Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-349-2016.pdf
PDF · 101.26 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/349/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobkyne - Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, v zastúpení Allianz- Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: W. C., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX R., v zastúpení právne - JUDr. Ferdinand Klinovský, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie W. XX, XXX XX A. J., o zaplatenie 37.856,52 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 3C/4/2012-314 zo dňa 18.2.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil odporcovi (ďalej „len žalovaný“) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (ďalej len žalobkyňa) sumu 37.856,52 eur spolu s úrokom z omeškania, vo výške 9,50% ročne zo sumy 14.477,50 eur od 15.8.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 8.224,25 eur od 30.7.2012 do zaplatenia, vo výške 5,50% ročne zo sumy 8.311,95 eur od 13.9.2013 do zaplatenia, vo výške 5,15% ročne zo sumy 6.842,82 eur od 8.10.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I). Rozhodovanie o trovách konania vyhradil súd v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II).
2. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu 15.8.2011 po pripustení jej zmeny uznesením č.k. 3C/4/2012-218 zo dňa 17.10.2014, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 37.856,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 14.477,50 eur od 15.8.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 8.224,25 eur od 30.7.2012 do zaplatenia, vo výške 5,50% ročne zo sumy 8.311,95 eur od 13.9.2013 do zaplatenia, vo výške 5,15% ročne zo sumy 6.842,82 eur od 8.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Finančné plnenie žalobkyňa požaduje od žalovaného titulom regresných náhrad poistných plnení vyplatených Sociálnou poisťovňou za invalidné dôchodky poškodenému v období od októbra 2007 do októbra 2013 a titulom náhrad za stratu na zárobku po skončení PN pri invalidite, vyplatené poškodenému K. W. za obdobie od septembra 2008 do augusta 2014 za poistnú udalosť zo dňa 17.3.1998, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia poškodeného W. pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný. R. uplatnený žalobou vychádzajúci z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v aplikácii s § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 423/1991 Zb. vyhodnotil prvoinštančný súd za dôvodný čo do žalovanej istiny, ako aj jej príslušenstva.
3. Súd mal preukázané z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1T/37/1998 zo dňa 23.9.1998 (právoplatný 25.9.1998), že žalovaný bol právoplatne uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví
a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, nakoľko dňa 17.3.1998 okolo 5:30 h. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda 105 ŠPZ: POD 66-20 po ceste č. I/59 v obci Podbiel, následkom požitia alkoholických nápojov nezvládol vedenie vozidla, narazil do oplotenia kostola a následne zrazil chodca K. W., nar. XX.X.XXXX, čím mu spôsobil zranenie zlomeniu spodiny lebečnej, ťažké pohmoždenie mozgovej tkáne, zlomenie kostí pravého predkolenia, zlomeniu ľavej kľúčovej kosti, vnútorné odlomenie ľavej ramennej kosti, zlomeninu 6 rebra vľavo, mnohopočetné odreniny a pohmoždeniny po celom tele s trvalou plnou invaliditou - plne odkázaného na pomoc druhých, žalovaný pritom v čase nehody podľa prepočtu znalca z Ústavu súdneho lekárstva mal 2,2 promile alkoholu v krvi a takto konal aj napriek tomu, že bol rozhodnutím veliteľa Vojenského útvaru 4558 Lešť zo dňa 3.5.1996 postihnutý za priestupok podľa § 30 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/90 Zb.
4. Keďže dokazovanie preukázalo, že žalovaný v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, žalobcovi v zmysle § 11 ods. 1 písm. a ) Vyhl. č. 423/1991 Zb. vznikol nárok voči žalovanému na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil. Poisťovňa z dôvodov vzniknutej škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, vyplatila poškodenému za poškodenie jeho zdravia finančné plnenie 37.856,52 eur titulom dávok z dôchodkové poistenia formou invalidného dôchodku a takisto dávky v zmysle § 447 Občianskeho zákonníka. Dávky nemajú charakter jednorazových dávok, vyplácajú sa každomesačne. Tieto plnenia boli vyplatené postupne od 23.9.2008, následne aj právo na ich náhradu vzniklo postupne od 23.9.2008. Žalobkyňa si neuplatnila právo na náhradu vyplateného poistného plnenia za obdobie pred 23.9.2008, nič jej však nebránilo v tom podľa názoru súdu, aby si nárok uplatnila od 23.9.2008, kedy poškodenému bola vyplatená prvá suma - náhrada za stratu na zárobku dňa 23.9.2008 a keďže žalobu podala u súdu 15.8.2011, stalo sa tak u žalovanej istiny a jej príslušenstva v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe. Žalovaný vo svojej obrane nenamietal ani základ, ani výšku nároku, ani dôvod ich vyplatenia poškodenému, ani okolnosť následnej refundácie vyplatených dávok žalobkyňou titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.
5. Žalovaný voči uplatnenému nároku žalobkyne sa bránil tým, že tento je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa uplatňuje poistné plnenie voči nemu 13 rokov po poistnej udalosti, takýto výkon práva žalobkyne je podľa žalovaného v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Túto obranu žalovaného prvostupňový súd vyhodnotil za nedôvodnú. Poukázal na to, že dopravnou nehodou spôsobenou žalovaným a navyše pod vplyvom alkoholu došlo k trvalému poškodeniu zdravia s následkom invalidity M. W., vzniklo poškodenému právo na výplatu dávok z dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku a takisto právo na dávky podľa § 447 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nárok je osobitným priamym nárokom poisťovne proti poistenému (škodcovi) na základe poistného vzťahu upraveného v § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb., nejedná sa o nárok na náhradu škody, pri ktorom by súd mohol využívať moderačné právo. Súd poukazuje na účel tzv. postihového práva poisťovateľa s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorým je primárne pôsobiť preventívne vo vzťahu k poistenému pri dodržiavaní jeho zákonných povinností, sekundárne sankcionovať poisteného za to, že nehodu spôsobil pod vplyvom alkoholu. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, že uplatnenie postihového práva poisťovateľom voči žalovanému je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak, práve správanie sa žalovaného spočívajúce vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, keď mu bolo namerané 2,2 promile alkoholu v krvi, je v príkrom rozpore nie len s jeho základnými povinnosťami, ale aj s dobrými mravmi. V súdenej veci neexistujú okolností, ktoré by odôvodňovali posúdenie uplatnenie si práva a postihu za rozporné s dobrými mravmi. Žalobca si zákonný právny nárok uplatnil, pri jeho uplatnení nepostupoval nepoctivo, šikanózne zneužívajúc svoje právo postihu voči žalovanému a ani inak nenarúšal rovnosť účastníkov občianskoprávneho vzťahu. Naopak porušenie povinnosti na strane žalovaného je prvotnou príčinou vzniku práva žalobkyne na postih, žalovaný sa takémuto postihu mohol jednoducho vyhnúť tým, že by si riadne plnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti a neviedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Súd poznamenal, že žalobkyňa voči žalovanému vôbec neuplatňovala nároky za obdobie do 23.9.2008, teda spätné pohľadávky za obdobie od 17.3.1998 do 23.9.2008, stalo sa tak aj z toho dôvodu, že tie boli premlčané.
6. Súd uzavrel, že žalobkyni vznikol nárok nielen na žalovanú istinu ale aj jej príslušenstva - úrok z omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhal sa zrušenia rozsudku, vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tak, ako v konaní pred súdom prvej
inštancie, aj v odvolaní argumentuje tým, že nárok uplatnený v súdnom konaní je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 88 uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 6-7, ročník 1998, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné v medziach zákona vždy aplikovať na základe voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť podložená dôkladnými skutkovými zisteniami a súčasne musí presvedčivo dokladať, že tieto zistenia dovoľujú urobiť v konkrétnom prípade závery o súlade či nesúlade daného výkonu práva s dobrými mravmi.
8. Odvolateľ vytýka súdu, že uplatnený nárok žalobkyne na náhradu vyplateného poistného plnenia súvisiaci s dopravnou nehodou, ktorá sa stala pred 17 rokmi, nepovažoval za nárok v rozpore s dobrými mravmi. Vo veci konal a rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia opätovne nie je zrejmé, aké právne úvahy viedli súd k takémuto konštatovaniu. Súd neaplikoval príslušnú právnu normu týkajúcu sa dobrých mravov uvedených v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka na tento posudzovaný prípad. Písomné vyhotovenie rozsudku podľa názoru odvolateľa nie je vyargumentované dostatočne. Súd svoje závery riadne neodôvodnil, jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Napriek záverom Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 10Co/254/2015 z 30.11.2015 o uložení povinnosti prvoinštančnému súdu riadne sa vysporiadať s otázkou, či je/nie je uplatnený nárok v rozpore s dobrými mravmi, v odôvodnení napadnutého rozsudku odpoveď na túto otázku absentuje. Skutočnosť, že uplatnený nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi, prečo, z akých dôvodov - pritom otázku rozporu s dobrými mravmi odvolateľ viaže k inej skutkovej okolnosti, než je používanie alkoholických nápojov ním
- v napadnutom rozsudku súd nezodpovedal, táto otázka v rozhodnutí súdu je vyargumentovaná len strohým opísaním nároku žalobcu a skutočnostiam viažucim sa k vzniku škodovej udalosti. Pri posúdení, či konanie účastníka právneho vzťahu je v súlade, alebo v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neustanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať; vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy súdu, ktorá musí byť podložená dôkladnými skutkovými zisteniami a súčasne musí presvedčivo dokladať, že tieto zistenia súdu dovoľujú urobiť v konkrétnom prípade záver o súlade či nesúlade daného výkonu práva s dobrými mravmi. Podľa názoru odvolateľa o porušenie dobrých mravov môže ísť aj v prípade, že nie je porušený žiadny konkrétny právny predpis, avšak s ohľadom na všetky okolnosti prípadu je zrejmé, že právny úkon žalobcu proti nemu je v zásade v rozpore so základnými zásadami a princípmi, na ktorých pozitívne právo spočíva.
9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie pre vecnú správnosť. Ona už opakovane k obrane žalovaného v odvolaním namietanej otázke zaujala svoje stanovisko tak ústne do zápisnice na pojednávaní, ako aj vo svojich písomných podaniach, na ktoré v celom rozsahu odkazuje. Podľa žalobkyne postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov ako dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanujúci výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa tak vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkov v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania. Jeho nárok je osobitným priamym nárokom poisťovne proti poistenému (škodcovi) a to na základe poistného vzťahu upraveného v § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa si uplatnila zákonný právny nárok, pri jeho uplatnení nepostupovala inak nepoctivo šikanózne, zneužívajúc svoje právo postihu voči žalovanému, či inak narúšal rovnosť účastníkov občianskoprávneho vzťahu. V uplatnení postihu žalobcom v danej výške nie je žiadny úmysel poškodiť druhého účastníka zmluvného vzťahu, či domáhať sa voči nemu morálne neakceptovateľného práva. Zákon priznáva právo žalobkyne na postih až do výšky vyplateného poistného plnenia. Práve naopak, správanie sa žalovaného spočívajúce vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu je v príkrom rozpore nielen s jeho základnými povinnosťami, ale aj s dobrými mravmi. Žalovaným akcentovaná skutočnosť, že žalobkyňa iniciovala súdne konanie až s časovým odstupom, je v zmysle tohto ustanovenia celkom neopodstatnená.
10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016, ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 379, § 380 Civilného sporového poriadku a aplikáciou postupu podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Nebolo v konaní sporné, že žalovaný zavineným konaním, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu (v krvi mal namerané 2,2 promile alkoholu) spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia K. W.. Táto poistná udalosť zároveň nehoda sa stala 17.3.1998. Zavinené protiprávne konanie žalovaného bolo konštatované aj v rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1T 37/1998 zo dňa 23.9.1998, ktorým žalovaný bol právoplatne uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, v nadväznosti na udalosť, ku ktorej došlo 17.3.1998. Nebolo v konaní sporné ani to, že žalobkyňa titulom poistenia zákonnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplatila (refundovala) Sociálnej poisťovni vyplatené dávky invalidného dôchodku a náhrady straty na zárobku pri invalidite (§ 447 Občianskeho zákonníka) a nebolo sporné ani to, že práve uvedené nároky uplatňuje žalobkyňa voči žalovanému s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 423/1991 Zb. V prvostupňovom konaní žalovaný uznal peňažný nárok čo do základu a čo do výšky, jeho podstatná obrana voči nároku sa opierala o tú argumentáciu, že uplatnený nárok po uplynutí značného časového odstupu od poistnej udalosti (udalosť v roku 1998, žaloba u súdu podaná v roku 2011 ) hodnotí žalovaný - odvolateľ za výkon práva, ktorý je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
12. V písomnom odôvodnení rozhodnutia okresný súd vyargumentoval podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne jasne, z akého dôvodu neakceptoval obranu žalovaného, prečo nepovažoval uplatnenie nároku žalobkyne (po značnom odstupe od poistnej udalosti) za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Kým v poradí prvom rozsudku okresný súd túto otázku vôbec nerozoberal, vôbec nezodpovedal, v tomto druhom aktuálne odvolaním napadnutom rozsudku prvostupňový súd dal odpovede na podstatné otázky, ktoré ho viedli k neakceptovaniu argumentácií žalovaného v dotknutej otázke. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s názorom súdu prvej inštancie, že výkon práva žalobkyne spočívajúci v uplatnení žalovaného nároku po značnom časovom odstupe od vzniku poistnej udalosti nemožno považovať za výkon práva voči žalovanému v rozpore s dobrými mravmi z pohľadu ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa voči žalovanému uplatnila u súdu pohľadávku nepremlčanú, pohľadávku, ktorej základ a dôvod, ale aj výšku žalovaný v konaní uznal, nespochybňoval. Nárok žalobkyne vychádza z právneho predpisu lex specialis, z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Z.z., v zmysle ktorej poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo. V predmetnom ustanovení je zakotvený tzv. regresný nárok poisťovne voči škodcovi, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja. Podstata žalovaného nároku spočíva v práve základnom význame postihového práva poisťovne dané v § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Žalovaný zavineným konaním v roku 1998 spôsobil škodu na zdraví inému, škodu pritom spôsobil pod vplyvom alkoholu. Na jednej strane sa žalovaný odvoláva aplikácie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na tom základe zamietnutia žaloby, avšak sám konal v rozpore s právom a jeho zavinené konanie vyvolalo dôsledok spočívajúci v závažnom poškodení zdravia inému, ktorému bola poskytnutá náhrada škody na zdraví za žalovaného. Postihové právo žalobkyne voči žalovanému sa viaže k jeho zavinenému konaniu a to, že motorové vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu ( 2,2 promile alkoholu v krvi ) a v takomto stave inému spôsobil škodu na zdraví. Keby žalovaný sám konal v súlade s právom, k poškodeniu zdravia iného by nemuselo dôjsť. Prípadne ak by motorovým vozidlom spôsobil škodu inému na zdraví bez požitia alkoholických nápojov postihové právo poisťovne voči nemu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ označenej vyhlášky dané nebolo.
13. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkon práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnych situácií, zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, v súlade so
všeobecnými morálnymi princípmi demokratickej spoločnosti. Súdna prax za dobré mravy pokladá súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujúcu podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Otázku, či určitý výkon práva je podľa zistených skutkových okolností v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nutné posudzovať v každej právnej veci individuálne.
14. Prvoinštančný súd pri hodnotení otázky, či je namietaný výkon práva žalobkyne v rozpore/nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zohľadnil individuálne hľadisko pri vecnom hodnotení obrany žalovaného. Žalobou uplatnený nárok má jednoznačne svoj základ a svoju podstatu v tom, že samotný žalovaný konal v rozpore s právom, konal v rozpore nielen so základnými zásadami a pravidlami ľudskej slušnosti a všeobecne uznávanými morálnymi zásadami spoločnosti, ale konal aj ako vodič motorového vozidla v rozpore so zákonom, keď pod vplyvom alkoholu viedol motorové vozidlo, ktorým spôsobil nehodu, pri ktorej došlo k trvalému a vážnemu poškodeniu zdravia iného a práve toto jeho protiprávne zavinené konanie je základnou podstatou aj žalobou uplatneného nároku voči nemu, teda výkonu práva žalobkyne vychádzajúceho z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/. Vyhlášky č. 423/1991 Zb. Nebyť protiprávneho konania žalovaného, ani nárok uplatnený voči žalovanému podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky nemá svoje opodstatnenie. Žalobkyňa voči žalovanej neuplatňuje nárok prekludovaný ani nárok premlčaný, voči žalovanému šikanózne nepostupuje o to viac, že za neho plnila aj v období pred r. 2008 titulom poistenia jeho zodpovednosti za škodu, avšak regresný nárok voči žalovanému žalobkyňa za uvedené obdobie neuplatňovala. Pre žalovaného ani podanie žaloby v súdenej veci nemôže byť „prekvapením“, prípadne prostriedkom narušenia jeho právnej istoty, keďže žalovaný sám si je veľmi dobre vedomý, že zavineným konaním v minulosti spôsobil škodu inému a za neho poistné plnenie (vrátane refundácie jednotlivých peňažných nárokov) realizuje poisťovňa titulom zákonného poistenia jeho zodpovednosti za škodu. Napokon sám žalovaný konal nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale konal v rozpore s právom, z tohto dôvodu nemožno mu priznať hmotnoprávny dopad ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na tomto základe žalobkyni nepriznať žalovaný nárok.
15. Podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP krajský súd priznal žalobkyni nárok voči žalovanému na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Vychádzal z princípu úspechu/neúspechu, žalobkyňa - procesne úspešná strana sporu v odvolacom konaní má nárok voči neúspešnej strane
- žalovanému na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O nároku na náhradu trov, ktoré vznikli v predchádzajúcich štádiách konania rozhodne súd prvej inštancie, ktorý napokon rozhodovanie v tejto otázke vyhradil na samostatné rozhodnutie do 30 dní po právoplatnosti rozsudku (takýto procesný postup je akceptovateľný z pohľadu procesného ustanovenia platného a účinného v dobe vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia).
16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.