Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-62-2011.pdf
PDF · 204.66 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/62/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Q. súd H. I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v sporovej veci žalobcu: S. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v H., G. X, právne zastúpeného: JUDr. Ján Čisár, advokát, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, proti žalovanej: S. H., rod. H., nar. XX.X..XXXX, trvale bytom v H., G. 4, právne zastúpená: JUDr. Adriana Dudášová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19, v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva manželov t a k t o
rozhodol:
I. Súd určuje, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania patrí:
- nehnuteľnosti:
a) byt č.XX, na X. poschodí na A.. ulici č. X, vrátane podielu bytu veľkosti 230/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súp. č. XXX na parc. č. 2614, okres H. III, obec Košice - O. E., kat. úz. P.,
b) spoluvlastnícky podiel veľkosti XXX/XXXXX na pozemku parc. č. XXXX, C KN, okres H. III, obec H.
- O. E., kat. úz. P.,
zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. P., ktorých hodnota spolu je 76.700,- €.
hnuteľné veci:
A) rohová sedacia súprava pozostávajúca z troch častí, v svetlohnedej farbe, čalúnená, poťah látkový, rok zakúpenia 1999 za, terajšia hodnota 253 €; B) spálňa pozostávajúca z dvojpostele čalúnenej s kvetovaným vzorom a trojdverovej skrine z drevotriesky vo farbe svetlohnedej - asi vzor buk, resp. jaseň, zakúpené v roku 2005 - posteľ za sumu 7 000 Sk, skriňa za sumu 10 000 Sk, toho času hodnota postele 168 € a skrine 84 €; C) chladnička zn. Whirpool - kombinovaná chladnička s mrazničkou bielej farby, nadobudnutá v roku 2008 za sumu 12 000 Sk, toho času hodnota 101 €; D) práčka zn. Whirpool - zvrchu plnená práčka, bielej farby, nadobudnutá v roku 2005 za sumu 11 000 Sk, toho času hodnota 52 €; E) plynový sporák s elektrickou rúrou zn. FAGOR bielej farby, zakúpený v roku 2004 za 10 000 Sk, toho času zostatková hodnota 168 €, teda hnuteľné veci v celkovej hodnote 826,-€.
- aktíva z účtu č.2306287701 vedeného v Prvej slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 €
- pasíva :
A) vo výške 2.100,-€ zo zmlúv o pôžičke zo dňa 30.5.2009 a 30.10.2009 B) vo výške 825,46 € zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého Tatra bankou, a.s. č.764252 z 11.5.2007
II. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava tak, že :
- do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje aktíva z účtu č.2306287701 vedeného v Prvej slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 €. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje :
- nehnuteľnosti :
a) byt č.XX, na X. poschodí na G. W.. X vrátane podielu bytu veľkosti 230/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súp. č. XXX na parc. č. XXXX, okres H. III, obec H. - O. hrdinov, kat. úz. P.,
b) spoluvlastnícky podiel veľkosti XXX/XXXXX na pozemku parc. č. XXXX, C KN, okres H. F., obec H.
- O. hrdinov, kat. úz. P.,
ktorých hodnota spolu je 76.700,- €
- hnuteľné veci pod položkou A) až E/ spolu v hodnote 826 €.
III. Titulom finančného vysporiadania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 32.203,40 €, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.3.2011 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo medzi žalobcom a žalovanou bolo uzavreté v roku 1992, a rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 17C/6/2010 zo dňa 18.10.2010, pričom právoplatnosť nadobudol rozsudok 14.12.2010. Žalovaná v júni 2008 trvalo opustila spoločnú domácnosť, a vrátila sa až v novembri 2010, pričom vôbec za toto obdobie so žalobcom nekomunikovala, napriek jeho snahe zachrániť jeho manželstvo, nesplácala pôžičky, ktoré si nabrala pred odchodom do Anglicka, a hrozilo, že manželia prídu o byt. V roku 2008 bola žalovaná prepustená zo zamestnania pre spreneveru, a preto odišla do Anglicka. Žalobca sa počas celej doby jej neprítomnosti staral o domácnosť, splácal nájomné, ostatné platby a pôžičky. Bez jeho vedomia žalovaná nabrala pôžičky a Istrobanka vyhlásila splatnosť celého úveru v júni 2009, pričom výška úveru k 31.5.2009 bola 1.322,68 €. Túto sumu musel žalobca uhradiť do 5 dní, pretože hrozila exekúcia ich bytu, a tak pohľadávku splatil sám z pôžičky od švagra. Žalovaná mu oznámila, že ostane v Anglicku, preto riešil žalobca situáciu návrhom na rozvod, pretože nevidel iné východisko zo situácie, že mu ostali ďalšie dlhy po žalovanej. Počas jej neprítomnosti zaplatil za ňu pôžičky v celkovej výške 4.633,40 € ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode, pričom žalovaná za 2 roky, ktoré strávila v Anglicku sa vôbec nestarala o domácnosť, ničím neprispievala na chod spoločnej domácnosti, a nepoukazovala ani žiadne platby. Žalobca sa snažil pred podaním návrhu na vyporiadanie BSM vyporiadať veci dohodou, avšak žalobkyňa návrh na vyporiadanie BSM dohodou písomne odmietla.
2. Do masy BSM žalobca zahrnul všetko čo do spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku ku dňu 14.12.2010. Ide o spoločne nadobudnutý majetok, a to: 1. nehnuteľnosti - 3-izbový byt na G. ulici č. X, č. bytu XX na X. K. vo výmere XX m2 v H. zapísaný na LV č. XXXXX a súp. č. stavby je XXX, kat. úz. P., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súp. č. XXX na ulici G. X, X vo veľkosti XXX/XXXXX a spoluvlastnícky podiel pozemku pod stavbou súp. č. 685 na ulici G. X, X v H. ako parc. reg. „C“ evidovaná v katastrálnej mape parc. č. 2614,. Žalobca v návrhu uviedol, že ohodnocuje predmetnú nehnuteľnosť na sumu 61.500,- €, a žiadal, aby súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu za náhradu, pretože tento je schopný do 60 dní po vysporiadaní majetku žalovanú finančne vyplatiť. Z tejto ceny je potrebné odpočítať investície žalobcu do bytu v sume 5.643,- € za zhodnotenie bytu investíciami z jeho dedičstva, a to za výmenu okien za plastové, a za rekonštrukciu bytového jadra. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ by neplatil nájom a pôžičky žalovanej, nezaplatil by jej dlhy, byt by už predaj exekútor a stratili by strechu nad hlavou. Navrhol vo veci prihliadnuť na to, kto platil nájomné, kto splatil dlhy, ktoré vznikli počas manželstva, a
kto zabezpečí riadnu prevádzku bytu v budúcnosti. Je treba aplikovať disparitu podielov pri vyporiadaní BSM s prihliadnutím na uvedené. Žalobca ďalej navrhol vyporiadať v rámci BSM hnuteľný majetok, a to rohovú sedačku za kúpenú v roku 1999 za nákupnú cenu 30.000,- Sk a zostatkovú cenu 331,93 €, spálňu 2005/7.000,- Sk za zostatkovú cenu 132,78 €, sporák Fagor kombinovaný zakúpený v roku 2004 za 10.000,- Sk za zostatkovú cenu 199,16 €, kombinovaný chladnička Whirpool zakúpená v roku 2008 za 12.000,- Sk, zostatková cena 265,55 €, kúpeľňa - práčka Whirpool zakúpená v roku 2005 za 11.000,- Sk, zostatková cena 265,55 €, skriňa 3-dielna 3.160,- Sk, zostatková cena 100,- €. Zostatková cena hnuteľného majetku teda činí 1.162,- €, pričom žalobca navrhol, aby bol prikázaný jemu.
