Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/169/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci navrhovateľa: O.. A. G., D.. XX.XX.XXXX, J. X, N., zastúpeného Mgr. Gabrielou Hornáčkovou, advokátkou, Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti odporkyni: G. G., D.. XX.XX.XXXX, B. X, N., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Ing. Soňou Kopečnou, Gemerská 6, Bratislava, o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.07.2014, podaným na súd dňa 28.07.2014, doplnený podaním zo dňa 06.09.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil vyživovaciu povinnosť na odporkyňu na najnižšiu možnú sumu.

2. Návrh odôvodnil tým, že s manželkou je rozvedený a výživné na odporkyňu bolo súdom stanovené na sumu 160,- € mesačne. Uviedol, že mu nie sú známe dôvody uvedenej výšky výživného, nakoľko v čase rozhodovania súdu bol nezamestnaný a hľadal si prácu. Výživné nehradil v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Z dôvodu neposkytnutia príspevku v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi vznikol u navrhovateľa problém uhrádzať výživné na odporkyňu. Odporca poukázal na tú skutočnosť, že je nemajetný a pomáhajú mu rodičia. V priebehu času mal prácu na dohodu, avšak tá sa skončila pred dňom 26.06.2014, čím bol opätovne evidovaný ako nezamestnaný. Doplneným návrhom zo dňa 06.09.2014, podaným na súde dňa 11.09.2014, navrhovateľ upravil petit návrhu na začatie konania. Žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/237/2009-52 zo dňa 20.05.2010 v časti výživného tak, že zníži výživné na sumu 31,- € mesačne.

3. Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila.

4. Rozsudkom č. k. 12C/169/2014-37 zo dňa 26.03.2015 súd návrh navrhovateľa zamietol. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 9.1.2013 a od 3.5.2014, a že dočasne pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti A.. W., Z..F..P.. Samotnú skutočnosť, že navrhovateľ je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepovažoval za dostatočný dôvod na vyhovenie návrhu, ak tento nepreukázal okolnosť, ktorá mu bráni pracovať. Poukázal na to, že navrhovateľ sa nedostavil na súdne pojednávania nariadené vo veci, a okrem predloženia návrhu na začatie konania nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré by odôvodňovali jeho návrh. S ohľadom na zistenia, že odporkyňa študuje v poslednom ročníku na strednej škole, má záujem o vysokoškolské štúdium, a je predpoklad, že jej životné náklady sa ešte zvýšia, súd návrh s poukazom na § 62 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. zamietol.

5. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť, resp. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.01.2016 č. k. 3Co/195/2015-49, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná na pojednávaní, vykoná dokazovanie podľa návrhov účastníkov a po vyhodnotení vykonaných dôkazov opätovne rozhodne vo veci a svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p. Nakoľko navrhovateľovi nebolo doručené predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 26.3.2015, nebola splnená prvá z podmienok pre možnosť postupu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (riadne predvolanie na pojednávanie). Prejednaním veci na uvedenom pojednávaní v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. potom súd prvej inštancie odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, keď mu neumožnil realizáciu jeho procesných práv (možnosť zúčastniť sa pojednávania a od toho sa odvíjajúcich práv). Skutočnosť, že navrhovateľ mal dňa 12.11.2014 riadne vykázané doručenie, ako uviedol súd prvej inštancie v zápisnici o pojednávaní dňa 26.3.2015, je pre posúdenie splnenia podmienok stanovených v § 101 ods. 2 O.s.p. pre možnosť prejednania veci na pojednávaní dňa 26.3.2015 úplne irelevantná, keď v uvedený deň boli navrhovateľovi doručené predvolania na pojednávania nariadené na dni 4.11.2014 a 13.1.2015, nie však na pojednávanie nariadené na deň 26.3.2015. Na uvedenom základe, keď prejednaním veci na pojednávaní dňa 26.3.2015 v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. došlo k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (bez toho, aby sa vecne zaoberal ďalšími odvolacími námietkami) a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Dňa 06.12.2016 sa konalo pojednávanie, na ktorom predstúpil navrhovateľ, ktorý uviedol, že dňa 26. 10. 2016 bol prepustený z výkonu trestu. Pracoval počas výkonu trestu na MSSR. Momentálne je nezamestnaný, hľadá si zamestnanie, a teda z tohto dôvodu nemôžem platiť výživné na jeho dcéru v sume 160,- €. Nedoplatok na výživnom má približne 1.400,- €. Výživné v minulosti neplatil z dôvodu finančnej insolventnosti, predtým pracoval v nemocnici na urgentnom príjme, avšak zamestnanie ukončil, a odišiel do X.. Tam bol 13 rokov. Počas pobytu v X. posielal peniaze na výživné. V X. bol 13 rokov, pracoval ako dobrovoľník pre medzinárodnú organizáciu Červeného kríža. Navrhovateľ na otázku súdu, z čoho žil uviedol, že príjem v X. mal z príležitostnej práce, staral sa o plachetnice a motorové člny. Navrhovateľ ďalej uviedol, že domov sa vrátil v roku 2013. Keď sa vrátil, bol odsúdený. V danej situácii nie je schopný platiť výživné na jeho dospelú dcéru, keď si nájde zamestnanie, je ochotný platiť výživné. Predstúpila právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorá uviedla, že vzhľadom na to, že súčasná situácia jej klienta je taká, že nemá žiaden príjem, a vzhľadom na to, že všetky jeho bežné finančné potreby platia jeho rodičia, momentálne nie je schopný platiť výživné v sume ako je stanovené. Predstúpila odporkyňa, ktorá uviedla, že zaostalé výživné určite nie je 1.400,- €, je to 11.000,- €. Z výkonu trestu, kde bol otec, jej výživné neprichádzalo. Pokiaľ má vedomosť, otec jej dlhé roky neplatí výživné, a z toho dôvodu tá podlžnosť narástla do výšky približne 11.000,- €. Predstúpila splnomocnená zástupkyňa odporkyne, ktorá uviedla, že v okamihu, keď súd zvýšil výživné na 160,- €, navrhovateľ prestal výživné platiť. Nie je to tak, ako tvrdí navrhovateľ, z X. ho predviedol Interpol. Doviezli ho na Slovensko vzhľadom na vysoké výživné, ktorého presnú sumu vyčísli.

8. Dňa 08.12.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie matky odporkyne, v ktorom vyčíslila dlh navrhovateľa na výživnom na sumu 13.200,- €. Ďalej uviedla, že navrhovateľ jej s výchovou a starostlivosťou o dcérou nijako nepomáhal v minulosti, a ani v súčasnosti nepomáha. Navrhovateľ, už pol roka po narodení dcéry, si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. V roku 1998, kedy bolo ich manželstvo rozvedené, navrhovateľ požiadal súd o stanovenie výživného v sume 750,- SK, voči čomu sa odvolala. Súd mu po odvolaní stanovil sumu 1.500,- SK. V roku 1999 bola nútená podať na navrhovateľa trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy, nakoľko mal dlh na výživnom, ten dorovnal v roku 2001. Navrhovateľ neskôr odišiel do zahraničia, výživné následne plnil prostredníctvom svojej matky, avšak približne s polročným omeškaním, a vždy na základe jej telefonického urgovania u matky navrhovateľa. Ďalej uviedla, že po nástupe dcéry na strednú školu, požiadala súd o zvýšenie výživného. Súd zvýšil výživné na sumu 160,- € mesačne. Navrhovateľ následne úplne prestal uhrádzať výživné. Jeho dlh na výživnom k 30.11.2016 je 13.200,- €. V rámci vymáhania stanoveného výživného požiadala Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu deti a mládeže o pomoc pri jeho hľadaní, nakoľko sa zdržiaval v USA, no nevypátrali ho, avšak po druhom požiadaní o pomoc v roku 2012 ho vypátrali a deportovali na územie SR, nakoľko bol trestne stíhaný z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti voči dcére. V roku 2010

podala návrh na vykonanie exekúcie, avšak bezúspešne a trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy. Navrhovateľ bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy k trestu odňatia slobody na 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky. V roku 2014 podala trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy opäť, nakoľko navrhovateľ nezačal na dcéru prispievať, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov. Navrhovateľ neuhrádzal výživné, ani v čase, keď bol zamestnaný. Navrhovateľ platí nájom na byt v centre mesta a výdavky na živobytie dcéry neuhrádza. Tento stav pretrváva do súčasnosti. Dcéra je v 2. ročníku vysokej školy, čím sa jej náklady zvýšili. Jej príjem je 1.000,- € mesačne, pričom má vyživovaciu povinnosť ešte k maloletému synovi nar. 09.02.2004.

9. Dňa 21.03.2017 sa konalo pojednávanie, na ktorom predstúpil navrhovateľ, ktorý krátkou cestou založil do súdneho spisu pozvánku na kurz inštruktora prvej pomoci zo dňa 27.-28. januára 2017, ktorého sa mal zúčastniť, avšak toto školenie bolo preložené na apríl. Zároveň krátkou cestou do spisu založil ponuky práce uverejnené na portáli profesia.sk a potvrdenie reakcie na ponuky. Navrhovateľ uviedol, že je momentálne nezamestnaný, a nezamestnal sa z dôvodu, že si hľadá adekvátnu prácu v rámci jeho vzdelania, čím aj očakáva adekvátnu výplatu, a na základe toho je potom ochotný vyriešiť jeho výživné voči dcére. Ďalej uviedol, že momentálne má rozbehnutých viac pohovorov a čaká, že ho pozvú na pohovory, ako aj na rozhodnutia ohľadne prijatia do zamestnania. Očakáva kladné vyjadrenie. Navrhovateľ na otázku súdu, prečo sa nezamestná ako lekár niekde na Slovensku, keďže na Slovensku chýbajú lekári a prichádzajú na Slovensku lekári z Ukrajiny, uviedol, že na Slovensku nepracoval ako lekár počas posledných troch rokov, nespĺňam podmienky nástupu do práce ako lekár, keďže je vyradený z lekárskej komory. Na otázku súdu, či má atestáciu, uviedol, že atestáciu nemám, pretože si ju nestihol urobiť. Predstúpila právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorá uviedla, že sú si vedomí, že vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosť, zároveň predpokladajú, že klient bude zamestnaný v priebehu apríla, na základe toho bude hradiť výživné, pričom má záujem uhradiť dlžné výživné, avšak vzhľadom na jeho súčasnú finančnú situáciu ho uhradiť nevie. Predstúpila odporkyňa, ktorá uviedla, že navrhovateľ nikdy nejavil záujem o jej osobu, nikdy sa s ním nestretla osamote. Momentálne je študentkou 2. ročníka I. X. S. N.. Čo sa týka výživného, nemá vedomosť, či toto výživné platila jej stará mama, resp. navrhovateľova matka. Odporkyňa starú mamu naposledy videla približne pred piatimi rokmi. Stará mama z otcovej strany nejaví žiaden záujem sa s ňou stretnúť. Predstúpila splnomocnená zástupkyňa odporkyne, ktorá uviedla, že vzhľadom na to, že navrhovateľ znovu neplatí výživné, chce podať trestné oznámenie spolu s dcérou na zaostalé výživné. Výživné na maloletú v tom čase, platila matka navrhovateľa, avšak keď došlo k zvýšeniu výživného, toto prestala platiť. Ďalej uviedla, že v kontakte s matkou navrhovateľa bola len v istom čase, keď ju požiadala o stretnutie s vnučkou alebo, keď ju urgovala, aby uhradili výživné. Navrhovateľ nemá problém opätovne ísť do väzenia pre neplatenie výživného, pretože jeho rodina finančné zdroje má, ale nepomohla mu. Byt, v ktorom býva navrhovateľ, je vlastníctvom rodiny navrhovateľa. Rodina navrhovateľa peniaze na platenie dlžného výživného má.

10. Dňa 25.05.2017 sa konalo pojednávanie, na ktorom predstúpil navrhovateľ, ktorý uviedol, že sa mu ešte nepodarilo zamestnať na trvalý pracovný pomer, o čo sa stále neustále snaží. Má rozpracované pohovory do zamestnania, ktorých výsledok bude v blízkom časovom horizonte. Na základe toho, že ešte nemá prácu, je dosť frustrovaný, a preto si hľadá aj robotu neadekvátnu jeho vzdelaniu, aby mohol platiť na dcéru výživné. Na otázku súdu, či platí momentálne výživné na dcéru uviedol, že sa o to snaží, zaplatil to čo sa dalo, zaplatil 700,- €, ktoré mal ako nedoplatok na výživnom pre dcéru, a tento mesiac doplatí 210,- eur, v čom je zahrnutý aj tento mesiac platenia výživného. Na otázku súdu, odkiaľ mal peniaze uviedol, že z príležitostnej práce, ktorú mal možnosť vykonávať, čo svedčí o tom, že pracovať chce. Na otázku súdu, aká to bola práce uviedol, že pomocné práce v záhrade. Predstúpila právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorá uviedla, že v mesiaci marec 2017 bolo uhradené 50,- €, v mesiaci máj 2017 bolo uhradené 700,- €, o čom zakladajú do súdneho spisu i doklad, tieto dve sumy prestavujú zaostalé výživné. Zároveň do spisu zakladajú potvrdenie zo dňa 22. 03. 2017 a zo dňa 15. 03. 2017, že uchádzač nebol prijatý do zamestnania, ide o spoločnosť D. Z., Z..F..P.. a V. B. D. Z. Z., Z..F..P.. Ďalej uviedla, že vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou, avšak vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu, navrhovateľ nevie hradiť výživné v sume 160,- € mesačne. Predstúpila splnomocnená zástupkyňa odporkyne, ktorá uviedla, že podala trestné oznámenie za zanedbané výživné od návratu z väzenia. To výživné, ktoré sporadicky dcéra dostáva, je zaostalé

výživné, čiže momentálne navrhovateľ neplatí žiadne výživné. Ďalej uviedla, že trvá na výške výživného, a v blízkej budúcnosti podá návrh na zvýšenie výživného, nakoľko bolo výživné stanovené počas stredoškolského štúdia, a toho času dcéra študuje na vysokej škole.

11. Podľa § 157 rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa § 62 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 01. 4. 2005, ďalej len "ZR"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 78 odsek 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

14. Podľa § 78 odsek 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa (otca) na zníženie výživného nie je opodstatnený. Súd mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 7 rokov, keďže výživné bolo vo vzťahu k odporkyni určené naposledy rozsudkom zo dňa 20.05.2010 a od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporkyne, ktorá v tom čase študovala na základnej škole a bola maloletá, táto sa stala plnoletou a začala študovať na vysokej škole, v súčasnosti je v 2. ročníku.

16. Pri znížení výživného je potrebné porovnanie zmeny pomerov na strane rodičov a detí od poslednej úpravy výživného, t.j. od roku 2010. Porovnávajúc zmenu pomerov je nevyhnutné konštatovať, že na strane odporkyne došlo ku zmene pomerov podstatným zvýšením výdavkov v súvislosti s prirodzeným rastom odporkyne a jej dospievaním, ako aj so zmenou školy. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bola odporkyňa žiačkou základnej školy, v súčasnosti navštevuje 2. ročník vysokej školy.

17. Pri porovnaní zmeny pomerov na strane rodičov je potrebné uviesť, že ich osobný stav sa nezmenil, ani jednému z rodičov nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Porovnávajúc príjem oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v súčasnom období je nesporné, že matke odporkyni sa príjem zvýšil len v minimálnom rozsahu. Pokiaľ ide o navrhovateľa (otca), súd v čase poslednej úpravy výživného, vychádzal z jeho profesie (lekár) a z možného ocenenia, aké by dosahoval, pokiaľ by túto profesiu vykonával.

18. V súčasnosti je navrhovateľ dobrovoľne nezamestnaný (ako sám uviedol, nezamestnal sa z dôvodu, že si hľadá adekvátnu prácu v rámci jeho vzdelania, čím aj očakáva adekvátnu výplatu), ktorú skutočnosť súd hodnotí ako dobrovoľné sa vzdanie príjmu. Je preto nevyhnutné konštatovať, že navrhovateľ má povinnosť zabezpečiť si príjem, z ktorého bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Navrhovateľ nemá ani vážne zdravotné problémy, tak mu nič nebráni vlastnou prácou zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na plnenie si vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ môže získať príjem na základe brigád a podobne, kým si nájde adekvátnu prácu v rámci jeho vzdelania. Hlavné mesto Slovenskej republiky poskytuje dostatočné množstvo pracovných príležitostí. Navrhovateľ súdu nepredložil ani hodnoverné doklady o tom, že si vôbec hľadá zamestnanie. Súd správanie navrhovateľa považuje za účelové a v rozpore so zásadami zákona o rodine. Ten, kto má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu, je povinný plniť si túto podľa svojich schopností a možností. Muž so vzdelaním, má podľa názoru súdu možnosť zamestnať sa.

19. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadňuje majetkové pomery rodičov, ich príjem, ako i reálne možnosti pri dosahovaní určitej výšky príjmu. Pri určovaní výšky výživného súd neberie ohľad iba na skutočné príjmy rodičov, ale berie do úvahy aj zárobkové možnosti každého z rodičov ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Rovnako súd pri určovaní výšky výživného berie do úvahy celkové majetkové pomery rodičov, teda či disponujú majetkom, ktorý im umožňuje platiť výživné v stanovenej výške (úspory, poistky, hnuteľný a nehnuteľný majetok).

20. Zároveň vzal do úvahy súd aj tú skutočnosť, že aj matka odporkyne je podľa svojich možností tiež povinná prispievať výživným, pričom túto povinnosť si táto dlhodobo a riadne plní a hradí všetky výdavky odporkyne.

21. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti súd vychádzal aj z potrieb odporkyne, ktoré počas štúdia na vysokej škole sú dané najmä výdavkami spojenými so zabezpečením nevyhnutnej miery základných životných potrieb (strava, oblečenie, bývanie), ďalej výdavkami na štúdium (školské pomôcky, MHD) a minimálnym vreckovým. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti súd musí prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie odôvodnených potrieb oprávneného, ale aj schopností a možnosti povinného rodiča. Súd sa preto okrem zisťovania schopností a možností navrhovateľa zaoberal i otázkou odôvodnenosti potrieb odporkyne, na ktorých sa má navrhovateľ výživným podieľať. Rodičia zodpovedajú za všestranný duševný aj telesný rozvoj svojich detí, z čoho im plynie povinnosť dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy v takom odbore, pre ktoré má schopnosti a nadanie, a ktoré mu zabezpečí možnosť uplatniť sa. Štúdiom na vysokej škole odporkyňa nepochybne môže dosiahnuť lepšie uplatnenie a schopnosť samostatne sa živiť po skončení štúdia.

22. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na existujúce pomery na strane odporkyne, ktorá riadne študuje dennou formou na vysokej škole, pričom v súčasnosti nie je schopná sa živiť sama, súd má za to, že navrhovateľ má možnosť prispievať odporkyni na úhradu jej odôvodnených potrieb výživným v súdom stanovenej výške. Výška pôvodne súdom stanoveného výživného zároveň zodpovedá potrebám odporkyne, pričom súd má za to, že na strane odporkyne od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov a neexistuje žiaden dôvod na znižovanie výživného vzhľadom na potreby odporkyne, ktoré sa od posledného rozhodnutia súdu podstatne zmenili a narástli.

23. Súd má tak za to, že aktuálna výška výživného, určená posledným rozhodnutím súdu o výživnom na odporkyňu zohľadňuje možnosti otca. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že podmienky na zníženie výživného nie sú splnené a návrh otca zamietol.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 25. O trovách konania súd rozhodol tak, že hoci bola odporkyňa v konaní úspešná, nárok na náhradu trov konania jej súd nepriznal, nakoľko odporkyni v priebehu konania žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.).