Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-151-2016.pdf
PDF · 80.68 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/151/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu 1/ O. C., nar. XX. XX. XXXX, 2/ C. C., nar. XX XX. XXXX, obaja bytom W. nad U., A. C. XXX/XX, obaja zastúpení splnomocneným zátupcom JUDr. Štefanom Lendvaym, bytom Komárno, Pohraničná 3, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné nám. 12, IČO: 35923130, zastúpeného Beňo & partners, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom 058 01 Poprad, Nám. sv. Egídia 93, IČO: 44250029, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Jozef Beňo, PhD., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/226/2015-27 zo dňa 20. 11. 2015, takto
rozhodol:
I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovia 1/, 2/ n e m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Zmluva o pôžičke na bývanie č. 8011501 zo dňa 10. 07. 2013 uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným (v rozsudku označených ako navrhovatelia v 1. a 2. rade a odporca) je neplatná a žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Súd vyššie uvedenú zmluvu považoval za neplatnú z dôvodu, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu, nakoľko žalobcovia uviedli vo svojej žiadosti o poskytnutie pôžičky, že žiadajú poskytnúť pôžičku vo výške 5 000,- € a medzi nimi a žalovaným nedošlo k zhode prejavu vôle o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke. Žalovaný na jednej strane uviedol, že schválil pôžičku vo výške 5 000,- € a zároveň, že celková suma pôžičky je 9 304,80 €, a teda vôbec nie je zrejmé, v akej výške bola dojednaná pôžička. Takýto právny úkon bol tak nezrozumiteľný a neurčitý. Okrem toho z uzavretej zmluvy o pôžičke nie je zrejmé, či vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia požiadali žiadosťou zo dňa 08. 07. 2013 o pôžičku vo výške 5 000,- €, ktorá bola schválená žalovaným dňa 10. 07. 2013 spolu s uvedením výšky úroku, výšky splátky a konečnej splatnosti, ako aj ďalších údajov obsiahnutých v liste, ktorý bol adresovaný žalobcovi 1/, súhlasili žalobcovia s takýmito podmienkami, a či vôbec mali vedomosť o takýchto podmienkach, keď žiadali o pôžičku. Zároveň nebolo preukázané, že žalovaný akceptoval žiadosť o pôžičku oboch žalobcov, nakoľko akceptácia takejto žiadosti bola adresovaná len žalobcovi 1/. Žalobcovia sú spotrebitelia v predmetnom zmluvnom vzťahu a zmluva o pôžičke sa musí vykladať v ich prospech. Súd, teda, mal za to, že žalobcovia bez toho, aby mohli ovplyvniť obsah zmluvy relevantným spôsobom, resp. nemali v čase podpisu takejto zmluvy vedomosť o tom, v akej výške im bude poskytnutá pôžička a za akých podmienok, sa vopred vzali svojich práv, pričom takýmto konaním bol jednoznačne zvýhodnený žalovaný ako podnikateľský subjekt, ktorý si takmer jednostranne mohol určiť všetky podstatné podmienky tohto záväzkového vzťahu. Zmluva o pôžičke je tak neplatný
právny úkon už z toho dôvodu, že nebol dostatočne určitý a zrozumiteľný, ako aj pre rozpor s právnymi predpismi, resp. dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
2. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 37 ods. 1, § 39, § 43a ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, § 657, § 658 OZ., ďalej podľa § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili.
