Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-133-2017.pdf
PDF · 91.69 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/133/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, H., právne zastúpeného Mgr. Michalom Durajom, advokátom, so sídlom B. č. XXXX, H., proti žalovanému: CASH REAL, s.r.o., so sídlom Komenského č. 63A/8357, Žilina, IČO: 44 884 231, právne zastúpenému advokátom JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom H.. X, D., za účasti Z. T., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. č. XXXX/X, V., v konaní o neplatnosť právnych úkonov a o povinnosti navzájom si vrátiť plnenia, na základe odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5C/145/2013-146 zo dňa 26.02.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 5C/145/2013-189 zo dňa 28.11.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r dz u j e vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o určenie neplatnosti právnych úkonov.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti špecifikovaných kúpnych zmlúv a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. 2. Primárne v tejto spojitosti súd prvej inštancie konštatoval, že kúpna zmluva č. V 2501/2011 nie je neplatná z dôvodu, že nedošlo k naplneniu ustanovení tejto kúpnej zmluvy - keď žalobca nikdy neobdržal od žalovaného (jednak) kúpnu cenu 80.000 eur, ako ani príjmový doklad (v zmysle kúpnej zmluvy). Mal za to, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vznikla povinnosť žalobcu odovzdať predmet kúpy kupujúcemu a žalovanému vznikla povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti a bola riadne zavkladovaná Správou katastra Čadca. Na základe toho okresný súd uzavrel, že zmluva bola platne uzavretá a nezaplatenie kúpnej ceny nevplýva na jej platnosť. Dodal, že samotný žalobca sa usvedčil v tom, že uznal zmluvu za platnú, keď od nej dňa 26.09.2012 odstúpil. Odstúpiť totiž možno iba od platne uzatvorenej zmluvy. Žalobca okrem opísaného neuviedol žiaden iný dôvod, ktorý by spochybňoval platnosť predmetnej zmluvy. Pokiaľ žalobca v priebehu konania neustále poukazoval na skutočnosť, že kúpna cena 80.000 eur nebola zo strany žalovaného zaplatená, súd prvej inštancie uviedol, že sa touto okolnosťou nezaoberal, nakoľko predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, nie nárok na zaplatenie kúpnej ceny. 3.Nadväzne okresný súd skúmal platnosť ďalších dvoch napadnutých/sporných zmlúv, pričom aj u nich dospel k záveru o platnosti. Obidve boli uzavreté v písomnej forme, mali všetky zákonom predpísané náležitosti, boli riadne zavkladované príslušnou Správou katastra a žalobca okrem dôvodu - že ak je
neplatná prvá kúpna zmluva, neplatnou sú následne aj dotknuté ďalšie dve zmluvy - neuviedol žiadny iný dôvod ich neplatnosti a súd ani nezistil žiadny iný dôvod, ktorý by ich platnosť spochybňoval. 4.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo špecifikovaných trov právneho zastúpenia.
5.Dopĺňajúcim rozsudkom (konajúc na základe pokynu krajského súdu o nevyhnutnosti vysporiadania sa s celým žalobcom vymedzeným predmetom konania) okresný súd zamietol žalobu aj v časti, v rámci ktorej sa žalobca domáhal vrátenia vzájomného si poskytnutého plnenia medzi žalovaným a vedľajší účastníkom na jeho strane. Poukázal na §457 OZ upravujúci dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia v prípadoch, kde jeho vznik má pôvod v občiansko-právnej zmluve a to buď neplatnej alebo zrušenej. Zopakoval konštatované závery o platnosti všetkých žalobcom napadnutých zmlúv, na základe čoho pristúpil k zamietnutiu žaloby i v tejto časti.
