Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-106-2016.pdf
PDF · 128.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/106/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu D. P., F.. XX.X.XXXX, T. H. XXX, XXX XX H., Z. J., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenie a určenie neprijateľnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/406/2015 zo dňa 23.5.2016, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobkyňa sa uplatnenou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému malo vzniknúť v dôsledku plnenia prijatého na základe neprijateľných zmluvných podmienok. 2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Obsah napadnutého rozhodnutia 3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „I. Určuje, že bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300025610 zo dňa 29.10.2009 v znení: Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 108,44 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 59,15 Eur v prípade, ak bude Dlžníkov revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“ je neprijateľnou podmienkou. II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 293,14 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 293,14 eura od 20.10 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 526,25 eura predstavujúce trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Igora Šafranka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300025610 vyplýva, že žalovaný uvedenú zmluvu podpísal dňa 29.10.2009 a žalobkyňa dňa 22.10.2009. V bode 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v Eur (vyplňte) je uvedená výška poskytnutého úveru 1.095,40 eura, splatnosť úveru v 30 mesačných splátkach po 66,95 eura, zmluvná odmena 913,16 eura, predpokladaná RPMN za úver 68,85 %, ročná úroková sadzba úveru 68,85 %, priemerná RPMN za úver 37,93 %, poskytnutá čiastka revolvingu 542,32 eura, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 662,82 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 58,71 % a ročná úroková sadzba revolvingu 67,55%. V bode 6 Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte), sú uvedené údaje zhodné s údajmi v bode 5 okrem kolónky RPMN za úver, kde je uvedené 69,08% a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 55,40%. Podľa bodu 8.1. Dohody o poskytnutí služby, predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok, službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (Ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 108,44 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 59,15 eura v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby. Podľa bodu 8.4.Dohody o poskytnutí služby Odplata za poskytnutie odkladu splátok s odkladom splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1 písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkov podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingovej je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkom. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. zmluvných dojednaní. Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1 písm. b), tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výške odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v článku 2 Žiadosti/Zmluvy. 5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmlúv, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Následne súd skúmal napádanú zmluvnú podmienku a dospel k záveru, že poplatok 108,44 eura, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi spočívajúci v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd z iných konaní žalovaného má vedomosť o tom, že ten pri poskytnutí úveru okamžite stiahne spotrebiteľom poplatok za vyššie uvedenú službu. Poplatok vo výške 108,44 eura predstavuje skoro 10% z poskytnutého úveru, a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa službu spočívajúcu v odklade splátok využije alebo nie. Takáto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný v prvom rade namietal, že zmluvná podmienka by mala byť vylúčená zo súdnej kontroly, pretože individuálne dojednaná. Súd v konaní 20C/39/2014 vypočul ako svedka obchodného zástupcu žalovaného, a ktorý uviedol, že podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere bolo aj uzatvorenie dohody o poskytnutí služby, nakoľko táto dohoda o poskytnutí služby sa uzatvára ku každej zmluve o revolvingovom úvere. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku, že odplata je cenou plnenia, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu, tak súd uvádza, že sa posudzuje sa nie
cena, teda jej výška, ale celá táto dohoda, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané. Celá dohoda sa teda posudzuje komplexne, teda nie len výška stanoveného poplatku. Spotrebiteľ je teda povinný zaplatiť za službu, ktorú ešte nevie, či v budúcnosti využije, a ktorá je podmienkou pre uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Takáto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. Poukázal na to, že uvedený poplatok bol viac krát právoplatne vyhlásený za neprijateľný, a preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Pokiaľ žalovaný takúto povinnosť nerešpektuje a takúto neprijateľnú podmienku naďalej používa, súdu neostáva iná možnosť ako opätovne vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Iný postoj súdu by znamenal akceptovanie protiprávneho stavu. Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona o výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal žalobca v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky. Rovnako zmluva neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru uvedenú § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobkyne (68,85%) a iná v akceptácii žalovaného (69,08%). Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 vetu prvú Občianskeho zákonníka totiž v dôsledku tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie žalovaného v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však žalobkyňa musela písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dôsledkom čoho je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Úver je bezúročný aj z dôvodu toho, že v zmluve uvedená ročná úroková sadzba vo výške 68,85 % je v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu neplatná. Podľa údajov Národnej banky Slovenska zverejnených na webovej stránke www.nbs.sk bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v mesiaci október 2009 na úrovni 11,40 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 68,85 % ročne uvedená v zmluve podstatne /skoro šesťnásobne/ prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci október 2009. Pokiaľ žalovaný namieta, že nikto sa nemôže domáhať ochrany svojich práv pokiaľ sám koná v rozpore so zákonom tak bol to práve žalovaný, ktorý konal v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a žalobkyni poskytol neprimerané až úžernícke úroky, a preto táto námietka žalovaného neobstojí. Vzhľadom na vyššie uvedené je úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300025610 zo dňa 29.10.2009, bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný vo svojom vyjadrení nenamietal, že žalobkyni bolo poskytnutý úver vo výške 986,96 eura (vyplatená suma), pričom žalovanému uhradila celkovo sumu 1.280,10 eura, a preto táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov a súd vyhlásil poplatok za odklad splátok za neprijateľnú podmienku, žalovaný sa na úkon žalobkyne obohatil, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie sumy 293,14 eura. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 19.10.2015, a preto sa nasledujúci deň dostal do omeškania. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 293,14 eura odo dňa 20.10.2015 do zaplatenia. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedala v máji 2014 a taktiež žalovaný nepreukázal, že sa tak dozvedela skôr. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu, tak žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termínu konečnej splatnosti, neuvedenie RPMN (resp. neplatné dojednanie) a úrok v rozpore s dobrými mravmi, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. V danom prípade je teda 10 ročná premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nárok žalobkyne nie je premlčaný. 7. Poukázal na ust. § 3, ods. 1, § 39, § 40, ods. 1, § 44, ods. 1,2, § 107, ods. 1, § 80, § 52, ods. 1,2, 3, 4, § 53, ods. 1, 2,3,4,5, § 53a, § 54, ods. 1,2, § 451 OZ, § 3, ods. 3,5 zákona č. 250/2007 Z.z., § 4, ods. 1,2,3 , písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z., § 153, ods. 1, 4 O.s.p., čl.3, ods. 3, čl. 6, ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS, 8. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142, ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania. Obsah odvolania 9. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že ustanovenia článku 8 bod 8.1 dohody o poskytnutí služby neobsahuje žiadne ustanovenie o započítaní poplatku (odplaty) /.a služby podľa uvedenej dohody, teda žiadne ustanovenie o tom, kedy za službu platí. Na jednej strane súd za dôvod neprijateľnosti považuje skutočnosť, že sa odplata (poplatok) platí ihneď pri uzavretí dohody (k čomu dochádza započítaním) a pred tým, než dôjde k využitiu služby. Na strane druhej článok 8 bod 8.1 dohody neobsahuje žiadne ustanovenie o spomenutom započítaní alebo o tom, kedy sa odplata (poplatok) platí, z toho vyplýva zrejmý rozpor medzi rozhodnutím a odôvodnením, pretože súd uvádza ako dôvod neprijateľnosti skutočnosť, ktorá /. článku 8 bod 8.1 nevyplýva a teda nemôže byť ani dôvodom neprijateľnosti. Z napádaného rozsudku nevyplýva žiadne právne zdôvodnenie toho, na základe čoho má byť podľa výroku súdu celé ustanovenie bodu 8.1 neprijateľnou podmienkou. Dôvody, ktoré súd uviedol, sa nevzťahujú na žiadnu časť daného ustanovenia. Súd sa vôbec nezaoberal tým, či ustanovenie článku 8 ako také (respektíve jeho jednotlivé časti) môžu byť považované za neprijateľnú podmienku, keďže ide individuálne dohodnuté ustanovenie. Dohoda o poskytnutí služby by nikdy nevznikla, ak by ju žalobca ako prvý nepodpísal. Táto dohoda sa podpisuje samostatne, je graficky odčlenená od zvyšného obsahu zmluvy a súčasne aj z jej obsahu vyplýva, že nie je podmienkou či predpokladom pre uzavretie úverovej zmluvy. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom, a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania. Na základe vyššie uvedeného žalovaný tvrdí, že výrok o určení článku 8 bod 8.1 ako neprijateľnej podmienky je v prvom rade predčasný a nepreskúmateľným. Súd sa nesprávne vyporiadal s otázkou aplikácie § 53 Občianskeho zákonníka a s tým, či dohoda o poskytovaní služieb má individuálnu povahu. Žalovaný podáva odvolanie proti výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 293,14 Eur z dôvodu, kedy súd dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu záveru o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného. Jeho vznik súd odôvodňuje tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje údaj o rozpísaní splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny, a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré v zmysle článku 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7. ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Súd nesprávne ustálil, že ním označené náležitosti zmluva neobsahuje. Súd neposudzoval obsah zmluvy podľa všetkých listín, dokumentov a ustanovení, ktoré ju tvoria, teda aj podľa zmluvných dojednaní a oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Ako dôvod bezúročnosti úveru súd poukazuje na to, že táto neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (t.j. náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ). Ani tento záver súdu nie je po stránke skutkovej dôvodným. Z ustanovenia článku 4.. ods. 4.6. zmluvných dojednaní vyplýva Úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru. resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl.7.. ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Ako dôvod pre svoje konštatovanie o bezúročnom charaktere úveru poskytnutého na základe zmluvy uvádza súd aj to, že táto zmluva neobsahuje rozpis splátky v zmysle ust. §4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania. Význam osobitného rozpisovania jednotlivých položiek spočíva resp. súvisí s otázkou plnenia záväzku. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet Veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie (teda celej splátky), potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. To znamená, že v prípade ak splátkou uhrádza aj istina a úrok nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. V prípadoch, kedy sa istina a úroky uhrádzajú samostatne (teda v iných termínoch splatnosti, s iným počtom splátok) ale by také rozlišovanie význam malo, z hľadiska spomenutej informovanosti spotrebiteľa a to práve s ohľadom na okamih splnenia záväzkov. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí) a počet splátok, teda aj náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Nad rámec toho obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (vo vyššie spomenutom Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi). Z napadnutého rozsudku nevyplýva ani to, ako sa súd vyporiadal s argumentom žalobcu, že výklad § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ spočívajúci v tom, kedy uvedené ustanovenie znamená uviesť samostatne výšku, počet a termíny splátok istiny, výšku, počet a termíny splátok úroku a výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov popiera / znemožňuje aplikáciu iných ustanovení predmetného zákona. Ohľadne údaju o konečnej splatnosti úveru (t.j. náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSU) uviedol : V zmysle čl. zmluvných dojednaní (č.1.138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Ohľadne rozpisovania splátky (t.j. náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSU) uviedol : V súvislosti s touto argumentáciou súdu prvého stupňa odvolací súdu uzatvára, že zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich I splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Táto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istiny, úroky alebo poplatky uvádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. O takýto prípad medzi účastníkmi nejde. Žalovaný napáda závery súdu o nedohodnutí RPMN, hoci v zmysle relevantnej úpravy tento údaj nie je možné dohodnúť. Údaj o RPMN nie je v zmysle platných právnych noriem možné dohodnúť. Bráni tomu povaha a účel uvedeného údaju, spôsob jeho určenia a tiež ustanovenia únijného práva, ktoré predstavujú plnú harmonizáciu pravidiel pre spotrebiteľské úvery (teda aj pre určovanie údaju RPMN). Náležitosti pre úverovú spotrebiteľskú zmluvu, ktoré sú predpísané zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, však nemajú rovnaký charakter v tom smere, kedy by ich všetky bolo možné dohodnúť na základe realizácie zmluvnej slobody zmluvných strán. Žalovaný napáda aj tvrdenie súdu o bezúročnosti z dôvodu neplatnosti odplaty odporuje § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 3 ods. 10 a II zákona č. 258/2001 Z.z. Výška odplaty za poskytnutie úveru na základe spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8300019160 zo dňa 26.02. 2009 medzi účastníkmi konania výslovne právnou úpravou upravená. Uvedenú úpravu súd vo veci nepoužil a ani nezdôvodnil takýto svoj postup. Pritom úprava maximálnej výšky odplaty bola obsiahnutá v Občianskom zákonníku (teda vtom zákone, na základe ktorého súd tvrdí, že má byť odplata a dojednanie o nej neplatnou). Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (29.10. 2009) platilo, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Podľa ust. § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere (výška úveru, doba splatnosť), bola v zmysle uvedeného 73,44 %. Výška odplaty vyplývajúca pre úver dohodnutý a poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere neprevyšuje túto maximálnu odplatu, akú pripúšťala právna úprava. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou. Je preto vylúčeným, aby výška odplaty bola v rozpore s dobrými mravmi. Ak zákon v otázke odplaty výslovne vymedzil určitú prípustnú hranicu odplaty (z hľadiska jej výšky), potom takto vymedzená hranica nemôže byť negovaná cez právne neurčitý pojem dobrých mravov. Odporuje tomu aj základný princíp aplikácie práva lex specialis derogat lex generalis. Osobitná úprava maximálne prípustnej výšky odplaty má aplikačnú prednosť pred všeobecnou úpravou (ako súd dobré mravy). Hodnotenie odvolacieho súdu.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 11. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza: 12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky a na potvrdenie správnosti záveru, keďže nevidí dôvod na odklon od právneho záveru vyjadrenom v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove v obdobných právnych veciach samotného žalovaného (sp. zn. 20Co 99/2014, 8 Co 227/2015), poznamenáva. 13. Odvolací súd pripomína body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). 14. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27). 15. Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mat odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32). 16. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33). 17. Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, už citovaný, bod 34).“ 18. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“. 19. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“ 20. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jeho využívaním za poplatok), ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne
ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 92,01 Eur, t.j. poplatok vo výške zodpovedajúcej cca 10%-ám poskytnutého úveru. 21. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 O.s.p. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s ktorou sa stotožňuje). Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7 U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že zmluvná formulácia poplatku za odkladu splátok je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. 22. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Aziz C-415/11: „na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery -neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé.“ 23. Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08 cit: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne. 24. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku 4 ods. 2 a článku 8 smernice 93/13, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.“ S poukazom na uvedené nie je ani v tomto smere odvolacia námietka dôvodná. 25. Žalovaný vo svojom odvolaní tvrdil, že úvaha súdu o posúdení otázky odplaty za úver ako v rozpore s dobrými mravmi nemá oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu zmluvy. 26. Odvolací súd prisvedčuje konštatovaniu súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. 27. V súlade s ustálenou judikatúrou, hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). 28. V danom prípade sa súd správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorý činí 68,85 % ročne. Pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v júli 2009 bežný úrok predstavoval 11,40 % p.a. Z toho je zrejmé, že žalovaným požadovaný úrok v danom prípade bol takmer 6 -násobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver s úrokom viac ako 5 krát prevyšujúcim priemerné úroky porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalovaným požadovaný úrok z úveru ročne 68,85 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. 29. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i súdom prvého stupňa správne aplikovaný inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo 1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/). 30. Zmluvné podmienky v predmetnej veci súd prvej inštancie správne, pokiaľ ide o úrok z úveru, vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom, a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Odvolací súd na margo veci poznamenáva, že súdy sa značne kriticky
vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. 31. Pokiaľ žalobca plnil úroky odporujúce dobrým mravom, nepochybne v súlade s vyššie uvedeným ide o plnenie z neplatného právneho úkonu. Na strane žalovaného preto došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré musí vrátiť (§§ 451 ods. 2, 457 Občianskeho zákonníka). 32. Súd prvej inštancie rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Ďalšie odvolacie námietky nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. 33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).