Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/689/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava IČO: 35 838 825, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., V. XXX/XX, o zaplatenie sumy 2.780,11 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17. marca 2016, č. k. 13C/446/2015-200 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o trovách strán sporu p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 2.269,60 eura a v časti 17,3 % úroku zo sumy 2.433,40 eura od 22. 12. 2010 do zaplatenia a v časti 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.922,89 eura od 22. 12. 2010 do zaplatenia. Žalobcovi vrátil súdny poplatok za návrh 129,30 eura, v zastavujúcej časti rozhodol o trovách konania výrokom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 39,27 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 39,27 eura od 22. 12. 2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu (návrh) v časti prevyšujúcej sumu 39,27 eura a v časti úroku z omeškania zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V zastavujúcej časti rozhodnutie odôvodnil ust. § 96 ods. 1 OSP s poukazom na späťvzatie návrhu v tejto časti. Vo veci samej rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 261 ods. 6 písm. d/, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 879f ods. 3, 4 OZ, § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb., § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z. z. a 3 ods. 1, 3 citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch ,§ 52 a nasl. Obč. zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 12. 10. 2005 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej postupca - SLSP a.s., poskytol žalovanému úver 1.493,73 eura (45.000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 39,27 eura, splatnými k 10. dňu v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 17,3 % ročne a RPMN 9.54 %. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 10. 11. 2005 a konečná splatnosť úveru dňa 10. 10. 2010. S poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával konštatoval, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 10. 10. 2010, prvá splátka bola splatná 10. 11. 2005a žalobný návrh bol doručený 07. 10. 2013, preto prihliadol na premlčanie uplatneného nároku v časti splátok splatných do 07. 10. 2010. Po uvedenom dátume

bola splatná len jedna splátka vo výške 39,27 eura, ktorej splatnosť prebehla dňa 10. 10. 2010. Právo žalobcu na zaplatenie dlžných splátok splatných od 10. 11. 2005 do 07. 10. 2010 sa premlčalo v 3 ročnej premlčacej dobe do podania návrhu, preto žalobcovi priznal sumu 39,27 eura.

2. Rozsudok v jeho zamietajúcej časti napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie premlčania súdom prvej inštancie, nevysporiadanie sa s jeho vyjadrením zo 16. 03. 2016 v časti režimu zmluvy a premlčania, keď súd nevysvetlil, prečo je jeho právna argumentácia nedôvodná a tiež neuviedol, ako sa vysporiadal s právnymi závermi odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR uvedenými v jeho podaní zo dňa 16. 03. 2016. Poukázal na to, že iba konštatovanie, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah je vo vzťahu k limitom stanoveným požiadavkami na rozhodovaciu činnosť nepodstatná a iba znak spotrebiteľa nemôže byť spôsobilý viesť k inému rozhodnutiu bez ohľadu na to, že aj iné rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. Aplikácia Obchodného zákonníka a 4-ročnej premlčacej doby bola potvrdená v rozhodnutí Okresného súdu Košice sp. zn. 17C/231/2014 z 09. 06. 2016, v uznesení Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Co/120/2015-222 z 20. 05. 2015, v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/69/2015-196 a ďalších, na ktoré v odvolaní žalobca poukázal. V tejto súvislosti zdôraznil, že súd v rámci odôvodnenia musí dbať na celkovú presvedčivosť rozhodnutia tak, aby bolo pre verejnosť prijateľné, racionálne a spravodlivé. Z rozhodnutia nevyplýva, ako a prečo by vo vzťahu k ním uvádzaným rozhodnutia Krajských súdov v Košiciach, v Žiline, v Trnave, v Nitre, v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 z 27. 03. 2013 mal byť jeho nárok premlčaný. Z uvedeného dôvodu je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 OSP. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu III ÚS 107/07. V závere upriamil pozornosť na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR, o ktorom NS SR uznesením z 28. 05. 2013 v konaní sp. zn. 4MCdo/3/2012 rozhodol tak, že mu v plnej miere vyhovel a Najvyšší súd v zovšeobecňujúcoom závere poukázal na rozhodovanie o náhrade trov konania vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní, pričom kritérium na priznanie nároku je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného a závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol urobený vo veci samej naposledy. S poukazom na uvedené si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi a skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie bez nariadenie odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