6.Proti prvému rozsudku (body 1 až 4 tohto odôvodnenia) podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia, alternatívne jeho zmeny v podobe vyhovenia rozsudočnému petitu. Predovšetkým okresnému súdu vytýkal nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 7.S poukazom na § 588 OZ odvolateľ zdôraznil, že vykonanými dôkazmi bolo v konaní preukázané, že konateľ žalovaného vyplatil žalobcovi len sumu 40.751,46 eur a iné peniaze žalobca od žalovaného nedostal. Zároveň neobdržal ani žiaden písomný doklad o vyplatení peňazí. K naplneniu kúpnej zmluvy V 2501/2011 teda nikdy nedošlo. Súd však za preukázané považoval tvrdenia konateľa žalovaného a sprostredkovateľky úveru pani Skupeňovej o tom, že vyplatili kúpnu cenu vo výške 80.000,00 eur napriek tomu, že tieto tvrdenia neboli počas celého štádia preukázané relevantnými dôkazmi. V tejto spojitosti namietla, že sa okresný súd riadne nevysporiadal s dôkazmi/výsluchmi, ktoré boli vykonané na pojednávaniach dňa 12.06.2014 a 20.10.2014 8.Okrem toho žalobca argumentoval, že v zmysle § 48 ods. 1, 2 OZ môže účastník od zmluvy odstúpiť len, ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté, pričom dodal, že ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností uvedená cena odchylná od kúpnej ceny skutočne dojednanej, je neplatná celá kúpna zmluva a za platne uzavretú nemožno považovať ani kúpnu zmluvu s cenou skutočne dohodnutou, ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení. Zopakoval, že sa so žalovaným dohodol na kúpnej cene 80.000 eur, ktorá kúpna cena nebola zo strany kupujúceho vyplatená podľa dohody zmluvných strán, ani nedošlo k vystaveniu príjmového dokladu. Nadväzne v zmysle § 517 ods. 1 OZ pri omeškaní dlžníka a pri nesplnení jeho dlhu ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. 9.Zároveň odvolateľ uviedol, že má za to, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo a dňa 16.4.2013 sa domáhal určenia neplatnosti kúpnych zmlúv. Poukázal na § 49 OZ, v zmysle ktorého, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Uviedol, že ak by došlo k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy, nedošlo by k zjavnému hodnotovému nepomeru v plnení medzi zmluvnými stranami. Dohoda o kúpnej cene vo výške 80.000 eur a vyplatený úver v Tatra banke vo výške 40.751,46 eur svedčia o uzavretí kúpnej zmluvy v tiesne a za nápadne nevýhodných podmienok. Skutkové zistenia okresného súdu sú v dôsledku vykonaného dokazovania plné rozporov a nezrovnalostí a nemohli byť dostatočným podkladom pre vecne správne rozhodnutie. Ak by sa zo zmluvy neplnilo, zaniká povinnosť plnenia a keďže v tomto prípade sa zo zmluvy plnilo čiastočne, mal súd postupovať podľa § 457 OZ, v zmysle ktorého sú účastníci povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy dostali. 10.Napokon odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nezaoberal okolnosťami pôsobiacimi na vznik platného právneho úkonu, keď účastníci konania v celom štádiu konania vypovedali, že nemali v úmysle nehnuteľnosť predať, ale malo ísť len o založenie nehnuteľností, nakoľko sa nachádzali v ťaživej ekonomickej situácii, kedy banka ako záložný veriteľ chcela pristúpiť k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností vo forme dobrovoľnej dražby. Jedinou možnosťou, ktorú v tomto období mali, bolo podpísať čokoľvek, aby o nehnuteľnosť v dražbe neprišli. V danej spojitosti odvolateľ upozornil na § 49a OZ o omyle vo vôli spočívajúcom v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledku právneho úkonu, čo bol aj žalobcov prípad. Ďalej poukázal na § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Tu akcentoval, že sloboda vychádza z podmienok utváraných vôľou konajúceho subjektu a má za to, že súd sa náležite nezaoberal týmto štádiom tvorby vôle žalobcu, nakoľko vôľa žalobcu bola ovplyvnená ťaživou finančnou situáciou rodiny, stratou zamestnania žalobcu, cestovaním za prácou do Českej republiky.
Uzavrel, že chýbala vážnosť vôle, nakoľko sa zmluvné strany dohodli na simulovanom právnom úkone s vnútornou výhradou, keďže žalobca bol v omyle, že podpisuje zmluvu na zabezpečenie pohľadávky žalovaného, ktorý mu momentálne pomohol v zlej ekonomickej situácii. Nadväzne ide o absolútne neplatný právny úkon.
11.Po doručení dopĺňacieho rozsudku žalobca/odvolateľ podal aj voči nemu identické odvolanie (ako opísané v bodoch 6 až 10), ku ktorému doplnil, že v zmysle § 560 OZ vzniká priamo zo zákona synalagmatický vzťah podmieňujúci možnosť domáhať sa splnenia záväzku druhej strany odovzdávania, či pripravenosť poskytnúť primerané protiplnenie.
12.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
13.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o určenie neplatnosti právnych úkonov potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a vo zvyšnej časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové prejednanie podľa § 389 písm. c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP.
14. Zásadný právny záver okresného súdu, v zmysle ktorého okolnosť nezaplatenia kúpnej ceny (resp. „nenaplnenie zmluvy“ ako to explicitne pomenoval právny zástupca žalobcu - viď napr. č.l. 139 spisu) nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy je správny. Právny úkon (akým je i kúpna zmluva) ako subjektívna právna skutočnosť musí - aby bol platný - spĺňať náležitosti vôle, prejavu vôle, predmetu a subjektov, ktoré právny úkon uskutočňujú. Len v prípade nedostatku niektorej z opísaných náležitostí môže nastúpiť sankcia v podobe neplatnosti právneho úkonu. V okolnostiach súdenej veci to znamená, že nezaplatenie kúpnej ceny je (v prípade jeho preukázania) možné považovať „len“ za porušenie zmluvných dojednaní (ktoré dôsledkom ale nie je neplatnosť zmluvy ako takej), pričom právne relevantnou formou nápravy (takéhoto porušenia) je podanie žaloby o doplatenie kúpnej ceny. Inými slovami, nesplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy. Podstatná časť právnej argumentácie žalobcu je (teda) založená na úplnom nepochopení (alebo vedomom prehliadaní) opísaných základných právno- teoretických východísk. 15.Uvedenú formu procesnej ochrany - žalobu o doplatenie kúpnej ceny - dotknutých práv však žalobca nezvolil, je preto bezpredmetnou (jeho) odvolacia námietka, v zmysle ktorej okresný súd vzal za preukázané tvrdenia konateľa žalovaného a sprostredkovateľky úveru, že žalobcovi bola vyplatená celá kúpna cena vo výške 80.000 eur. Okresný súd totiž náležite a jednoznačne vyslovil, že vzhľadom na (samotným) žalobcom (záväzne) vymedzený predmet konania - ktorým nie je zaplatenie ale určenie neplatnosti právnych úkonov - predmetnú otázku (zaplatenie celej kúpnej sumy) neposudzoval, nakoľko je táto otázka z hľadiska ustálenie ne/platnosti kúpnej zmluvy bez právneho významu. Z rovnakého dôvodu (irelevancie otázky zaplatenia celej kúpnej zmluvy) neobstojí v danej spojitosti ani tvrdenie odvolateľa o nedostatočnom vyhodnotení výpovedí získaných na pojednávaniach okresného súdu.
16.Rozvinúc opísanú úvahu, ak je platnou prvá kúpna zmluva, je opodstatnenou aj úvaha okresného súdu o platnosti (ďalších dvoch) nadväzujúcich právnych úkony, ktorých neplatnosti sa žalobca domáhal. Žalobca totiž v konaní pred okresným súdom skutočne iný dôvod ich neplatnosti nepredostrel. 17.Pokiaľ žalobca dodatočne, v štádiu odvolacieho konania, prezentuje nové skutkové tvrdenia - majúce nasvedčovať konaniu v omyle, resp. uzavretiu zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, atď. - krajský súd upriamuje jeho pozornosť na procesnú neprípustnosť takéhoto postupu (nemožnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie) tak v zmysle procesnej úpravy účinnej v čase rozhodovania okresného súdu (§ 205a O.s.p) ako i aktuálne v čase rozhodovania súdu odvolacieho (§ 366 CSP).
18.Zhrnúc opísané/konštatované, je dôvodným zamietnutie žaloby v časti o určenie/vyslovenie neplatnosti právnych úkonov okresným súdom, na základe čoho odvolací súd pristúpil k potvrdeniu rozsudku v tejto časti.
19. Pokiaľ (ale) ide o napadnutý výrok (obsiahnutý v rámci dopĺňacieho rozsudku) o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa vrátenie si vzájomného plnenia, je odvolacia námietka o nedostatku riadneho
odôvodnenia opodstatnená. Jedinou „argumentáciou“ okresného súdu je totiž veta, v zmysle ktorej sú napadnuté zmluvy platné, preto žalobu aj v tejto časti zamieta. Uvedené však nezodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia (vyplývajúcim z práva na spravodlivý súdny proces), nakoľko relevantným spôsobom nedáva odpoveď na (celý) žalobcom vymedzený okruh sporných otázok. Právnym základom tejto časti požadovaného petitu je totiž tvrdenie (obsiahnuté už v žalobe - č.l. 2 spisu) o odstúpení od zmluvy. Inými slovami, z hľadiska predmetnej časti požadovaného petitu nie je primárne určujúcim len to, či sú zmluvy platné, ale predmetom právnej úvahy malo byť to, či došlo k riadnemu odstúpeniu od kúpnej zmluvy a (práve) v nadväznosti na to, či nastali dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia (v podobe synalagmatickej povinnosti vrátenia si vzájomne poskytnutého plnenia) v prípade zrušenej zmluvy. 20.Takéto (zásadné) posúdenie však v odôvodnení okresného súdu absentuje. Žiada sa síce (jedným dychom) dodať, že podstatnou mierou k existujúcej zmätočnosti prispel spôsobom uplatnenia nároku (jeho skutkovým aj právnym vymedzením) samotný žalobca (ktorý - odhliadnuc od zjavne účelového vymenovania všetkých do úvahy prichádzajúcich právnych inštitútov, v zmysle ktorých by potencionálne prichádzala do úvahy neplatnosť dotknutých právnych úkonu, čomu sa následne snaží „prispôsobiť“ skutkové tvrdenia - na jednej strane argumentuje odstúpením od zmluvy, zároveň však, viď bod 9 tohto odôvodnenia, explicitne uvádza, že k odstúpeniu podľa jeho názoru nedošlo), okresný súd však bol povinný zodpovedať aj tieto otázky. Následne, pokiaľ by náležite odôvodňoval zamietnutie tej časti nároku/petitu, v rámci ktorej sa žalobca domáhal vrátenia vzájomného plnenia ako následku odstúpenia od zmluvy, musel by dospieť k záveru, že je potrebné odstrániť nejasnosti a rozpory v tvrdeniach žalobcu (ak totiž k odstúpeniu od zmluvy nemalo dôjsť, niet zákonného podkladu pre vrátenie si vzájomných plnení zo zrušenej zmluvy). Žiadnym spôsobom sa tiež okresný súd nevysporiadal ani s okolnosťou, že s účinnosťou od 1.7.2016 procesná úprava inštitút vedľajšieho účastníka nepozná (obdobne ani s okolnosťou, že v zmysle petitu má byť povinnosť uložená „vedľajšiemu účastníkovi“).
21.V ďalšom postupe sa preto súd prvej inštancie náležitým spôsobom vysporiada so zvyšnou časťou uplatneného nároku v zmysle úvah prezentovaných odvolacím súdom a pomenuje/uvedie preskúmateľné závery aj k tejto časti predmetu konania.
22.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.