Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/761/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO CHE-100.023.266, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX D. P., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, občianske združenie, so sídlom Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, zast. advokátom Mgr. Petrom Masarovičom, Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 768,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 23. 03. 2015, č. k. 14C/15/2014 - 74, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania žalovaného, p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 138,90 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku žalobcovi vo výške 37,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca nárok uplatňoval, resp. súdu predkladal listiny týkajúce sa zmlúv s rôznymi číslami, rôznymi označeniami a rôznymi dňami ich uzavretia. Napokon žalobca upravil svoju žalobu do konečnej verzie v podaní zo dňa 18.02.2015. Súd vychádzal z obsahu tohto podania pokiaľ ide o petit žaloby aj o argumentáciu odôvodňujúcu uplatnený nárok. V uvedenej písomnosti žalobca zdôvodňoval svoj nárok Žiadosťou a Zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 15.04.2008 (žalovaný túto podpísal dňa 19.03.2008 a pôvodný veriteľ dňa 15.04.2008). Konečná splatnosť pôžičky pripadla na 20.10.2009 a nie 20.11.2009 ako uviedol žalobca, vzhľadom na splatnosť prvej splátky dňa 20.05.2008 a pri dohodnutí celkového počtu splátok 18-násť. Potom aj okamih začatia plynutia premlčacej doby pripadol na 21.10.2009 a nie na 21.11.2009. Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania, preto sa súd musel prednostne vysporiadať s touto námietkou. Žaloba bola na súd podaná dňa 17.12.2013, teda po uplynutí 4 rokov, 1 mesiaca a 26 dní. Súd posúdil, že nárok je premlčaný podľa § 101 Občianskeho

zákonníka, nakoľko ide o spotrebiteľský právny vzťah. Pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 18.02.2015 uvádza, že v Dohode zo dňa 10.08.2012 žalovaný uznal dlh zodpovedajúci vymáhanej pohľadávke dospel súd k záveru, že predmetné uznanie dlhu sa týka pohľadávky vyplývajúcej z inej zmluvy a o zo zmluvy č. 5220804 zo dňa 20.04.2008, ktorá bola predčasne zosplatnená k 20.12.2008, zatiaľ čo žalovaná pohľadávka vyplýva zo zmluvy č. 5001142 zo dňa 15.04.2008. Uznanie dlhu zo dňa 10.08.2012 nemá právne následky na dlh žalovaného, ktorý súvisí so zmluvou č. 5001142 zo dňa 15.04.2008. Dôkaz o tom, že žalovaný uznal dlh týkajúci sa zmluvy č. 5001142 zo dňa 15.04.2008 v konaní nebol predložený.

3. Nakoľko žalobca v podaní zo dňa 18.02.2015 vykonal zmenu žaloby, ktorá v sebe obsahuje čiastočné späťvzatie vo výške istiny 553,66 eur a zmluvnej pokuty, súd rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku žalobcovi.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu účastníkov vo veci. V konaní bol úspešný žalovaný, ktorý náhradu trov neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli, preto mu súd náhradu trov nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči výroku I., ktorým súd žalobu zamietol a voči výroku II., ktorým súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 768,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. od 10.08.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vrátane trov odvolacieho konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

6. Žalobca namietal, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu, teda prvotným veriteľom pohľadávky spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným (dlžníkom) vznikol na základe písomnej Žiadosti a zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky Šanca, ktorú dlžník podpísal v Rimavskej Seči dňa 19.03.2008 a prvotný veriteľ v Poprade dňa 15.04.2008. Ide o tú istú zmluvu ako uvádza okresný súd v rozhodnutí a taktiež ako v podaní zo dňa 18.02.2015 uviedol žalobca. Uvedená zmluva jednoznačne vykazuje znaky zmluvy o pôžičke, ide o typ pôžičky označený ako „Hotovostná pôžička“ pod č. zmluvy 5001142, číslo úveru 5220804. Číslo úveru je číslo internej evidencie prvotného veriteľa pohľadávky. Preto aj v žalobnom návrhu je uvedená „Hotovostná pôžička č. 5220804“ pričom ide o označenie samotnej pôžičky, nie zmluvy o pôžičke a pôžička je tak identifikovaná typom (hotovostná) a číslom (5220804). Postupník, právny predchodca žalobcu, Profidebt Slovakia, s.r.o. evidoval predmetný záväzok z tejto zmluvy pod č. 6330439074. Zmluva s označením „5220804“ neexistuje, ide iba o označenie poskytnutej pôžičky, nie samotnej zmluvy. Na objasnenie uvedených skutočností však nebol žalobca súdom vyzvaný a súd bez ďalšieho mal zato, že uvedené skutočnosti sú nejasné, keďže vyplývajú s predloženej dokumentácie. V rovnakých prípadoch však súdy nezrovnalosť nevideli. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť súdu je ústavne neudržateľná pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (v odvolaní odkazuje na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu SR).

7. Následne uznanie záväzku žalovaným je plne v súlade so zákonom (§ 558 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu odkaz. Stačí napr. ak je určený poukazom na upomienku o zaplatení dlhu, v ktorej je dôvod dlhu uvedený. Žalovaný nijakým spôsobom po stránke skutkovej ani právnej dlh nerozporoval, nespochybnil, práve naopak, svoj dlh čo do dôvodu a výšky uznal a prejavil vôľu zaplatiť, a to aj po rozhodnutí okresného súdu. Viď. list žalovaného zo dňa 23.04.2015 doručený právnemu predchodcovi žalobcu dňa 29.04.2015, ktorý žalobca predkladá odvolaciemu súdu, a v ktorom žalovaný, vedomý si svojho záväzku žiada o možnosť úhrady dlhu v splátkach. O tom, že žalovaný vedel, o aký dlh v predmetnom konaní ide, svedčí aj jeho číselné označenie žalovaným evidenčným číslom právneho predchodcu žalobcu (VS: 6330439074). Žalovaný uznal voči žalobcovi svoj záväzok v čase, kedy existoval a nebol premlčaný, pohľadávka žalobu nie je premlčaná. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v dobe uznania.

8. Námietka premlčania vedľajšieho účastníka je neopodstatnená. Z ničoho nevyplýva, že také konanie spotrebiteľa, kedy uzná svoj záväzok, nemusí byť prejavom rezignácie spotrebiteľa, ale naopak je vyjadrením jeho vlastného názoru uvedomujúc si svoju povinnosť z uzatvorenej zmluvy. Nie vždy

konanie vedľajšieho účastníka je na prospech hlavného účastníka, a to napríklad aj vtedy, ak účastník v úverových vzťahoch nechce byť evidovaný ako dlžník, aby mohol žiadať o nový úver. Ani snaha naplnenia cieľov EÚ nemôže smerovať proti vôli hlavného účastníka. Ani súd nemôže nahrádzať vôľu spotrebiteľa, ktorú prejavuje svojimi úkonmi v konaní.

9. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi považuje žalobca za nesprávne. Ide o neúčelne vynaložené trovy, ktorých náhradu nemožno priznať.

10. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

11. Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu doručenom súdu dňa 02.07.2015 navrhol rozsudok potvrdiť z vecne správnych dôvodov. Oprávnenie vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania, teda uplatnenie obrany je procesným právom účastníka konania a v zmysle § 93 ods. 3 O. s. p., potom aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane má rovnaké právo (napr. rozsudok NS ČR č. k. 25Cdo/539/2008 zo dňa 19.02.2009, č. k. 21Cdo/2313/2004 zo dňa 07.07.2005).

12. Vedľajší účastník poukazuje na to, že bod 2.2. zmluvných dojednaní tvoriacich prílohu Dohody o uznaní dlhu právneho predchodcu žalobcu zahrňuje sofistikovane skryté prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu, ktorý mal byť predmetom dohody o uznaní dlhu, a že zmluva o pôžičke, ktorá je predmetom konania bola splatná najneskôr v novembri 2009. Vo vzťahu k formulárovým dohodám o uznaní premlčaných dlhov spotrebiteľmi poukazuje na rozsudok NS SR č. k. 8MCdo 1/2014 zo dňa 30.03.2015, kde tento konštatuje neplatnosť formulárových dohôd o uznaní premlčaných dlhov pre nedostatok vôle a slobody v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Účelnosť vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania a jeho právneho zastúpenia je nepochybne zrejmá a nie nevýznamná. Týmto spôsobom sa napĺňa politika EÚ vo vzťahu k spotrebiteľskému právu a vyvažuje sa tak rovnosť zbraní, kedy spotrebiteľské združenie vystupuje na strane tej slabšej strany, spotrebiteľa. Na podporu svojho názoru poukazuje na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku I. ktorým súd žalobu zamietol a v závislom výroku o trovách konania žalovaného podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. Vo výroku II., ktorým okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 . V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.