4. Podanou žalobou sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia neuhradeného zostatku úveru, poskytnutého žalovanému jeho právnym predchodcom zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 12. 10. 2005. Domáhal sa zaplatenia sumy 2.780,11 eura s úrokom 17,30 % zo sumy 2.433,40 eura od 22. 12. 2010 do zaplatenia, 9 % úroku z omeškania zo sumy 2.433,40 eura od 22. 12. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. V priebehu konania zobral späť žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 2.269,60 eura a 17,3 % úroku ročne zo sumy 2.433,40 eura od 22. 12. 2010 do zaplatenia a v časti 9 % úroku z omeškania zo sumy 1.922,89 eura od 22. 12. 2010 do zaplatenia, preto súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom ďalšieho konania zostal nárok na zaplatenie sumy 510,51 eura s 9 % úrokom z omeškania od 22. 12. 2010 do zaplatenia, ktorá pozostávala z 13 splátok úveru splatných od 10. 10. 2009 do 10. 10. 2010, po 39,27 eura mesačne. Žalobca dôvodil, že žalované splátky nie sú premlčané, pretože do podania žaloby, 07. 10. 2013, neuplynula 4-ročná premlčacia doba na uplatnenia nároku. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal sumu 39,27 eura s príslušenstvom, ktorá predstavuje splátku splatnú 07. 10. 2010 a vo zvyšku žalobu zamietol s odôvodnením, že plynutie premlčacej doby je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto splátky splatné pred 07. 10. 2013 sú premlčané. Pritom aplikoval ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadol

na skutočnosť, že ide o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, na nemožnosť uplatnenia práva vrátane premlčania nároku. Odvolací súd sa s uvedeným právnym posúdením súdu prvej inštancie stotožňuje.

5. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva, že podľa ust. § 52 ods. 2 Obč. zákonníka v znení platnom od 01. 04. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka. V posudzovanej veci je nesporné, že zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky uplatnené v konaní je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a spravuje sa ust. § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. ako aj ustanovenia osobitného zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere správne aplikoval súd prvej inštancie ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

6. Napriek tomu teda, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať § 52 a nasl. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. V súdenej veci súd správne zohľadnil ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Teória zákonodarcu, z ktorej vyplýva, že toto pravidlo pôsobí na všetky neskončené súdne konania, rovnako ako aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.. Z aplikácie oboch ustanovení (§ 54 ods. 1 a § 52 ods. 1 tak vyplýva 3-ročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka, z čoho potom vyplýva, že súd prvej inštancie správne posudzoval nárok a konštatoval, že okrem jednej splátky splatnej 07. 10. 2010 je nárok žalobcu premlčaný.

7. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočne s rozhodnutiam okresných, krajských súdov a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 odvolací súd dodáva, že nie je povinnosťou súdu prvej inštancie reagovať na všetky námietky vznesené stranou sporu v konaní. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05,IV. ÚS 112/05). S ohľadom na uvedené preto neobstojí námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže správne a dostatočne a zrozumiteľne rozhodnutie v zamietajúcej a tiež vyhovujúcej časti odôvodnil, preto iba okolnosť, že neuviedol dôvody, pre ktoré neakceptoval žalobcom označené rozhodnutia odvolací súd nepovažuje za pochybenie súdu, ktorým bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom a porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že po rozhodnutiach, na ktoré sa žalobca odvoláva, rozhodovacia činnosť aj Najvyššieho súdu posudzuje nároky zo zmluvy o úvere

v súvislosti s premlčaním podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 MCdo/14/2014 zo dňa 21. 04. 2015).

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ale trovy konania mu nevznikli, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .