Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoPr-4-2016.pdf
PDF · 89.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoPr/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobkyne: L.. Q. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, XXX XX B., zastúpená JUDr. Petrom Ličákom, advokátom, Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, proti žalovanému: Spojená škola, Kukorelliho 552, 094 31 Hanušovce nad Topľou, IČO: 42 090 181, zastúpený JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom so sídlom: Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, o neplatnosť výpovede, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4Cpr/13/2015 - 64 zo dňa 30.06.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok. II. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť trovy odvolacieho konania vo výške 100 % na účet právneho zástupcu žalobkyne.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 23. 07. 2015, doručené žalobkyni dňa 04. 08. 2015 a žalovaného zaviazal uhradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %, ktorú je tento povinný uhradiť v lehote troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že danom prípade pre zákaz výpovede je rozhodujúce, či v čase doručenia výpovede existovali skutočnosti, s ktorými Zákonník práce spája zákaz výpovede (dočasná práceneschopnosť a podobne). Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyni výpoveď zo dňa 23. 07. 2015 označená ako oznámenie o skončení pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bola doručovaná poštou, táto si zásielku určenú do vlastných rúk prevzala dňa 04. 08. 2015, kedy už bola žalobkyňa práceneschopná, a preto súd mal jednoznačne za preukázané, že z vyššie uvedeného dôvodu je táto výpoveď neplatná. Výpoveď považoval súd prvej inštancie za neplatnú aj z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ sa týka splnenia podmienky uvedenej v ust. § 74 Zákonníka práce.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie mu nedal možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k správe L.. T. Q., čím mu bolo odňaté právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Namietal porušenie ust. § 118 O.s.p. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď pri posudzovaní dania výpovede sa zaoberal len právnymi dôsledkami doručenia výpovede žalobkyni, a neskúmal platnosť jednostranného právneho úkonu k okamžiku a so zreteľom na okolnosti, kedy bol urobený. Vystavené potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne nepovažuje za platné, pretože na každom z nich je
prečiarknutý a dopísaný nový dátum. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil trovy konania.
4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že zákon v prvom rade uprednostňuje doručovanie písomností zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý, čo žalovaný nedodržal. Uviedla, že v konaní bolo riadne vysvetlené a preukázané, ako došlo k chybe na potvrdeniach o dočasnej práceneschopnosti. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
5. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalobca, ktorý zotrval na svojich dovtedajších tvrdeniach.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
8. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku za vecne správne a osvojuje si ho. V priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového stavu ani k právnemu posúdeniu veci. Na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací súd dopĺňa.
9. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu nedal možnosť oboznámiť sa so správou ošetrujúceho lekára žalobkyne, čím mu bolo odňaté právo vyjadriť sa k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V tomto smere odvolací súd dal žalovanému za pravdu, a preto správu ošetrujúceho lekára zaslal žalovanému a na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom mal žalovaný príležitosť sa k tejto správe vyjadriť. Okrem toho žalovaný po tom, ako sa z doručeného rozsudku (ktorý mu bol doručený hneď po skončení pojednávania dňa 30.06.2016) dozvedel o podanej správe ošetrujúceho lekára, mohol v zmysle ust. § 97 ods. 1 CSP kedykoľvek nahliadnuť do súdneho spisu za účelom oboznámenia sa s jej obsahom.
10. Pokiaľ ide ďalší odvolací dôvod žalovaného spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ust. § 118 O.s.p., aj toto pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd zhojil nariadením pojednávania, na ktorom dal stranám sporu príležitosť zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci.
11. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. augusta 2016 sp. zn. 6Cdo/515/2015, kde Najvyšší súd uviedol: „V súvislosti s námietkou týkajúcou sa odňatia možnosti konať pred súdom prvej inštancie opomenutím procesnej povinnosti vyplývajúcej pre súd z § 118 ods. 2 O. s. p. (t. j. uviesť, ktoré právne významné tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli) dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že i keď zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa výslovne nevyplýva splnenie tejto povinnosti, zároveň z nich nevyplýva ani žiadna výhrada zástupcu žalovanej voči jej nesplneniu, hoci ten bol na pojednávaniach prítomný. Z povahy tejto procesnej povinnosti je však zrejmé, že k zhojeniu („skonzumovaniu“) jej prípadného nesplnenia dochádza samotným rozhodnutím súdu, v dôvodoch ktorého v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. je súd povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Náprava prípadného nesprávneho postupu prvoinštančného súdu v tomto smere je daná tiež možnosťou podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý žalovaná v predmetnej veci aj využila. Bolo by neefektívne, ba až nezmyselné považovať prípadné nedodržanie § 118 ods. 2 O. s. p. súdom prvej inštancie za tzv. zmätočnostnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a z tohto dôvodu zrušovať v dovolacom konaní rozhodnutia súdov v základnom konaní a vec vracať na ďalšie konanie, hoci účastník konania mal
možnosť namietať nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie v opravnom konaní a hoci mal možnosť dozvedieť sa o skutkových a právnych záveroch súdov v základnom konaní z odôvodnení ich rozhodnutí. Preto uvedená námietka, aj keby bola dôvodná, nebola spôsobilá mať za následok tzv. zmätočnostnú vadu, t. j. porušenie základných zásad občianskeho súdneho konania, a teda odňatie možnosti účastníka konať pred súdom.“
12. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní dania výpovede sa zaoberal len právnymi dôsledkami doručenia výpovede, avšak už neskúmal platnosť jednostranného právneho úkonu k okamihu a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon žalovaného urobený.
13. Výpoveď je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý pôsobí od doby, kedy dôjde osobe, ktorej je určený. Z uvedeného vyplýva, že aj účinky výpovede nastávajú jej doručením zamestnancovi, resp. zamestnávateľovi, a preto je pre posúdenie toho, či výpoveď bola alebo nebola daná v ochrannej dobe rozhodujúci okamih jej doručenia. Odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom žalovaného, že pre posúdenie platnosti výpovede je rozhodujúcim okamihom prejavenie vôle skončiť pracovný pomer. Len samotný prejav vôle, ktorý má pôsobiť voči svojmu adresátovi (v tomto prípade výpoveď), ale tejto osobe nebol doručený, nemôže byť voči adresátovi účinný. Od adresáta jednostranného právneho úkonu nemožno očakávať, že sa podriadi úkonu, o ktorom nevie, že bol urobený.
14. Z tohto hľadiska, ak sa začne proces skončenia pracovného pomeru výpoveďou (písomné vyhotovenie výpovede) ešte pred začatím plynutia ochrannej doby, ale výpoveď je zamestnancovi daná (doručená) v čase plynutia ochrannej doby, takáto výpoveď porušuje zákaz výpovede podľa § 64 ods. 1 Zákonníka práce.
15. Pre zákaz výpovede podľa ustanovenia § 64 Zák. práce je rozhodujúci stav, ktorý existuje v čase, kedy bola daná výpoveď, teda kedy bola výpoveď doručená druhému účastníkovi. (R 4/1986)
16. Právne účinky skončenia pracovného pomeru výpoveďou nastanú až od okamihu, keď sa výpoveď druhému účastníkovi doručila. (R 58/1968)
17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že je treba rozlišovať medzi výpoveďou ako jednostranným úkonom zamestnávateľa a procesom doručovania. To znamená, že ak došlo k neúčinnému doručeniu, výpoveď je možné doručiť opätovne, no to sa však nestalo, a toto doručenie výpovede nenahrádza ani listina zo dňa 23.9.2015, ktorá je len akýmsi oznámením postupov zamestnávateľa.
18. Ak v súvislosti s neúčinným doručením výpovede zamestnávateľ nenapravil tento proces, tak z hľadiska právnej istoty je treba rozhodnúť o žalobe o neplatnosť výpovede v spojení s jej doručovaním počas práceneschopnosti, kedy zákonodarca explicitne takýto postup zakazuje (§ 64 ods. 1 Zákonníka práce). Je síce pravdou, že v čase rozhodnutia zamestnávateľa o výpovedi žalobkyňa nebola práceneschopná, avšak proces doručovania, vrátane náhradného doručovania, je treba vnímať komplexne.
19. Podľa tvrdenia žalovaného je pre posúdenie platnosti výpovede rozhodujúci okamih prejavenia vôle zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer, a nie okamih jeho doručenia. Podľa tohto názoru by, ad absurdum, bola výpoveď neplatná aj vtedy, ak by síce bola zamestnancovi doručená mimo ochrannej doby, ale k prejaveniu vôle ukončiť pracovný pomer výpoveďou by došlo ešte v čase ochrannej doby.
20. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa prepísaného dátumu na potvrdení ošetrujúceho lekára o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne odvolací súd poznamenáva, že táto námietka bola zo strany žalovaného vznesená už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s ňou v písomnom vyhotovení rozsudku dostatočným spôsobom vysporiadal. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v tejto časti, v celosti naň odkazuje a nevidí dôvod na opakovanie argumentov, ktoré sú už obsiahnuté v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku. Odvolací súd len v krátkosti a pre doplnenie dodáva, že potvrdenie o pracovnej neschopnosti nie je právny úkon v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto nemôže byť neplatný. Uvedené vyplýva už so samotnej definície právneho úkonu, ktorým sa rozumie prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. (ust. § 34 Občianskeho zákonníka). Logickým výkladom tohto ustanovenia možno vyvodiť, že potvrdenie o práceneschopnosti
nie je prejavom vôle lekára. Potvrdením o práceneschopnosti lekár na účely pracovnoprávne a na účely sociálneho či zdravotného poistenia len osvedčuje práceneschopnosť svojho pacienta.
21. Žalovaný v odvolaní ďalej poukazuje na to, že neexistuje žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne a bez dôvodných pochybností ustáliť, že by u žalovaného v rozhodujúcom čase pôsobil príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.
22. Podľa § 11a ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.
23. Na pojednávaní konanom dňa 5.4.2016 žalovaný uviedol, že výpoveď nebola prejednaná so zástupcom odborovej organizácie, a že zástupcom zamestnancov v tom čase bola p. Y.. Sám žalovaný touto výpoveďou potvrdil, že na pracovisku pôsobil zástupca zamestnancov. Rovnako aj vo vyhotovení Rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov č. 01/2015 zo dňa 3.7.2015 sa v závere uvádza, cit.: „V nadväznosti na vyššie uvádzané skutočnosti sa konštatuje, že zamestnávateľ prerokoval organizačné zmeny na zasadnutí zástupcov vedenia školy ako aj so zástupcami zamestnancov Spojená škola, Kukorelliho 552, Hanušovce nad Topľou.“ O existencii funkcie zástupcu zamestnancov svedčí aj výpoveď p. L. Y. na pojednávaní dňa 2.6.2016 (č.l. 50 p.v. súdneho spisu). Vykonané dokazovanie odôvodňuje záver o tom, že na pracovisku zamestnávateľa v čase výpovede pôsobil zástupca zamestnancov, pričom tento záver žalovaný hodnoverným spôsobom nevyvrátil.
24. K otázke prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov odvolací súd len okrajovo poznamenáva, že výpoveď je neplatná z dôvodu zákazu výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Neprerokovanie výpovede v tejto veci so zástupcami zamestnancov je v tomto prípade už len podružný dôvod, ktorý aj keby nebol daný, nemal by vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to vzhľadom na neplatnosť výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.
25. V odvolaní žalovaný ďalej uvádza, že mu nebolo umožnené riadne navrhnúť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, ktorý na pojednávaní dňa 02.06.2016 (toto pojednávanie bezprostredne predchádzalo pojednávaniu, na ktorom bol vyhlásený rozsudok) uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
26. K tvrdeniam žalovaného o účelovom konaní žalobkyne odvolací súd dodáva, že vykonané dokazovanie môže vyvolávať pochybnosti o účelovom konaní žalobkyne v súvislosti s jej práceneschopnosťou, chýbajú však jednoznačné dôkazy k takémuto záveru.
27. Rovnako také pochybnosti sú aj o možnom diskriminačnom prístupe zamestnávateľa, ak sledoval omladiť kolektív, a ak napriek pracovnému vzťahu so zamestnancom na dobu určitú vybral žalobkyňu, ktorá bola v pracovnom vzťahu viac ako 25 rokov.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje žalobu za dôvodnú a vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok ako vecne správny s osvojením si odôvodnenia zo strany súdu prvej inštancie so zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
29. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).