15. Konanie vo veci začalo dňa 17.12.2013, rozhodnutie okresného súdu bolo vydané dňa 23.03.2015, odvolanie žalobcu bolo podané dňa 14.05.2015, teda za účinnosti zákona č. Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil, keď žalobu zamietol.

18. Súd mal predloženou písomnou zmluvou preukázané, že žalovaná pohľadávka vyplýva zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5001142 zo dňa 15.04.2008 (nazvanej Žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky) uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným. Potom, keď v ostatných súdu preložených listinách - v Dohode o uznaní dlhu č. 6330439074 zo dňa 10.08.2012 sa jednoznačne v časti Postúpená pohľadávka - Záväzok, v kolónke 2 výslovne uvádza údaj „Číslo zmluvy 5220804“, taktiež v Karte klienta údaj „číslo zmluvy postupiteľa 5220804“, taktiež v oznámení spoločnosti Consumer Financ Holding, a.s. (postupcu) zo dňa 19.06.2012 adresovanom T. Q., že postupca postúpil na postupníka (Profidebt Slovakia a.s.) pohľadávku, ktorá mu vyplýva zo „Zmluvy č. 5220804 zo dňa 20.04.2008“, tak aj podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že tieto listiny sa týkajú inej zmluvy (nie zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 15.04.2008 č. 5001142). A tvrdenie žalobcu, že zmluva s označením „5220804 neexistuje“, že „ide iba o označene poskytnutej pôžičky, ale nie samotnej zmluvy“, a že číslo „5220804“ je číslo úveru, teda číslo internej evidencie prvotného veriteľa pohľadávky, a preto aj v žalobnom návrhu žalobca uvádza „Hotovostná pôžička č. 5220804“, odvolací súd hodnotí ako zavádzajúce, účelové, zmätočné a ničím nepreukázané a takéto tvrdenie nemôže obstáť ani vzhľadom na argumentáciu žalobcu, že každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nie iba podľa toho, ako je označený, a to aj v prípade, ak je právny úkon nesprávne označený. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že v prípade zmluvy označenej číslom 52208„ ide o tú istú zmluvu „ako uvádza okresný súd v rozhodnutí a taktiež ako v podaní zo dňa 18.02.2015 uviedol žalobca“ - pretože okresný súd jednoznačne vychádzal zo zmluvy č. 5001142 zo dňa 15.04.2008 doloženej žalobcom do spisu a na jej základe dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný (prednostne riešil otázku premlčania).

19. Správny je aj záver okresného súdu, že uznanie dlhu zo dňa 10.08.2012 nemá právne následky na dlh žalovaného, ktorý súvisí so zmluvou č. 5001142 zo dňa 15.04.2008, a že dôkaz o tom, že žalovaný uznal dlh týkajúci sa zmluvy č. 5001142 zo dňa 15.04.2008 v konaní nebol predložený.

20. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia o zamietnutí žaloby. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 vo veci samej vrátane závislého výroku o trovách konania žalovaného potvrdil.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

22. Vyššie uvedené zákonné podmienky ust. § 389 ods. 1 písm. b) boli naplnené pokiaľ ide o výrok II. rozsudku, ktorý odvolací súd zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nároku a priznaní trov vedľajšiemu účastníkovi vo výške 138,90 eur vôbec neodôvodnil, akékoľvek odôvodnenie v tomto smere v rozsudku chýba. Reagujúc na námietku žalobcu voči trovám vedľajšieho účastníka odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že hoci v zmysle novely zákona č. 250/2007 Z. z. vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v zmysle § 5b orgán (v tomto prípade súd) rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu (ex offo) na premlčanie nároku (na rozdiel od úpravy § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda iný procesný postup okresnému súdu v čase jeho rozhodovania (k 23.03.2015) platný právny stav ani neumožňoval, nemožno z tohto dôvodu pri rozhodovaní o nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania nebrať zreteľ na to, že takúto námietku fakticky v konaní vzniesol, resp. že účasť vedľajšieho účastníka v konaní by mala byť z tohto dôvodu v konaní posudzovaná ako zbytočná, neúčelná.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .