Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu Pozemkové spoločenstvo bývalých urbaristov v obci Lacková, IČO: 31953379, 065 01 Lacková, právne zastúpeného JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom so sídlom v Žiline, D. Dlabača 2/978, proti žalovanému Obec Lacková, IČO: 00329983, Lacková 51, 065 01 Lacková, právne zastúpenému JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.2.2016 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku parciel registra E parc. č. 900/1, 936/1, 936/2, 936/3, 1007/1 a 1010/1 evidovaných na LV č. 1 vedenom pre k.ú. Lacková, ďalej vlastníkom v podiele 1/2 k celku parcely registra E parc. č. 897/1 evidovanej na LV č. 817 vedenom pre k.ú. Lacková a vlastníkom v podiele 1/2 k celku parcely registra E parc. č. 899/1 evidovanej na LV č. 819 vedenom pre k.ú. Lacková. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodňoval tým, že je právnym nástupcom subjektu Urbárska obec Lacková, teda urbárskeho spoločenstva, ktorého členovia vlastnili sporné nehnuteľnosti. Poukazoval na to, že urbárske spoločenstvo bolo obnovené v roku 1991 podľa zákona č. 83/1991 Zb., 23.2.21996 zaregistrovali členovia podľa zákona č. 181/19995 Z.z. Pozemkové spoločenstvo bývalých urbaristov v obci Lacková s právnou subjektivitou, ktorého cieľom bola obnova vlastníckych práv patriacich členom spoločenstva Urbárskej obce Lacková a ich právnym nástupcom. Poukazoval na to, že sporné nehnuteľnosti boli evidované na Urbársku obec Lacková v pozemkovej knihe v zápisniciach 107/b, 17 a 15; nachádzajú sa vo dvore poľnohospodárskeho podniku, bývalého družstva; výborovou schôdzou konanou 27.2.2005 je preukázané, že žalovaný si bol vedomý, že mu neprislúcha vlastníctvo uvedených parciel, nakoľko navrhol vyporiadanie výmenou za iné pozemky vo vlastníctve obce; poukazoval na to, že žalovaný nikdy nemohol byť oprávneným držiteľom týchto parciel, nakoľko neexistuje právny titul, od ktorého by mohol odvodzovať nadobudnutie vlastníckeho práva; žalovaný bol vyzvaný na vydanie pozemkov, čo však odmietol.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pričom poukazoval na to, že žalobca nepreukázal na základe akých skutočností je právnym nástupcom subjektu Obec urbárna Lacková, resp. Urbárna obec Lacková; nie je mu známe na základe čoho žalobca stotožnil pozemnoknižný stav so stavom E KN a tento následne s parcelami, ktoré sú pod hospodárskym dvorom v obci Lacková; poukazoval na rozhodnutie vtedy ešte Správy katastra Stará Ľubovňa z 15.4.2005 č. Vy 0022/05/LA-2 vydané i na základe čestných prehlásení A. O. (vtedajšieho predsedu žalobcu) a A. E. (člena výboru žalobcu) podpísaných pred členmi komisie, ktorá doporučila potvrdiť nadobudnutie vlastníctva k sporným parcelám vydržaním; uvádzal,

že užíva sporné parcely dobromyseľne od roku 1943, nerušene na základe neformálnej zmluvy ako majetkoprávne vyporiadané s pôvodnými vlastníkmi, pričom odôvodňoval vlastníctvo od 1.5.2001 z titulu vydržania; poukazoval na to, že členmi komisie ROEP boli i zástupcovia žalobcu, pričom proti vyššie uvedenému rozhodnutiu nikto nepodal opravný prostriedok, ani nebolo preskúmavané súdom; poukazujúc na predloženú zápisnicu z výborovej schôdze z 27.2.2005 mal za to, že medzi zástupcami žalobcu na ich podnet a žalovaným došlo k neformálnej zmluve o zámene pozemkov nachádzajúcich sa v areáli PD Hniezdne hospodársky dvor Lacková za pozemky obce a zrejme sa podľa neho táto dohoda premietla do rozhodnutia komisie ROEP, ktorá vyslovila súhlas s touto zámenou; podľa žalovaného vychádzajúc z tejto skutočnosti je žalovaný od 27.2.2005 dobromyseľný ohľadne vlastníctva sporných nehnuteľností, skutočnosť o zámene sporných nehnuteľností bola deklarovaná rozhodnutím komisie ROEP a následne rozhodnutím správy katastra z 15.4.2005 zapísaným v katastri 18.4.2005 a prinajmenšom od tohto obdobia je žalovaný dobromyseľný pri užívaní sporných nehnuteľností ako vlastník, užíval ich nikým nerušene viac ako 10 rokov, v držbe nebol nikým rušený, žalobca prvýkrát prostredníctvom svojho právneho zástupcu až prípisom zo 17.12.2015 vyzval na vydanie nehnuteľností.

3. Podaním doručeným súdu dňa 20.3.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazoval na rôzne preklady názvu svojho „právneho predchodcu“; poukazoval na vznik Združenia bývalých urbarialistov obyvateľov obce Lacková dňa 18.8.1991 a jeho registráciu 24.9.1991, s tým, že vzniklo s cieľom obnoviť reálny výkon vlastníckych práv bývalých urbarialistov a ich právnych nástupcov k predmetu ich vlastníctva - majetku združenému podľa ich spoluvlastníckych podielov v bývalom spolku urbarialistov; na to, že 4.2.1996 podielnici odsúhlasili „preregistráciu“ a bolo požiadané o zápis Pozemkového spoločenstva bývalých urbaristov v obci Lacková, ktoré kontinuálne nadväzovalo na združenie registrované 24.9.1991 - avšak s právnou subjektivitou; spochybňoval žalovaným uvádzanú neformálnu zmluvu z roku 1943 a poukazoval na nedostatok právneho titulu na strane žalovaného k vydržaniu sporných nehnuteľností; namietal pochybné závery rozhodnutia Správy katastra Stará Ľubovňa Vy 0022/05/LA-2 z 15.4.2005, v tomto smere i namietal možnú pasivitu komisie ROEP vyvolanú návrhom zámeny pozemkov s inými pozemkami vo vlastníctve žalovanej obce, a to s poukazom na zápisnicu výborovej schôdze z 27.2.2005 (pripojenú k žalobe); poukazoval na to, že žalovaný nemohol byť nikdy dobromyseľný, že mu vlastnícke právo patrí - nikdy žiadnu protihodnotu za sporné nehnuteľnosti neposkytol; dobromyseľnosť nepreukazujú ani predložené nájomné zmluvy.

4. Žalovaný podaním doručeným súdu 21.4.2017 prostredníctvom právneho zástupcu opäť spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu; poukazoval na neuvádzanie sporných pozemkov v stanovách pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou s názvom Pozemkové spoločenstvo bývalých urbaristov v obci Lacková z 8.2.2014 ani v zmluve o pozemkovom spoločenstve z 8.2.2014; uvádzal, že do decembra 2015 žalobca vôbec si nerobil nárok na sporné nehnuteľnosti. K námietkam žalobcu k rozhodnutiu Správy katastra Stará Ľubovňa VY0022/05/LA-2 z 5.4.2005, uvádzal. že žalovaný sa pokladal za vlastníka nehnuteľností bývalej Farmy HD Lacková a z toho titulu aj prenajímal nájomcovi - PD Hniezdne, pričom poukazoval na nájomné zmluvy v spise, zápisnicu Obecného zastupiteľstva Obce Lacková zo dňa 22.10.1993 a záznam napísaný na Obecnom úrade Obce Lacková dňa 22.6.1994; uvádzal, že Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor dňa 7.7.2001 oznámil začatie konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v katastri územia Lacková určeným operátom : bývalý pozemkový kataster do ktorého možno nahliadnuť na Obecnom úrade v Lackovej, jako aj, že zároveň vyzval nájomcov pozemkov a ďalšie oprávnené osoby, aby poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vysporiadania právnych vzťahov k týmto pozemkom a tieto údaje budú poskytovať Komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim, určil vlastníkom a ďalším účastníkom konania predkladanie listín o právnych vzťahoch k pozemkom, všetko v lehote do 23.12.2002, pričom listiny mali byť predkladané Komisii, o zriadenie ktorej žiadala žalovaného; že rozhodnutím z 19.6.2002 Okresný úrad Stará Ľubovňa, odbor pozemkový pod č. 2002/0057 nariadil vykonanie pozemkových úprav k nehnuteľnostiam v k.ú. Lacková, ktoré rozhodnutie bolo okrem iných doručené i žalobcovi, ktorý teda vedel o začiatku aj priebehu pozemkových úprav; že pozemkové úpravy v obci Lacková prebiehali v spolupráci obce i pozemkového společenstva, č osa týka i samotného rozhodnutia zo dňa 15.4.2005, ktorému podľa žalovaného predchádzalo stretnutie zástupov obce a pozemkového spoločenstva dňa 27.2.2005, a je nutné vychádzať z dohody zo dňa 27.2.2005, kde zástupcovia žalobcu i žalovaného sa dohodli na vzájomnej zámene pozemkov medzi žalobcom a žalovaným v zastavanom areáli PD Hniezdne hospodársky dvor Lacková za iné pozemky, následne na základe tejto dohody je vydané rozhodnutie Správy katastra Stará Ľubovňa č. Vy 0022/05/LA dňa 15.4.2005, na základe čoho podľa žalovaného

vzniká nový právny stav tak pre žalobcu i žalovaného a tento bol rešpektovaný až do decembra 2015, čím podľa žalovaného je daný pre žalovaného nový právny titul, dobromyseľnosť i samotná doba dobromyseľnej držby viac ako 10 rokov, pričom po rozhodnutí z 15.4.2005 žalovaný nakladal so spornými nehnuteľnosťami ako s vlastnou vecou, s ohľadom na všetky okolnosti bol dobromyseľný o tom, že mu tieto nehnuteľnosti aj právom patria, a na strane druhej s týmto v plnom rozsahu súhlasil i žalobca, ktorý podľa žalovaného začal užívať a vlastniť pozemky, ktoré patrili obci Lacková a najmä vlastnícke právo žalovaného k sporným nehnuteľnostiam bolo riadne zapísané v katastri nehnuteľností.

5. Súd vykonal dokazovanie podľa § 204 čítaním, resp. oznamovaním obsahu listinných dôkazov, a to: žaloby z č.l. 1-3 spisu, žiadosti o registráciu združenia z č.l. 5 spisu, stanov Združenia bývalých urbarialistov obyvateľov obce Lacková z č.l. 6-7 spisu, rozhodnutia Obvodného úradu Stará Ľubovňa č.j. 96/03593-práv. zo dňa 23.2.1996 z č.l. 8-9 spisu, výpisu z pozemkovej knihy č. zápisnice 107/b z č.l. 10 spisu, výpisu z pozemkovej knihy č. záp. 17 z č.l. 11 spisu, výpisu z pozemkovej knihy č. záp. 15 z č.l. 12 spisu, zoznamu parciel Pozemkového spoločenstva v družstevnom dvore z č.l. 13 spisu, rozpisu parciel s uvedením titulu nadobudnutia a vlastníckych podielov z č.l. 14-18 spisu, zápisnice z výborovej schôdze z 27.2.2005 z č.l. 19 spisu, žiadosti o prejednanie úpravy vlastníckych vzťahov k pozemkom z č.l. 25 spisu, odpovede na žiadosť o prejednanie z č.l. 27 spisu, výzvy na vydanie pozemkov z č.l. 28 spisu, odpovede na výzvu na vydanie pozemkov z č.l. 29 spisu, potvrdenia o zápise zmeny údajov v registri pozemkových spoločenstiev z č.l. 49-51 spisu, stanov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou z č.l. 52-58 spisu zo dňa 8.2.2014, vyjadrenia žalovaného k žalobe z č.l. 74-75 spisu a k nemu pripojenej pozvánky z 22.3.2005 z č.l. 76 spisu a poskytnutia stanoviska z č.l. 77 spisu, rozhodnutia Správy katastra Stará Ľubovňa č. Vy 0022/05/LA-2 z č.l. 78-79 spisu, prezenčnej listiny z č.l. 80 spisu, podania žalovaného z č.l. 82 spisu a k nemu pripojenej nájomnej zmluvy z č.l. 83-85 spisu, dodatku č. 2 k nájomnej zmluve z č.l. 86 spisu, nájomnej zmluvy z č.l. 87-88 spisu, dodatku č. 1 k nájomnej zmluve z č.l. 89 spisu, nájomnej zmluvy z č.l. 90-91 spisu, podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručeného súdu 20.3.2017 z č.l. 96-98 spisu a k nemu pripojeného potvrdenia o pridelení identifikačného čísla z č.l. 99 spisu a zápisnice zo schôdze podielových vlastníkov lesa z č.l. 100 spisu, podania žalovaného učinené prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručeného súdu 21.4.2017 z č.l. 103-105 spisu, zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti z č.l. 106-120 spisu, stanov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou z č.l. 121-134 spisu, zápisnice zo zasadnutia konaného dňa 22.10.1993 na Obecnom úrade v Lackovej z č.l. 135 spisu, záznamu napísaného na obecnom úrade v Lackovej dňa 22.6.1994 z č.l. 136 spisu, oznámenia o začatí konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k ním z č.l. 137 spisu, zriadenia komisie z č.l. 138 spisu, oznámenia o zriadení komisie z č.l. 139 spisu, rozhodnutia Okresného úradu v Starej Ľubovni, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva z č.l. 140-142 spisu, mapy obvodu pozemkových úprav z č.l. 143 spisu, schválenia registra pôvodného stavu v katastrálnom území Lacková z č.l. 144-146 spisu, uznesenia č. 1/2010 ustanovujúceho zhromaždenia účastníkov pozemkových úprav z č.l. 147 spisu, výpisu z registra pôvodného stavu z č.l. 148-151 spisu, výpisu z registra nového stavu z č.l. 152 spisu, rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni z č.l. 153-155 spisu, výpisu z registra pôvodného stavu z č.l. 156-163 spisu, poskytnutia stanoviska z č.l. 164 spisu, podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručeného súdu 22.5.2017 z č.l. 165 spisu a k nemu pripojenej identifikácie parciel z č.l. 166-169 spisu, podania žalovaného učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručeného súdu 23.5.2017 z č.l. 170 spisu, informatívneho výpisu z LV č. 1 k.ú. Lacková z č.l. 171-172 spisu, informatívneho výpisu z LV č. 817 k.ú. Lacková z č.l. 173 spisu, informatívneho výpisu z LV č. 819 k.ú. Lacková z č.l. 174 spisu, na pojednávaní predložených: rozhodnutia Správy katastra Stará Ľubovňa č. Vy 160/07/La -5 z 17.11.2007, rozhodnutia Pozemkového úradu v Starej Ľubovni zo dňa 31.12.1993 a súvisiaceho protokolu zo dňa 24.11.1993, dohody o vydaní majetku - zrušení nájmu vrátane sprievodného listu spoločnosti Zamagurské lesy, štátny podnik a pripojeného záznamu z 29.4.1992, rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva, lesného hospodárstva Rady Okresného národného výboru v Starej Ľubovni z 23.5.1958, zápisnice Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady Okresného národného výboru v Starej Ľubovni z 23.5.1958, grafického znázornenia vyčlenených pozemkov daných do užívania žalobcovi, a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca sa domáha určenia, že je vlastníkom parciel registra E v katastrálnom území obce Lacková, a to parciel: parcelné č. 900/1 - orná pôda o výmere 295 m2, parcelné č. 936/1 - orná pôda o výmere 635 m2, parcelné č. 936/2 - orná pôda o výmere 37 m2, parcelné č. 936/3 - orná pôda o výmere 789 m2, parcelné č. 1007/1 - orná pôda o výmere 376 m2, parcelné č. 1010/1 - orná pôda o výmere 10 m2

- evidovaných na LV č. 1 k.ú. Lacková a všetko v podiele 1/1 z celku; parcelné č. 897/1 - orná pôda o

výmere 256 m2 evidovanej na LV č. 817 k.ú. Lacková a to v podiele 1/2 z celku a parcelné č. 899/1

- orná pôda o výmere 953 m2 evidovanej na LV č. 819 k.ú. Lacková a to v podiele 1/2 z celku, ktoré nehnuteľnosti sú na uvedených listoch vlastníctva v príslušných vlastníckych podieloch evidované v prospech žalovaného, pričom podľa žalobcu ich vlastníkom je on, ako nástupca Urbárskej obce Lacková, v prospech ktorej boli sporné nehnuteľnosti pôvodne evidované v pozemkových knihách - zápisniciach č. (ďalej tiež iba „PKV“) 107/b, 17 a 15 - pôvodné mpč. parcely 929, 927, 926, 1023, 1064 a 1115. Žalobcovi však v predmetnom spore nesvedčí aktívna vecná legitimácia, teda nie je na jeho strane oprávnenie domáhať sa určenia, že výlučným, resp. podielovým vlastníkom sporných nehnuteľností je priamo samotný žalobca.

7. Podľa § 1 písm. a/ zákona SNR č. 2/1958 Zb., zrušujú sa útvary bývalých urbarialistov, komposesoráty a podobné spoločenstevné útvary, ktoré spoločne užívajú lesy, ďalej spoločenstevné útvary vytvorené získaním lesa podľa zákonov o pozemkových reformách.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. (v znení platnom a účinnom ku dňu založenia a vznikuZdruženia bývalých urbarialistov obce Lacková), občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len „združenia“) a združovať sa v nich.

9. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu zaregistrovania Pozemkového spoločenstva bývalých urbaristov v obci Lacková - s právnou subjektivitou), Pozemkovým spoločenstvom (ďalej len „spoločenstvo“) sa rozumie a/ lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona, b/ lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, c/ pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona. Členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

10. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 181/1995 Z.z., ak nemožno preukázať veľkosť podielov spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v obnovenom spoločenstve (§ 2 ods. 1 písm. a), platí, že veľkosť ich pôvodných podielov je rovnaká.

11. Podľa § 9 zákona č. 181/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 23.2.1996), spoločenstvo podľa tohto zákona môže vzniknúť ako spoločenstvo bez právnej subjektivity alebo ako spoločenstvo s právnou subjektivitou.

12. Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 23.2.1996), spoločenstvo s právnou subjektivitou sa zakladá zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou (ďalej len „zmluva o založení“) vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo podľa odseku 1 vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie príslušný obvodný úrad. Spoločenstvo je povinné oznámiť svoj vznik príslušnému lesnému úradu.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 23.2.1996), členmi spoločenstva sa môžu stať len tie fyzické osoby a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu spoločnej nehnuteľnosti.

14. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 23.2.1996), spoločenstvo vedie zoznam svojich členov. Do zoznamu sa zapisuje meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby, jej rodné číslo, názov a sídlo právnickej osoby, jej identifikačné číslo, veľkosť vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo počet vlastnených podielov a deň zápisu do zoznamu.

15. Podľa § 31 ods. 1, ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 23.2.1996), spoločenstvá fyzických osôb, ktoré doteraz vznikli a boli založené podľa osobitných predpisov, sa považujú za spoločenstvá založené podľa tohto zákona.

Spoločenstvá podľa odseku 1 sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona a podať návrh na zápis do registra pozemkových spoločenstiev.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z., spoločenstvom sa rozumie a/ lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali osobitné predpisy a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov, b/ lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, c/ spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, d/ spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.

17. Podľa § 3 zákona č. 97/2013 Z.z., spoločenstvo podľa tohto zákona je právnická osoba.

18. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z., spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba.

19. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 9 zákona č. 97/2013 Z.z., členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. aa), b), d), h) a i). Členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu a je povinný do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti. Ak je spoločná nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností na viacerých listoch vlastníctva a pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve nemožno určiť podľa odseku 4, možno ho určiť dohodou členov spoločenstva alebo rozhodnutím zhromaždenia. Ak nemožno preukázať veľkosť podielov vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. a), považujú sa ich podiely za rovnaké. Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo je zakázaný.

20. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z., výbor koná za členov spoločenstva okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2 pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.

21. Podľa § 31 ods. 1, ods. 5 zákona č. 97/2013 Z.z., spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá podľa tohto zákona. Spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá bez právnej subjektivity podľa doterajších predpisov až do splnenia povinnosti podľa odseku 5. Spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30. júna 2014 a podať návrh na zápis podľa § 24, ak nie sú zapísané v registri, alebo návrh na zápis podľa § 25 ods. 2, ak sú zapísané v registri.

22. Sporné nehnuteľnosti boli podľa identifikácie parciel Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho odboru, predloženej žalobcom, vytvorené nasledovne: z mpč. 929 v PKV 17 parcela registra E parc. č. 897/1, z mpč. 927 v PKV 17 parcela registra E parc. č. 899/1, z mpč. 926 v PKV 17 parcela registra E parc. č. 900/1, z mpč. 1023 v PKV 107/b parcely registra E parc. č. 936/1, parc. č. 936/2 a parc. č. 936/3, z mpč. 1064 v PKV 15 parcela registra E parc. č. 1010/1. Uvedené parcely registra E sú evidované na LV č. 817, 819 a 1 k.ú. Lacková.

23. V danom prípade je z predložených listinných dôkazov, ale aj z tvrdení samotného žalobcu jednak v podanej žalobe, ako aj v ostatných vyjadreniach učinených prostredníctvom jeho právneho zástupcu (či už písomných alebo priamo na pojednávaní), viac než zrejmé, že žalobca nie je priamym právnym nástupcom v PKV č. 107/b, č. 17 a č. 15 k.ú. Lacková pôvodne evidovanej Urbárskej obce Lacková. Uvedený subjekt totiž bol zrušený zákonom č. 2/1958 Zb., ako to nakoniec vyplýva i zo samotným žalobcom na pojednávaní predložených listín (z rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Starej Ľubovni č. 375/58 z 23.5.1958).

24. Žalobca bol založený podľa zákona č. 83/1990 Zb. (na čom nič nemení, šikovné, včlenenie údaja do jeho stanov z 8.2.2014 v znení „na základe zákona č. 229/91 Zb. bolo opätovne zriadené Pozemkové spoločenstvo bývalých urbaristov v obci Lacková“) - resp. v dôsledku ďalších úkonov považoval sa za spoločenstvo založené podľa (§ 2 ods. 1 písm. c/) zákona č. 181/1995 Z.z., následne podľa § 31 ods. 1 za pozemkové spoločenstvo podľa § 97/2013 Z.z.. Podľa zákona 181/1995 Z.z. spoločenstvo iba spravovalo a obhospodarovalo spoločné nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti podľa zákona 181/1995 Z.z. však boli v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých jeho členov pozemkového spoločenstva. Založením žalobcu (ešte ako združenia podľa zákona 83/1990 Zb.) preukázateľne nešlo o obnovenie pôvodného spoločenstva (Urbárna obec Lacková, resp. v PKV 15 „Obec urbárna Lacková“), nemožno ho považovať za jeho právneho nástupcu ani podľa zákona č. 181/1995 Z.z. ani podľa zákona č. 97/2013 Z.z.. Navyše nebol v celom konaní zo strany žalobcu preukázaný ani tá skutočnosť, že skutočne jeho členmi sú jednak všetci konkrétni členovia v roku 1958 zaniknutého spoločenstva (pokiaľ samozrejme sú nažive) a jednak príslušní právni nástupcovia tých osôb, ktoré boli členmi pôvodného zaniknutého spoločenstva ku dňu jeho zániku, avšak sú už nebohí (nakoniec v celom konaní sa žalobca neunúval predložiť súdu zoznam jeho členov, čo podľa príslušných právnych úprav mala byť súčasť zmluvy o pozemkovom spoločenstve, atď.).

25. Žalobca sám, vo vlastnom mene (na čo súd v podstate upozornil u pri vyjadrení predbežného právneho názoru na pojednávaní v súvislosti s aktívnou legitimáciou), na vlastný účet nemôže sa domáhať určenia, že je priamo on vlastníkom sporných nehnuteľností; domáhať sa takéhoto určenia by mohli iba jeho jednotliví členovia (hoci aj spoločne v jednom konaní) každý však v rozsahu veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý mu patrí, resp. ak jeho veľkosť nemožno zistiť, tak vychádzajúc zo zákonnej premisy (ako je citované vyššie), že ich podiely k nim sú rovnaké. Vlastníctvo „spoločnej nehnuteľnosti“ totiž i zákon 97/2013 Z.z. spája vždy s konkrétnym spoluvlastníckym podielom jednotlivých členov pozemkového spoločenstva na nej.

26. Na tom nič nemení ani účel založenia Združenia bývalých urbarialistov obyvateľov obce Lacková v zmysle predložených stanov z 18.8.1991 (č.l. 6-7 spisu), ba naopak vyššie uvedené závery (v kontexte historickej povahy pôvodných pozemkových spoločenstiev a skutočného vlastníctva nimi spravovaných nehnuteľností) iba potvrdzuje - „cieľom združenia je obnoviť reálny výkon vlastníckych práv bývalých urbarialistov a ich právnych nástupcov k predmetu ich vlastníctva, t.j. k majetku združeného podľa ich spoluvlastníckych podielov v bývalom „Spolku urbarialistov“ zrušenom zákonom SNR č. 2/1958 Zb. a jeho vykonávacími predpismi“.

27. V minulosti tzv. rustikál, t.j. urbárska pôda, patriaca síce príslušnému zemepánovi, bola však prenechaná do užívania poddaným označovaným urbárnikmi, ktorých povinnosti z toho plynúce boli upravené v urbáre, knihe, v ktorej boli zapísaní poddaní pracujúci na poliach a lesoch vtedajších zemepánov. V roku 1848 v dôsledku zrušenia poddanstva boli zrušené všetky povinnosti bývalých poddaných voči zemepánovi založené na urbáre, takže poddaný sa stal voči pozemkom v jeho užívaní ich faktickým vlastníkom, pričom vydaním tzv. Urbárskeho patentu, 2. marca 1853, bol úplne zrušený dovtedajší urbársky pomer voči zemepánovi, čím niekdajší urbárnici sa stali aj právnymi vlastníkmi dovtedy poddanskej pôdy a ako vlastníci tohto bývalého urbárskeho majetku tento „spravovali“ ako spoločný majetok, pričom problematiku spravovania konkrétneho majetku upravovali príslušné zákonné

články, na základe čoho vznikali združovaním vlastníkov niekdajších urbárskych pozemkov urbárske spoločenstvá, ktorých základnými znakmi bolo nedielne spoluvlastníctvo, rozhodovanie v zhromaždení spoluvlastníkov tohto spoločného majetku podľa princípu väčšiny hlasov vlastníkov počítanej podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Existencia pozemkových spoločenstiev bola obnovená zákonom č. 181/1995 Z.z., pričom podľa neho za členov pozemkového spoločenstva sú považovaní všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, ktorých podielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti bolo nedeliteľné. Žalobca ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou už podľa zákona č. 181/1995 Z.z., považované za založené podľa zákona č. 181/1995 Z.z. (§ 31 ods. 1), bol pozemkové spoločenstvo obhospodarujúce spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je v nedeliteľnom podielovom spoluvlastníctve jednotlivých členov tohto pozemkového spoločenstva. Podľa § 3 zákona č. 181/1995 Z.z. bolo cieľom pozemkového spoločenstva racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej, pričom za týmto cieľom mohlo pozemkové spoločenstvo vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov alebo hospodáriť v lesoch a na vodných plochách, ak túto činnosť upravovali osobitné predpisy, spoločenstvo vykonávalo túto činnosť v súlade s týmito osobitnými predpismi. Zmluvu o založení spoločenstva s právnou subjektivitou (podľa § 11 uvedeného zákona), stanovy spoločenstva, ani súčasť zmluvy - zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti (či už v stave ku dňu registrácie Obvodným úradom Stará Ľubovňa č.j. 96/03593-práv. z 23.2.1996, či po prípadných zmenách a doplneniach do úpravy pomerov podľa zákona 97/2013 Z.z.) žalobca v celom konaní nepredložil, avšak ani uvedené dokumenty nemohli byť v rozpore so zákonom 181/1995 Z.z., a to osobitne vo vzťahu k jeho ustanoveniam § 13, ktoré jediné upravovalo „majetok“ samotného spoločenstva - ako súhrn „majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie úloh spoločenstva, slúžia mu a vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti“. Žalobca iba obhospodaroval existujúci majetok, ktorý však je v podielovom spoluvlastníctve jeho jednotlivých členov.

28. Žalobca bol založený podľa zákona č. 83/1990 Zb. (návrh na registráciu zo 17.8.1991, stanovy z 18.8.1991), vznikol registráciou Ministerstvom vnútra SR 24.9.1991. Následne v dôsledku ďalších právnych úkonov považoval sa za spoločenstvo založené podľa zákona č. 181/1995 Z.z. (do registra pozemkových spoločenstiev bol zapísaný 23.2.1996 (rozhodnutie ako je na č.l. 8-9 spisu). Následne v zmysle § 31 ods. 1 zákona 97/2013 Z.z. ako spoločenstvo s právnou subjektivitou podľa dovtedajších predpisov sa považuje za spoločenstvo podľa uvedeného zákona. Zákon č. 181/1995 Z.z., či už išlo o pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity alebo s právnou subjektivitou, v oboch prípadoch upravoval vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva. Zákon č. 181/1995 Z.z. neupravoval nejakú automatickú „obnovu“, a tým automatický vstup do práv niekdajších urbárskych spoločenstiev, ale upravoval nanovo „vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev“, ako aj „vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva“. Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou alebo bez právnej subjektivity bolo v zmysle neho vždy spoločenstvom vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti (§ 2 ods. 2 písm. a/, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 15). Spoločnú nehnuteľnosť tvorili spoluvlastnícke podiely jednotlivých členov pozemkového spoločenstva. Podľa uvedeného zákona spoločenstvo iba spravovalo a obhospodarovalo spoločné nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti podľa zákona 181/1995 Z.z. však boli vždy v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých jeho členov pozemkového spoločenstva a teda mohli byť nadobúdané tiež iba do takého podielového spoluvlastníctva. Založením žalobcu nešlo o žiadny opätovný vznik pôvodného spoločenstva, navyše nebol v celom konaní zo strany žalobcu preukázaný ani ten predpoklad, že skutočne jeho členmi sú jednak konkrétni členovia v roku 1958 zaniknutého spoločenstva (pokiaľ samozrejme sú nažive) a jednak príslušní právni nástupcovia tých osôb, ktoré boli členmi pôvodného zaniknutého spoločenstva ku dňu jeho zániku, avšak sú už nebohí (nakoniec v celom konaní sa žalobca neunúval predložiť súdu žiaden zoznam jeho členov k tomu či onomu časovému úseku).

29. Nehnuteľnosti zapísané v PKV 107/b, 17 a 15 k.ú. Lacková predstavujú, resp. by mohli predstavovať (nakoľko pre zrejmý nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane samotného žalobcu, podporený i výsledkami vykonaného dokazovania, sa už súd vecnou podstatou žaloby a v tomto smere samotným vlastníckym právom sporných nehnuteľností žalovaným nezaoberal) „spoločnú nehnuteľnosť“, ktorej vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi môžu (ak by sa takého určenia samozrejme úspešne domohli) byť len jednotliví členovia žalobcu. Žalobca nie je priamym právnym nástupcom Obce urbárnej Lacková, či Urbárnej obce Lacková, či možno (ako je to v stanovách pôvodne založeného združenia z 18.8.1991)

„Spolku urbarialistov“, pretože tento subjekt, nech už správny názov je akýkoľvek, bol zrušený zo zákona (zákon SNR č. 2/1958 Zb.). Zákon SNR č. 2/1958 Zb. z 11.3.1958 mal za následok zánik dovtedajších pozemkových spoločenstiev. Vlastníctvo v prípade jednotlivých druhov nehnuteľností (spadajúcich pod jednotlivé dovtedy platné zákonné články) buď zostalo zachované jednotlivým podielnikom zrušených spoločenstiev spoločenstva v pomere veľkosti ich podielov, resp. došlo k odňatiu vlastníckeho práva (napr. podľa zákona č. 81/1949 Zb.), následne pod vplyvom ďalších právnych úprav (napr. zákon č. 49/1959 Zb.) dochádzalo k „obnove“ či priznaniu vlastníckeho práva, avšak vždy iba jednotlivým oprávneným osobám, a to pôvodným spoluvlastníkom k takýmto spoločným urbárskym nehnuteľnostiam. Vždy však zákon umožňoval len individuálnu obnovu vlastníckych, resp. užívacích práv v prospech jednotlivých vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti s tým, že ak nemožno výšku podielu určiť, považovali sa podiely za rovnaké. Na uvedený stav následne nadväzovali tzv. reštitučné zákony, z ktorých taktiež vyplýva, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa určenia, že priamo on je vlastníkom, či podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností - napr. z právnej úpravy zákona č. 229/1991 Zb. v znení zákona č. 93/1992 Zb. a zákona NR SR č. 186/1993 Z.z. (úplné znenie - zákon č. 11/1994 Z.z.) - na ktorý v čase splnenia podmienok daných zákonom 181/1995 Z.z. na založenie pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou i samotný zákon č. 181/1995 Z.z. odkazoval - totižto samotný žalobca vo vlastnom mene by sa nemohol podľa vyššie uvedeného zákona č. 229/1991 Z.z. (vo vyššie citovanom znení) domáhať vydania sporných nehnuteľností ani podľa ustanovení § 6 uvedeného zákona, nakoľko toto ustanovenie uvádza, že „oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku...“, pričom zároveň vo svojich ustanoveniach § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 za oprávnené osoby uvedený zákon označuje len tam uvádzané (za príslušných podmienok) fyzické osoby - žiadne či už obnovené alebo novozaložené pozemkové spoločenstvá (či bez alebo s právnou subjektivitou); rovnako tak z právnej úpravy § 37 zákona č. 330/1991 Zb. v znení zákona SNR č. 293/1992 Zb., zákona SNR č. 323/1992 Zb. a zákona NR SR č. 187/1993 Z.z. (úplné znenie č. 12/1994 Z.z.), podľa ktorého ods. 1 a 2 taktiež i pri danom postupe pojednáva daný právny predpis iba o spoluvlastníckych podieloch a ako o oprávnených osobách o spoluvlastníkoch, pričom výslovne v ustanovení § 6 ods. 1 písm. c/ odkazuje na oprávnené osoby podľa osobitného zákona - fyzické osoby podľa § 4 zákona č. 229/1991 Zb..

30. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 181/1995 Z.z. nevyplývalo, že by samotné pozemkové spoločenstvo, žalobca, malo generálne splnomocnenie domáhať sa vlastníckeho práva k majetku namiesto alebo v mene jeho členov, ako ani to, že by sám mohol disponovať vlastníckym právom k majetku v jeho správe, resp. že by sa sám mohol domáhať priznania takéhoto práva, pretože to by bolo v rozpore so samotným cieľom existencie a fungovania „pozemkových spoločenstiev“, ktoré boli zakladané na báze spolčovania majetku jednotlivcov na účely jeho spoločného obhospodarovania s cieľom zachovať jeho strategickú hospodársku integritu. Opätovne súd poukazuje na pojmové vyjadrenia v zákone č. 181/1995 Z.z., ktorý na jednej strane pojednával o „spoločnom majetku“, resp. o „spoločnej nehnuteľnosti podielového spoločenstva“ a na strane druhej o „majetku pozemkového spoločenstva“. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z. členom spoločenstva sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. majetkom spoločenstva je súhrn majetkových hodnôt, ktoré „... vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti“ a ktoré „... spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie úloh spoločenstva“. Vzhľadom na citované, ako aj na ďalšie súvisiace ustanovenia je teda potrebné diferencovať slovné spojenie „majetok spoločenstva“, ktorého nadobudnutie je závislé od nakladania alebo od hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou (výnosy), pričom len tento majetok je vo vlastníctve spoločenstva, avšak „spoločná nehnuteľnosť pozemkového spoločenstva“ ako taká nebola a nemohla byť vlastníctvom samotného spoločenstva, ale iba vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva, v ich nedeliteľnom podielovom spoluvlastníctve.

31. Rovnako tak v tomto smere i súčasná platná a účinná právna úprava (zákon č. 97/2013 Z.z., podľa ktorého § 31 ods. 1 spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá podľa tohto zákona) uvádza (§ 4) že spoločenstvo sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti (takou je - § 2 ods. 1 písm. d/ - pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo). Navyše výslovne uvádza v ustanovení § 9 ods. 9, že prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo je zakázaný - i z toho vyplýva, že spoločenstvo priamo ako také nemôže byť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá má byť nehnuteľnosťou spoločnou (resp. bola

vytvorená z pôvodnej spoločnej nehnuteľnosti), ani v dôsledku určenia vlastníckeho práva. Osobitne v tomto smere ustanovenie § 16 ods. 2 „výbor koná za členov spoločenstva .... pred súdmi ... vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti...., ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti“ - z uvedeného taktiež vyplýva, že v otázke určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam sú aktívne legitimovaní iba členovia pozemkového spoločenstva, nie samotné pozemkové spoločenstvo ako také, ktorých pritom môže zastupovať výbor, ale môžu sa dať v konaní zastúpiť i inou fyzickou osobou či advokátom, avšak aktívna vecná legitimácia svedčí vždy tým členom pozemkového spoločenstva, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do sporu a v ňom svoje práva uplatňovať, a to iba v rozsahu podielu, ktorý tomu-ktorému z nich má prislúchať na spornej nehnuteľnosti, nie samotnému pozemkovému spoločenstvu ako takému. V tomto smere sa od ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. nemôže odchýliť ani zmluva o pozemkovom spoločenstve (tú v konaní predložil žalovaný), ani jeho stanovy, kde v kontexte predložených stanov z 8.2.2014 (článok 6 bod 2.) i žalovaným predloženej zmluvy o pozemkovom spoločenstve z 8.2.2014 (čl. VI. bod. 2/) treba uviesť, že je v súlade (kopíruje) ustanovenie § 16 ods. 2 zákona, ktoré si však (ani uvedené ustanovenia stavov a zmluvy) nemožno vykladať tak, že je na rozhodnutí samotného výboru iniciovanie sporu o určenie vlastníckeho práva a zastupovanie automaticky všetkých členov pozemkového spoločenstva - výbor môže zastupovať členov pozemkového spoločenstva, avšak iba tých, ktorý výslovne prejavia vôľu domáhať sa určenia (svojho) vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ktorá má byť spoločnou nehnuteľnosťou (nakoľko nikoho nemožno nútiť aby vstupoval napriek svojej vôli do sporu s iným subjektom) a i k takému zastupovaniu je vždy potrebné výslovné udelenie plnomocenstva výboru zo strany toho-ktorého člena pozemkového spoločenstva (pokiaľ samozrejme nechce aby ho v takom spore zastupoval iný subjekt, alebo v ňom vystupovať sám), nakoľko nikoho nemožno (ani hlasovaním valného zhromaždenia, ani prípadným ukotvením takej skutočnosti v zmluve či stanovách) nútiť k tomu, aby ho automaticky zastupoval niekto iný, než ten, komu sám takéto plnomocenstvo udelí.

32. Odvodzovať právo samotného žalobcu ako pozemkového spoločenstva domáhať sa určovacou žalobou vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam s odkazom na zápisy práv k pôvodným mpč. v PKV 107/b, 17 a 15 k.ú. Lacková taktiež nemožno, a to s ohľadom na už vyššie spomenutú úpravu hospodárenia pôvodných urbárskych spoločenstiev, ako aj zákonné úpravy vlastníckych práv nasledujúce po ich zrušení. Na základe uvedeného aktívne legitimovaní na využitie prostriedkov ochrany vlastníckeho práva sú iba jednotliví členovia pozemkového spoločenstva, a nie pozemkové spoločenstvo ako také. Žalobca ako pozemkové spoločenstvo združujúce spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, hoci aj má právnu subjektivitu, nemá žiadne oprávnenia v otázke priamych vlastníckych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti, resp. k nehnuteľnosti, ktorá by mala byť spoločnou nehnuteľnosťou, avšak vlastnícke právo k nej je vo vzťahu k evidovanému vlastníkovi sporné . Subjektom aktívne vecne legitimovaným domáhať sa určenia vlastníctva (či spoluvlastníckeho práva) k nehnuteľnosti, ktorá má byť „spoločnou nehnuteľnosťou“ môžu byť len výlučne jednotliví spoluvlastníci takejto nehnuteľnosti a nie žalobca - len jednotliví členovia pozemkového spoločenstva by mohli vystupovať ako žalobcovia v takom konaní a len oni sa môžu domáhať, že nie súčasne evidovaný vlastník spornú nehnuteľnosť má vlastniť, ale že vlastnícke právo patrí tomu ktorému členovi pozemkového spoločenstva v príslušnom podiele na neho pripadajúcom. Členovia výboru spoločenstva nemôžu udeľovať plnú moc na iniciovanie konania o určenie vlastníckeho práva ani za jednotlivých členov spoločenstva, a už vôbec nie pod rúškom spoločenstva ako celku - každý jednotlivý člen spoločenstva v tomto smere musí zaujať vlastný postoj. Žalobca ako samostatný subjekt práva nemôže mať žiadne oprávnenia vo veci vlastníckych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam, okrem prípadného oprávnenia ich ako spoločné nehnuteľnosti užívať a hospodáriť na nich - samozrejme za situácie, že by v konaní o určenie vlastníckeho práva boli úspešní samotní členovia pozemkového spoločenstva - žalobcu. Subjektom aktívne vecne legitimovaným domáhať sa určenia vlastníckeho práva k „spoločnej nehnuteľnosti“ môžu byť len výluční jednotliví spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti a nie žalobca (samozrejme súd tu uvádza len to, že by sa tohto práva mohli legitimovane domáhať, netvrdí však, a ani za súčasného stavu nemôže, že by v prípadnom spore boli alebo neboli úspešní - vyriešenie takej otázky by totiž bolo možné iba v konaní vedenom na podklade žaloby podanej riadne aktívne legitimovaným subjektom/subjektami). K dôvodnosti záverov o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore na strane žalobcu poukazuje súd len pre úplnosť napr. i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 348/08-42 zo dňa 6.10.2010 a závery v ňom uvádzané.

33. Z uvedených dôvodov bolo preto irelevantné zaoberať sa v podrobnostiach námietkami voči zápisu vlastníckeho práva sporných nehnuteľností podľa súčasného stavu v prospech žalobcu, či i otázkou na pojednávaní naznačeného údajného ich vydržania samotným žalobcom - v podrobnostiach nijako nešpecifikovaného, resp. s uvádzaním absolútne irelevantných skutočností, ktoré mali založiť dobromyseľnosť samotného žalobcu k sporným nehnuteľnostiam údajným poskytnutím do užívania „náhradných“ pozemkov - čo je absolútne scestné prijať takýto záver vo vzťahu k naplneniu zákonných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva, osobitne samotným žalobcom, ktorý, keďže obnova vlastníckych práv k pôvodným urbárnym mpč. parcelám bola vždy možná iba na základe individuálneho princípu - teda vo vzťahu k jednotlivých členom pozemkového spoločenstva - nemôže ani sám vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam z nich vytvoreným, pretože nemôže samotný žalobca - pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba, s takou nehnuteľnosťou, ktorá má byť spoločnou nehnuteľnosťou, v dôsledku uvedeného nikdy dobromyseľne nakladať ako so svojou vlastnou, to môžu len jeho členovia, v ktorých podielovom spoluvlastníctve by mala teoreticky byť (samozrejme pokiaľ titul nadobudnutia jej súčasne evidovaného vlastníka by bol náležite vyvrátený).

34. Teda ani po vykonanom dokazovaní nebolo v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu v tejto veci dôvodné zaoberať sa samou vecnou dôvodnosťou či nedôvodnosťou podanej žaloby, teda dokazovať či a ktorej zo strán tohto sporu a z akých dôvodov svedčí vlastnícke právo sporných nehnuteľností, nakoľko je zrejmé, že žalobca sa jeho určenia ani domáhať nemôže a na jeho vlastnom právnom postavení (teda na postavení samotného pozemkového spoločenstva ako takého) nič nezmení ani prípadné dokazovanie a prípadné zistenie, že napriek zápisom v katastri nehnuteľností je skutočný stav opačný a že teda, prípadne, vlastnícke právo nesvedčí ani samotnému žalovanému.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. V predmetnom konaní bol žalobca neúspešný, plne úspešný bol žalovaný, ktorý okrem iného od počiatku namietal i nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore, a ktorému preto podľa § 255 ods. 1 súd priznal náhradu trov konania, samozrejme voči neúspešnému žalovanému, v rozsahu 100 %. O výške uvedenej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . 1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.