Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoCsp-74-2021.pdf
PDF · 91.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/74/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Prima banky Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, proti žalovanej A. B., bytom v C., D. E. XXX/X, o zaplatenie 2.138,13 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15.06.2021 č.k., 34Csp/345/2020-129
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 891,90 eura s 5 % úrokom z omeškania od 21.05.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že strany sporu uzatvorili dňa 03.11.2015, na základe ktorej žalobkyňa žalovanej poskytla žalovanej peňažný úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 108 mesačných splátkach. Úhrada prvej splátky bola dohodnutá dňa 20.11.2015 a termín konečnej splatnosti určený na deň 21.10.2024. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa listom zo dňa 27.04.2020 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Súd mal za preukázané, že žalovaná do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nezaplatila úverové prostriedky v sume 2.150,64 eura a následne uhradila sumu 120 eur, a teda jej záväzok predstavoval sumu 2.030,64 eura.
Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne je čiastočne dôvodný čo do sumy 891,90 eura s prísl. a v prevyšujúcej časti preto nárok zamietol. Súd bol toho názoru, že žalobkyňa ako veriteľ nekonala s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho nie je oprávnená vyžadovať od žalovanej jednorazové splnenie spotrebiteľského úveru a bol aj toho názoru, že žalobkyňa až hrubo porušila svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1, a teda poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
V tejto súvislosti súd konštatoval, že žalobkyňa pri posúdení bonity žalovanej vychádzala len z údajov, ktoré žalovaná zadala v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, podľa ktorej mala žalovaná čistý mesačný príjem 550 eur a splácala splátky predtým poskytnutých úverov. Podľa názoru súdu žalobkyňa
vôbec nezisťovala nutné bežné výdavky na rodinu, ani nevykonala potrebnú lustráciu v registri úverov a z tohto dôvodu nemožno jej konanie hodnotiť inak ako postup v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorú mala žalobkyňa ako banka v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. nesporne zachovať.
Pri overovaní bonity žalovanej žalobkyňa nemala k dispozícii žiadne údaje o bežných výdavkoch žalovanej, na posúdenie bonity jej stačili len údaje, ktoré žalovaná uviedla v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Výsledkom uvedeného konania žalobkyne bolo napokon poskytnutie úveru a je zrejmé, že už pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalovanou žalobkyni musela byť zrejmá neschopnosť a nemožnosť žalovanej splácať pravidelne anuitné splátky, k plateniu ktorých sa zmluvou zaviazala.
Došlo teda k naplneniu hypotézy právnej normy, ktorá zakladala hrubé porušenie povinnosti veriteľa overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žalobkyňa nekonala s odbornou starostlivosťou, a teda nebola oprávnená ani vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Súd bol toho názoru, že v danom prípade prichádza do úvahy iba možnosť, že si zmluvné strany dohodli možnosť žiadať celý dlh splatiť predčasne naraz. Takúto dohodu medzi žalobkyňou a žalovanou súd nemal preukázanú, nakoľko zo zmluvy o úvere takáto dohoda nevyplýva. Dohoda účastníkov v obchodných podmienkach alebo v iných obchodných podmienkach vyžadovala podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre platnosť písomnú formu a podpis dlžníka, ak nebol daný na obchodných podmienkach právny úkon je podľa § 40 ods. 1 neplatný, pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Súd považoval obchodné podmienky za neplatné ako celok vrátane čl. 8 bod 8.12 týkajúci sa práva veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť. Podľa názoru súdu v konaní nebol preukázaný prejav vôle žalovanej ohľadom možnosti zosplatnenia dlhu, preto žalobkyňa nemohla účinne žiadať žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky jednorázovo. Navyše súd uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že žalovanej doručovala upozornenie zo dňa 21.01.2020 o tom, že bola v omeškaní s úhradami dohodnutých splátok.
S ohľadom na uvedené podľa názoru súdu žalobkyňa mala nárok len na zaplatenie dohodnutých splátok, avšak bez úrokov a poplatkov, celkovo 108 splátok, pričom jedna splátka predstavovala sumu 27,78 eura. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nebola oprávnená vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie úveru, súd vychádzal zo splatnosti jednotlivých splátok, pričom posledná splátka sa mala stať splatnou až dňa 21.10.2024. S ohľadom na uvedené podľa názoru súdu možnosť žalobkyni priznať len doposiaľ nezaplatené splatné splátky, t.zn., že ku dňu rozhodovania súdu išlo o nezaplatenie splátky v počte 32 mesačných splátok a zvyšnú časť 35. splátky splatnej dňa 20.09.2018 vo výške 2,94 eur, čo spolu predstavuje sumu 891,90 eura. Vzhľadom na uvedené súd v prevyšujúcej časti žalobu ako zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. majúc za to, že žalovaná mala v konaní čiastočný úspech, avšak v súvislosti s konaním jej trovy nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v časti zamietajúceho výroku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, ak v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že sa pri skúmaní bonity žalovanej obmedzila len na tvrdenie žalovanej v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru a viac bonitu žalovanej neskúmal a nevykonal potrebnú lustráciu v registri úverov. Uvedené skutkové zistenie je nesprávne, nakoľko pri posudzovaní bonity žalovanej zobral do úvahy tri rôzne zdroje informácií, a to údaje zo spoločného registra bankových informácií, údaje poskytnuté samotnou žalovanou v žiadosti o poskytnutie úveru a reportom zo Sociálnej poisťovne. Mala za to, že uvedené listiny preukazujú, že dostatočne preverila bonitu žalovanej a boli prílohou žaloby. Preto je nepravdivé tvrdenie súdu, že nevykonala ani potrebnú lustráciu v registri úverov.
Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, ak v odseku 34. odôvodnenia vyhlásil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že žalobkyňa nemá právo požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, nakoľko nedostatočne posúdil schopnosť žalovanej splácať úver. V tejto súvislosti poukázala na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého je zrejmé, že veriteľ, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Iba v prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 s úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Má za to, že v danom prípade hrubo neporušila svoje zákonné povinnosti a preto nebola splnená zákonná podmienka, aby bolo možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Riadne vykonala dopyt do úverového registra za účelom preverenia záväzkov žalovanej, a teda v žiadnom prípade sa nemôže jednať o hrubé porušenie povinností pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
K úprave možnosti zosplatnenia dlhu zo strany veriteľa uviedla, že možnosť predčasného zosplatnenia bola upravená v príslušných ustanoveniach obchodných podmienok účinných v rozhodnom čase upravujúcich predčasnú splatnosť. Obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy, a to jednak vzhľadom na text zmluvy, v ktorých obchodné podmienky uvádza ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorým textom zmluvy žalovaná vyslovila súhlas svojím podpisom a v tej súvislosti poukazuje aj na rôzne rozhodnutia krajských súdov v Slovenskej republike. V tejto súvislosti poukazuje aj na ust. § 273 Obchodného zákonníka a na ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, ktoré výslovne možnosť úpravy povinnosti zo zmluvy v obchodných podmienkach upravujú.
Vo vzťahu k doručovaniu upozornenia žalobkyňa priložila do prílohy doručenku k opakovanému upozorneniu zo dňa 21.01.2020 , pričom z doručeniek je zrejmé, že sa dostali do sféry dispozície žalovanej. Ďalej uviedla, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, tak ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, mal ju vyzvať na jeho doplnenie, resp. opravu v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku nemožno považovať za správne, ak súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, „že došlo k naplneniu hypotézy právnej normy“, ktorá zakladala hrubé porušenie povinnosti veriteľa overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a tým, že žalobkyňa nekonala s odbornou starostlivosťou, nebola oprávnená ani vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru“.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 7 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
Podľa § 7 ods. 16 zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 17 zák. č. 129/2010 Z.z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Citované zákonné ustanovenie upravuje postup veriteľa pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ teda pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere má povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom má vziať do úvahy najmä dobu, na ktorý sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa, prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ je teda povinný za účelom posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s vynaložením odbornej starostlivosti účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch. Za odbornú starostlivosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa považuje najmä posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia.
Ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozhodnutia, súd vychádzal z názoru, že žalobkyňa nepostupovala v súlade s citovaným ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z., ak náležite neposúdila schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver a pri posúdení bonity žalovanej vychádzala len z údajov, ktoré žalovaná zadala v žiadosti o poskytnutie úveru a nevykonala ani potrebnú lustráciu v registri úverov. Uvedený skutkový záver nemožno považovať za správny, lebo ako vyplýva z obsahu spisu, žalobkyňa pri posudzovaní bonity žalovanej vychádzala z troch rôznych zdrojov informácií, a to z údaja zo spoločného registra bankových informácií, z reportu Sociálnej poisťovne, ako aj zo samotnej žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru. Skutkové tvrdenie žalobkyne, ako aj skutočnosti, ktoré vyplývajú z listín pripojených žalobkyňou k žalobe tak odporujú skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa posudzovala schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver iba z údajov, ktoré žalovaná zadala v žiadosti o poskytnutie úveru.
Treba preto súhlasiť s odvolateľkou v tom, že z jej strany nedošlo k hrubému porušeniu jej zákonných povinností spočívajúcich v hrubom porušení jej povinností podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.
V dôsledku nesprávneho skutkového zistenia súd následne nesprávne právne posúdil aj otázku prípadného zosplatnenia úveru ak vychádzal z názoru, že žalobkyňa nie je oprávnená požadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobkyne vo vzťahu k zamietajúcemu výroku je dôvodné, a teda sú dané uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach a v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok, pričom pri posudzovaní postupu žalobkyne ohľadom posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver prihliadne na listinné dôkazy priložené k žalobe (údaje zo spoločného registra bankových informácií a report zo Sociálnej poisťovne) a následne vo veci rozhodne, pričom v rámci rozhodnutia zohľadní aj námietky žalobkyne s poukazom na rozhodnutia príslušných krajských súdov.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 C.s.p.)
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).