Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-43-2016.pdf
PDF · 117.86 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/43/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobkyne R. B., trvale bytom D. Y., L. č. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Liptovský Mikuláš, Ul. 1. mája č. 113/19, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Prešov, Námestie mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. septembra 2016 č.j.: OÚ-PO-OOP4-2016/034929-DRA v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu na základe správnej žaloby, jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 5. septembra 2016 č.j.: OÚ-PO-OOP4-2016/034929-DRA v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Poprad, Partizánska 690/87 zo dňa 16. mája 2016 č. OÚ-PP-PLO-2016/000658-015-KJ a vracia vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 05.09.2016 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Okresného úradu - pozemkový a lesný odbor Poprad zo dňa 16.05.2016 č. OÚ- PP-PLO-2016/000658-015-KJ (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán zastavil konanie vo veci uplatneného reštitučného nároku žalobkyne zo dňa 28.12.2004 podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „Reštitučný zákon“) na Obvodnom pozemkovom úrade v Poprade, ktorý je právnym predchodcom žalovaného. Toto rozhodnutie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa. V ňom namietala, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie, že správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, a to zvlášť pri posudzovaní oprávnenosti reštitučných nárokov, že v konaní nebola nečinná, že na výzvy na predloženie dokladov vždy reagovala písomne aj ústne pri návšteve žalovaného a pri poslednej návšteve jej bolo povedané, že nemusí nič predkladať, že jej bude doručené rozhodnutie, pričom jej však nebolo povedané, že to bude rozhodnutie o zastavení konania. Uviedla, že nehnuteľnosti boli jej právnym predchodcom odňaté bez právneho titulu, bez akejkoľvek listiny a odňatie bolo spojené s fyzickým násilím. Poukázala, že
predloží geometrický plán so zameraním pozemkov pridelených jej rodičom a z týchto dôvodov navrhla rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť.
3. Žalovaný argumentoval, že prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa ako účastníčka konania ani po opakovanej výzve nepredložila doklady nevyhnutné k rozhodovaniu podľa Reštitučného zákona, a to aj napriek tomu, že žalovaný bol účastníčke pri zabezpečovaní dokladov nápomocný, snažil sa ich získať z archívov, čo sa však nepodarilo. Prvostupňový správny orgán dôvodil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vyplývajúce z § 3 Reštitučného zákona. Z týchto dôvodov žiadal odvolanie žalobkyne zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť.
4. Žalovaný preskúmal predložený spisový materiál a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. Uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa si síce nárok na navrátenie nehnuteľnosti v k.ú. D. uplatnila v zákonnej lehote do 31.12.2004 doručením uplatnenia dňa 28.12.2004 na Obvodný pozemkový úrad Poprad, avšak nepreukázala, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 Reštitučného zákona. Žalobkyňa bola žalovaným niekoľkokrát vyzvaná na doplnenie dokladov, aj na predloženie dokladu o prechode nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu. V písomnom podaní zo dňa 20.08.2008 a zo dňa 01.06.2009 bola zároveň poučená o možnosti zastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku. Napriek uvedeným výzvam žalobkyňa doklad o prechode nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu nepredložila. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 19 ods. 2, 3 a § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku, ktoré citoval.