3. Čo sa týka dlhov žalovanej, žalobca za ňu splatil dokopy sumu 4.633,40 € ku dňu rozvodu, a to Istrobanke 1.294,17 €, Tatrabanke 1.635,80 €, Cetelemu 786,- €, Quatru 503,85 € a Orange 413,86 €. Žalobca poukázal vo veci na dobré mravy, a výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov. Žalobcovi odmietajú banky, resp. nebankové inštitúcie oznámiť zostatky dlžôb k 14.12.2010 a má si ich vyžiadať žalovaná, kto jej tieto úvery poskytol, keďže ona je dlžníčkou. Išlo o pôžičky na meno žalovanej, ktoré uzavrela bez súhlasu manžela, a peniaze spotrebovala v Anglicku, pričom neboli použité na spoločný majetok manželov, ale len na jej osobnú spotrebu. Žalobca za 23 mesiacov platil nájomné, poistenie bytu, daň z nehnuteľnosti a ostatné platby, a celkom zaplatil sumu 4.600,- €, preto navrhol, aby súd pri vyporiadaní BSM túto zohľadnil, pretože žalovaná ničím neprispela na chod domácnosti. Dlhy ku dňu rozvodu činia u žalobcu sumu 2.200,- € z pôžičky, ktorú si vzal od svojho švagra za účelom splatenia dlhov po žalovanej, a u žalovanej z pôžičiek celkom 2.481,73 € a navrhol, aby si každý svoje dlhy ku dňu rozvodu splatil sám. Tiež navrhol, aby súd pri vyporiadaní BSM prihliadol na priznanie väčšieho podielu žalobcovi (disparitu podielov). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v pomere 55 ku 65% prihliadnuc na to, kto sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Po odôvodnení žaloby teda žalobca navrhol, aby súd vyporiadal BSM tak, že nehnuteľnosti vyššie špecifikované, aby prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, hnuteľné veci vyššie opísané prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Ďalej, aby žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva pôžičku v sume 2.200,- € s povinnosťou splatiť ju Františkovi Palkovi, žalovanej prikázal do výlučného vlastníctva pôžičky v sume 2.481,73 €, a to Quatru vo výške 492,- €, Tatrabanke, a.s. 1.442,14 € a Cetelemu 514,- €, Istrobanke 33,59 €, s povinnosťou splatiť ju uvedeným dlžníkom. Ďalej navrhol, aby súd rozdiel vo finančnom vyporiadaní vyporiadací podiel v sume 25.785,- € umožnil žalobcovi zaplatiť žalovanej do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhol, aby žalovaná mu nahradila trovy konania. Žalobca si v závere vyhradil právo zmeniť tento svoj návrh v závislosti od skutočnosti, ktoré vyplynú z vykonaného dokazovania.
4. Žalobca k tomuto návrhu priložil aj listinné dôkazy, a to: rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C/6/2010 zo dňa 18.10.2010, Návrh na dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 2.2.2011, Vyjadrenie sa k návrhu na dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 14.2.2011, Vyhlásenie splatnosti úveru od Istrobanky, a.s. zo dňa 8.6.2009, Prehľad splácania úverov z bánk a nebankových spoločností žalobcom, ohodnotenie nehnuteľnosti realitnou kanceláriou, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-XXXXXXXXXX z 11.5.2007, Zmluvu o pôžičke zo dňa 30.10.2009, a tiež zo dňa 31.5.2009, Čiastočný výpis z LV č. XXXXX.
5. Žalovaná sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 21.4.2011 a uviedla, že žalobca v žalobnom návrhu uvádza skutočnosti, že manželstvo skončilo v dôsledku jej alkoholizmu, pričom tieto tvrdenia sú urážlivé a nepravdivé. Pravdou je to, že manželstvo skončilo v dôsledku nevery jej exmanžela, nakoľko počas manželstva udržiaval styky s inými ženami. Žalobca v čase od uzavretia manželstva nepracoval, takže celý chod domácnosti bol výlučne na žalovanej, dokonca mu doplácala aj výživné na vtedy ešte maloletú dcéru. Žalobca sa pravidelne dostavuje do jej domácnosti, odnáša si svoje, niekedy aj spoločné veci. K vyporiadaniu BSM dohodou sa vyjadrila žalovaná zamietavo, pretože nepovažuje za správne prísť o strechu nad hlavou aj so svojim synom, s ktorým obýva spoločnú domácnosť. Uviedla, že je zamestnaná a všetky účty poctivo uhrádza, preto nevidí dôvod, prečo by mal tento byt prikázaný žalobcovi, a jej by mal vyplatiť zostatkovú sumu.
6. Žalobca popieral tvrdenia žalovanej o svojej nevere, naopak žalovaná bola tá, ktorá požívala často alkohol, v dôsledku čoho bola agresívna, urážala jeho aj ostatných členov rodiny, a mala problémy s chlapmi na pracovisku. Žalobca na preukázanie toho, že pracoval predložil osobný list dôchodkového poistenia za roky 1984 až 2007. Zo spoločnej domácnosti si odniesol iba osobné veci a sadu hrncov, čo bol dar od jeho nebohej mamy.
7. V ďalšom podaní žalobca doručil súdu rovnopis Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovanej s Tatrabankou zo dňa 11.5.2007 na sumu 50.000,- Sk za účelom zistenia jeho zostatku ku dňu 14.12.2000, a tiež dôkazy o kreditnej karte Cetelem Slovensko, a.s., č. kreditnej karty XXXXXX, účet č. XXXXXXXXXXXXXX na úver v sume 1.300,- € a Výpis zo septembra 2010, kde zostatok nesplatenej čiastky činí 806,56 €.
8. Žalovaná sa k návrhu vyjadrila aj podaním doručeným súdu dňa 8.10.2012, kedy zaujala k predmetu konania také stanovisko, že pokiaľ ide o 3-izbový byt nachádzajúci na sa G. ulici č. X, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov, k tomu uvádza, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 18.7.1992, pričom žalovaná bola v tom čase vdovou, a išlo u nej o druhé manželstvo. S nebohým manželom Antonom Némom uzatvorila manželstvo dňa 25.11.1972, a jej prvý manžel zomrel 10.7.1986. V čase, kedy žila v manželstve s prvým manželom bol jej vtedajšiemu manželovi pridelený do užívania (nájmu) byt, a to 3-izbový byt na ulici G.. X, v H., a to Rozhodnutím o pridelení bytu vydaním 2.1.1977. Po jeho smrti 10.7.1986 sa stala žalovaná výlučnou nájomníčkou tohto bytu, čo potvrdil aj starosta Mestskej časti Košice na strane 2 Rozhodnutia zo dňa 29.4.1994. So žalovanou bol spísaný Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 30.11.1994. Po uzatvorení manželstva so žalobcom sa žalobca stal spoločným nájomcom bytu, a preto bol prevedený byt v zmysle zák. č. 182/1982 Zb. z vlastníctva Mesta Košice do vlastníctva oboch manželov. Cenu tohto bytu v zmysle Zmluvy o prevode vlastníctva bytu uhrádzala žalovaná. Pokiaľ si žalobca robí nároky na podiel z hodnoty bytu bolo pri priznanie tohto práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa nijako o nadobudnutie bytu, a to najprv do nájmu a neskôr do vlastníctva nepričinil, a pričinila sa o to výlučne žalovaná a jej nebohý bývalý manžel. Žalovaná uviedla, že žalobca opustil byt a spoločnú domácnosť, z bytu si odsťahoval všetky svoje veci, pričom žalovaná býva v byte, riadne sa o byt stará, a platí všetky platby spojené s užívaním bytu odo dňa, kedy žalobca sa z bytu odsťahoval, t. j. od októbra 2010. Žalovaná si nevie vyriešiť svoju bytovú otázku inak, a na tento byt je výslovne odkázaná, preto navrhla, aby byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré žalobca v návrhu zahrnul do masy BSM, žalovaná nesúhlasí s cenou týchto vecí, pretože tá je oveľa nižšia oproti tomu, ako to uviedol žalobca. Pokiaľ ide o zostatok pôžičiek zo zmlúv, ktoré žalobca uvádza v návrhu, a ktoré mal uhrádzať ako tvrdí za žalovanú, žalovaná sa k výške zostatkov nevie vyjadriť, nakoľko žiadne doklady k týmto pôžičkám nemá. Poukazovala však na tú skutočnosť, že peniaze z týchto pôžičiek použila v čase, keď žila so žalovaným v manželstve a v spoločnej domácnosti na bežnú spotrebu pre domácnosť, a na nákup majetku - bielej techniky, ktorý patrí do BSM.
9. K tomuto vyjadreniu priložila žalovaná aj listinné dôkazy, a to Upomienku na úhradu nesplatenej časti kúpnej ceny bytu z 21.9.2000, Oznámenie zo dňa 6.2.1996 o tom, že žalovanej vznikol nárok na 25% zľavy z ceny bytu a pozemku, a zostatok kúpnej ceny 1.372,82 Sk uhradí polročnými splátkami vo výške 195,- Sk, vždy k 1.5. a 1.11. v danom kalendárnom roku, keďže mestu bola dňa 2.2.1996 doručená Kúpna zmluva o prevode vlastnícka bytu z Katastrálneho úradu v Košiciach, Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 30.11.1994, Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 11.3.1978, Rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 2.1.1977 a Úmrtný list prvého manžela žalovanej, a tiež sobášny list s prvým manželom žalovanej.
10. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, a to vyjadreniami žalobcu a žalovanej, výsluchom žalobcu a žalovanej, výsluchom svedkov Anny Palkovej, Gabriely Scirankovej, Branislava Nému, znaleckým posudkom č. 23/2016, Výpisom z LV č. 11093 k. ú. Furča a oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu, stranami sporu, a tiež vyžiadanými súdom zo Sociálnej poisťovne, Daňového úradu a tiež Prvej stavebnej sporiteľne a zistil tento skutkový stav:
11. Z výpovede žalobcu ako aj jeho písomných a ústnych vyjadrení v priebehu konania súd zistil ( okrem už skutočností, ktoré uviedol v návrhu), že žalovaná od 8.12.2008 do novembra 2010 bola v Anglicku dlhodobo s tým, že chodievala iba na krátkodobé návštevy domov. Za celý čas, čo bola preč uhrádzal platby za byt, konkrétne vo výške 200,- € mesačne žalobca, a zároveň splácal aj jej úvery a pôžičky, ktoré si zobrala predtým než odišla do Anglicka. Konkrétne išlo o pôžičku v Istrobanke, kde úver bol vo výške 1.327,76 € a žalobca splatil 1.294,- €, v Tatrabanke, kde jej bol poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk + bolo potrebné splatiť úroky asi vo výške 20.000,- Sk, pričom žalobca splatil 1.635,60 €, Cetelem, kde bol úver vo výške 1.300,- €, a žalobca splatil 786,- Quatro vo výške 995,82 € a žalobca splatil 503,85 € a titulom nezaplatenej faktúry za telefón zaplatil žalobca Orange 413,86 € za žalovanú, a to v 6 splátkach. Spolu za ňu uhradil dlžoby vo výške 4.633,48 € z dôvodu, že hrozilo, že bude na byt uvalená exekúcia
pokiaľ sa dlhy nebudú splácať, môžu prísť o predmetný byt, ktorý nadobudli so žalobkyňou počas trvania manželstva do BSM. Počas toho, čo bola žalovaná v Anglicku, žil v predmetnom byte so žalobcom aj syn žalovanej, ktorý mu prispel za celé obdobie, čo bola žalovaná preč, iba sumou 520,- €. Potom, čo sa vrátila žalovaná z Anglicka ostala bývať v predmetnom bývať aj so synom, a žalobca sa odsťahoval. Žalobca uvádza, že od uvedeného času býva u svojej rodiny, po známych, po podnájmoch, konkrétnu adresu nemá. Žalobca uviedol, že sa odsťahoval z toho dôvodu, že sa mu žalovaná údajne vyhrážala fyzickou likvidáciou. K bytu, ktorý nadobudli do BSM žalobca uviedol, že tento nadobudli do BSM na základe kúpnej zmluvy, avšak neuhradili zaňho dokopy nič, pretože tam už bola zostatková hodnota nulová, a zaplatili iba za pozemok asi 3.000,- Sk v tom čase. Žalobca navrhoval spočiatku, že chce, aby mu bol byt prikázaný do jeho vlastníctva s tým, že on je schopný vyplatiť žalovanú, a to v lehote 60 dní, pretože peniaze si vie požičať od svojej rodiny, avšak naopak má pochybnosti o tom, či by ho