Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/407/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov 1. M. O., G.. XX.XX.XXXX a 2. J. O., nar. XX.XX.XXXX, oboch bytom C., C. XX, zastúpených JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou, Košice, Hlavná 25, proti žalovanému Investičná Správcovská s.r.o., Košice, Popradská 56, IČO: 44 484 011, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 39C/188/2014-190 z 30.11.2015 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV číslo XXXX, katastrálne územie A. M., okres C. T., obec C. - A., parcely registra C, evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 6567/4 záhrady o výmere 842 m2, parcelné číslo 6567/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, stavba so súpisným číslom 701, postavená na parcele číslo 6567/6 chata tak, že patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a to J. O. Q. M. O., zároveň požadovali náhradu trov konania. Zo žaloby mu vyplynulo, že žalobcovia boli pôvodne bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností a ako momentálny vlastník je zapísaný žalovaný, hoci podľa žalobcov k zápisu došlo v dôsledku neplatných právnych úkonov, keď oni svoju pôžičku voči pôvodnému veriteľovi uhradili. Zabezpečil správy z Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru a z informatívneho výpisu z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností vytvoreného cez kat. portál zistil, že ako vlastníci sporných nehnuteľností sú zapísaní žalobcovia. Uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 30.11.2015 zástupkyňa žalobcov navrhla zastavenie konania z dôvodu, že žalovaný stratil pasívnu legitimáciu, nakoľko bolo vyhovené protestu prokurátora a ako vlastníci predmetných nehnuteľností opätovne boli zapísaní žalobcovia. Citoval § 80 písm. c/ O.s.p. a na základe toho, že opätovne došlo k zápisu žalobcov ako vlastníkov sporných nehnuteľností bol toho názoru, že nie je daná pasívna legitimácia žalovaného v konaní, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a pri neúspechu žalobcov v konaní im a ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia a označili ho za nezákonný, uplatňujúc si aj nárok na náhradu trov konania. Upozornili, že súd vo veci nekonal a pojednávanie vytýčil až po uplynutí 1,5 roka a v tej dobe po vyhovení protestu prokurátora opätovne boli zapísaní ako vlastníci nehnuteľností. Trvali na tom, že na začiatku pojednávania oznámili konajúcemu súdu, že žalovaný stratil pasívnu legitimáciu, a preto žiadali konanie zastaviť. Pri správnej interpretácii § 146 ods. 2 a § 150 O.s.p. mali im byť priznané i trovy konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť v plnom rozsahu, keďže v čase vyhlásenia rozhodnutia žalobcovia neboli aktívne legitimovaní a neexistoval ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

5. Žalobcovia podávali odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

6. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že rozsudok je správny, a preto ho vrátane výroku o trovách konania potvrdil.

8. Žalobcovia podané odvolanie odôvodnili podľa § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ (účinného od 1.7.2016).

9. Vadami konania podľa § 205 ods.2 písm.b/ O.s.p. sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods.1 O.s.p., ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní, pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch činnosti súdu, ku ktorým došlo počas konania a v súvislosti s rozhodovaním. Spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady však nie sú sami osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní, v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu (nepredvolanie alebo oneskorené predvolanie), neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods.1 O.s.p.) alebo poučenie o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods.1 prvá veta O.s.p.), rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď na to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania môže byť aj okolnosť vzťahujúca sa na vykonávanie dokazovania, pokiaľ pri dokazovaní nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní (§ 122 ods.1 O.s.p.), svedok nebol riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný spôsobom ustanoveným v § 129 ods.1 O.s.p., účastníkovi nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.) a pod. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

10. Nová úprava ( ) prepracovala odvolacie dôvody vzťahujúce sa na procesné vady konania v dôsledku zmeny koncepcie civilného procesu, pričom v základných rysoch bola prebratá predchádzajúca úprava, došlo však k jej formulačnej úprave. Dôvodmi odvolania podľa Civilného sporového poriadku môžu byť vady konania, ako aj vady rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods.1 písm a),b),c),d) ktorý zahŕňa odlišne rozšpecifikované a formulačne upravené dôvody obsiahnuté v § 205 ods.2 písm.a/,b/ O.s.p.. V zmysle Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť tým, že neboli splnené procesné podmienky. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania (§ 365 ods. 1 písm a/ ) Ďalším dôvodom je, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa článku 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa článku 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (§ 365 ods. 1 písm b/ ) Dôvodom odvolania môže byť to, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Zákon ustanovuje, že v prvej inštancii koná a rozhoduje sudca príslušného okresného súdu. Na krajskom súde koná a rozhoduje senát. Na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát (§ 44 a nasl. . Tiež sú upravené dôvody vylúčenia sudcov a iných osôb ( § 49 a nasl. (§ 365 ods. 1 písm c/ ). Rovnako dôvod odvolania môže spočívať v tom , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto prípade ide o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm d/ ).

11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že postupu súdu prvej inštancie v konaní a jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov. Žalobcovia ani presne nešpecifikovali, ktorá vada v konaní mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Nie je sporné, že na pojednávaní 30.11.2015 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 186) informovala zástupkyňa žalobcov súd prvej inštancie o tom, že po proteste prokurátora sa aj v zmysle zápisu do katastra nehnuteľností stali vlastníkmi sporných nehnuteľností opätovne žalobcovia a pre stratu pasívnej legitimácie žalovaného navrhla zastavenie konania.

14. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana konania, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd vo všeobecnosti žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Pre nedostatok pasívnej legitimácie súd sám (ex offo) konanie nemôže zastaviť, keď aj procesný predpis upravuje, kedy je možné konanie zastaviť (späťvzatie žaloby, nedostatok podmienok konania a podobne). Keďže súd prvej inštancie pre nesporný nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného sám z vlastnej iniciatívy konanie zastaviť nemohol, nezostávalo mu iné, len žalobu zamietnuť. Späťvzatie žaloby je totiž vyústením zásady, že žalobcu je nutné rešpektovať ako pána sporu (dominus litis), avšak žalobca musí bez akýchkoľvek pochybností prejaviť vôľu vziať za konania žalobu späť, s čím sú spojené ďalšie následky. Takýto prejav vôle žalobcovia nevykonali a tak súd prvej inštancie za situácie, kedy žalobcovia už opätovne boli zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností (a žalobu späť nevzali) reagoval správnym spôsobom a žalobu zamietol. Súd prvej inštancie správne a spravodlivo rozhodol aj o trovách konania, nepriznajúc ich náhradu procesne úspešnému žalovanému v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.. Náhrada trov konania pre procesný neúspech vo výsledku sporu na druhej strane nemohla byť priznaná ani žalobcom, (trvajúcim v konečnom dôsledku na prejednaní veci).

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobcovia (vo výsledku) v odvolacom konaní úspech nemali a žalovanému trovy ani nevznikli.

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .