Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/171/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. M.Á., Š. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpený JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovanému: J. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. M., t.č. bytom F. XX, A., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Evou Dorociakovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 351 189, v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky 1.536,77 eur a o zaplatenie zmluvnej pokuty, t a k t o

rozhodol:

Žaloba o zaplatenie peňažnej pohľadávky 1.536,77 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 06. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 07. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 08. 2012 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 223,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 223,24 eur od 20. 07. 2015 do zaplatenia s a z a m i e t a . Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 22. 05. 2015 doplnenou podaním doručeným súdu dňa 25. 05. 2015 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.536,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 06. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 07. 2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 08. 2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23. 05. 2012 uzatvoril žalobca v právnom postavení veriteľa so žalovaným v právnom postavení dlžníka Zmluvu o pôžičke v písomnej forme, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažnej pôžičky vo výške 42.000 CZK, t.j. 1.536,77 eur. Predmetná peňažná pôžička bola zmluvnými stranami dojednaná ako bezúročná. Podľa dojednaní zmluvy o pôžičke sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi peňažnú pôžičku v troch splátkach po 14.000 CZK, t.j. 512,25 eur splatných ku 20. 06. 2012, 20. 07. 2012 a ku dňu 20. 08. 2012. Žalovaný svoj záväzok nesplnil a to ani čiastočne.

2. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 20. 07. 2015 doplnenú podaním doručeným súdu dňa 21. 07. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.232,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.232,41 eur od 20. 07. 2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 05. 2012, ktorú uzatvoril žalobca v právnom postavení veriteľa so žalovaným v právnom postavení dlžníka sa zmluvnú strany dojednali, že pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,20 % denne za každý deň z omeškania z každej jednotlivej splátky. Žalovanú sumu 2.232,41 eur tvorí zmluvná pokuta vo výške 1.132,25 eur vyčíslená za obdobie od 21. 07. 2012 do 20. 07. 2015 zo sumy 517,48 eur a zmluvná

pokuta vo výške 1.100,16 eur vyčíslená za obdobie 21. 08. 2012 do 20. 07. 2015 zo sumy 517,48 eur. Veci bola pridelená spisová značka 6C/222/2015.

3. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 6C/222/2015-36 zo dňa 13. 11. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. 11. 2015, spojil na spoločné konanie vec vedenú pod sp. zn. 4C/171/2015 s vedou vedenou pod sp. zn. 6C/222/2015 (v zmysle vtedy platného ustanovenia § 112 ods. 1 O.s.p.) s tým, že obidve spojené veci sa budú ďalej prejednávať pod sp. zn. 4C/171/2015.

4. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 4C/171/2015-116 zo dňa 13. 09. 2016 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.536,77 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 06. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 07. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 08. 2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 223,24 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 223,24 eur od 20. 07. 2015 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, ktorý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 1.536,77 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 06. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 07. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 08. 2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 223,24 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 223,24 eur od 20. 07. 2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/398/2016-158 zo dňa 31. 01. 2017 a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je dostatočne zrejmé, či žalobca, ktorý mal mať bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke spočívajúcu v dohode o odovzdaní peňazí tvoriacich predmet pôžičky a žalovaný pôžičku nevrátil, toto celkom preukázal. Za stavu preukázania dohody o poskytnutí peňazí bolo potrebné sa jednoznačne vysporiadať aj s tým, či v danom prípade skutočne došlo k odovzdaniu peňazí žalobcom žalovanému, ktorú skutočnosť tento v konaní pred súdom ako i v odvolacom konaní popieral. Vzhľadom na to, bolo na žalobcovi, aby uvedené aj dôkazmi preukázal. Súd preto v odôvodnení rozhodnutia mal uviesť, či tvrdenia žalobcu o skutočnom odovzdaní peňazí súd podopreté dôkazmi, ktorými, resp. z ktorých dôkazov čo konkrétne rozhodujúce priamo, či nepriamo v jeho prospech vyplýva. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vec prejednať a rozhodnúť rešpektujúc ustanovenia a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 tak, aby bolo preskúmateľné ohľadom prevzatia peňažnej sumy završujúceho proces vzniku zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu.

5. Právny zástupca žalobcu vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v písomnej forme a že došlo reálne k odovzdaniu peňazí. Žalobca ukončil živnostenskú činnosť na území ČR dňa 15. 08. 2012. Odkiaľ by jeho klient mal vedomosť o tom, že žalovaný má dediť, keby ho nevyzýval na vrátenie dlžnej sumy ? Ďalej uviedol, že svedkovia, ktorí boli vypočutí povedali, že žalovaný ich nemal z čoho vyplácať, že si požičiaval peniaze a jedným z týchto zdrojov bola aj pôžička od žalobcu. Ani z rozhodnutia súdu druhej inštancie nevyplýva, že by súd nemohol rozhodnúť na základe nepriamych dôkazov. Zo svedeckej výpovede M. B. vyplynulo, že svedok má vedomosť o pôžičkovom vzťahu, čo súvisí aj vecne, aj časovo. Nemá vedomosť o tom, či žalovaný rozmieňal alebo nerozmieňal bankovky, či ich potreboval na vyplácanie.

6. Žalobca trval na podanej žalobe. Uviedol, že so žalovaným spolupracoval a sprostredkovával mu v Liptovskom Mikuláši stavbárske práce. Žalovaný si od neho požičiaval aj peniaze, ktoré mu ale vrátil, a náradie. Pred májom roku 2012 sa poznali asi päť rokov. Žalovaný mu uviedol, že potrebuje financie na práce do ČR. On si zisťoval, či má platný živnostenský list. Zistil, že má pozastavenú živnosť, preto trval na tom, aby podpísali zmluvu o pôžičke. Zmluvu podpísali dňa 23. 05. 2012 uňho v byte, boli tam prítomní len oni dvaja. Zmluvu o pôžičke rukou napísal on, rukopis žalovaného je v texte „s obsahom súhlasím“ a takisto tu je jeho podpis. Českými korunami on disponoval, nakoľko jeho manželka bývala v Českej republike a on často chodil do zmenárne. Následne išli so žalovaným do stavebnín, nakoľko si potreboval nakúpiť náradie. Náradie bolo nakúpené na firmu, v ktorej on bol v tom čase konateľom. Toto náradie on zaplatil, požičal ho žalovanému, ktorý mu ale náradie vrátil. Peniaze mal doma, následne urobil službu pre žalovaného, keď jeho a ešte ďalších troch zamestnancov naložil v Liptovskom Kríži,

odviezol ich na Moravu. Následne potom komunikovali so žalovaným SMS správami, on ho ubezpečoval, že mu to vyplatí, keď bude dediť. Následne mu napísal SMS správu, že skončil v Liptovskom Mikuláši. Vie o tom, že žalovaný nevyplatil aj ďalších ľudí. On žiadnu prácu žalovanému v ČR nesprostredkoval. Nie je pravdou, že by mu žalovaný dal zmluvu, ktorú mal uzavretú s p. B.. Medzi nimi nebola dohoda, že si majú nechať nejakú províziu. On mu len sľúbil, že má v ČR nejaké kontakty, ktoré mu môže poskytnúť. Bankovky boli v nominálnej hodnote 1.000 CZK, 500 CZK. Pre odstup času si už nevie spomenúť, či išli najprv po chlapov do Kríža alebo do stavebnín alebo naopak.

7. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Oni rozporujú žalobu čo do dôvodu, aj výšky uplatnenej pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičke. Majú za to, že k poskytnutiu finančných prostriedkov nikdy nedošlo. V zmysle konštantnej judikatúry je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou a k jej uzavretiu zákon vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k odovzdaniu peňažných prostriedkov nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z titulu zmluvy o pôžičke nevznikne. Majú za to, že povinnosťou žalobcu je uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke skutočne došlo, nakoľko žalovaný rozporuje skutočné odovzdanie peňažných prostriedkov. Žalovaný mal vykonávať práce pre p. B., resp. jeho firmu. Práce mali byť vykonávané v rozpätí troch mesiacov. Zmluva o pôžičke je zastretý právny úkon určitej zmluvy o sprostredkovaní, z ktorej mala byť vyplatená provízia v prospech žalobcu 42.000 CZK ako provízia za sprostredkovateľskú činnosť. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty, majú za to, že jej výška je neprimerane vysoká k výške zabezpečenej pohľadávky, preto žiadajú, aby súd využil moderačné právo a pokutu primerane znížil. Poukazujú na rozpor medzi výpoveďou žalobcu a vykonaným dokazovaním. Ďalej uviedla, že ani zo svedeckej výpovede M. B. nevyplynulo, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, na základe tejto konkrétnej zmluvy o pôžičke, keďže ju žalobca vo svojej výpovedi dňa 25. 02. 2016 uvádzal, že požičiaval žalovanému peniaze, aj náradie, ale tieto mu vrátil. Ak aj svedok tvrdil, že mali mať strany sporu uzavretú nejakú zmluvu o pôžičke, nemusela to byť tá, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. Zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Majú na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálne odovzdanie finančných prostriedkov.

8. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že list vypísal žalobca, on ho podpísal, pretože bol blbý, bolo to podpisované pri dome žalobcu v aute na Rachmaninovom námestí. V aute boli prítomní traja chlapi z Kríža: M. O. a jeho dvaja synovia M. a L.. Žalobca to písal v aute, O. sedeli vzadu v aute, ešte sa ho pýtali, čo to vlastne podpisuje. Povedal im, že podpisuje to, že žalobca bude mať zisk 42.000 CZK, ktoré má od neho dostať na zákazke zo zisku, ktorý mali zarobiť v Kopřivniciach. Žalobca v Kopřivniciach robiť nemal, on ho tam len odviezol. Žalobca mu dohodil V. B., mali dostávať 200 CZK na chlapa na hodinu, mal im vyplácať 120 CZK, zvyšok si mali oni so žalobcom podeliť fifty-fifty. Žalobca mu nedal ani cent, v aute mu neodovzdal žiadne peniaze. Po tom, ako podpísali zmluvu o pôžičke, išli do stavebnín. Žalobca na svoju firmu kupoval náradie, ktoré mu požičal. On mu ho vrátil. Ešte v Bytči na benzínke mu dal 50 eur, aby mal na cestu naspäť. 80 CZK, čo mali inkasovať na chlapa na hodinu, bolo na V. V. a na O. a na ich synov a naňho. So žalobcom sa chcel deliť preto, lebo bol blbý. On mal uzavretú zmluvu s p. B.. Keď odchádzali do Kopřivníc, tak túto zmluvu dal žalobcovi a zároveň aj čestné prehlásenie, ktoré tam mali zarobiť. Na každého chlapa dostal 200 CZK denne na robotu, na diéty. Pán B. mu to vyplácal hneď na druhý deň. Oni tam boli piati, každý deň im dával 1.000 CZK. Tých 200 CZK bolo len na stravu. Potom za vykonanú prácu mala byť vyplatená po mesiaci. A ich mzda bola 200 CZK na hodinu, provízia mala ísť zo mzdy. Je pravdou, že zdedil nejaké peniaze. Všetky peniaze, ktoré svedkom vyplácal, dostával od p. B., nie od žalobcu. Y. s nimi v aute nešiel. Y. prišiel o týždeň svojím autom a V. prišiel na druhý deň vlakom. Žalovaný po doručení rozhodnutia súdu druhej inštancie vo svojom písomnom prehlásení uviedol, že osobu menom M. B. nepozná, nikdy sa s ním nestretol a nikdy sa nezúčastnila táto osoba, či práve v Kopřivniciach alebo samotnej cesty do Kopřivníc. Žalobca mu nikdy žiadne finančné prostriedky neodovzdával.

9. Svedok V. V. uviedol, že žalobca je jeho kamarát. Žalovaný ho nahovoril na práce v Kopřivniciach. Jeho začiatkom mája roku 2012 žalovaný oslovil, či môže odcestovať s ním do Kopřivníc, išli tam autom, šoféroval žalobca, išiel s nimi p. Y. a žalovaný. Ešte sa ho žalovaný opýtal, či má nejaké peniaze, aby mali na stravu alebo na diéty. Ukázal mu, že má české koruny, české koruny mal v peňaženke, v aute boli oni štyria. Dohodli sa, že ich bude denne vyplácať na ruku 200 CZK ako diéty, čo sa stalo. Takisto sa dohodli, že po ukončení práce ich vyplatí, doposiaľ sa tak nestalo. Mal ich vyplácať 4 eur na hodinu. On tam bol 18 dní, keď sa vracal, nedali im ani peniaze na cestou domov. Žalobu na súd voči žalovanému nedával, nakoľko nemal žiaden doklad. On sa domnieva, že žalovaný mal peniaze od žalobcu. K tomu

záveru dospel z toho dôvodu, že ich tam žalobca zavážal. On nič nepočul v aute, že by to bolo aj povedané. Keď si dojednávali prácu na Podbrezinách, tak ich žalovaný ubezpečil, že bude mať české koruny. Prácu zohnal žalobca, takisto zohnal aj náradie, preto dal koruny žalovanému. Žalovaný už peniaze v aute mal. On nebol prítomný pri odovzdávaní peňazí medzi účastníkmi sporu. Teraz keď ho žalobca oslovil, či môže ísť svedčiť, mu povedal, že to boli jeho peniaze. Žalovaný sedel vpredu, otočil sa, ukázal im peňaženku, že tam má české koruny. Boli to väčšie bankovky, aký obnos tam bol, k tomu sa vyjadriť nevie.

10. Svedok M. Y. uviedol, že žalobca je jeho kamarát, žalovaného spoznal pred štyrmi rokmi, ktorý ho telefonicky oslovil, že mu môže zariadiť prácu v Kopřivnici pri zatepľovaní školy, oslovil ho niekedy v máji roku 2012. Ona tam bol asi týždeň, 8 dní, nebola mu vyplatená žiadna mzda. Pokiaľ sa týka diét, jeho chlapi dostávali asi 200 CZK na deň, on mal svoje peniaze. Ubytovanie im platil investor. Do Kopřivníc ich viezol žalobca, pretože on mal v tom čase pokazené auto. V aute boli on, účastníci sporu, p. V. a ešte M. E. z Beňadikovej. On sa žalovaného pýtal, či má peniaze, on im ukázal, boli to české koruny. Jemu žalobca, keď došli do Kopřivníc, že tie peniaze požičal žalovanému on. Im žalovaný nepovedal odkiaľ má peniaze. Čo mali medzi sebou, k tomu sa vyjadriť nevie, ani či z toho mali brať nejaké provízie. Pre žalovaného robili aj M. E. aj jeho syn a Ľ. M. z Kríža, ktorí tam išli následne po nich vlakov. O. je prezývka M.. Ľ. M. nemá žiadnych synov, je to chlapec, ktorý má 22 rokov. Akurát M. E. tam bol s najmladším synom.

11. Svedok M. E. uviedol, že žalobcu nepozná, so žalovaným sa zopárkrát stretol, keď išiel do roboty do Čiech. Túto robotu mu sprostredkoval žalovaný. Nemali žiadnu zmluvu. Mal ich vyplácať žalovaný, nevyplatil im všetko. On ich ubezpečoval, že zmluvy budú, ale nestalo sa tak. Okrem nich išiel s nimi aj p. M., p. K. a jeho syn M.. Na každý deň im žalovaný vyplácal diéty 200 CZK. Odkiaľ mal české koruny, k tomu sa vyjadriť nevie. Pokiaľ sa pamätá, v aute nedošlo k odovzdaniu žiadnych peňazí. Cestou sa žiadne náradie nekupovalo. Do Českej republiky išli so žalovaným iba raz. On sa nedotazoval odkiaľ má peniaze, ani či ich bude mať. On mu dôveroval.

12. Svedok Ľ. M. uviedol, že ich žalobca viezol do Čiech za robotou, ktorú sprostredkoval žalovaný. Išli tam on, žalobca, žalovaný a p. E.. Vyplácať ich mal žalovaný, dával im nejaké peniaze na ruku a to každý deň 200 CZK ako diéty, mzdu im dlhuje. Odkiaľ mal žalovaný peniaze, k tomu sa vyjadriť nevie. Po neho prišli títo traja do Svätého Kríža, ako ho naložili išli priamo do Kopřivníc. Ešte vie, že sa cestou kupovala nafta buď v Žiline alebo v Machove, či tankoval vodič, kto to platil, k tomu sa vyjadriť pre odstup času nevie. On je slobodný a bezdetný, k odovzdaniu peňazí v aute nedošlo. Účastníci sporu cestou v aute určite nič nepodpisovali. On nič také nevidel, že by nejaký papier podpisovali, sedel vzadu. Vpredu vedľa vodiča sedel žalovaný. On nepočul o čom sa dohadovali účastníci sporu. Oni chceli M., čiže syna p. E. zamlčať, lebo to bola čierna robota, ale priznáva, že bol s nimi v aute. Žalobca ich viezol iba raz a to prvýkrát. Prvýkrát keď sa vracali, tak ich zobrali chlapi do Žiliny, odtiaľ išli vlakom.

13. Svedok M. B. uviedol, že žalobcu pozná skôr, nakoľko obchodne spolupracovali. So žalovaným sa zoznámil prostredníctvom žalobcu, bolo to v pohostinstve v novom Čiernom Orli, Liptovský Mikuláš v roku 2012, kde mal prenajaté kancelárske priestory. Jeho oslovil žalovaný, či by mu nešiel pomôcť na Moravu zabezpečiť nejaké práce pri otepľovaní školy v Kopřivniciach, či by to nemohol dozorovať. Mal referencie, že žalovaný nevypláca tak ako má, požiadal ho o zálohu. Žalovaný povedal, že nie je problém, že si požičal od žalobcu. vytiahol nejaký väčší obnos peňazí, odrátal mu odtiaľ 10.000 CZK, boli to väčšinou stovky a päťdesiatky, päťstokorunáčky, on sa bližšie nepozeral, zvyšok po dvoch týždňoch mal doplatiť. Vtedy žalovaného videl druhýkrát, oni sa dohodli, že mu celkovo zaplatí 20.000 CZK. Práce mali zhruba trvať dva týždne, on tam aj dva týždne bol. Potom žalovaný doplatil aj tých 10.000 CZK. Žalovanému nič nefakturoval, bolo to vyplatené v hotovosti, peniaze nezdanil. Potom sa náhodne stretol so žalobcom, ktorý mu povedal aký má problém, jeho vtedy napadlo, že jemu samotný žalovaný povedal, že si od žalobcu požičal peniaze. On tam vykonával v podstate niečo ako stavebný dozor, ale jeho meno v stavebných denníkoch nefigurovalo. Keď ho vyplácal druhýkrát on nevie odkiaľ mal žalovaný peniaze. V priebehu tých dvoch týždňov tu boli šumy od chlapov zo Žiliny, či ich vyplatí. Preto pokiaľ hovoril, že si pýtal zálohu, lebo boli zlé referencie, tak hovoril súdu zle. On si pýtal zálohu, aby nešiel na Moravu zo svojich peňazí a referencie mal až potom od tých chlapov. On tvrdí, že sa so žalovaným stretli trikrát. Vie, že mu povedal, že je bývalý vojak z povolania, už si pre odstup času nepamätá ako vyzerá. Žiadny príjmový doklad nevypísali. On nevie, či strany sporu mali medzi sebou nejakú zmluvu, čo bolo jej predmetom. Vie len to, čo mu povedal žalovaný, že peniaze má požičané do žalobcu.

14. Okrem výsluchu strán sporu a svedkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pôžičke zo dňa 23. 05. 2012 (č.l. 4 spisu), s dokladmi preukazujúcimi oprávnenie na podnikanie žalobcu v Českej republike (č.l. 62 spisu), s čestným prehlásením sestry žalovaného M. Y. (č.l. 101 spisu)

15. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

16. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi sporu a to žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 23. 05. 2012 uzavretá Zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca mal požičať žalovanému sumu 42.000 CZK, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v troch splátkach po 14.000 CZK, a to prvú splátku 20. 06. 2012, druhú splátku 20. 07. 2012, tretiu splátku 20. 08. 2012. V prípade neuhradenia sa zaviazal vyplatiť zmluvnú pokutu 0,20 % denne za každý deň omeškania. Žalobcovi vzniklo oprávnenie vykonávať živnosť na území Českej republiky od 15. 01. 1998 na dobu neurčitú v predmete podnikania zámočníctvo na základe živnostenského listu Okresného úradu Praha - východ č. j. 09243/98/B. Živnosť ukončil dňa 15. 08. 2012. Čestným prehlásením zo dňa 10. 06. 2016 sestra žalovaného M. Y. prehlásila, že v období roku 2011 až 2014 požičiavala finančné prostriedky žalovanému, ktoré potreboval za účelom zabezpečenia svojej podnikateľskej činnosti a čiastočných úhrad výživného v prospech svojich maloletých detí.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobu žalobcu v časti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku zamietol, nakoľko nemal za preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že títo dňa 23. 05. 2012 v písomnej forme uzavreli Zmluvu o pôžičke v postavení žalobcu ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka. Žalovaný v priebehu celého súdneho sporu popieral, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov a tvrdil, že zmluva o pôžičke bola zastretým právnym úkonom zmluvy o sprostredkovaní. V sporovom konaní primárne dôkazné bremeno nesie žalobca v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, na druhej strane však aj žalovaný nesie dôkazné bremeno ohľadne tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi stranami sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok tú stranu, ktorá mala v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. V danom prípade dôkazné bremeno ohľadne skutkových tvrdení, že došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému neuniesol žalobca, čo malo za následok zamietnutie žaloby v zostávajúcej časti. Žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia o odovzdaní predmetu pôžičky žalovanému zostali len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení.

19. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí, najmä peniaze a ktorej charakteristickým znakom je, že má reálnu povahu. Na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Súd prvého stupňa vo svojom prvom rozhodnutí, ktorým žalobe vyhovel v časti čo do vrátenia sumy pôžičky a časti zmluvnej pokuty vychádzal predovšetkým z písomne uzavretej Zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 05. 2012. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný, je potrebné sa jednoznačne vysporiadať s tým, či v danom prípade skutočne došlo k odovzdaniu peňazí žalobcom žalovanému, pričom je na žalobcovi, aby uvedené aj dôkazmi preukázal. Súd vykonáva podľa novej právnej úpravy zásadne iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, sám má obmedzenú dôkaznú iniciatívu. V novej právnej úprave dokazovania sa kladie zvýšený dôkaz na procesnú diligenciu procesných strán, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýnimočne na procesné strany. Na preukázanie skutkových tvrdení, že reálne došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému žalobca navrhol ako svedka vypočuť M. B.. Ani z jeho svedeckej výpovede nemal súd bezpečne a spoľahlivo preukázané reálne odovzdanie sumy pôžičky žalobcom žalovanému, nakoľko sa svedok nevedel vyjadriť v prípade, že by naozaj došlo k odovzdaniu sumy 42.000 CZK titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 05. 2012, či išlo o tento konkrétny zmluvný vzťah medzi stranami sporu, keďže žalobca uviedol, že si žalovaný od neho požičiaval aj finančné prostriedky, ktoré mu ale žalovaný vrátil (č.l. 66 spisu). Podľa žalobcu predmetom pôžičky

boli bankovky v nominálnej hodnote 1.000 a 500 CZK (č.l. 68 spisu). Svedok uviedol, že jemu žalovaný vyplatil sumu 20.000 CZK v bankovkách v nominálnej hodnote 100, resp. 50 CZK. Následne po vyžiadaní si vysvetlenia súdom, keďže bankovka nominálnej hodnoty 50 CZK neexistuje svedok uviedol, že sa jednalo o bankovky v nominálnej hodnote 100, resp. 500 CZK, čo tiež nekorešponduje s tvrdením samotného žalobcu. Žalovaný v priebehu súdneho sporu nepoprel, že podpísal zmluvu o pôžičke, poprel však reálne odovzdanie peňazí, rovnako poprel, že osobu svedka M. B. osobne pozná. O nedôveryhodnosti svedka okrem rozporných tvrdení svedčí aj tá skutočnosť, že hoci mal údajne vykonávať práce pre žalovaného v Českej republike pod dobu viac ako dvoch týždňov ako stavebný dozor, potvrdil, že jeho meno v stavebných denníkoch ani nefiguruje, svedok nemal so žalovaným uzavretú žiadnu zmluvu, medzi svedkom a žalovaným neprebehla žiadna fakturácia, ani svedok nedisponuje žiadnym písomným potvrdením o vyplatení sumy 20.000 CZK žalovaným. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané na základe vykonaných dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Preto súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich skutkových tvrdení o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky žalovanému, teda zavŕšenia procesu kontraktácie, preto súd žalobu v zostávajúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 tak, že priznal žalovanému plnú náhradu trov konania, nakoľko mal plný úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.