Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-82-2016.pdf
PDF · 81.66 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/82/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: C. J., L.. XX.XX.XXXX, J. E. T., T. X, t.č. ÚVV a ÚVTOS Košice, Floriánska 18, Košice, v konaní o zaplatenie sumy 198,65 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 198,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,71 EUR od 26.9.2013 až do zaplatenia, zo sumy 58,33 EUR od 26.10.2013 až do zaplatenia a zo sumy 48,61 EUR od 26.11.2013 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.9.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom v Bratislave uzavrela so žalovaným dňa 15.3.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli predmetom zmluvy. Žalovaný svoju povinnosť podľa zmluvy nesplnila, pretože cenu za poskytnuté služby neuhradil.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žaloba spolu s výzvou súdu, aby sa k nej v stanovenej lehote vyjadril, mu bola doručená do vlastných rúk dňa 9.2.2017.
4. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
7. Z písomnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova10, IČO: 35 763 469 a žalovaný uzavreli dňa 15.3.2013 zmluvu o
poskytovaní verejných služieb podľa zákona č.351/2011 Z.z. elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Slovak Telekom poskytovať elektronické komunikačné služby v rozsahu podmienok špecifikovaných v tejto zmluve, ako aj záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zmluvy. Žalovanému bolo pridelené telefónne číslo XXXX XXXXXX a zapožičaná SIM karta. Žalovaný si zvolil aktiváciu rôznych služieb v rámci programu Happy M. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.
8. Súd ďalej zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. faktúrou zo dňa 8.9.2013, splatnou dňa 25.9.2013 vyúčtovala žalovanému za fakturačné obdobie od 8.8.2013 do 7.9.2013 cenu za poskytnuté služby vo výške 91,71 EUR, faktúrou zo dňa 8.10.2013, splatnou dňa 25.10.2013 vyúčtovala žalovanému za fakturačné obdobie od 8.9.2013 do 7.10.2013 cenu za poskytnuté služby vo výške 58,33 EUR a faktúrou zo dňa 8.11.2013, splatnou dňa 25.11.2013 vyúčtovala žalovanému za fakturačné obdobie od 8.10.2013 do 7.11.2013 cenu za poskytnuté služby vo výške 48,61 EUR. Spolu bola vyúčtovaná suma 198,65 EUR.
9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. ako postupca dňa 3.9.2015 postúpila na spoločnosť žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému, uplatnenú v tomto konaní.
10. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
12. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ verejných elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako užívateľ týchto služieb uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o elektronických komunikáciách.
14. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou vyplýva z vyššie cit.ust. § 43 ods.12 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmluvy a Všeobecných podmienok a Cenníka, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný bol povinný hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že cena poskytnutých služieb v období od 8.8.2013 do 7.11.2013 bola riadne vyúčtovaná a žalovaný mal podľa faktúry zaplatiť spolu sumu vo výške 198,65 EUR.
15. Keďže žalovaný dôvod ani rozsah uplatnenej sumy nenamietal a ani nepreukázal, že by cenu, vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami uhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky.
16. Žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých súm, vyúčtovaných faktúrami, odo dňa, nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia.
17. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania správne, počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti faktúr. Súd preto žalobe vyhovel. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis. Súd preto žalobe vyhovel.
20. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
22. V danej veci nebolo sporné a žalobca preukázal, že žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca je teda v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.
23. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).