisom oprávnenej osoby za spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Zmenka obsahuje v ľavom dolnom rohu č. XXXXXXX, ktoré sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava a žalovaným.
38. Odvolaciemu súdu je rovnako, ako aj súdu prvej inštancie z úradnej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vedie voči dlžníkom ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy o úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. Už okresný súd vykonal dokazovanie, a to okrem zmenku a pravosti podpisu na nej, aj Zmluvou o úvere č. XXXXXXX, ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky, ktorú mal okresný súd v fotokópii k dispozícii pri prejednaní veci.
39. Z obsahu zmluvy o úvere odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie zistil, že žalovanému bol spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 300,- Eur. Žalovaný ako dlžník sa v nej zaviazal zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 300,- Eur zvýšenú o poplatok 288,- Eur v 12 mesačných splátkach po 49,- Eur mesačne. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obch. zák. dňa 16.03.2009, kedy mala byť podpísaná žalovaným ako vystaviteľom aj zmenka, a to vo forme blankozmenky. Dlžník podpísal prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemal žiadne výhrady. V zmysle
záverov znaleckého posudku je podpis na úverovej zmluve podpisom žalovaného a je podpisom pravým, ktorý vyhotovil žalovaný. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.
40. Z čl. 17 VPPÚ, ktorými tiež okresný súd vykonal dokazovanie vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent (Pohotovosť s.r.o.) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.
41. Žalobca ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 16.03.2009. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok žalovaného zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 769,- Eur spolu s 0,25% denným úrokom od 30.10.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Súd prvej inštancie zo znaleckého dokazovania grafológom zistil, že podpis k priezvisku I. ako vystaviteľa na pôvodne vystavenej blankozmenke dňa 16.03.2009, ktorá sa po doplnení stala vlastnou zmenkou, je síce pravým podpisom žalovaného, avšak nie je možné určiť, akým spôsobom bol na spornú písomnosť prenesený, a teda nie je možné vylúčiť jeho technické falšovanie.
42. Odvolací súd tiež zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na zaplatenie zmenky ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil, indosovaná. Žalobca na preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „na rad“, vystavenej žalovaným. Žiadne iné listiny, a to ani na výzvu okresného súdu žalobca nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi nedisponoval. Žalovaný sa podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia vyjadril písomne k návrhu, v ktorom poprel žalobcov nárok. Zástupca žalovaného sa zúčastnil na pojednávaní nariadenom okresným súdom a vyjadril sa aj k odvolaniu žalobcu.
43. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
44. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
45. Keďže sa toto súdne konanie vedie v Slovenskej republike, riadilo sa do 30.06.2016 zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 01.07.2016 sa konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom.
46. Odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že aj keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré je právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj
podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
47. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a teda aj § 79 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 a od 01.07.2016 ustanovenia § 290 a § 295 CSP a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že Civilný sporový poriadok nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného.
48. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedenú zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho právneho názoru, vyjadreného vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43 CoZm 10/2013-131 zo dňa 21.11.2013, č.k. 43 CoZm 50/2014 zo dňa 20.11.2014) vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky do 23.12.2015, v ktorých oprávnenosť nároku zo zmenky posudzoval len podľa Zákona zmenkového a šekového a nerozhodoval o ňom ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že účastníci sporu nemali postavenie ako zmluvné strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom voči žalovanému ako vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaný nemohol mať v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter mal právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo nemal pri vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky vyplýval aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré odvolací súd odkazoval.
49. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zák. č. 438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa aj na konania začaté pred dňom jeho účinnosti použijú predpisy účinné od jeho účinnosti a právne účinky tých úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostanú zachované, je v konaniach o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej, pokiaľ ho na ich predloženie súd vyzve.
50. Podľa čl. I. § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ) vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
51. Podľa čl. I. § 76 ods. 1 cit. zák. listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
52. Podľa čl. I. § 10 cit. zák. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. 52. Podľa § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
53. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel okresný súd podľa § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, účinného v čase vydania rozhodnutia okresným súdom z úradnej povinnosti prihliadnuť na to, či žalobcom predložená zmenka spĺňa všetky formálne náležitosti vyžadované Zákonom zmenkovým a šekovým a na všetky námietky, ktoré by bol mohol žalovaný v konaní uplatniť, najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola zmenka veriteľom a remitentom vyplnená, aj keď by žalovaný relevantné námietky nevzniesol.
54. Okresný súd rovnako, ako aj súd odvolací v konaní zistil, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, ktorú si v konaní pred okresným súdom zaobstaral podľa § 295 CSP súd sám. Keďže ju zaobstaral už okresný súd a vykonal ňou aj dokazovanie, odvolací súd z jeho zistení pri skúmaní charakteru úverového vzťahu vychádzal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovaným ako dlžníkom a veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú dôkazom o tom, že žalobcom predložená zmenka mala mať k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací charakter a že nárok zo zmenky uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou spotrebiteľom nesporne vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
55. Žalovaný namietal v priebehu celého konania neplatnosť zmenky a najmä jeho podpis ako vystaviteľa zmenky s tým, že jeho podpis na zmenke niekto sfalšoval, na ktoré tvrdenie nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie. Z jeho záverov nesporne vyplynulo, že sa žalobcovi v konaní nepodarilo jednoznačne vyvrátiť tvrdenie žalovaného, že jeho podpis na zmenke nie je jeho podpisom a že tento zostal naďalej sporný. Pritom pre určenie, aké práva a povinnosti z konkrétnej zmenky vyplývajú je rozhodujúci práve jej skriptúrny obsah, a teda forma, akou sa účastníci zmenkových vzťahov na zmenke vyjadria a ich vôľa, ktorú prejavia na zmenke samotnej tým, že sa na ňu podpíšu svojim vlastným podpisom. Dlžníkom zo zmenky sa stáva len tá osoba, ktorej podpis na zmenke je pravý a nie je sporný. Bez odstránenia spornosti podpisu žalovaného ako vystaviteľa zmenky a osoby, ktorá by sa bola priamo na zmenku podpísala nie je možné dospieť k záveru, že by mala voči žalobcovi ako remitentovi akýkoľvek zmenkový záväzok. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že by bol žalovaný priamym dlžníkom, ktorý svojim podpisom na zmenke prebral záväzok o tom, že sám v platobnom mieste splatnosti zmenku zaplatí alebo zabezpečí jej zaplatenie.
56. Pokiaľ je na zmenku, ktorú žalobca priložil k návrhu umiestnený podpis vystaviteľa, posúdený znalcom síce ako pravý, ale s pochybnosťou jeho umiestnenia na zmenku podvodným spôsobom, a teda aj bez vedomia žalovaného, je podpisom sporným, preto nemôže predložená zmenka spĺňať v súlade s § 75 v nadväznosti na § 1 ZZŠ všetky formálne náležitosti. Z obsahu ust. § 75 ZZŠ totiž vyplýva, že za vystaviteľa je možné považovať len toho, kto podpísal zmenkové prehlásenie, teda toho, podpis ktorého je pod zmenkovým prehlásením a je umiestnený tak, že nevzniká pochybnosť, že zmenkové vyhlásenie je vyhlásením vystaviteľa. Ak chýba niektorá náležitosť uvedená v § 75 ods.1 ZZŠ, nie je takáto listina platnou vlastnou zmenkou. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, ak žalobu žalobcu pre neplatnosť zmenky zamietol.
53. Aj keď odvolací súd považuje okresným súdom vykonané dokazovanie s poukazom na novelizované ust. § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení ohľadom základného vzťahu, ktorý mala zmenka zabezpečovať nad rámec, nesporne z neho vyplynulo, že žaloba by musela byť zamietnutá aj z toho dôvodu, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z ods.2 cit. ust. vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z § 5a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods.2 ZZŠ odkazuje. Ak by takéto skutočnosti odôvodňovali námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný bol mohol v prejednávanej veci uplatniť, súd ex offo zistí, či jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a preskúma, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom.
57. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 16.03.2009 sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
58. Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
59. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
60. Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
61. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 62. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
63. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
64. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
65. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
66. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
67. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
68. V prejednávanej veci dospel odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že záväzok žalovaného zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel v postavení spotrebiteľa nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere sa v súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak, aby boli zachované všetky práva dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývajú. Príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
69. Z okresným súdom vykonaného dokazovania, s rozsahom ktorého sa odvolací súd stotožnil nesporne vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie úverov a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanému v pozícii podnikateľa, ktorý je dodávateľom a na druhej stane ju uzavrel žalovaný ako fyzická osoba, ktorý žiadal o poskytnutie finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Z úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že v nej nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru, pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla žalovanému, zvýšil veriteľ len o sumu poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh, pričom celková suma na vrátenie žalovaným dosahovala podľa úverovej zmluvy dvojnásobok a podľa sumy vyplnenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako remitentom do zmenky takmer trojnásobok sumy úveru. Súčasťou zmluvy o úvere neboli ani podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
70. V tejto súvislosti odvolací súd, a to aj s prihliadnutím na rozsah odvolania, na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 17 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a pôvodný remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie žalovaného, a tým aj jeho obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykoľvek, aj bez súhlasu žalovaného ako zmenkového dlžníka zmenku previesť. Takýmto konaním obmedzil práva dlžníka zo zmenky podať tzv. kauzálne námietky, na ktoré by bol mal právo podľa čl. I § 17 ZZŠ v znení účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky. Podľa rubopisu na zmenke bola táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v tomto konaní ako majiteľ zmenky uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy aj so zmenkovými úrokmi a zmenkovou odmenou, pričom okrem iného uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu a žalovaný ako vystaviteľ ním uplatnenú sumu nezaplatil.
71. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Táto spoločnosť ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným, pričom tento dôležitý údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla. Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol žalovaný zistiť výšku a spôsobu platenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemal žalovaný vopred žiadnu vedomosť. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ.
72. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
73. Okresný súd preto správne posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods. 2 v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, ale aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej uzatvorenia.
74. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky, poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku čoho odvolací súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.
75. Takýto právny názor okresného, ale aj odvolacieho súdu vyplýva z gramatického výkladu § 52 ods. 1 a 2 a 53 ods. 1 OZ a § 4 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení do prijatia zák. č. 129/2010 Z.z., keďže každý veriteľ je povinný si počínať tak, aby boli zachované práva dlžníka, a naopak tá istá povinnosť platí aj pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa.
76. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie k záveru, že záväzok žalovaného ako spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný rovnako, ako je neplatná aj zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil nároky. Žalovaný sa v konaní bránil nielen neplatnosťou zmenky, ale aj tým, že jeho zaviazanosť z neplatnej zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou na ujmu jeho práv ako spotrebiteľa, čo okresný súd správne zistil ex offo vykonaným dokazovaním, a to aj v intenciách platného a účinného ust. § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto skúmať vždy, a teda nielen u tých zmenkových nárokoch, ktoré boli uplatnené na súde po 23.12.2016, ale aj pred týmto dátumom. Žalobca v konaní nevyvrátil, že vlastná zmenka nebola neplatná pre spornosť podpisu žalovaného a ani to, že nemala zabezpečovací charakter a že nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca uplatnil voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou z neplatnej zmenky, ktorá, ak by aj bola bývala platná, bola by zabezpečovala spotrebiteľský uver, vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorú súd správne posúdil ako dohodnutú bez nároku na poplatky a úroky, ktorých výšku protiprávne zahrnul do zmenkovej sumy. Zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré okresný súd zistil vyplýva, že nielen z dôvodu neplatnosti zmenky, ale aj z dôvodu neplatnosti Dohody o jej vyplnení nie je pre jej rozpor so zákonom žalovaný povinný ako dlžník jej majiteľovi na zmenku nič plniť.
77. Odvolací súd v konaní zistil, že súd prvej inštancie postupoval pri prejednaní veci so splnomocneným zástupcom žalovaného, ktorý však žalovaného od 1. júla 2017 s poukazom na § 91 CSP nie je oprávnený zastupovať. V sporoch z právnych vzťahov zo zmenky sa zastúpenie nepripúšťa, iba ak by osoba, ktorá žalovaného zastupuje mala vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo v prejednávanej veci splnené nebolo. Odvolací súd preto konal priamo so žalovaným.
78. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v odvolaním napadnutej časti výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti druhej výrokovej vety potvrdil.
79. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní voči žalobcovi úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.
80. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).