žalovaná vedela vyplatiť, pretože nemá finančné prostriedky na to, aby ho vyplatila. Neskôr súhlasil s prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalovanej, s tým, aby mu táto vyplatila vyrovnací podiel. Čo sa týka vlastných finančných prostriedkov, ktoré žalobca vložil do spoločného za trvania manželstva so žalovanou, ide o sumu asi 6.000,- Sk, ktoré dal žalovanej hneď, čo sa nasťahoval do bytu, čo bolo vtedy približne asi dvojročný nájom za byt. Ďalej investoval do bytu tak, že vyrobil nové vchodové dvere do bytu, a materiál na nich kúpil sám. Ďalej vyrobil novú vešiakovú stenu a regály a vešiaky do pivnice, taktiež vynovil kuchynskú linku, ktorú obložil laťkami. Investoval do spoločného rodinného rozpočtu 160.000,- Sk, ktoré mu zostali z predchádzajúceho manželstva na základe vyporiadania BSM, a zároveň 180.000,- Sk, ktoré zdedil po rodičoch, predajom ich rodičovského domu v roku 2005 ( o čom predložil Osvedčenie o dedičstve i kúpnu zmluvu). Na prestavbu jadra, teda kúpeľne prispel žalovanej sumou 119.000,- Sk, ktoré jej poskytol tým spôsobom, že jej ich v hotovosti nechal na stole v obývačke, pričom bolo to v prvý veľkonočný pondelok v roku 2005, a následne sa už viac nezaujímal o to, akým spôsobom žalovaná s týmito prostriedkami naložila, pretože vedel, že sa z nich má platiť rekonštrukcia kúpeľne, teda bytového jadra. Žalobca sa okrem financií na prestavbe tohto jadra nepodieľal, mal zdravotné problémy, preto sa na čas kedy prebiehala rekonštrukcia cca 3 týždne odsťahoval k dcére žalovanej. Rekonštrukciu teda realizovala žalovaná za pomoci svojho syna Branislava Nému a zaťa, avšak všetko financoval žalobca. Žalovaná ani jej syn nemali mať odkiaľ finančné prostriedky na to, aby túto rekonštrukciu vykonali, iba z jeho dedičstva. Ďalej žalobca uviedol, že z vlastných finančných prostriedkov, ktoré zdedil po rodičoch použil sumu 1.634,66 € na výmenu plastových okien v byte, o čom predložil aj Zmluvu o dielo. Žalobca ďalej tvrdil, že okrem toho prispieval na svadbu všetkým 3 deťom žalovanej dokopy vo výške 85.000 Sk. Žalobca dlho trval na tom, ako to bolo uvedené v návrhu, že požaduje tieto hnuteľné veci v hodnote 1.162,- €, aby boli prikázané do jeho vlastníctva. Aby mohol žalobca splatiť dlhy za žalovanú, musel si požičal finančné prostriedky od svojho švagra Františka Palka, a to na základe Zmlúv o pôžičke, a to zo dňa 31.5.2009, kedy mu požičal sumu 1.000,- € s tým, že uvedenú sumu sa zaviazal vrátiť svojmu švagrovi do konca roka 2011, a na základe Zmluvy o pôžičke z 30.10.2009, kedy mu požičal 1.200,- € a to za účelom zaplatenia celého úveru, ktorého splatnosť vyhlásila Istrobanka dňa 8.6.2009, a taktiež sa túto sumu zaviazal vrátiť švagrovi do konca roka 2011. Pokiaľ ide o príjmy žalobcu, uviedol, že do roku 2001 bol riadne zamestnaný a poberal riadny príjem. Od roku 2001 do roku 2003 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ktorý poberal vo výške 4.000,- Sk. Vzhľadom na to, že podal proti rozhodnutiu Sociálne poisťovne o priznaní dôchodku odvolanie, bolo mu rozsudkom správneho súdu priznané doplatenie približne vo výške plného dôchodku, čo však bolo celkove asi v sume 600,- €. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť v roku 2009, a v roku 2003 mu bol priznaný po prehodnotení zdravotného stavu iba čiastočný invalidný dôchodok, v tej výške 4.000,- Sk. V tom čase, keď poberal čiastočný invalidný dôchodok, pričom zdravotné postihnutie mal hodnotené na 45%, od roku 2003 bol žalobca evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, avšak za celý čas nikde nepracoval, pretože zo zdravotných dôvodov sa nevedel nikde zamestnať. A v roku 2009 mu bol priznaný starobný dôchodok. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadom zaplatených úverov so žalovanou predložil aj listinné dôkazy, a to o úhradách v jednotlivých bankách ako aj nebankových spoločnostiach. V podaní doručenom súdu dňa 6.12.2012 však už uvádzal, že celková suma, ktorú uhradil za žalovanú mala byť vo výške 4.982,86 €. V tomto podaní žalobca uviedol, že sumu 253,66 € uhradil spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. z titulu, že išlo o spotrebný úver na chladničku. K ostatným úverom sa však nevedel vyjadriť na čo boli použité, tvrdil, že na osobnú spotrebu žalovanej.
12. Žalobca predložil aj čestné prehlásenie od svojho švagra Františka Palka zo dňa 8.1.2013, že tento požičia žalobcovi sumu vo výške cca 30.000,- € na vyporiadanie BSM so žalovanou.
13. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaná pracovala u zamestnávateľa Východoslovenské múzeum Košice, ktorý s ňou dňa 30.6.2008 rozviazal pracovný pomer dohodou, avšak ako dôvod bolo uvedené porušenie § 81 písm. a) Zákonníka práce, pričom žalobca zistil od matky žalovanej, že táto spreneverila nejaké finančné prostriedky od svojho zamestnávateľa, preto s ňou bol rozviazaný pracovný pomer, pričom musela splácať ešte na základe toho dlh zamestnávateľovi vo výške asi 40.000,- Sk, z dôsledku čoho si zrejme požičala finančné prostriedky od nejakej nebankovej spoločnosti resp. banky, aby toto manko mohla splatiť.
14. Žalobca okrem toho požadoval, aby súd vyporiadal v rámci BSM aj príjem žalovanej z Anglicka, pretože podľa názoru žalobcu musel príjem žalovanej za obdobie 23 mesiacov, čo strávila a pracovala v Anglicku, dosiahnuť približne sumu 30.000,- €, pričom však žalovaná mu tvrdila, že žiadne finančné prostriedky nemá, že si nič nenašetrila. Podľa názoru žalobcu však je nereálne, aby tú sumu, ktorú tam zarobila minula, a teda navrhol, aby súd na to prihliadol a vyporiadal aj sumu cca 30.000,- € z titulu, že toľko mali byť našetrené finančné prostriedky žalovanej z práce v Anglicku. Neskôr tvrdil, že súd má z toho titulu vyporiadať sumu 24.000€ ,lebo toľko by zarobila žalovaná v Anglicku keby tam poberala aspoň minimálnu mzdu. Sám potvrdil, že agentúra, ktorá zabezpečila žalovanej prácu v Anglicku už neexistuje.