3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2, písm. d) a f) OSP. Tvrdil, že Zmluva o pôžičke bola dojednaná v zákonom predpísanej písomnej forme, žalobcovia dostali jedno vyhotovenie písomnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Formulárové tlačivo
- žiadosť o poskytnutie pôžičky - je podpísané tak zo strany žalobcov ako dlžníkov, ako aj zo strany žalovaného ako veriteľa, je daný súhlasný písomný prejav vôle spotrebiteľa ako dlžníka byť Zmluvou o spotrebiteľskom úvere (Zmluvou o pôžičke) s obsahom podľa kontrolovaného formulárového tlačiva viazaný. Zmluva o pôžičke obsahuje článok IX., obsahom ktorého je, okrem iného, inkorporačná doložka, na základe ktorej zmluvné strany prejavili výslovnú vôľu byť viazaní aj podmienkami uvedenými vo Všeobecných obchodných podmienkach a podmienkach k Zmluve o pôžičke, ktorých obsahom sú všetky podstatné obsahové náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Aj samotná Zmluva o pôžičke obsahuje celkovú výšku spotrebiteľského úveru, počet splátok spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu, výšku RPMN a výšku mesačnej splátky (tieto informácie sa nachádzajú na jednom a tom istom formulárovom tlačive), a teda aj len samotné formulárové tlačivo obsahuje pre žalobcov najpodstatnejšie informácie. Pokiaľ súd rozhodol, že Zmluva o pôžičke je neplatná z dôvodu nezrozumiteľnosti a neurčitosti z dôvodu, že nie je zrejmé, aká je výška poskytnutého spotrebiteľského úveru, žalovaný poukázal na článok VII. Zmluvy o pôžičke s názvom „požadovaná výška pôžičky,“ kde je uvedená suma 5 000,- € a na údaje uvedené v akceptačnom liste, kde je taktiež označená ako pôžička suma 5 000,- €. Žalobcovia nenamietali, že im bol reálne poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5 000,- €. Na základe týchto skutočností nie je možné dospieť k záveru, že nedošlo k zhode prejavu vôle v podstatných náležitostiach Zmluvy o pôžičke. Pojem „Celková suma pôžičky“ je definovaná vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o pôžičke, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke, celková suma pôžičky znamená súčet všetkých splátok dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v zmluve a splátka znamená peňažnú čiastku dohodnutú medzi klientom a spoločnosťou v zmluve za obdobie jedného mesiaca, ktorou klient spláca poskytnutú pôžičku. Celková suma pôžičky, teda, predstavuje celkovú čiastku spotrebiteľského úveru tak, ako je definovaná v § 2 písm. h) ZosU, „celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.“ Ďalej poukázal na to, že v právnom poriadku SR neexistuje ustanovenie, ktoré by podmieňovalo platnosť každej časti (resp. každej jednej strany textu zmluvy) zmluvy osobitným podpisom. Zmluva o pôžičke, podmienky k Zmluve o pôžičke a Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou jedného nedeliteľného formulárového tlačiva, ktoré je spotrebiteľovi odovzdané ako nedeliteľný celok. Podmienky Zmluvy o pôžičke a Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou jednej a tej istej listiny - formulárového tlačiva Zmluvy o pôžičke - ktorá je riadne datovaná a zo strany žalobcov ako aj žalovaného riadne podpísaná. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel žalovaný k názoru, že na základe vykonaných dôkazov súd prvého stupňa (v súčasnosti od 01. 07. 2016 označovaný ako súd prvej inštancie - pozn. odvolacieho súdu) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho predmetnú vec nesprávne právne posúdil, a preto žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázali najmä na skutočnosť, že žalobca požadoval úver dňa 08. 07. 2013 a žalovaný doplnil podmienky zmluvy až 10. 07. 2013, čo dokazuje nepoctivý prístup žalovaného. Samotná zmluva je maximálne neprehľadná a pre žiadateľa nezrozumiteľná. Takýto postup žalovaného odporuje dobrým mravom s poukazom na to, že žalovaný mal tlačivo tak pripravené, že sa nedali ovplyvniť podmienky ani zasahovať do obsahu zmluvy, a teda zmluvné podmienky uvedené v zmluve sú neplatné. Odvolanie žiadali zamietnuť ako nedôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) bez nariadenia
pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzavretiu Zmluvy o pôžičke z rovnakých dôvodov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalobcovia 1/ a 2/ podpísali dňa 08. 07. 2013 žiadosť o pôžičku, ktorá síce bola schválená žalovaným 10. 07. 2013, avšak spolu s uvedením výšky úroku, výšky splátok ako aj konečnej splatnosti a aj ďalších údajov. Okrem toho, že schválenie žiadosti doručil žalovaný len žalobcovi 1/, odpoveď žalovaného treba považovať za akceptáciu návrhu, ktorá obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, ktoré je treba s poukazom na § 44 ods. 2 OZ považovať za odmietnutie návrhu, a ktoré sa považuje za nový návrh. V súdenej veci, teda, nedošlo k stretu prejavu vôle žalobcov a žalovaného. Žalobcovia 1/, 2/ sa vopred vzdali svojich práv, keďže v čase podpisu zmluvy nemali vedomosť o tom, v akej výške a za akých podmienok im bude poskytnutá pôžička a táto skutočnosť je v rozpore s § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, a teda aj v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
8. Okresný súd potvrdil ako vecne správny rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej (§ 367 ods. 2 CSP).
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 a § 262 ods. 1 CSP, avšak žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania, hoci boli žalobcovia v odvolacom konaní úspešní, nepriznal z toho dôvodu, že im v odvolacom konaní žiadne nevznikli.
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.