Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9C-9-2015.pdf
PDF · 82.31 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o. Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47243368, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7,97401 Banská Bystrica, proti žalovanému : K. A. ; Z.. X.X.XXXX, K. B. : A. XX, XXX XX Bratislava, o zaplatenie 327,21 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 327,21 eur a úrok z omeškania vo výške 5,75 % p.a. odo dňa 23.3.2013 do zaplatenia zo sumy 262,21 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 9.1.2015 domáhal sa žalobca proti žalovanému zaplatenia sumy 327,21 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným ako spotrebiteľom uzatvoril dňa 19.2.2013 elektronickou formou Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200.- eur s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku 262,21 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 62,21 €. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 22.3.2013. Voči žalovanému si uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65.- eur, ktoré predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy a jej výška je uvedená v zmluve. Žalovaný však dlžnú sumu v lehote splatnosti nevrátil.
2. Žalobca ani žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 25.5.2017 pred Okresným súdom Bratislava I nedostavili. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil s tým, aby sú rozhodol bez osobnej účasti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania, súd preto vo veci konal a rozhodol na základe listinných dôkazov v ich neprítomnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 19.2.2013, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.2.2013, výpisom z účtu žalobcu, upomienkou zo dňa 27.3.2013, urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa 31.3.2013, upozornením na hrozbu exekúcie pohľadávky z dňa 7.4.2013, poslednou výzvou zo dňa 14.4.2013.
3. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
4. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 19.2.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru , na základe ktorých sa zaviazal poskytnúť žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200.- eur, s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet žalovaného uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy, pričom žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom v celkovej výške 262,21 eura bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Splatnosť úveru s príslušenstvom bola dohodnutá na 22.3.2013. Celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 62,21 eur. Žalobca zaslal na účet žalovaného dňa 19.2.2013 sumu 200 eur.
5. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
6. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 266/2005 Z.z.") na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
7. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
8. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
9. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 129/2010 .") spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
10. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11,12,14, 16,17. 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
11. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 O.z. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 O.Z., keďže ju uzatvoril žalobca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (čo nebolo v konaní sporné a vyplýva to aj z výpisu z obchodného registra žalobcu) a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti (v konaní nebolo tvrdený ani preukázaný opak). Uzatvorená zmluva má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a žalovaný ako spotrebiteľ vzhľadom na jej formulárovú predtlač, jej obsah nemohol žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. To platí aj o Rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Súd žalobe vyhovel, keď mal za preukázané, že žalobca na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako aj Rámcovej zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 200.- eur, žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 62,21 eur , ktoré predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob 1 výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Percentuálna výška RPMN je uvedená v uzatvorenej Zmluve., a ako aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v zmysle ČĽ IV bod 5 Rámcovej zmluvy . Žalovaný poskytnutý úver v lehote splatnosti nevrátil. Tým sa žalovaný dostal do omeškania, a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej istiny aj úroky z omeškania vo výške o 5,75% ročne odo dňa 23.3.2013 do zaplatenia zo sumy 262,21 eur.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1/ v spojení s ust. § 262 ods. 1/ CSP v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalobca mal v konaní mal plný úspech, súd preto zaviazal žalovaného povinnosťou náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 100 % . Podľa § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať súdu návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.