Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/316/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Stavebné bytové družstvo Rožňava, Rožňava, Budovateľská 49, zast. JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou, Rožňava, Akademika Hronca 9, proti žalovaným 1) W. V., nar. XX.X.XXXX a 2. Q. V., nar. XX.X.XXXX, obaja I., okres R. S., L. I. XXX, F. republika, o zaplatenie 1 539,27 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 18C/712/2015-77 z 23.3.2016 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

Mení rozsudok tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 312,91 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 prom. denne zo sumy 1539,27 eur od 26.8.2014 do 30.6.2015 a zo sumy 1 312,91 eur od 1.7.2015 do zaplatenia a trovy konania, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovi na účet ich právneho zástupcu, v rozsahu 100% a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie sumy 226,36 eur s príslušenstvom sa zastavuje, že žalobu v prevyšujúcej časti nároku zamieta a, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 18.11.2014 domáhal, ako ju odôvodnil, že pred začatím pojednávania vzal žalobca späť žalobu v časti istiny 226,36 eur zohľadňujúc, že žalovaným vznikol na ročnom vyúčtovaní nákladov za rok 2014 preplatok vo výške 422,53 eur, a upravil tiež nárok na poplatky z omeškania, ktoré žiadal v hodnote 0,5‰ denne zo sumy 1 539,27 eur od 26. 8. 2014 do 30. 6. 2015 a zo sumy 1 312,91 eur od 1.7.2015 až do zaplatenia. Žalobca uviedol, že časť preplatku z vyúčtovania bola započítaná na úhradu dlhu, ktorý je predmetom konania a časť na úhradu nedoplatku za mesiac september 2014 vo výške 196,17 eur, ktorý nebol predmetom konania. Konštatoval, že žalovaní sa k žalobe nevyjadrili, pojednávania vo veci sa nezúčastnili, preto konal a rozhodol aj bez ich súčinnosti na základe predložených listinných dôkazov v zmysle § 101 ods.2 O. s. p. Poukázal na to, že 5.11.2013 účastníci uzavreli „Zmluvu o odovzdaní družstevného bytu do užívania“, na základe ktorej žalobca prenajal žalovaným byt č. XX na 5. poschodí na ulici J. T. XXX na dobu určitú, od 1.9.2013 do 30.9.2014. Úhrada za užívanie mala byť splácaná mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vo výške, ktorá bola určená výmerom. Úhrada za mesiac september a október 2013 spolu vo výške 392,34 eur mala byť uhradená do 15.11.2013. Z listiny „Sumárna analýza platieb za obdobie od 1.2.2014 do 31.8.2014“ zistil, že žalobca evidoval u žalovaných dlh na platbách vo výške 1 539,27 eur, že podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalovanými za obdobie od 1.1.2014 do 30.9.2014, zálohové platby predstavovali 1 765,53 eur, skutočné náklady 1 343 eur, z čoho vyplynul pre žalovaných preplatok vo výške 422,53 eur. Ako doklad o doručení vyúčtovania žalobca predložil elektronické podanie z 9.5.2014 doručovanej na elektronickú adresu žalovaného v 1. rade, ktorou boli

žalovaní vyzvaní na úhradu dlžnej čiastky na nájomnom 784,68 eur a na bližšie nešpecifikovanom vyúčtovaní 166,08 eur. Právny vzťah sporových strán vyhodnotil ako záväzok zo zmluvy o nájme bytu založenej nájomnou zmluvou v zmysle § 685 ods.1,2, Obč. zák. v súlade so stanovami žalobcu. Citujúc znenie § 685 ods. 1,2, § 697 Obč. zák. uzavrel, že žalovaní mali povinnosť na úhradu platieb spojených s užívaním bytu mesačne vo výške 196,17 eur vždy do 25. dňa v mesiaci, že osobitne bola dohodnutá splatnosť úhrad za mesiace september, október 2013. Z predloženého vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie, ktoré je predmetom žaloby od 1.1.2014 do 31.8.2014, vyplýva pre žalovaných preplatok vo výške 422,53 eur. Predmetom sporu bol podľa obsahu listinných dôkazov nárok na úhradu zálohových platieb spojených s užívaním bytu č. XX v J. T. č. XXX, teda preddavky na služby a plnenia, ktoré už boli poskytnuté a napokon aj zúčtované, ako to vyplýva z vyúčtovania za obdobie roku 2014, a z ktorého vyplynul pre žalovaných preplatok vo výške 422,53 eur. Žalobca však v čase, keď je známa skutočná cena dodaných služieb nemôže na žalovaných vymáhať predpokladané výdavky, ale len to, čo boli žalovaní povinní skutočne zaplatiť, a ktorá suma je zrejmá z konečného vyúčtovania služieb za určené obdobie. Žalobca sa nemôže domáhať zaplatenia preddavkov, ale iba zaplatenia nedoplatkov z vyúčtovania skutočných nákladov za služby, ak také reálne vznikli. Ak žalobca vykonal vyúčtovanie, z ktorého pre žalovaných vyplýva preplatok, nesie za to zodpovednosť žalobca, ktorý vyúčtovanie vykonal. Žalobca nedisponuje žiadnym právnym titulom, na podklade ktorého by mu mohlo byť priznané právo uplatňované v konaní titulom zálohových platieb. Zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu neprestavujú splátky dohodnutej kúpnej ceny, ale len predpokladané náklady za tieto služby. Preto v čase, keď je zrejmé v akej výške vznikla povinnosť na zaplatenie skutočnej ceny dodaných služieb, vzniká aj povinnosť užívateľov bytu na úhradu tejto skutočnej ceny služieb, nie predpokladaných zálohových platieb. Po skončení účtovného obdobia, po vyúčtovaní skutočných nákladov za poskytnuté služby a plnenia, zaplatenie preddavkov už nemožno požadovať, keďže tieto sa zúčtujú práve pri vyúčtovaní skutočných nákladov, a len z takéhoto vyúčtovania vzniknutý rozdiel môže byť predmetom súdneho konania. Pokiaľ vyúčtovanie vypracované žalobcom nezohľadňuje skutočne zaplatené zálohy, dostáva sa žalobca do dôkaznej núdze a nemá právny titul ani na vymáhanie nedoplatku z vyúčtovania. Spôsob, akým žalobca vykonal vyúčtovanie je na jeho ťarchu a na jeho zodpovednosti, pričom v predmetnom vyúčtovaní za rozhodné obdobie v roku 2014 vykazuje pre žalovaných preplatok vo výške 422,53 eur. Vyúčtovanie nepredstavuje formálny matematický úkon, ale zohľadnenie skutočne vzniknutých nákladov, skutočne uhradených preddavkov na služby, ktoré sa uhrádzajú len zálohovo, teda v rozsahu predpokladanom a neodzrkadľujú reálnu situáciu aká vznikne ku koncu účtovného obdobia. Žalobca nepredložil také listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné usudzovať, že dlh žalovaných na platbách súvisiacich s užívaním bytu zodpovedá ním žalovanej čiastke 1 539,27 eur, resp. po späťvzatí sume 1 312,91 eur. Žalobca si musí uvedomiť, že žalovaný má síce povinnosť ako konečný spotrebiteľ - kupujúci zaplatiť kúpnu cenu (§ 588 Obč. zák.) za dodaný predmet kúpy (teplo, voda, energia spoločného osvetlenia, a pod.) dodávateľovi (predávajúcemu), avšak žalobca ako priamy odberateľ, ktorý je v priamom zmluvnom vzťahu s dodávateľmi je povinný rozpočítať množstvo uskutočneného odberu na konečného spotrebiteľa (napr. zák. č. 657/04 Z. z. o energetike, zák. č. 442/02 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, zák.č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Žalobca preto v čase, keď je známa skutočná cena dodaného tovaru nemôže na užívateľoch bytu vymáhať predpokladané výdavky, ale len to, čo je užívateľ bytu povinný skutočne zaplatiť, a táto suma musí byť zrejmá z konečného rozúčtovania za určené obdobie, ktorým je spravidla jeden kalendárny rok. Práve vykonanie vyúčtovania je tým právnym úkon, z ktorého vznikajú pre užívateľov bytov práva a povinnosti týkajúce sa úhrady ceny služieb spojené s užívaním bytu. Vyúčtovanie musí byť preto dostatočne určité a zrozumiteľné, aby nebolo pochybnosti o tom, aké práva a povinnosti z neho vyplývajú. Z listinných dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, aby žalovaní mali dlh z vyúčtovania na službách spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2014 do 31.8.2014, a na zálohové platby už žalobca nemá nárok, lebo ich bol povinný zúčtovať, z ktorých dôvodov bola žaloba zamietnutá. Konanie bolo zastavené v časti nároku, v ktorej žalobca vzal návrh späť pred začatím pojednávania v zhode s § 96 ods.1. O. s. p. a procesným úkonom žalobcu konanie zastavil. Nevyžadovalo sa procesné stanovisko žalovaných, nakoľko k spätvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania (§ 96 ods. 2,3 O. s. p.). O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O. s. p. pričom žalovaným žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, z ktorých dôvodov rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1 312,91 eur s poplatkom z omeškania 0,5 promile denne od 26.8.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy prvostupňového konania vo výške 92,00 eur súdneho

poplatku a 334,43 eur trov právneho zastúpenia a trovy odvolacieho konania vo výške 78,50 € súdneho poplatku a 83,99 € trov právneho zastúpenia, alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. d), f) O. s. p., t. z. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Predmetom žaloby je pôvodne zaplatenie nedoplatku úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1.2.2014 do 31.8.2014. Vyúčtovaním skutočných nákladov za rok 2014 bol zistený preplatok vo výške 422,53 eur. Podľa právneho názoru súdu ak vznikol vyúčtovaním preplatok, žalobca nemá nárok na zaplatenie dlžných zálohových platieb, pretože tieto platby bol povinný zúčtovať, resp. ak je známa žalobcovi skutočná cena za dodané plnenia, môže vymáhať od užívateľa bytu nedoplatok iba v skutočnej cene, a nie preddavky. Žalobca predložil súdu písomne vyhotovené vyúčtovanie nákladov za rok 2014, na ktorom je uvedené: Za rok 2014 (preplatok) 422,53 eur, Stav konta k 31.3.2015 pred vyúčtovaním 1 827,44 eur, Nedoplatok k 31.3.2015 po vyúčtovaní 1404,91 eur. Z vyúčtovania nevyplýva, že žalobca nezúčtoval zálohové platby. Žaloba bola síce podaná na súde 18.11.2014 v čase pred ročným vyúčtovaním, následne po vyúčtovaní ju žalobca zmenil s ohľadom na vznik preplatku, ktorý preplatok vyjadroval rozdiel medzi predpísanými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi. Keďže žalovaní predpísané zálohové platby neplatili vôbec, skutočne dlhujú žalobcovi pôvodne žalovanú sumu zníženú o preplatok zistený vyúčtovaním, ktorý žiada žalobca zaplatiť, pričom tvrdí, že pre posúdenie nároku žalobcu v danom konkrétnom prípade nie je podstatné, či uvedenú sumu nazveme (po vyúčtovaní) nedoplatkom mesačných zálohových platieb alebo nedoplatkom z vyúčtovania skutočných nákladov, pretože v skutočnosti ak žalovaní neplatili celý rok vôbec, ide o jeden a ten istý dlh, ktorý je predmetom žaloby. Zo sumárnej analýzy platieb a z vyúčtovania jednoznačne existencia skutočného dlhu vyplýva. Nie je možné súhlasiť s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobca nedisponuje žiadnym právnym titulom, na podklade ktorého by mu mohlo byť priznané právo uplatňované v konaní titulom zálohových platieb. Toto právo má žalobca v prvom rade na základe písomne uzatvorenej dohody o užívaní bytu (bod 4) v súlade s § 696 ods.2 O. z. a čl. 49 ods.4 stanov žalobcu (kópiu príslušnej časti pripojene predložil), podľa ktorého sa záloha na úhradu za plnenia platí mesačne a rozdiel medzi zálohou a skutočnými nákladmi je družstvo povinné vyúčtovať ročne. Pokiaľ ide o uplatnené poplatky z omeškania zastáva stanovisko, že strany si ich platenie výslovne dohodli, preto si žalobca uplatňuje nárok na ich zaplatenie dôvodne. V prípade úspechu v odvolacom konaní žalobca žiada o náhradu trov za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 61,41 € za napísanie a podanie odvolania + režijný paušál 8,58 €, spolu 69,99 € s pripočítaním 20 % DPH 14,00 € celkove 83,99 € trov právneho zastúpenia. Citoval čl. 48 a 49 Stanov. 4.Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5.Podľa § 470 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6.Rozsudok, vo výroku ktorým bolo konanie zastavené, nebol odvolaním napadnutý, preto tento nadobudol právoplatnosť (§367ods.1,3 , a nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 7.Odvolací súd na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 , preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 312,91 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 prom. denne zo sumy 1 539,27 eur od 26.8.2014 do 30.6.2015 a zo sumy 1 312,91 eur od 1.7.2015 do zaplatenia a trovy konania, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovi na účet ich právneho zástupcu, v rozsahu 100% a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 8.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových

zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 9.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. 10.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 11.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil ale s ohľadom na nesprávne zistený skutkový stav vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 12.Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody sú dané. 13.Podľa § 383 odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 14.Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 . 15.Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvoinštančným súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. 16.Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením prvoinštančného súdu, že v čase, keď je známa skutočná cena dodaných služieb nemôže na žalovaných vymáhať predpokladané výdavky, ale len to, čo boli žalovaní povinní skutočne zaplatiť avšak z vykonaného dokazovania sumárnej analýzy platieb (č. l.5) a vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu (č. l. 60) možno dospieť k jednoznačnému záveru, že práve žalovaná suma predstavovala skutočné náklady, ktoré žalovaní boli povinní zaplatiť. 17.Zo žaloby je jasne, zrozumiteľne a nezameniteľne zrejmé, že účastníci uzavreli Zmluvu o odovzdaní družstevného bytu do užívania, na základe ktorej žalobca prenajal žalovaným byt č. XX na 5. poschodí na ulici J. T. XXX na dobu určitú, od 1.9.2013 do 30.9.2014. Úhrada za užívanie mala byť splácaná mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vo výške, ktorá bola určená výmerom. Žalobca žalobou žiadal nárok na zaplatenie dlžných zálohových platieb za obdobie od 1.2.2014 do 31.8.2014 (7 x 196,17 eur) za vyúčtovanie za rok 2013 166,08 eur spolu 1 539,27 eur, ktorú v žalobe označil ako dlh na úhradách za užívanie bytu. V priebehu vedeného konania vyhotovil vyúčtovanie nákladov za obdobie od 1.1.2014 do 30.9.2014, na ktorom je uvedený rozpis predpísaných zálohových platieb 1 765,53 €, skutočný náklad, ktorý za uvedené obdobie vznikol 1 343,00 € a rozdiel, ktorý vznikol za uvedené obdobie roku 2014 (preplatok) 422,53 eur (1 765,53 - 1 343). Stav konta k 31.3.2015 pred vyúčtovaním nedoplatok 1

827,44 eur, k 31.3.2015 po vyúčtovaní nedoplatok 1404,91 eur. Keďže žalovaní predpísané zálohové platby neplatili vôbec, skutočne dlhujú žalobcovi pôvodne žalovanú sumu zníženú o preplatok zistený vyúčtovaním, po odrátaní sumy 226,36 eur (v ktorej časti bolo konanie zastavené) čo predstavuje 1 312,91 €, ktorú sú povinní žalobcovi zaplatiť lebo táto suma predstavovala skutočné náklady žalovaných za bývanie. 18.Bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca preukázal doručenie vyúčtovania žalovaným na elektronickú adresu, ktorú uviedli žalovaní ako adresu pre doručovanie, keďže v mieste bydliska sa v čase vyhotovenia vyúčtovania nezdržiavali bol priznaný žalobcovi poplatok z omeškania z dôvodu, že žalovaní sa s úhradou dlhovanej sumy 1 539,27 eur dostali do omeškania od 26.8.2014, keďže k 25.8.2014 bola splatná posledná mesačná platba spojená s bývaním. 19.Podľa § 4 vyhl. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania. 26.Žalobcovi bol priznaný poplatok z omeškania vo výške 0,5 prom. denne zo sumy 1 539,27 eur od 26.8.2014 do 30.6.2015 a zo sumy 1 312,91 eur od 1.7.2015 do zaplatenia. 20.Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21.Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22.Žalobca bol v konaní plne úspešný, lebo žaloba bola v celom rozsahu podaná dôvodne, preto mu bola priznaná náhrada v rozsahu 100% 23.Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 24.Žalobca bol úspešný v plnom rozsahu aj v odvolacom konaní, preto mu bolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 25.Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.