Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cb-32-2016.pdf
PDF · 89.22 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/32/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej veci žalobkyne: T.. M. Q., rod. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX E., A.. R. Q. M. X, zastúpenej: JUDr. Ľuboš Pejhovský, advokát so sídlom 821 02 Bratislava, Komárnická 36, proti žalovanej: AUTOPROGRES - service, s.r.o., so sídlom 926 01 Sereď, D. Štúra 1012/2, IČO: 31 443 419, o zrušenie účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, takto
rozhodol:
Súd zrušuje účasť žalobkyne T.. M. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom E., A.. R. Q. M. X, v obchodnej spoločnosti AUTOPROGRES - service, s.r.o., so sídlom Sereď, D. Štúra 1012/2, IČO: 31 443 419, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 3232/T.
Súd žalobkyni priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 1. 4. 2016 domáhala, aby súd zrušil účasť žalobkyne T.. M. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom E., A.. R. Q. M. X, v obchodnej spoločnosti AUTOPROGRES - service, s.r.o., so sídlom Sereď, D. Štúra 1012/2, IČO: 31 443 419, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 3232/T. Svoju žalobu odôvodnila tým, že podľa Spoločenskej zmluvy žalovanej je žalobkyňa jednou z troch spoločníkov žalovanej. Ostatní spoločníci sú Miloš Burian, bytom Česká republika, Jičín, Baráková 455 a Lenka Kebusová, rod. Lukáčová, bytom Česká republika, Jičín, Pod Lipami 896. Žalovaná už pred mnohými rokmi prestala vyvíjať obchodné aktivity a od polovice r. 2014 sa vytvorila patová situácia. Pri uvedených troch spoločníkoch žalovanej a pri fakte, že žalobkyňa vlastní len 50 % podiel, teda aj hlasov, prestalo byť možné prijímať efektívne rozhodnutia. Ďalší dvaja spoločníci žalovanej oponujú všetkému, čo žalobkyňa navrhne, odmietajú súhlasiť s čímkoľvek, pritom vlastné návrhy a riešenia ani nepredkladajú. Posledné valné zhromaždenie žalovanej sa uskutočnilo 22. 11. 2014. Opísaná situácia prinútila žalobkyňu odstúpiť z funkcie konateľky. jej spoločníci náhradu nenavrhli a riešením celkovej situácie sa nezaoberajú. Spoločníci medzi sebou dlhodobo nekomunikujú a žalovaná reálne nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Pohnútkou podať žalobu na zrušenie účasti spoločníčky obchodnej spoločnosti žalovanej bol aj jej relatívne vysoký vek a nedobrý zdravotný stav, no najmä opísaná realita. Žalovaná už dlhodobo nevykonáva žiadne aktivity, neschádzajú sa valné zhromaždenia. Skladba hlasov spoločníkov viedla k spomenutej patovej situácii. Nie je možné prijať žiadne uznesenia, respektíve neexistuje možnosť, aby sa žalobkyňa relevantne vyjadrovala. Všetky jej snahy o ozdravenie spoločnosti dlhodobo narážajú na neochotu ďalších dvoch spoločníkov žalovanej, ktorí podľa žalobkyne samostatne podnikajú v rámci Českej republiky. Polovičný podiel žalobkyne na obchodnej spoločnosti žalovanej jej žiadnym spôsobom neumožňuje ovplyvniť chod spoločnosti a ostatní dvaja spoločníci odmietajú ponuku žalovanej na odkúpenie obchodného podielu. Žalovaná nemá žiadne reálne sídlo, nemá žiadne firemné priestory, ani iné ekonomicko-materiálne podmienky pre efektívnu podnikateľskú aktivitu.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Strany konania musia predložiť k svojim vyjadreniam všetky listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávajú a ktoré majú preukázať tvrdenia uvedené v žalobe a vo vyjadreniach k nej. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
4. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - Spoločenská zmluva, výpis z obchodného registra žalovanej, výpisy z verejného registra ČR. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Žalobkyňa podala žalobu tak, ako je vyššie popísaná.
7. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe, nakoľko žalovaná ich nijakým spôsobom nespochybnila. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že žalovaná má troch spoločníkov tak, ako to bolo opísané v žalobe. Zodpovedá pravde, že ďalší dvaja spoločníci žalovanej - Miloš Burian a Lenka Kebusová, rod. Lukáčová podnikajú v Českej republike, ako to vyplýva z výpisov z verejného registra ČR. Miloš Burian podniká pod IČ: 41 221 346 a Lenka Kebusová, rod. Lukáčová podniká pod IČ: 65 692 527.
8. Žalobkyňa má v čase rozhodnutia súdu takmer 67 rokov.
9. Podľa § 148 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ), (1) Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
10. Ustanovenie § 148 odseku 1 upravuje zásadu, že k zániku účasti spoločníka v spoločnosti nemôže dôjsť jednostranným prejavom vôle spoločníka, t. j. jednostranným vystúpením spoločníka zo spoločnosti. Tento zákaz v súlade s § 123 ods. 3 a úpravou zákazu vrátenia vkladu chráni majetok spoločnosti pred jednostranným úkonom, ktorým by bol majetok spoločnosti znižovaný prostredníctvom povinnosti na vyplatenie vyrovnacieho podielu (§ 150) v prípade jednostranného zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti. Podľa odseku 1 spoločník môže požiadať súd o zrušenie jeho účasti, „ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval“. Tento prípad nastane najmä vtedy, ak spoločnosť, resp. ostatní spoločníci porušujú podstatným spôsobom svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti voči dotknutému spoločníkovi. Ak sa spoločníkovi, ktorý stratil záujem zotrvať v spoločnosti, nepodarí previesť svoj podiel na iného spoločníka alebo tretiu osobu, resp. uzavrieť dohodu o zrušení
jeho účasti s ostatnými spoločníkmi, nezostáva mu iná možnosť, ako sa obrátiť so svojou žiadosťou o zrušenie účasti v spoločnosti na súd. Príslušným na toto konanie je okresný súd, v obvode ktorého má spoločnosť adresu svojho sídla (§ 12 a § 15 ods. 1 CSP); napriek tomu, že nepochybne nepôjde o klasické sporové konanie, ustanovenia § 304 a nasl. CMP o konaní v niektorých veciach právnických osôb sa na toto konanie nevzťahujú. Pasívne legitimovaná je v prípade žaloby o zrušenie účasti v spoločnosti samotná spoločnosť s ručením obmedzeným.
11. Otázku, či skutočne existujú dôvody na zrušenie účasti spoločníka, súd posudzuje vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Pôjde predovšetkým o prípady, keď spoločnosť, resp. spoločníci porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej, prípadne inej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka v spoločnosti a pod. Legitímne dôvody však môžu existovať aj na strane žalujúceho spoločníka (napr. zdravotné problémy a pod.). Jedným z už judikovaných dôvodov je založenie inej spoločnosti len niektorými zo spoločníkov, ktoré môže v spoločnosti narušiť vzťah lojality medzi spoločníkmi a vyvolať takú nedôveru spoločníkov, ktorí sa na založení novej spoločnosti nepodieľajú, že od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti naďalej zotrvali (bližšie k tomu pozri R 110/2001).
12. V prípade, keď súd návrhu spoločníka vyhovie, spoločníkovi zaniká účasť v spoločnosti dňom uvedeným v rozhodnutí súdu a v prípade, keď takýto deň v rozhodnutí určený nie je, dňom nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Týmto dňom dochádza ex lege k zmene spoločenskej zmluvy, v dôsledku čoho sú konatelia v súlade s § 141 ods. 3 povinní vypracovať úplné znenie spoločenskej zmluvy. Obchodný podiel sa stáva voľným, zo zákona prechádza na spoločnosť a spoločníkovi, ktorého účasť zanikla, vzniká voči spoločnosti nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Vyrovnanie sa uskutoční v súlade s ustanoveniami § 61 ods. 2 a 3 a § 150. S voľným obchodným podielom musí spoločnosť naložiť v súlade s § 113 ods. 5 alebo 6, t. j. v lehote šiestich mesiacov od nadobudnutia tohto podielu musí valné zhromaždenie rozhodnúť buď o jeho prevode na iného spoločníka, alebo na tretiu osobu, alebo o jeho rozdelení a prevode jeho častí na ostatných spoločníkov, alebo o znížení základného imania o vklad dotknutého spoločníka, čo je však možné iba v prípade, ak po znížení výška základného imania neklesne pod minimálnu hranicu požadovanú zákonom.
13. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že spoločníci žalovanej Miloš Burian a Lenka Kebusová, rod. Lukáčová porušujú podstatným spôsobom svoje zákonné aj zmluvné povinnosti voči žalobkyni, o čom svedčí aj fakt, že nepreberajú súdne zásielky, nereagujú na výzvy, znemožňujú žalobkyni ozdraviť podnikateľskú činnosť žalovanej, čím de facto znefunkčnili chod žalovanej a žalovaná je zapísaná v obchodnom registri len formálne, nevyvíja žiadnu podnikateľskú činnosť. Títo spoločníci dlhodobo znemožňujú žalobkyni prijímať akékoľvek rozhodnutia ohľadne podnikateľskej činnosti žalovanej, ktoré by viedli k jej ozdraveniu a riadnemu fungovaniu. Zároveň súd poukazuje na to, že menovaní spoločníci vykonávajú podnikateľskú činnosť v Českej republike. Ďalším faktom zrušenia účasti žalobkyne v spoločnosti žalovanej je aj jej vyšší vek, pre ktorý nemá záujem na zotrvaní v spoločnosti žalovanej. Súd svoje rozhodnutie opiera napr. o Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. januára 1996, sp. zn. 3 Obo/355/1995 (Súd zruší na návrh spoločníka jeho účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Dôvodom na zrušenie účasti spoločníka môže byť aj okolnosť, že nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti a v dôsledku konania ostatných spoločníkov dochádzalo k nevýhodnému predaju majetku spoločnosti a tým k ohrozeniu jej riadnej činnosti.); ako aj o Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Obo/128/1996 (Súd zruší na návrh spoločníka jeho účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Takáto situácia môže nastať najmä v prípadoch, keď spoločnosť závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti voči spoločníkovi, alebo keď takýmto spôsobom porušujú svoje povinnosti ostatní spoločníci na ujmu spoločníka.). Žalobkyňa žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť chod žalovanej, ozdraviť jej podnikateľskú činnosť, nakoľko spoločníci spolu už ani nekomunikujú. Posledné valné zhromaždenie žalovanej sa konalo 22. 11. 2014, pričom podľa čl. XXII bod 6/ Spoločenskej zmluvy sa valné zhromaždenie uskutoční najmenej 1 x ročne., najneskôr do 14. 2. kalendárneho roka. Keďže spoločníci žalovanej Miloš Burian a Lenka Kebusová, rod. Lukáčová sú pasívni, znemožnili konanie valného zhromaždenia, čím porušili napr. aj čl. XXII pod 1/ Spoločenskej zmluvy, keď nevykonávali pôsobnosť valného zhromaždenia a teda neriadili činnosť žalovanej.
14. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
15. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
16. V závere dáva súd do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
17. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal plnú náhradu trov konania (100 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.