Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-35-2017.pdf
PDF · 60.89 KB
Case nature
Subarea
3To/35/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 25. mája 2017 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Adriany Gallovej prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, sp.zn. 3T/36/2017 z 26.4.2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. z dôvodu § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie obvineného D. V. pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., a to z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Svoje rozhodnutie okresný súd v podstate odôvodnil tak, že dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní nebolo preukázané, že by obvinený mal v úmysle seba alebo iného obohatiť na škodu cudzieho majetku. Poukázal na princíp „ultima ratio“ spočívajúci v podstate v tom, že trestnoprávne konanie nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv jednotlivca v súkromnoprávnych vzťahoch.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil tak, že v posudzovanom prípade nemožno použitie princípu „ultima ratio“ akceptovať, nakoľko z výpovede poškodeného je zrejmé, že po tom, čo si obvinený odviezol materiál, prisľúbil, že si vyzdvihne dostatok peňazí z bankomatu, čo v ten deň vôbec nevykonal. Poškodený následne obvinenému viackrát telefonoval, pričom tento sa vyhováral, že plech musí dať skontrolovať zváračovi a následne už prestal dvíhať telefón. Až po tejto aktivite poškodeného, kedy bolo zrejmé, že obvinený nemieni doplatiť dlh, podal poškodený trestné oznámenie. Týmto momentom bolo preto možné konštatovať naplnenie znakov prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak táto nie je dôvodná.
V súvislosti so skutkom, pre ktorý je obvinený stíhaný, krajský súd poznamenáva, že ani zo skutkovej vety uvedenej v obžalobe nevyplýva, že by sa obvinený mal dopustiť nejakého podvodného konania. Obvinenému je kladené za vinu, že si objednal plech, zaplatil zálohu, plech si neskôr prevzal a zvyšnú sumu neuhradil. Už z takto koncipovaného skutku prokurátorom nie je zrejmé, v čom má spočívať podvodné konanie obvineného. Skutok uvedený v obžalobe odzrkadľuje občianskoprávny vzťah medzi obvineným a poškodeným. O podvodné konanie zo strany obvineného by išlo v prípade, pokiaľ by zo skutku vyplývalo, že už v čase objednávania plechu od poškodeného konal s vedomím, že za plech, ktorý neskôr prevezme od poškodeného, nezaplatí. Takáto skutočnosť však zo skutku obžaloby a ani zo spisu nevyplýva. Naopak z výpovede samotného poškodeného vyplýva, že obvinený po tom, čo si prevzal
od neho plech a zaplatil zálohu, povedal mu, že po zvyšné peniaze si potrebuje zájsť do bankomatu a potom zaplatí. Ani táto skutočnosť nenasvedčuje tomu, že obvinený by už v čase objednávania plechu u poškodeného mal podvodný úmysel objednaný plech od poškodeného prevziať a za tento nezaplatiť.
Naviac krajský súd poznamenáva, že v predmetnej veci je aj sporná skutočnosť, či obvinený poškodenému vzhľadom na svoju obhajobu nejaké peniaze dĺži.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd správne konštatuje, že nebolo preukázané, že obvinený by mal už v okamihu objednávania plechu od poškodeného úmysel seba alebo iného obohatiť na škodu cudzieho majetku, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol, nakoľko ani podľa názoru krajského súdu skutok v predmetnej veci nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.