Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20CoPr-1-2017.pdf
PDF · 78.5 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoPr/1/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: KOMFOS Prešov, s. r. o. so sídlom v Ľuboticiach, Ľubochnianska 2, IČO: 36 454 184, právne zastúpený JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Plynárenská 1, proti žalovanej: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., F. X, právne zastúpená JUDr. Vieroslavou Bednárovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Kúpeľná 6, v konaní o zaplatenie 755 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/374/2014 - 168 zo dňa 08.09.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok. II. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % dôvodiac, že žalobca náležite nepreukázal splnenie jednotlivých podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, porušenie pracovnoprávnych povinností na strane žalovanej a ani vznik škody. Rozsudok vyhlásil na pojednávaní bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu neakceptujúc žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu, že nespĺňa potrebné náležitosti v súlade s § 183 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).
2. Proti tomuto rozsudku podal ešte pred doručením písomného vyhotovenia rozsudku odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 písm. f) a h) CSP. Na základe uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobca zastúpený advokátom vyzvaný na doplnenie odvolania, žalobca podaním zo dňa 06.12.2016 doplnil odvolanie a uviedol, že z neúčasti na pojednávaní dňa 08.09.2016 sa riadne ospravedlnil z dôvodu kolízie s pojednávaním v trestnej veci na Okresnom súde Košice II, kde vystupoval ako právny zástupca obžalovaných. Má za to, že súd prvej inštancie mu takýmto postupom odoprel priamu konfrontáciu so žalovanou, ktorú chcel vypočuť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca v odvolaní ani v jeho doplnení neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, v čom súd pochybil a na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
4. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade skutočne došlo k naplneniu všetkých predpokladov vzniku pracovnoprávnej zodpovednosti.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je dôvodné.
6. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
7. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
8. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
9. V zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd teda preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní. V danom prípade odvolateľ ako jediný dôvod odvolania (a to aj napriek výzve súdu na doplnenie odvolania) uvádza to, že súd nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania a pojednával v jeho neprítomnosti. Ďalšie dôvody sú obsiahnuté až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zo dňa 30.01.2017 (už po lehote na doplnenie odvolacích dôvodov). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd preskúmaval napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce len z pohľadu žalobcom tvrdeného odvolacieho dôvodu. Iné vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP odvolací súd nezistil.
10. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku odročovanie pojednávaní predstavuje jeden z kľúčových problémov súčasného slovenského civilného procesu. Navrhovaná právna úprava preto tento problém reflektuje sprísnenými podmienkami odročovania pojednávaní so zvýraznením procesnej diligencie procesných strán a výnimočnosti odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179.
11. Vzhľadom na čas doručenia ospravedlnenia spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania a prílohy (žiadosť o odročenie pojednávania bola odoslaná na elektronickú adresu podateľne súdu dňa 7.9.2016 o 15:51 a príloha - detail trestného pojednávania z internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR
- bola súdu doručená 45 minút pred začiatkom pojednávania) súd prvej inštancie rozhodol o odročení pojednávania hneď ako to bolo možné, a to priamo na pojednávaní. Vzhľadom na konanie právneho zástupcu žalobcu, ktorý o odročenie pojednávania požiadal na poslednú chvíľu, nebol priestor na to, aby súd o tejto žiadosti rozhodol skôr a vopred o tomto rozhodnutí informoval právneho zástupcu žalobcu.
12. Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie súdu o neodročení pojednávania, odvolací súd považuje toto rozhodnutie za správne.
13. Odročenie pojednávania by mal byť výnimočný postup súdu, ku ktorému možno prikročiť po splnení zákonom stanovených podmienok, ktoré je navyše podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať reštriktívne.
14. Zákon ustanovuje strane povinnosť oznámiť súdu dôvod odročenia pojednávania bezodkladne. Právny zástupca žalobcu súdu nijako nepreukázal, kedy sa dozvedel o termíne trestného pojednávania, a teda či bola splnená podmienka bezodkladnosti.
15. Podľa § 247 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, termín hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania, prokurátor a obhajca od upovedomenia mali lehotu aspoň päť pracovných dní.
16. Z uvedeného vyplýva, že právny zástupca žalobcu musel vedieť o kolízií pojednávaní najneskôr 31.08.2016, o odročenie pojednávania požiadal až 7.9.2016 cca o 16.00, z čoho vyplýva, že podmienku bezodkladnosti nemožno považovať za splnenú.
17. Okrem tohto právny zástupca žalobcu súdu nepreukázal ani to, či skutočne je obhajcom obžalovaných v trestnom konaní, napr. predložením fotokópie plnej moci.
18. Rovnako ako pre tvrdenia vo veci samej, aj pre žiadosť o odročenie pojednávania platní, že tvrdenie je potrebné preukázať predložením potrebných dôkazov. V tomto prípade si právny zástupca žalobcu túto povinnosť nesplnil, keď nepreukázal (ani neuviedol), kedy bol upovedomený o termíne trestného pojednávania, ani nepreukázal, že skutočne je v trestnej veci obhajcom obžalovaných. Odvolaciemu súdu navyše nedá nespomenúť, že o termíne pojednávania v predmetnej veci bol právny zástupca žalobcu upovedomený na pojednávaní dňa 16.05.2016, t.j. takmer 4 mesiace vopred.
19. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý sa, aj keď bol riadne predvolaný, nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 OSP, v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pokiaľ odporca v danom prípade nepreukázal dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní, zostala jeho žiadosť o odročenie pojednávania len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia, na ktoré nebolo možné prihliadnuť. /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. septembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 167/2010/
20. Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to a) riadne predvolanie a b) absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, nepreukáže však existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). /uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009/
21. Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, príp. odvrátená). /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. októbra 2010, sp. zn. 5 Cdo 168/2010/
22. Navyše v zmysle dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku požiadavka odôvodnenosti trvania na prítomnosti zvoleného právneho zástupcu musí byť vykladaná prísne reštriktívne, t.j. nepôjde o bežné spory či situácie, ale len o také procesné situácie, kedy je táto požiadavka dôvodná so zreteľom na povahu a dĺžku sporu, osobné väzby strany a advokáta a pod. Vzhľadom na predmet, povahu a dĺžku sporu má odvolací súd vážne pochybnosti, či nesúhlas žalobcu so substitučným zastúpením advokátskym koncipientom bol dôvodný.
23. Záverom odvolací súd konštatuje, že pojednávaním bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu nebolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo by bolo dôvodom na zrušenie rozsudku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Žalobca tvrdí, že takýmto postupom mu bola odňatá možnosť priamej konfrontácie so žalovanou, ktorú chcel vypočuť. V priebehu konania však žalovaná vypočutá bola, dokonca jej boli kladené otázky aj predošlým právnym zástupcom žalobcu (č.l. 41-44 spisu). Preto ďalší výsluch žalovanej nebol potrebný a takýto postup súdu prvej inštancie nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 24. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol k zmene skutkového stavu, resp. k vadám v prvoinštančnom konaní nedošlo, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie o veci a preto odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje. 25. Odvolací súd vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP.).
26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).