Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cb/37/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: D. D., U.. XX.XX.XXXX, R. A. XX, R., zast. Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: expert SK, k. s., so sídlom Mlynské nivy 73, Bratislava, IČO: 45 855 455, zast. doc. JUDr. Tomášom Strémyim, PhD., advokátom so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, o určenie neplatnosti notárskej zápisnice, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.01.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 222.000 eur tak, ako je definovaná v Notárskej zápisnici č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 neexistuje.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.10.2014 bola spísaná Notárska zápisnica č. NZ 543/2014 na notárskom úrade JUDr. Oľgy Medunovej, notárky v Náchode, v Českej republike, na základe ktorej žalobca ako subjekt povinný uznal čo do dôvodu a výšky záväzok žalovaného v celkovej výške 222.000 eur, ktorý mal vzniknúť údajným úmyselným konaním žalobcu vo funkcii štatutárneho orgánu žalovaného. V predmetnej notárskej zápisnici sa žalobca zaviazal splniť uvedený záväzok v celosti žalovanému nasledujúci deň, t.j. 22.10.2014. Žalobca však uskutočnil svoje vyhlásenie o uznaní dlhu zachytené v texte predmetnej notárskej zápisnice pod nátlakom vyvolaným predstaviteľmi žalovaného a inými osobami vydávajúcimi sa za zástupcov žalovaného.

3. Aj napriek skutočnosti, že žalobca uskutočnil svoje vyhlásenie v notárskej zápisnici č. NZ 543/2014, žalobca nemá vedomosť a ani nikdy neevidoval akýkoľvek záväzok voči žalovanému z právneho dôvodu uvedeného v notárskej zápisnici, ako ani z iného právneho dôvodu. V prospech neexistencie pohľadávky svedčí aj skutočnosť, že právnym titulom tejto údajnej pohľadávky má byť úmyselné konanie vo funkcii štatutárneho orgánu žalovaného, avšak žalobca nikdy ako fyzická osoba v takejto funkcii nevystupoval. Žalobca vykonával funkciu jedného z troch konateľov komplementára, avšak nikdy sám nepôsobil ako priamy štatutárny zástupca žalovaného. Štatutárnym orgánom žalovaného je spoločnosť E-Management, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 71, Bratislava, a preto je nemožné, aby žalobca spôsobil žalovanému akúkoľvek škodu v takejto funkcii.

4. Žalobca tak uznal neexistentný záväzok, a právny úkon ktorým tak učinil urobil pod nátlakom a bez prítomnosti slobodnej a vážnej vôle tak učiniť. Samotný text notárskej zápisnice nijakým spôsobom nemôže založiť existenciu záväzku ktorý sa v nej deklaruje, ani nahradiť alebo zhojiť fakt,

že pohľadávka na strane žalovaného voči žalobcovi nikdy nevznikla. Žalovaný zároveň nedisponuje žiadnymi relevantnými dokladmi, ktoré by akokoľvek osvedčovali oprávnenosť jeho pohľadávky voči žalobcovi a pred spísaním notárskej zápisnice nedošlo medzi stranami k akémukoľvek úkonu, komunikácií, či uskutočneniu inej skutočnosti, ktorá by hoci aj nepriamo osvedčovala vznik údajného nároku žalovaného. Na základe uvedeného má žalobca za to, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 222.000 eur tak, ako je definovaná v notárskej zápisnici č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 neexistuje.

5. K existencii naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že existuje dôvodná obava, že žalovaný ako oprávnený uskutoční voči žalobcovi právne úkony, aby neexistujúcu pohľadávku voči žalobcovi vymohol. Notárska zápisnica č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 síce zachytáva neexistujúci skutkový stav, avšak aj napriek tejto skutočnosti môže byť podkladom ako exekučný titul v prípadnom konaní o výkon rozhodnutia. Žalobcovi tak hrozí vznik značnej majetkovej ujmy, ktorá by vznikla v prípade, ak by žalovaný svoj neexistujúci nárok potvrdený notárskou zápisnicou č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 začal skutočne vymáhať. Určením neexistencie predmetnej pohľadávky zo strany súdu tak možno odstrániť právnu neistotu v postavení žalobcu voči žalovanému, čím sa definitívne a jednoznačne predíde ďalším prípadným rozporom a zmätočným právnym úkonom.

6. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 18.06.2015 kde uviedol, že tvrdenie žalobcu že nikdy nebol štatutárnym zástupcom žalovaného neobstojí, nakoľko žalobca pôsobil vo funkcii štatutárneho orgánu (konateľa) spoločnosti E-Management, s.r.o., ktorá je komplementárom žalovaného (v čase odo dňa vzniku funkcie konateľa 31.07.2010 do dňa zániku funkcie 27.10.2014). Z uvedeného vyplýva, že na obchodné vedenie žalovaného bol oprávnený komplementár, pričom jeho jediným štatutárnym orgánom bola spoločnosť E-Management, s.r.o., v mene ktorej konal žalobca ako konateľ, a tento bol oprávnený v mene tejto spoločnosti konať a podpisovať za spoločnosť samostatne.

7. Žalobca celé znenie notárskej zápisnice bez akejkoľvek výhrady schválil a na znak súhlasu s jej obsahom ju pred notárom vlastnoručne podpísal. Žalovaný sa v žiadnom prípade nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že išlo o nátlak vyvolaný predstaviteľmi žalovaného a inými osobami vydávajúcimi sa za zástupcov žalovaného. V čase spísania a podpisu Notárskej zápisnice č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 žalobca činnosť, ktorou spôsobil žalovanému škodu oľutoval a dobrovoľne prisľúbil, že škodu ktorú spôsobil v celom rozsahu nahradí. Žalobca však doposiaľ neprejavil takmer žiadnu snahu o splnenie svojich záväzkov, práve naopak žalobca po uznaní záväzku voči žalobcovi koná tak, aby úmyselne zmenšil svoj majetok s cieľom ukrátiť svojho veriteľa.

8. K skutkovému stavu žalovaný zároveň uviedol, že podľa interných zistení spoločnosti Kappenberger + Braun GmbH & Co. KG (komanditista žalovaného), žalobca v období rokov 2011-2014 prostredníctvom svojej nemeckej spoločnosti MBO Regensburg (Mentis Business Office) neoprávnene vystavil a účtoval žalovanému výdavky, ktoré súviseli s výkonom jeho funkcie spolu vo výške 5.883,94 eur, pričom sumy boli na rámec dohodnutých odmien za jeho prácu v mene spoločností celého konzorcia.

9. V apríli 2012 žalobca prostredníctvom svojej nemeckej spoločnosti Mentis GmbH založil spoločnosť PETAX, s.r.o. a na jej riadenie mal generálnu plnú moc od konateľa spoločnosti, ktorým je G.. G. T.. Uvedená spoločnosť bola založená za účelom vytvorenia ďalšieho finančného agenta, nakoľko podľa zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve s účinnosťou od 01.01.2012 sú "marketingové príspevky" viazané na jedného finančného agenta. V rámci konzorcia NBS registruje spoločnosť žalovaného ako finančného agenta pre spoločnosť Cetelem, a preto žalovaný nemohol byť agentom pre ďalšiu obchodnú spoločnosť. Žalobca tak bez upovedomenia spoločníkov komplementára žalovaného, svojvoľne v rozpore s povinnosťou vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou od 15.02.2013 uzatvoril v mene spoločnosti PETAX, s.r.o. so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu a bonusy, ktoré sú vyplácané štvrťročne boli zasielané na účet spoločnosti PETAX s.r.o. (finančným agentom mohli byť v tomto prípade spoločnosti K+B Electro Media, k.s., K+B Leas, k.s. a iné patriace do konzorcia). Spoločnosť PETAX, s.r.o. mala v období od 15.02.2013 do konca roku 2014 priznané a vyplatené sprostredkovanie vo výške minimálne 220.239,24 eur. Napriek tomu, že všetky služby pre spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zabezpečovali pracovníci žalovaného a spoločnosť K+B Elektro Media, k.s., spoločnosť PETAX, s.r.o. na príkaz žalobcu priznala žalovanému sprostredkovanie len vo výške 166.978,90 eur. Spoločnosť PETAX, s.r.o. tak obdržané peňažné prostriedky nepoužila na zaplatenie sprostredkovania žalovanému, ale použila ich pre vlastnú spotrebu,

prípadne pre vlastnú spotrebu žalobcu. Spoločnosť PETAX, s.r.o. doposiaľ neuhradila žalovanému faktúry za sprostredkovanie vo výške 86.675,94 eur.

10. Zároveň spoločnosť Mentis GMbH, ktorej konateľom je žalobca neuhradila žalovanému faktúru č. 1382300016 vo výške 30.000 eur (pôvodne vystavená na sumu 81.500 eur, z ktorej uhradená časť predstavuje 51.500 eur). Žalobca súčasne dňa 02.12.2010 bez súhlasu spoločníkov a v rozpore so svojou povinnosťou vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej členov uzatvoril nájomnú zmluvu na bytové priestory v Bratislave, za ktoré uhradil žalovaný počas doby trvania nájmu sumu vo výške 9.450 eur, pričom žalobca byt užíval na súkromné účely, hoci mal zriadený pobyt na Radarovej ulici v Bratislave. Žalobca však podpísal aj ďalšiu nájomnú zmluvu na dvojizbový byt v Bratislave bez vedomia a súhlasu ostatných spoločníkov, za ktorý žalovaný uhradil v priebehu trvania nájomného vzťahu sumu vo výške 38.446,96 eur.

11. Vzhľadom na nesplnenie záväzkov žalobcu nahradiť škodu ktorá vznikla jeho úmyselným konaním vo funkcii štatutárneho orgánu žalovaného, bolo dňa 08.12.2014 podané na osobu žalobcu trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z.z.

12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 12.10.2016 kde uviedol, že navrhuje aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa domáha neplatnosti Notárskej zápisnice č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Medunovej, notárky v Náchode, Česká republika.

13. Súd na pojednávaní dňa 13.10.2016 pripustil zmenu žalobného petitu vo vyššie uvedenom znení.

14. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že konaním žalovaného a ním spriaznených osôb došlo k nátlaku voči žalobcovi spolu s dočasným obmedzením osobnej slobody žalobcu v priestoroch vlastnícky spriaznenej spoločnosti so žalovaným v Prahe. Žalobca nemal žiadne informácie o skutočných dôvodoch jeho pozvánky na stretnutie, pričom zo strany žalovaného išlo jednoznačne o zneužitie situácie a momentu prekvapenia v neprospech žalobcu s cieľom získať podpis žalobcu na Notárskej zápisnici. Na základe uvedeného konania žalovaného, žalobca v obave o svoj život, zdravie a dôstojnosť uskutočnil všetky úkony, ktoré od neho žalovaný, resp. osoby vystupujúce v mene žalovaného žiadali. Voči žalobcovi bol zo strany žalovaného a osôb konajúcich v jeho mene využitý nátlak bezprávnej vyhrážky, ktorá zakladá neplatnosť právneho úkonu.

15. Vo vyhotovení predmetnej notárskej zápisnice zároveň absentuje obligatórna náležitosť ktorou je údaj, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov, najmä žalobcu, a to druh a číslo platného preukazu, ako aj rodné číslo žalobcu. Okrem identifikácie účastníka právneho úkonu má byť účastník - fyzická osoba v notárskej zápisnici identifikovaná aj trvalým pobytom, pričom žalobca má dlhodobo trvalý pobyt odlišný od pobytu na adrese uvedenej v notárskej zápisnici.

16. V notárskej zápisnici taktiež je nie špecifikované, aká konkrétna škoda mala byť žalovanému žalobcom spôsobená a v čom mala spôsobená škoda spočívať. Suma uvedená v notárskej zápisnici nie je žiadnym spôsobom špecifikovaná, a teda výška dlhu je bez akéhokoľvek právne relevantného základu, ktorý by mohol byť žalovaným reálne dokázateľný v súvislosti so vznikom škody.

17. V súvislosti s porušením povinnosti žalobcu ako štatutárneho orgánu žalovaného žalobca uviedol, že nebol jediným konateľom štatutárneho zástupcu žalovaného, pričom tak ako žalobca, aj zvyšní konatelia sa podieľali na fungovaní a riadení žalovaného. Každý z konateľov mal možnosť byť a aj bol adekvátne informovaný o ekonomickom stave, fungovaní a riadení žalovaného. Je preto otázne, že v prípade ak žalobca spôsobil žalovanému svojim konaním škodu, prečo zvyšní konatelia žalovaného tieto porušenia žiadnym spôsobom neriešili, resp. si nároky zo vzniknutej škody neuplatňovali. V prípade, ak by žalobca ako konateľ štatutárneho zástupcu žalovaného spôsobil žalovanému škodu, spôsobil by fakticky škodu aj sám sebe ako minoritnému vlastníkovi, a teda týmto konaním by ukrátil aj sám seba o prípadný zisk, čo je podľa názoru žalobcu v rozpore s účelom a cieľom podnikania každej osoby/podnikateľa.

18. Žalovaný v rámci svojho podania doručeného súdu dňa 29.11.2016 uviedol, že o bezprávnu vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak je ňou vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Nie je

preto donútením podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť. Podmienkou však je, že takáto oprávnená hrozba sa týka vynucovaného správania. Žalovaný je toho názoru, že nejde v žiadnom prípade o nedovolený nátlak zo strany žalovaného, ani o zneužitie výkonu práva na ujmu žalobcu, ak žalobca nemal informácie o dôvodoch pozvánky na stretnutie a ak by aj žalovaný využil "moment prekvapenia" ako to uvádza žalobca, takéto konanie nemožno považovať za nedovolený nátlak či bezprávnu vyhrážku. Je prirodzené, že vzhľadom na správanie a úkony žalobcu, ktorými vedome poškodzoval spoločnosti v rámci konzorcia Kappenberg + Braun GmbH & Co. KG v Slovenskej republike a bezdôvodne sa obohacoval na ich úkor, žalobca sled týchto krokov subjektívne pociťoval ako určitý nátlak a celá situácia v ňom vyvolala určitý stres. Bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle žalobu.

19. K neplatnosti notárskej zápisnice z dôvodu nedostatku jej formy, na ktorú poukazoval žalobca žalovaný uviedol, že je irelevantné posudzovať daný právny úkon v zmysle predpisov slovenského právneho poriadku, nakoľko na základe čl. 4 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach č. 193/1993, listiny ktoré boli vydané alebo overené jednou zmluvnou stranou a ktoré sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej úradnej osoby, majú platnosť a účinnosť na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. Podľa názoru žalovaného notárska zápisnica spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 63 Notárskeho řádu a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti.

20. Pokiaľ ide o trestné konanie vedené voči žalobcovi, žalovaný uvádza že výsledok paralelného trestného konania je pre rozhodnutie vo veci samej irelevantný, nakoľko podstatná pre toto konanie je skutočnosť, že v čase spísania notárskej zápisnice žalobca dlh uznal, čo zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o jeho existencii v čase uznania. Aj za predpokladu, že by bolo v trestnom konaní preukázané, že konaním žalobcu nedošlo k spáchaniu trestného činu, nič to nemení na skutočnosti, že platí vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh vo výške 222.000 eur s príslušenstvom ku dňu 21.10.2014 (t.j. ku dňu uznania existoval).

21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného, výpoveďou žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

22. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 222.000 eur tak, ako je definovaná v Notárskej zápisnici č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 neexistuje. Za rozhodujúcu skutočnosť žalobca označil to, že nikdy neevidoval akýkoľvek záväzok voči žalovanému, uvedený v predmetnej notárskej zápisnici a rovnako ani akýkoľvek iný záväzok, na základe čoho došlo zo strany žalobcu k uznaniu neexistujúceho záväzku. Zároveň mal žalobca za to, že vyhlásenie o uznaní dlhu uvedené v tejto notárskej zápisnici uskutočnil žalobca bez slobodnej a vážnej vôle a pod nátlakom vyvolaným predstaviteľmi žalovaného a inými osobami vydávajúcimi sa za zástupcov žalovaného.

23. Žalobca následne v podaní zo dňa 12.10.2016 navrhol, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žiadal aby súd určil, že notárska zápisnica č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Medunovej, notárky v Náchode, Česká republika je neplatná. Tunajší súd na pojednávaní dňa 13.10.2016 pripustil zmenu žalobného petitu v znení navrhnutom žalobcom.

24. Z notárskej zápisnice č. č. NZ 543/2014 spísanej dňa 21.10.2014 na notárskom úrade JUDr. Oľgy Medunovej, notárky v Náchode, v Českej republike (č.l. 4) okrem iného vyplýva, že žalobca ako dlžník prehlásil, že z titulu náhrady škody ktorá vznikla jeho úmyselným konaním vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorým porušil povinnosť konať so "starostlivosťou riadneho hospodára" podľa slovenského právneho poriadku dlží spoločnosti expert SK, k.s. (žalovanému v tomto konaní) sumu vo výške 222.000 eur, ktorú spôsobil ako konateľ komplementára spoločnosti E-Management, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 71, Bratislava, IČO: 45 612 374, a vyššie uvedený záväzok sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanému najneskôr do 22.10.2014.

25. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti E-Management, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 71, Bratislava, IČO: 45 612 374 (č.l. 6) vyplýva, že žalobca bol v období od 31.07.2010 do 03.11.2014 štatutárnym zástupcom spoločnosti E-Management, s.r.o.

26. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu. Notárska zápisnica ktorej neplatnosti sa žalobca domáha je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, nakoľko žalobca bol k takémuto úkonu zo strany žalovaného donútený na základe bezprávnej vyhrážky. V danom prípade zo strany žalobcu absentovala slobodná a vážna vôľa byť viazaný takýmto právnym úkonom.

27. Neplatnosť predmetnej notárskej zápisnice žalobca vidí aj nedostatku jej formy, nakoľko táto neobsahuje jednak rodné číslo žalobcu, relevantný údaj o bydlisku žalobcu, ako aj údaj o tom, ako bola zistená totožnosť žalobcu. Ustanovenie § 47 Notárskeho poriadku presne stanovuje zákonné náležitosti, resp. formálne náležitosti, pričom ich absencia spôsobuje neplatnosti takejto notárskej zápisnice.

28. V ďalšom je potrebné poukázať na ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, kedy sa na právne úkony ktorými sa má zaťažovať majetok oboch manželov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyžaduje súhlas oboch týchto manželov, a to práve z dôvodu, aby nebolo jednostranne zásadne zasiahnuté do práv druhého manžela bez jeho výslovného súhlasu. Žalobca tak nebol oprávnený sám jednostranne bez súhlasu svojej manželky podpísať notársku zápisnicu a takýto jednostranný právny úkon žalobcu je z tohto dôvodu neplatný.

29. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom na podanej žalobe právny zástupca žalobcu uviedol, že bez možnosti žalobcu domáhať sa žalobou určenia neplatnosti notárskej zápisnice by sa zásadným a nezvrátiteľným spôsobom zasiahlo do práv žalobcu, ako aj práv jeho rodinných príslušníkov. Žaloba je za súčasného stavu jedinou možnou cestou resp. právom žalobcu domáhať sa takéhoto určenia a to to najmä z dôvodu, že žalobca vyčerpal všetky iné zákonné možnosti na to, aby sa domohol svojho práva. Je potrebné poukázať najmä na žiadosť žalobcu o určenie neplatnosti osvedčenia o európskom exekučnom príkaze, ako aj následné odvolanie sa voči tomuto osvedčeniu v zmysle príslušného nariadenia.

30. Čo sa týka samotnej pohľadávky resp. záväzku ktorý je predmetom notárskej zápisnice právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetná notárska zápisnica nemá žiadny relevantný právny základ. Jedná sa len o fiktívnu a účelovú pohľadávku voči žalobcovi, ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný síce doložil súdu faktúry, avšak ich výška sa nezhoduje s pohľadávkou uvedenou v notárskej zápisnici. Čo sa týka uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi, podľa doterajšieho šetrenia povereného vyšetrovateľa mala byť celková škoda spôsobená žalobcom žalovanému vo výške 179.000 eur, a to tak voči žalovanému ako aj voči spoločnosti K+B elektromedia k.s. V notárskej zápisnici je však výška pohľadávky/záväzku niekoľkonásobne vyššia oproti škode vyčíslenej v rámci trestného stíhania. Žalobca tak považuje notársku zápisnicu za účelovú, pričom samotná pohľadávka/záväzok v nej uznaný žalobcom nemá relevantný právny základ.

31. Žalobca na pojednávaní uviedol, že celá záležitosť má dve roviny, a to obchodnú ako aj osobnú. Obchodná rovina spočíva v tom, že s nebohým majiteľom spoločnosti K+B - otcom súčasného majiteľa, sa žalobca ešte začiatkom roku 2010 dohodol na založení spoločnej firmy na Slovensku, pričom žalobcov obchodný podiel mal činiť 25 %. Tento podiel bol po smrti majiteľa jeho synom spochybnený a znížený na 10 %. Z tohto dôvodu sa žalobca domnieva, že uvedený spor sa z veľkej časti týka osobného sporu medzi žalobcom a pánom Kappembergerom.

32. K notárskej zápisnici žalobca uviedol, že sa koncom októbra 2014 dostavil do sídla spoločnosti K+B v Prahe na pravidelné stretnutie manažmentu, ktoré sa konalo raz za mesiac. O tom, že by sa toto stretnutie malo týkať akýchkoľvek nezrovnalostí ohľadom slovenských firiem žalobca informovaný nebol. Jednanie sa začalo ako obyčajne s konateľom pražskej firmy pánom X., ktorý sa asi po 10 minútach z tohto stretnutia ospravedlnil a do miestnosti vstúpili tri neznáme osoby, ktoré sa vydávali za orgány polície. Žalobca bol týmito osobami požiadaný o preukázanie totožnosti, pričom sa domnieval, že sa cestou dopustil nejakého dopravného priestupku. Následne sa však ukázalo, že to bol omyl a na žalobcu začal byť vyvíjaný masívny psychický nátlak a bol obviňovaný zo skutkov, ktorých si nebol vedomý. Bolo mu oznámené, že jeho osobu a firmu v ktorej sa momentálne v Prahe nachádza vyšetruje

NAKA a súčasne bol obvinený z masívnej trestnej činnosti, bol mu odobratý mobil, kľúče, notebook a nebolo mu umožnené opustiť miestnosť. Táto situácia trvala tri hodiny a celé jednanie viedol pán I., ktorý bol privátnym detektívom najatým spoločnosťou K+B. Pán I. sa predstavil ako policajt, jeho spôsob vedenia rozhovoru bol veľmi nepríjemný, agresívny, žalobca oprávnené usudzoval že je ozbrojený a mal skutočne strach o svoje zdravie a zdravie jeho rodiny. Po zhruba troch hodinách kedy žalobca stále vychádzal z toho, že sa jedná o omyl, mu boli predložené k podpisu dve notárske zápisnice, pričom jedna z nich je predmetom tohto sporu. Po rýchlom prečítaní, žalobca tieto notárske zápisnice podpísať odmietol na čo mu bolo zo strany pána I. oznámené, že pokiaľ chce ešte niekedy vidieť svoju rodinu, tak podpíše všetko čo mu pán L. predloží. Pod opakovaným nátlakom žalobca nakoniec zápisnicu podpísal, pričom po opustení firmy v Prahe žalobca nakoniec zistil, že osoby prítomné vo firme neboli príslušníci NAKA, ale zamestnanci nemeckej spoločnosti K+B, pán Strémy a ďalšie neznáme osoby o ktorých sa žalobca až následne dozvedel, že sú členmi poradenskej spoločnosti Roydl a Partner.

33. Žalobca je toho názoru, že informácia o vyšetrovaní NAKA bol účelový nátlakový prostriedok . Behom dvoch dní bolo zvolané valné zhromaždenie bez účasti žalobcu, kde bol žalobca ako konateľ odvolaný. Medzičasom žalovaný bez súhlasu žalobcu ako minoritného spoločníka všetky prevádzky predal, resp. uzavrel a žalobca z tejto transakcie žiadnym spôsobom neprofitoval. Aj na základe tejto skutočnosti sa žalobca domnieva, že účelom spísania notárskych zápisníc bola jeho osobná kompromitácia, vyhranenie z firmy a zabezpečenie možnosti predaja firmy bez jeho účasti.

34. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že občianskoprávne konanie nemožno stotožňovať s trestným konaním, nakoľko trestné právo pôsobí ultima ratio ako posledná inštancia. Žalovaný je toho názoru, že výška škody v trestnom konaní sa podľa orgánov činných v trestnom konaní zisťuje len do miery nevyhnutnej pre trestné konanie a nakoľko v trestnom práve neexistuje vyššia škoda ako škoda veľkého rozsahu nad 133.000 eur, nie je relevantné pre právnu kvalifikáciu hlbšie skúmanie škody.

35. Samotné vznesenie obvinenia nie je obligatórnym úkonom v trestnom konaní a orgány činné v trestnom konaní majú možnosť využitia viacerých inštitútov v prípravnom konaní, ako aj napríklad zastavenie trestného stíhania. Jednou z možností je teda vyslovenie názoru, že skutok sa nestal. Orgány v trestnom konaní takéto presvedčenie nenadobudli a využili možnosť vydania uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré zvyšuje presvedčenie o tom, že skutok sa stal a skutok spáchala obvinená osoba. Žalovaný sa v plnej miere pridržiava vyjadrenia doručeného súdu dňa 09.02.2017 (čl. 98-104) a žiada, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 36. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 37. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. 38. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 39. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. 40. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 41. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 42. Podľa § 137 písm. c), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 43. Podľa § 205 C.s.p., listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. 44. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 Zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach zo dňa 29. októbra 1992, listiny, ktoré boli vydané alebo overené jednou zmluvnou

stranou a ktoré sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej úradnej osoby, majú platnosť a účinnosť na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. To isté platí aj pre odpisy a preklady listín, ktoré boli overené. Listiny, ktoré sa na území jednej zmluvnej strany považujú za verejné, majú dôkaznú moc verejných listín tiež na území druhej zmluvnej strany. 45. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 358/1992 Sb. Zákon České národní rady o notářích a jejich činnosti (notářský řád), notáři spisují o právních jednáních notářské zápisnice. 46. Podľa § 72 ods. 1 veta prvá zákona č. 358/1992 Sb. Zákon České národní rady o notářích a jejich činnosti (notářský řád), notář osvědčuje na žádost skutečnosti a prohlášení, které by mohly být podkladem pro uplatňování nebo prokazování práv nebo kterými by mohly být způsobeny právní následky. 47. Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že žalobca neosvedčil ani nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe proti žalovanému, a preto jeho žalobu zamietol.

48. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§137 písm. c) C.s.p.) skúma súd zo zákona v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti.

49. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Naliehavý právny záujem na určení práva je daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Uvedené predpokladá existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preto súvisí aj s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení. Žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobcu žalobou na plnenie resp. inou žalobou. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie bez ďalšieho k zamietnutiu určovacej žaloby. 50. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému určenia, že notárska zápisnica č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Medunovej, notárky v Náchode, Česká republika je neplatná. Neplatnosť predmetnej notárskej zápisnice žalobca odôvodňoval poukazom na absenciu slobodného a vážneho prejavu vôle žalobcu, ktorý pre platný právny úkon vyžaduje § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na závažné formálne nedostatky v podobe absencie náležitostí ktoré zákon obligatórne vyžaduje na platnosť notárskej zápisnice. 51. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, jeho existenciu žalobca zdôvodňoval obavou, že žalovaný ako oprávnený uskutoční voči žalobcovi také právne úkony, ktorými neexistujúcu pohľadávku vymôže, čo bude mať za následok vznik značnej majetkovej ujmy vo sfére žalobcu. 52. Súd za rozhodujúcu skutočnosť v danom prípade považoval to že, na to aby sa žalobca v konaní pred súdom mohol úspešne domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu museli by byť naplnené súčasne dva základné predpoklady. Predovšetkým by muselo ísť o právny úkon a zároveň z ustáleného skutkového stavu, prípadne priamo z právneho predpisu by muselo vyplývať, že je daný naliehavý právny záujem na učení neplatnosti tohto právneho úkonu. V civilnom sporovom konaní sa však nemožno domáhať neplatnosti úkonu, ktorý nie je právnym úkonom, rovnako ako určenia neplatnosti listiny, ktorá nie je právnym úkonom. Z ustanovenia § 62 ods. 1 a § 72 ods. 1 zákona č. 358/1992 Sb. vyplýva, že notárska zápisnica nie je právnym úkonom, ale je len formou akou notári spisujú zmluvy, závety a iné právne úkony, t.j. formou v akej je určitý právny úkon urobený, ako aj formou ktorou notári na žiadosť účastníka osvedčujú také skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. 53. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či je obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia v súlade so zákonom. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby ním urobené vyhlásenie zodpovedalo príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon bol urobený,

akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. 54. Už zo samotnej podstaty činnosti notára spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je tak zrejmé, že žaloba o neplatnosť takéhoto osvedčenia vydaného notárom neprichádza do úvahy, pričom ani Notársky poriadok (Notářský řád) nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, ) nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa platnosti, resp. neplatnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu. 55. Z uvedené je tak nesporné, že notárska zápisnica sama o sebe nie právnym úkonom, a teda právny úkon môže byť len jej obsahom. Žalobca sa tak s úspechom nemôže domáhať určenia neplatnosti notárskej zápisnice, ale v sporovom konaní sa môže domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý je obsiahnutý v notárskej zápisnici. V danom prípade je právnym úkonom uznanie dlhu žalobcu voči spoločnosti žalovaného, ako i spoločnosti K + B Elektro-Media, k.s. 56. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že notárska zápisnica č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Medunovej, notárky v Náchode, Česká republika je neplatná, nemá oporu v príslušných právnych predpisoch, na základe čoho na strane žalobcu chýba naliehavý právny záujem na ním podanej žalobe, ako základného predpokladu poskytnutia právnej ochrany pred súdom. Žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej notárskej zápisnice, keďže notárska zápisnica nie je právnym úkonom ale verejnou listinou, a preto nie je možné posudzovať (ne)platnosť notárskej zápisnice z hľadiska § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca mohol mať naliehavý právny záujem iba na určení neplatnosti uznania dlhu, ktorý je ako jeho právny úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici. Žalobca však takto nepostupoval a v tomto smere žalobný petit neupravil, pričom v danom prípade je taktiež dôležité zdôrazniť, že súd je rozsahom takto vymedzeného petitu viazaný a tento nemôže svojvoľne meniť alebo prekročiť (§ 216 ods. 1 C.s.p.). Pokiaľ mal žalobca vôľu, aby súd vyslovil neplatnosť právneho úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici, bolo jeho povinnosťou upraviť žalobný petit a požiadať súd o pripustenie takejto zmeny (§ 139 C.s.p.). 57. V závere súd zároveň dodáva, že notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom len vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže však posudzovať iba exekučný súd, a to podľa Exekučného poriadku, ktorý pre exekučný súd zakotvuje povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, a to tak na návrh ako aj bez návrhu. 58. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a právne závery mal súd za to, že naliehavý právny záujem na určovacom žalobe žalobcu nie je daný, a preto súdu nezostalo iné, ako žalobu žalobcu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu bez ďalšieho zamietnuť s tým, že súd z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu neskúmal podanú žalobu z hľadiska merita veci, t.j. sa nezaoberal skutkovými okolnosťami a náležitosťami uzatvárania právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici.

59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. 60. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).