5. Ďalej argumentoval, že prvostupňový správny orgán vyzval Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív Levoča a Slovenský národný archív Bratislava o poskytnutie dokladov súvisiacich s prídelom právnych predchodcov účastníčky konania E. potrebných k rozhodovaniu. Slovenský národný archív odpoveďou zo dňa 24.11.2015 oznámil, že požadované doklady sa v jeho archíve nenašli. Štátny archív v Prešove, špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči v prílohe listu zo dňa 07.12.2015 zaslal prvostupňovému správnemu orgánu overené fotokópie dokladov súvisiacich s prídelmi, ktoré však spočívali v zoznamoch fyzických osôb, ktorým mali byť prídely po Dr. N. Q. - Y. poskytnuté, avšak bez prídelového plánu. Následne prvostupňový správny orgán listom zo dňa 18.01.2016 vyzval znova archívy (Levoča, Bratislava, Poprad, Spišská Nová Ves, Košice, Obec Hrhov, Spoločnosť Tatra Agrolev s.r.o. Levoča, Okresný súd Spišská Nová Ves a Okresný úrad - katastrálny odbor Spišská Nová Ves) o poskytnutie potrebných dokladov, medzi iným o prídelový plán. Odpovede na predmetný list sa v spise však nenachádzajú. Listom zo dňa 20.04.2016 prvostupňový správny orgán žalobkyni oznámil v zmysle § 27 ods. 1 Správneho poriadku, že sa môže v lehote 15 dní vyjadriť k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním. V spise sa nenachádza doklad o tom, aby žalobkyňa túto možnosť využila. Následne prvostupňový správny orgán vydal dňa 16.05.2015 rozhodnutie o zastavení konania.
6. Žalovaný na základe týchto skutočností skonštatoval, že prvostupňový správny orgán vyvinul maximálne úsilie s cieľom pomôcť žalobkyni odstrániť nedostatky podania a zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Preto dôvody odvolania súvisiace s odstraňovaním nedostatkov podania a zisťovania skutočného stavu veci uvedené žalobkyňou v odvolaní považuje žalovaný za nedôvodné.
7. K odvolaciemu dôvodu, že žalobkyni bola pri poslednej návšteve prvostupňového správneho orgánu povedané, že nemusí nič predkladať, že jej bude doručené rozhodnutie, avšak nebolo jej povedané, že to bude rozhodnutie o zastavení konania, žalovaný nezaujal stanovisko, keďže tvrdenie žalobkyne nie je možné hodnoverným spôsobom overiť z dôvodov, že predmetom spisu nie je zápisnica z ústneho konania a žiadny dôkaz o svojom tvrdení žalobkyňa nepredložila. Z uvedených dôvodov žalovaný nevie tieto tvrdenia potvrdiť ani vyvrátiť.
8. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, že nehnuteľnosti boli právnym predchodcom žalobkyne odňaté bez právneho titulu, bez akejkoľvek listiny a odňatie bolo spojené s fyzickým násilím, žalovaný argumentoval, že vzhľadom na absenciu dokladov, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne uvedených v § 3 ods. 1, 2, 3 Reštitučného zákona, nebolo možné v zmysle Reštitučného zákona konať, pretože žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť uplatneného nároku. Absentujúca listina preukazujúca
prechod vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu bola nevyhnutná pre správne posúdenie a úplné zistenie skutočného stavu veci. Z dokladov nachádzajúcich sa v spise vrátane dokladov, ktoré si cestou archívov zabezpečil prvostupňový správny orgán nie je možné preukázať prechod vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu, a ani zistiť, ktoré pozemky majú byť predmetom reštitúcie.
9. Žalovaný dôvodil, že podľa Nariadenia č. 104/45 Zb. SNR v znení Nariadenia č. 64/1946 Zb. SNR, sa prideľovali nehnuteľnosti do vlastníctva a pozemkoknižné prevedenie prídelu malo obstarať povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy. Nebolo povinnosťou prídelcu zabezpečiť zaknihovanie do pozemkovej knihy. Tieto zápisy už nemali konštitutívny, ale iba deklaratórny charakter, keďže vlastníctvo prídelcov vzniklo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy, alebo o prídele do vlastníctva alebo prevzatím držby pridelenej pôdy, ak bola pridelená prídelovou listinou.
10. Žalovaný nesúhlasil s odvolacou námietkou žalobkyne, že k odňatiu predmetných nehnuteľností jej právnych predchodcov došlo bez právneho dôvodu. Základnou podmienkou pre pridelenie predmetných nehnuteľností do vlastníctva bola povinnosť prídelcu na nadobudnutej pôde osobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Vlastnícke právo prídelcu bolo v zmysle príslušného Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. obmedzené povinnosťou prídelcu na pridelenej pôde osobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Pokiaľ stanovené podmienky vlastník neplnil, mohol mu byť predmetný prídel s poukazom na § 23 ods. 2 odňatý, čo bolo dôsledkom aplikácie prídelových predpisov. Odňatie prídelu bolo dôsledkom aplikácie prídelových predpisov na vzniknutú situáciu, nie dôsledkom politickej perzekúcie. Vo veci uplatneného reštitučného nároku žalobkyne nebolo preukázané, za akých okolností malo vlastnícke právo jej právnych predchodcov prejsť na štát alebo inú právnickú osobu. Preto žalovaný nemohol vyvodiť záver, či takýto prechod naplnil znaky politickej perzekúcie a je daný niektorý z taxatívne uvedených dôvodov v § 3 ods. 1, 2, 3 Reštitučného zákona. Dôvod odvolania vo vzťahu k prechodu vlastníctva bez právneho dôvodu preto považuje za nedôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je predloženie geometrického plánu so zameraním pozemkov pridelených rodičom žalobkyne neúčelný. Ako vyplýva z textu ustanovenia § 30 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Iný postup prvostupňového správneho orgánu by bol nezákonný.
11. Keďže žalobkyňa napriek výzvam s poučením o možnosti zastavenia konania svoje podanie nedoplnila a neodstránila tak nedostatky svojho podania, neuniesla dôkazné bremeno, keďže nepredložila listinu ani iný dôkaz o prechode nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu, žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán zastavil konanie v súlade s vyššie citovaným ustanovením Správneho poriadku.
12. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Namietala, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym orgánom je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobkyňa namietala, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Žalovaný na jednej strane uvádza, že nie je možné preukázať prechod vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu ani zistiť, ktoré pozemky majú byť predmetom reštitúcie. Na druhej strane uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že k odňatiu predmetných nehnuteľností jej právnych predchodcov došlo bez právneho dôvodu, pretože odňatie prídelov bolo dôsledkom aplikácie prídelových predpisov na vzniknutú situáciu, nie dôsledkom politickej perzekúcie, pričom poukázal na § 23 ods. 2 Nariadenia SNR č. 104/1945, v zmysle ktorého vlastnícke právo prídelcu bolo obmedzené, ak si tento neplnil povinnosť na pridelenej pôde osobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Nezrozumiteľnosť vidí žalobkyňa v tom, že žalovaný na jednej strane uvádza, že nie je možné preukázať prechod vlastníctva prídelu na štát alebo inú právnickú osobu, a na druhej strane uvádza, že prídel bol odňatý pre neplnenie povinnosti prídelcu.
13. Žalobkyňa namietala, že žalovaným tvrdený skutkový stav, že odňatie prídelov bolo dôsledkom aplikácie prídelových predpisov na vzniknutú situáciu nie dôsledkom politickej perzekúcie, je zároveň v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Zároveň namietala, že zistený skutkový
stav je nedostačujúci na riadne posúdenie veci, nakoľko prídelcovia na pridelenej pôde hospodárili so starostlivosťou riadneho hospodára, a to až do času, kým im pridelenú pôdu proti ich vôli nezobralo v 60- tych rokoch Jednotné roľnícke družstvo Spišský Hrhov, neskôr Štátny majetok n.p. Levoča. Prídelcovia odmietli vstúpiť do roľníckeho družstva, ani doň nevstúpili. Na dokázanie skutočnosti, že prídelcovia na prídele riadne hospodárili, žalobkyňa navrhla vypočuť ňou uvedených svedkov.
14. Pokiaľ od žalobkyne správny orgán požadoval predloženie dokladov na základe ktorých došlo k odňatiu pôdy štátom, táto dôvodila, že ich nemôže predložiť, nakoľko štát pozbavil jej právnych predchodcov vlastníctva bez akejkoľvek listiny a bez akéhokoľvek právneho dôvodu uznávaného v demokratickej spoločnosti. Preto v jej prípade ide o reštitučný nárok podľa § 3 ods. 1 písm. o/ Reštitučného zákona, teda o prevzatie nehnuteľností štátom bez právneho dôvodu.
15. Žalobkyňa namietala, že v reštitučnom konaní nebola nečinná, na výzvy reagovala písomne, ako aj ústne pri viacerých osobných návštevách na prvostupňovom správnom orgáne. Keď jej bolo doručené prekvapivé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.05.2016, požiadala o poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie geometrického plánu za účelom identifikácie pozemkov, ktorým by bol zároveň preukázaný aj ich prechod na štát. Žalobkyňa nerozumie tomu, že žalovaný uvádza, že absentuje listina preukazujúca prechod vlastníctva na štát a na druhej strane uvádza, že predloženie geometrického plánu so zameraním pozemkov pridelených rodičom žalobkyne nie je účelné. Na základe týchto skutočností žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu.
16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
17. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
22. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, v súlade s § 114 SSP konal a rozhodol bez prítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
23. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku vo veci uplatneného reštitučného nároku zo dňa 28.12.2004 na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. D. v zmysle § 5 ods. 1 Reštitučného zákona.
24. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „Reštitučný zákon“), právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
25. Podľa § 5 ods. 2 Reštitučného zákona, rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.
26. Podľa § 5 ods. 3 Reštitučného zákona, na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ( zákon č.71/1967 Z. o správnom konaní - Správny poriadok).
27. Podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.
28. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
29. Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
30. Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia a musí byť formulované tak, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné komukoľvek.
31. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
32. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
33. Zastavenie konania predstavuje jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v Správnom poriadku alebo v osobitných zákonoch z dôvodu, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie meritórne skončené skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej. Dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne a ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán nemá inú možnosť, ako konanie zastaviť. Správny poriadok v podstate vylučuje voľnú úvahu ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sž-o-KS 62/2006).
34. Podľa článku 47 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy od začiatku konania a za podmienok ustanovených zákonom. Túto pomoc poskytujú súdy, orgány verejnej správy a na zmluvnom základe aj advokáti. Uvedená ústavná zásada je premietnutá v § 3 ods. 2 Správneho poriadku ako jedno zo základných pravidiel konania. Podľa citovaného ustanovenia sú správne orgány povinné poskytovať pomoc a poučenie účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
35. Podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom, také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.
36. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.
37. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.
38. Podaním sa v zmysle Správneho poriadku rozumie prejav vôle adresovaný správnemu orgánu písomnou formou alebo ústne do zápisnice. Subjektom oprávneným urobiť podanie môže byť každý okrem správneho orgánu, ktorý má vo veci konať a rozhodnúť. Správny poriadok pri posudzovaní podania vychádza z jeho materiálneho chápania. Podanie sa neposudzuje podľa jeho formálneho označenia, ale podľa jeho obsahu. Všeobecnými náležitosťami podania podľa Správneho poriadku je individualizácia subjektu, t.j. kto ho podáva, označenie predmetu konania, t.j. čoho sa návrh týka a napokon označenie petitu, t.j. čo sa navrhuje.
39. Rozsah pomoci poskytovanej správnym orgánom v súvislosti s nedostatkami podania nie je absolútny. Jeho relativizácia spočíva v tom, že táto právna pomoc sa poskytuje účastníkovi konania, t.j. až po začatí konania, obsahom pomoci sú predovšetkým procesné práva a povinnosti, ktorých ovplyvňovanie má vplyv na postavenie účastníka konania a jeho správny procesný postup, rozsah poučenia musí byť taký, aby účastník v konaní neutrpel ujmu, avšak nemá nahrádzať pomoc poskytovanú na zmluvnom základe advokátom. Odstraňovanie nedostatkov podania je konkretizáciou zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Táto súčinnosť nemôže mať charakter formálnosti. Jej cieľom je vybaviť vec efektívne, zodpovedne a bez zbytočných prieťahov.
40. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že hoci nemožno prvostupňovému správnemu orgánu vytknúť, žeby sa nepokúsil o odstránenie vád podania žalobcu, treba mu však vytknúť, že podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, nepostupoval dôsledne. Napriek tomu, že ide o uplatnenie reštitučného nároku, a že bolo zjavné , že žalobkyňa nie je schopná pochopiť poučenie správneho orgánu a podľa jeho pokynov podanie doplniť a opraviť, (s poukazom na skutočnosť, že nebola v správnom konaní zastúpená advokátom), na výzvy k oprave a doplnení podania ale reaguje, mal sa správny orgán pokúsiť o odstránenie vád podania iným vhodným spôsobom. Aj keď správny orgán vyzval žalobkyňu vyjadriť sa k podkladom pred vydaním samotného rozhodnutia, vzhľadom na komplikovanosť veci správny súd nie je toho názoru, že by prvostupňový správny orgán vyčerpal všetky možnosti dané mu Správnym poriadkom na to, aby zabezpečil objektivitu v konaní tým, že dá účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a dá mu možnosť navrhnúť jeho doplnenie ako sa uvádza v prvostupňovom správnom rozhodnutí.
41. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, aby prvostupňový správny orgán predvolal žalobkyňu na ústne pojednávanie a vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní, resp. aby na tomto ústnom pojednávaní mala možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania vo veci v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku.
42. Na základe vyššie uvedených skutočností má správny súd za to, že konanie správneho orgánu spočívajúce v tom, že v administratívnom spise chýba dôkaz o tom, či a akom rozsahu prebiehala súčinnosť medzi žalobkyňou a správnym orgánom a či boli zachované procesné práva žalobkyne ako účastníčky konania, spôsobilo nezákonnosť rozhodnutí oboch správnych orgánov.
43. Správny súd sa stotožnil so žalobnou námietkou žalobkyne, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keď žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že nie je možné
preukázať prechod vlastníctva prídelu na štát alebo inú právnickú osobu a na druhej strane poukázal, že prídel bol odňatý pre neplnenie povinností prídelcu. Túto argumentáciu správny orgán nepodporil žiadnym dôkazom ani dostatočnou správnou úvahou.
44. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy.
45. Podľa § 191 ods. 3písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
46. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3 (prvá veta).
47. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
48. V ďalšom konaní prvostupňový správny orgán bude postupovať tak, aby žalobkyňa neutrpela ujmu na svojich právach. Povinnosťou správneho orgánu je predvolať si žalobkyňu na ústne pojednávanie a poskytnúť jej potrebnú súčinnosť v zmysle § 3 Správneho poriadku. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutkový stav, vydať nové rozhodnutie, v ktorom je povinný uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
49. V tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR III.ÚS 127/2010-35 zo dňa 22.júna 2010, z ktorého vyplýva, že:... „ Reštitučné zákony, najmä zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mimosúdnych rehabilitáciách“), zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, ale aj zákon č. 503/2003 Z.z. boli vydané s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom v týchto zákonoch špecifikovaného majetku v období rokov 1948 až 1989. Splnenie cieľa a účelu zákona vyžaduje, aby všetky orgány verejnej moci vychádzali z tejto špeciálnej úpravy pri posudzovaní nárokov osôb, ktorých majetok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, a hlavne aby v tom duchu interpretovali zákonom ustanovené okolnosti, v dôsledku ktorých došlo k prechodu majetku, a to predovšetkým tam, kde orgán verejnej moci musí vychádzať z vlastnej úvahy. K reštitučným nárokom je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby v súdnom konaní prípadne nedošlo k ďalšej krivde. Reštitučné zákony majú zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň k čiastočnému zmierneniu následkov minulých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány sú teda povinné postupovať obzvlášť v konaní podľa týchto zákonov v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Uplatnenie reštitučných predpisov má
za cieľ obnoviť oprávneným osobám ich pôvodné vlastnícke vzťahy, prípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo finančnú náhradu. K reštitúcii dochádza na základe presne stanoveného dôvodu, ktorým boli menovite uvedené prípady straty vlastníctva majetku (reštitučný titul).Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorá určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy)“.
50. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 SSP).