15. Z výpovede žalovanej ako aj jej ďalších vyjadrení súd zistil, že čo sa týka práce v Anglicku, kde bola od 8.12.2008 do novembra 2010, pracovala prostredníctvom personálnej agentúry, avšak táto práca bola len príležitostná, nešlo o trvalý pracovný pomer, a pracovala napr. v kvetinárstve, v sklade, pričom posielala peniaze, ktoré zarobila svojej dcére A. N., aby táto mohla splácať jej úvery, a ďalej si z týchto peňazí platila aj nájom v Anglicku vo výške 60,- libier v týždenne. Čo sa týka nasporenia peňazí z Anglicka žalovaná tvrdila, že nenasporila nič z toho čo zarobila. Žalovaná tvrdila, že nemá žiadne doklady o tom, čo zarobila, pretože vždy iba niečo podpísali tomu kto im vyplatil peniaze za vykonanú prácu, o tom, že peniaze im boli poskytnuté. Preto žalovaná tvrdila, že z finančných prostriedkov, ktoré mala nasporiť, resp. zarobiť v Anglicku ku dňu rozvodu manželstva nemala nasporené žiadne finančné prostriedky. Čo sa týka predmetnej nehnuteľnosti, ktorú žalobca so žalovanou nadobudli počas trvania manželstva do BSM na Buzuluckej ulici č. 4 v Košiciach, žalovaná nepoprela, že byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pretože tento nadobudli počas trvania manželstva, avšak tento nadobudli na základe Kúpnej zmluvy z roku 1995 v nulovej hodnote, a žiadala, aby sú prihliadol na to, že kto sa akou mierou pričinil na tom, že tento byt sa stal ich vlastníctvom, keďže ona v tom byte žila od roku 1977, kedy ešte s prvým manželom za tento byt platila nájom až do doby, kedy predmetný byt odkúpila so žalobcom do spoločného vlastníctva, pričom súhlasila s ohodnotením predmetného bytu na sumu 61.500,- €. Čo sa týka hnuteľného majetku, s rozsahom hnuteľného majetku uvedeného v návrhu, tak ako ho označil žalobca v návrhu uviedla, že súhlasí, avšak nesúhlasila s ohodnotením tohto hnuteľného majetku, pretože podľa jej názoru, táto hodnota je oveľa nižšia. Čo sa týka pôžičiek, o ktorých žalobca uvádzal, že sám ich splácal, uviedla, že požičala si finančné prostriedky od Tatrabanky vo výške 50.000,- Sk, ďalej to bol úver na základe Tatrabanky karty asi vo výške 10.000,- Sk, a následne to boli pôžičky od spoločnosti Quatro, Home Credit Slovakia, a.s. a Cetelem, pričom každá z týchto pôžičiek bola vo výške 30.000,- Sk, ktoré použila na nákup spotrebného tovaru do domácnosti, ako bol nábytok do spálne, sedacia súprava, kuchyňa, pretože nebankové spoločnosti poskytovali úvery iba na nákup spotrebného tovaru. Čo sa týka faktúry za Orange, žalovaná tvrdila, že keď bola v Anglicku ukradli jej telefón, a jej dcéra to mala nahlásiť v spoločnosti Orange Slovensko, avšak vzhľadom na to, že tam bola zaviazaná na zaplatenie paušálu, vznikol jej aj tak nedoplatok vo výške 414,90 €, ktorý bolo treba zaplatiť. Čo sa týka ČSOB, žalovaná uviedla, že od ČSOB si nepožičala finančné prostriedky, požičala si ich ešte z Istrobanky, takisto vo výške 30.000,- Sk, pričom to bolo v čase, kedy ešte pracovala, bola riadne zamestnaná na Slovensku a takto pôžičku vzala na 2% úrok. Čo sa týka príjmov žalobcu do domácnosti, žalovaná uviedla, že jeho príjem odkedy bývali v spoločnej domácnosti bol len čiastočne invalidný dôchodok, pričom za celý čas nepracoval, a pritom ešte z tohto dôchodku platil výživné na 3 deti zo svojho predchádzajúceho manželstva, čiže v porovnaní s jeho príjmom bol jej príjem omnoho vyšší, nakoľko ona riadne pracovala + poberala vdovský dôchodok, a takisto aj deti poberali sirotský dôchodok. Žalovaná poprela, že by žalobca investoval 160.000,- Sk a 180.000,- Sk do spoločného bytu a do spoločnej domácnosti, pretože jedinú vec, ktorú uhradil a ktorú investoval zo svojho dedičstva bola výmena plastových okien, ktoré zakúpil do bytu, čo potvrdila, že mohlo byť v sume 1.634,66 €, keďže od výmeny týchto plastových okien má žalobca aj doklad, a to Zmluvu o dielo zo dňa 16.4.2008, ktorú aj predložil do spisu. Žalovaná tvrdila, že žalobca si svoje finančné prostriedky, ktoré získal z vyporiadania BSM s bývalou manželkou, a tiež z dedičstva ponechal, pravdepodobne ich niekde investoval na nejaký účet, pretože do spoločnej domácnosti neprispel. Takisto poprela, že by financoval rekonštrukciu jadra,
a poprela, že by jej bol dal sumu 119.000,- Sk. Žalovaná tvrdila, že jadro v byte sa skutočne prerábalo, prerábala sa kúpeľňa, ktorej rekonštrukciu mali na starosti žalovaná spolu so svojim synom a zaťom, a táto sa financovala z finančných prostriedkov, ktoré jej poskytol jej syn, ktorý v tom čase pracoval v Nemecku. A čo sa týka vykonania tejto rekonštrukcie, rekonštrukciu vykonal jej syn so zaťom, čiže práca bola vlastne zadarmo. Žalovaná uviedla, že čo sa týka dokladov o nákupe materiálu na rekonštrukciu kúpeľne, tieto už nemá, vzhľadom na to, že ide o dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od rekonštrukcie. Pokiaľ ide o prácu žalovanej v zahraničí, žalovaná sa pokúsila skontaktovať s pracovnou agentúrou, ktorá jej prácu v Anglicku zabezpečovala, avšak v mieste sídla sa táto agentúra už nenachádza, a svoju činnosť už ukončila. Žalovaná poukázala na to, že má vedomosť o tom, že žalobca si počas trvania manželstva pravidelne tvoril úspory na sporení, a to v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., a žalovaná nemala k týmto účtom nikdy dispozičné právo, preto požiadala o Výpis z týchto účtov zo Stavebnej sporiteľne, a.s..
16. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila aj listinné dôkazy, ktoré sa týkali splácania pôžičiek, ktoré si vzala ešte pred odchodom do Anglicka, pričom išlo o Zmluvu o pôžičke zo spoločnosti Quatro č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2005. Ďalej predložila Príkazy na úhradu na sumu 28.000,- Sk a 24.000,- Sk dňa 11.5.2007 od Tatrabanky, a.s., ďalej poštové poukážky, ktorými poukazovala splátky spoločnosti Quatro, a .s. v prospech účtu č. XXXXXXXXXX, taktiež predložila Úverovú zmluvu od Home Credit Slovakia zo dňa 2.6.2008, z ktorej súd zistil, že bola táto pôžička vo výške 16.499,- Sk poskytnutá za účelom kúpy kombinovanej chladničky Whirpool.
17. Zo Zmluvy o pôžičke od Quatro, a.s. zo dňa 16.11.2005 bol zakúpený sporák a rúra Fagor , pričom celková cena zmluvy bola 16.500,- Sk, pričom mala túto pôžičku splatiť v 55 splátkach po 300,- Sk, a o tom, že toto splácala predložila aj vlastne poštové peňažné poukazy, pričom posledná splátka, ktorú žalovaná preukázala, že zaplatila bola z 8.10.2008 ( následne ďalej splácal tento dlh žalobca, aj keď on tvrdil, že išlo o inú zmluvu od spol. Quatro).
18. K ďalším pôžičkám sa žalovaná vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 8.4.2013, z ktorého súd zistil, že žalovaná úver v Tatrabanke, a.s., ktorý jej bol poskytnutý dňa 11.5.2007 (nesprávne v tomto podaní uviedla, že to bol rok 2001), ktorý jej bol poskytnutý vo výške 50.000,- Sk, v uvedený deň použila na splatenie predchádzajúceho spotrebiteľského úveru, ktorý mala od Všeobecnej úverovej banky, a.s. (karta), a to zaslaním sumy vo výške 28.000,- Sk na účet č. 1850385159/0200, variabilný symbol 0002378613, a na splatenie ďalšieho spotrebiteľského úveru v Tatrabanke, a.s. (karta) zaslaním sumy 24.000,- Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, čím vlastne došlo k prefinancovaniu týchto dvoch úverov na základe úveru poskytnutého Tatrabankou, a.s. dňa 11.5.2007, teda od uvedeného dňa už splácala žalovaná iba úver v prospech Tatrabanky, a.s., o čom teda svedčia Príkazy na úhradu, ktorých fotokópie predložila súdu. Žalovaná trvala na tom, že aj tie prefinancované úvery jej boli poskytnuté za účelom kúpy spotrebného tovaru do spoločnej domácnosti, resp. na potreby domácnosti, ktorú viedla so žalobcom počas trvania ich manželstva. K úveru z Istrobanky, a.s. žalovaná uviedla, že tento bol použitý na bežnú spotrebu spoločnej domácnosti, ktorú viedla so žalobcom na nákup spotrebného tovaru so žalobcom. Čo sa týka úveru od Cetelem Slovensko, a.s., spotrebný úver bol poskytnutý na nákup nábytku do spálne, pričom žalovaná už nemá doklady o nákupe, avšak sama splácala dohodnuté splátky, pričom k dispozícii má podacie lístky o úhrade súm 1.600,- Sk, resp. 52,- € za mesiace 08, 09, 10, 11/2008, 01, 02, 03/2009, pričom ďalšie doklady o úhrade už nemá.
19. Z výpisov, ktoré predložil žalobca do súdneho spisu vyplynulo, že žalovaná posielala nejaké finančné prostriedky v čase keď pracovala v Anglicku na účet svojej dcére A. N., ktorá ich následne použila na splácanie dlhov žalovanej. Z predložených výpisov vyplýva, že žalovaná jej napr. dňa 4.6.2009 poslala sumu 530,- €, dňa 11.6.2009 to bola suma 100,- € + 200,- €, a dňa 24.6.2009 to bola suma 155,- €. Výpisy za ďalšie obdobie však neboli predložené, preto nie je zrejmé, či aj v ďalšom období posielala tieto financie žalované dcére, keďže žalobca tvrdil, že dcéra mu celú agendu dlhov odovzdala, nechcel s tým mať nič spoločné a dlhy ďalej splácal už len on.
20. Žalobca k pôžičkám a k Vyjadreniu žalovanej k pôžičkám zaujal stanovisko dňa 22.4.2013, kedy namietal, že z predložených dôkazov nie je preukázané na aké účely bol použitý úver od Tatrabanky, a.s. vo výške 50.000,- Sk, ďalej z F. - P. nepredložila žiaden doklad o vzniku úveru, ani načo bol použitý, pričom ide o sumu 1.327,76 €. Čo sa týka Cetelemu vo výške 791,40 €, žalovaná nepredložila zmluvu o poskytnutí sumy vo výške 1.300,- €, ani dôkazy na aký účel bol použitý, pričom sumu 30.000,- Sk, ktorá
bola prevzatá žalovanou dňa 16.7.2008 ( od Cetelemu ) pravdepodobne použila na cestu do Anglicka. Čo sa týka Quatra, a.s., šporák Fagor bol kúpený v roku 2005, avšak tento úver nie je totožný s úverom, ktorý žalobca po odchode žalovanej do Anglicka splácal. Súhlasil, že od spoločnosti Home Credit, a.s. na základe tohto úveru bola kúpená chladnička v roku 2008. Žalobca navrhol, aby súd si zistil príjmy žalovanej v Anglicku prostredníctvom Daňového úradu Košice III resp. Sociálnej poisťovne. Žalovaná na pojednávaní dňa 18.2.2014 potvrdila, že pôžičku od spoločnosti Cetelem si v auguste 2007 vzala vo výške 30.000,- Sk za účelom cesty do Anglicka, a z tejto pôžičky splatil žalobca sumu 791,- € za ňu spoločnosti Cetelem, pričom zvyšok splácala ona sama. Čo sa týka ďalších úverov, a to Home Credit Slovakia a Quatro, tieto úvery boli podpísané na dlhú dobu, pretože nimi išlo o nízke splátky, a to po 300,- Sk, preto viazanosť splácania bola aj na niekoľko rokov, aj napriek tomu, že išlo o nízke pôžičky.
21. Žalobca na tomto pojednávaní namietal tvrdenia žalovanej, že prestavbu bytového jadra financovali z finančných prostriedkov jej syna, pretože tento bol v tom čase nezamestnaný, a nemal z čoho financovať rekonštrukciu, nemal príjem, tak že sa to financovalo z finančných prostriedkov, ktoré žalobca dal žalovanej, pričom na základe kúpnej zmluvy, ktorou bol predaný rodičovský dom dostal sumu 220.000,- Sk, a z toho sumu 119.000,- Sk jej poskytol na rekonštrukciu kúpeľne, pričom tvrdila, že vraj len vaňa, ktorú pri prestavbe kúpila stála 30.000,- Sk, avšak žalobca tvrdí, že si nemyslí, že skutočne mala takúto hodnotu.
22. Žalovaná tvrdila, že žalobca si počas trvania manželstva založil sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni a teda musí existovať zostatok, ktorý patrí do BSM. Žalovaný k zmluvám o stavebnom sporení uvádzal, že počas trvania manželstva si založil sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, avšak táto zmluva bola zrušená ku dňu 27.5.2010, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode neexistovala, pričom po dohode so žalovanou po troch splátkach prestal splácať toto stavebné sporenie a dohodol sa , že v ďalšom platení bude pokračovať švagor František Palko, pričom celkom mu bola po skončení zmluvy vyplatená suma 100,- €. Zvyšok bol vlastne poukázaný na účet P. K., keďže tento v podstate všetky finančné prostriedky na toto sporenie investoval zo svojho. Opätovne žaloba poukázal na to, že dokopy aj spolu s nájmom, a za pôžičky žalovanej zaplatil za obdobie rokov 2009 až 2010 sumu 9.549,05 €.
23. Na základe dožiadania zo strany súdu, doručila Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. súdu vyjadrenie týkajúce sa stavebného sporenia žalobcu v Prvej stavebnej sporiteľni zo dňa 20.2.2017, z ktorého vyplýva, že ku dňu rozvodu manželstva dňa 14.12.2010 boli na účte žalobcu č. XXXXXXXXXX finančné prostriedky vo výške 2.323,55 €. Účet č. 2306287701 bol zrušený ku dňu 2.3.2009, a žalobcovi bola vyplatená suma 4.259,40 €, ktorá však bola následne vložená dňa 30.4.2009 vo výške 4.250,- € na účet 2306287402, z ktorého dňa 11.5.2010 bola prevedená suma na účet č. XXXXXXXXXX vo výške 1.968,62 €. Tento účet bol zrušený a zanikol ku dňu 3.6.2010, pričom vyplatená suma vo výške 1.823,09 € bola poukázaná na účet pána Palka. Z uvedeného vyplýva, že teda ku dňu rozvodku manželstva boli finančné prostriedky v Slovenskej sporiteľni, a.s. iba na sporiacom účte žalobcu č. XXXXXXXXXX vo výške 2.323,55 €. Žalobca však tvrdil, že toto sporenie si platil sám z finančných prostriedkov, ktoré mal z dedičstva, a tieto finančné prostriedky mal uložené u svojej sestry v dome, nemal ich uložené na účte, a teda nevie preukázať to, že tieto finančné prostriedky boli použité na sporenie z dedičstva. Je to ale zrejmé z toho dôvodu, že iné finančné prostriedky nemal, keďže jeho jediným príjmom bol invalidný resp. starobný dôchodok, a je nepravdepodobné, aby nadobudol finančné prostriedky každý rok vo výške cca 500,- €, ktoré bolo treba vložiť do sporenia, zo svojho dôchodku, pretože popritom ešte musel splácať dlhy za žalovanú.
24. Z výpovede svedkyne Anny Palkovej súd zistil, že táto je sestrou žalobcu, ktorá potvrdila, že žalobca zdedil finančné prostriedky najprv po svojej babke na základe dedičstva, kedy mu bolo odovzdaných 50 alebo 60.000,- Sk. Tieto finančné prostriedky, keď sa mu odovzdávali bola pritom prítomná aj žalovaná. Ďalšie finančné prostriedky nadobudol po rodičoch ako dedičstvo vo výške 220.000,- Sk, čo bolo asi v apríli 2005. Pritom však žalovaná prítomná nebola. Následne, keď mal žalobca 60. bola svedkyňa u nich v byte, čo bolo v roku 2007, a žalovaná sa jej chválila, že urobili novú kúpeľňu, komplet obklady, vaňu a sanitu s tým, že ona to robila s Braňom, so svojim synom, ale bolo to z finančných prostriedkov žalobcu, pričom on v tom čase chodil na rehabilitáciu. Uviedla, že nepovedala žalovaná síce, že to bolo len z prostriedkov žalobcu, avšak keby to tak nebolo, boli by túto rekonštrukciu robili už skôr, keby na to mali finančné prostriedky. Nevedela sa však vyjadriť k tomu, koľko vynaložili na prerábanie kúpeľne. Ďalej svedkyňa potvrdila, že v čase kedy žalovaná bola v Anglicku, požičali žalobcovi finančné prostriedky na
splatenie dlhov žalovanej, a zabezpečovali ho aj materiálne, aby mohol prežiť. Taktiež za neho uhrádzali aj stavebné sporenie, pretože ho nevedel splácať, keďže mu bol stiahnutý invalidný dôchodok, tak prevzali splácanie tohto sporenie za neho, nezrušili tento účet, pretože tam bolo možné získať prémiu. Preto splácali toto sporenie za neho s tým, že v roku 2010 už potrebovali finančné prostriedky, preto bolo toto stavebné sporenie zrušené, a ku dňu zrušenia bola suma približne 50.000,- Sk, s tým čo tam vložil žalobca asi 60.000,- Sk. Uviedla, že finančné prostriedky požičiavali žalobcovi z odstupného, ktoré dostal jej manžel, pričom obidvaja sú už dôchodcovia, avšak toto odstupné bolo vysoké, preto mali dostatok finančných prostriedkov na to, aby mu požičali. Potvrdila, že sú ochotní žalobcovi pomôcť s manželom a požičať mu finančné prostriedky na to, aby sa mohol vyporiadať so žalovanou, a teda poskytnúť mu finančné prostriedky na vyplatenie žalovanej.
25. Z výpovede svedkyne A. N., dcéry žalovanej súd zistil, že počas spolužitia, kedy žila so žalobcom a žalovanou v spoločnej domácnosti, čo bolo približne od jej 15 až do 22 rokov, kedy sa z domácnosti odsťahovala, bolo to tak, že žalovaná pracovala a uhrádzala všetko, avšak potvrdila, že prispieval nejakou sumou aj žalobca, nevedela však uviesť, akým spôsobom si to delili, následne prispievala do domácnosti aj ona, potom čo sa zamestnala. Pokiaľ ide o rekonštrukciu bytu, jadro sa murovalo v čase, kedy ona už v byte nebývala, pričom bol tam urobený obklad, bola vymenená vaňa a umývadlo, a potvrdila, že túto rekonštrukciu robila jej matka s bratom G.. Žalobca tam v tom čase nebol, pretože mu vadil hluk, takže sa na ten čas odsťahoval k ich sestre. Túto rekonštrukciu robil iba brat s matkou, a financovali ju z finančných prostriedkov, ktoré zarobil brat v zahraničí, pretože v tom čase pracoval v zahraničí. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca prispel nejakou finančnou sumou na túto rekonštrukciu, a má vedomosť iba o tom, že boli vymenené plastové okná v byte, na čo prispel žalobca. Čo sa týka ďalšej investície, žalovaná dostala obývaciu stenu, ktorú jej kúpili deti ako darček. Čo sa týka pôžičiek svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že si žalovaná požičala nejaké finančné prostriedky od nebankových spoločností, ako aj od banky, avšak kedy si tieto sumy požičala a na čo, to nevedela uviesť, avšak tieto pôžičky brala na domácnosť. Uviedla, že zrejme z nich kupovala kuchynskú linku, pretože to bolo až potom, čo bolo prerobené jadro, ktoré sa prerábalo niekedy v roku 2005. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalovaná odišla pracovať do Anglicka, a posielala jej finančné prostriedky na účet s tým, že záviselo to od toho, koľko zarobila, čo bolo medzi 50 až 150 libier na týždeň. Nebolo to pravidelné, a tieto finančné prostriedky jej posielala a následne svedkyňa uhrádzala účty resp. pôžičky, ktoré tu žalovaná mala. Uviedla, že uhrádzala dlhy za chladničku, ďalej vkladala finančné prostriedky do Tatrabanky. Potvrdila, že žalobca splácal nejaké pôžičky za žalovanú, nevedela však uviesť, koľko to bolo, ani za čo splácal. Uviedla, že vie o tom, že žalobca zdedil nejaké finančné prostriedky, avšak koľko to bolo, ani na čo ich použil uviesť nevedela, ale potvrdila, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by žalobca investoval nejaké finančné prostriedky do bytu ( okrem okien). Taktiež svedkyňa potvrdila, že jej brat, ktorý býval v čase, kedy žalovaná bola v zahraničí so žalobcom v byte, mu prispieval na domácnosť, avšak nevedela uviesť akou sumou. Čo sa týka pôžičiek svedkyňa uviedla, že žalovaná si financie požičiavala z toho dôvodu, že potrebovala kúpiť veci do domácnosti a jej finančný príjem, ktorý mala zo zamestnania to nepokryl, preto si potrebovala požičať, aby si to mohla dovoliť kúpiť. Ďalej svedkyňa potvrdila, že všetci súrodenci sú ochotní pomôcť žalovanej v prípade, že by došlo k vyporiadaniu žalobcu a žalovanej tak, že by jej poskytli finančné prostriedky na to, aby mohla vyplatiť žalobcu.
26. Z výpovede svedka G. J., syna žalovanej súd zistil, že v rámci trvania manželstva žalobcu a žalovanej väčšinu financovala žalovaná, pretože v čase, kedy sa zoznámili so žalobcom pracovala na Polícii. Kupovala práčku, kupovala televízor, auto nemali, a všetky tieto veci kupovala z toho, čo zarobila. Čo sa týka príjmov žalobcu svedok uviedol, že pamätá si, že bol žalobca dosť dlho chorý, a nižší príjem poberal iba v čase, keď bol čiastočne invalidný. Čo sa týka pôžičiek má vedomosť o tom, že si tieto žalovaná vzala za účelom kúpy napr. kuchynskej linky, ako aj gaučovej súpravy do domácnosti, ktoré však splatila. V predmetnom byte, v ktorom býva žalovaná už 38 rokov je prerobená iba kúpeľňa, ktorú svedok uvádza, že prerábal s matkou, teda žalovanou a svojim bratom. Svedok uviedol, že prerobenie kúpeľne stálo približne 30.000,- Sk. Náradie si požičal od svojho brata ( súd poznamenáva, že zrejme išlo o jeho švagra, manžela sestry S.W., keďže žalovaná má iba jedného syna a dve dcéry), pričom do kúpeľne sa dával sadrokartón, obvodové steny, bola tam vymenená vaňa, ktorá sa kúpila asi za 4.500,- Sk, WC za 2.000,- Sk, umývadlová skrinka a zrkadlo za 1.000,- Sk, bodové svetlá za 1.500,- Sk. Robil sa nový obklad, ktorý stál približne 200,- Sk m2, neboli to veľké položky a financoval to on s matkou a s bratom, ktorý tiež niečo zakúpil a pomáhal tým, že mal auto, takže s autom sa tieto veci prenášali. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca na prerobenie kúpeľne niečím prispel. Mal
vedomosť iba o tom, že prispel na výmenu okien, on to vybavoval, objednal to, a aj to zaplatil, avšak svedok nevedel uviesť v akej sume. Svedok potvrdil, že má vedomosť o tom, že zdedil žalobca nejaké finančné prostriedky, keďže sa predal jeho rodičovský dom, avšak nevedel na aký účel ich použil, avšak nemá vedomosť o tom, že by niečím prispel do spoločnej domácnosti. Svedok tvrdil, že pracoval v Nemecku, kde bol niekedy aj 4 mesiace, a v tom čase neprispieval na spoločnú domácnosť, pričom ide o obdobie, kedy žalovaná bola v Anglicku, prispieval iba v tom čase, kedy býval a teda bol na Slovensku, a býval so žalobcom v predmetnom byte. Prispieval približne na polovicu, nevie uviesť presne koľko, robieval nákupy podľa toho, čo bolo treba. Prispieval tým spôsobom, že pri šeku s inkasom nechal finančné prostriedky, tak ako to robí aj teraz, keď prispieva svojej matke na bývanie. Tvrdil, že sumou 20,- € žalobcovi na bývanie neprispieval, pretože ide o smiešnu sumu, a takouto sumou sa hanbil mu prispievať, určite to bolo viac. Čo sa týka sumy, ktorou mal žalobca prispieť s dedičstva na prerobenie kúpeľne, svedok uviedol, že neprispel žiadnou sumou, a ani sa nepodieľal na tejto prestavbe, pretože sa odsťahoval na toto obdobie k jeho sestre, bol tam 3 týždne, a keď sa vrátil bolo to až potom, čo bola kúpeľňa prerobená. Svedok tvrdil, že v čase, kedy bola žalovaná v Anglicku, tak žalobca neprebýval v predmetnom byte vždy, chodieval aj na 2 - 3 dni z bytu, pretože mal mimomanželský vzťah, a táto jeho známosť bývala na Jaltskej ulici, kde chodieval. Svedok predložil súdu Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, z ktorého vyplýva, že dňa 15.2.2008 bola založená spoločnosť s ručením obmedzeným na obchodné meno NEMA, s.r.o., kde bol konateľom, a v rámci tejto spoločnosti vykonával činnosť, takže nie je pravdou, že by nerobil nič, a bol iba doma, a nezarábal ako to tvrdil žalobca.
27. Žalobca potvrdil (č. l. 195), že ku dňu rozvodu manželstva bola splatená pôžička v Istrobanke, pôžička v Home Credit Slovakia, a.s. za chladničku a faktúra za Orange.
28. Žalobca prestal tieto splátky splácať v novembri 2010, kedy sa žalovaná vrátila z Anglicka. Žalovaná uviedla, že ku dňu rozvodu manželstva ostala nesplatená iba pôžička v Tatrabanke, ktorej zmluvu predložili do spisu, a taktiež predložili aj potvrdenie o zostatku ku dňu rozvodu manželstva (č. l. 222) bola táto suma ku dňu rozvodku manželstva vo výške 825,46 €, pričom toho času už je aj táto pôžička splatená, splácala ju po rozvode iba žalovaná.
29. Žalobca predložil na preukázanie výšky svojho invalidného dôchodku, resp. jeho doplatku aj Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.9.2009 , ktorým bolo rozhodnuté, že od 19.8.2009 bude žalobcovi vyplácaný starobný dôchodok v sume 373,40 € mesačne, a od 14.11.2009 mu bude odňatý invalidný dôchodok. Dňom 19.8.2009 zaniká žalobcovi nárok na dôchodok, ktorého suma je nižšia. K tomuto dňu je suma invalidného dôchodku 181,70 € mesačne, a suma starobného 373,40 € mesačne. Sumy invalidného dôchodku, ktoré boli vyplatené od 19.8.2009 do 13.11.2009 sa zúčtujú so sumami starobného dôchodku vyplatením za ten istý čas.
30. Súd si vyžiadal zo Sociálnej poisťovne, a. s. správu, či na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sd/68/2008 z 14.5.2009 bolo priznaný doplatok žalobcovi k invalidnému dôchodku za obdobie rokov 2003 až 2009, a v akej výške, a v akej výške mu bol aj vyplatený.
31. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 8.1.2015 (č. l. 206) súd zistil, že na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sd 6//2008 zo 14.5.2009, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodla o trvaní nároku na čiastočný invalidný dôchodok a jeho výplatu v sume určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003, bolo uložené sociálnej poisťovni, aby opätovne posúdila zdravotný stav žalobcu. Tento bol 19.10.2009 posudkovým lekárom posúdený so záverom, že menovaný je do 14.5.2009 čiastočne invalidný, a od 15.5.2009 invalidný, a na základe uvedeného bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 15.5.2009, a doplatok na invalidnom dôchodku za obdobie od 15.5.2009 do 18.8.2009 v sume 272,60 € bol poukázaný žalobcovi 11.12.2009. Od 19.8.2009 bol invalidný dôchodok odňatý, a bol mu priznaný starobný dôchodok, ktorý sa mu vypláca doposiaľ. Ohľadne doplatku k invalidnému dôchodku za obdobie od mája 2009 do augusta 2009 žalobca uviedol, že bol mu doplatený invalidný dôchodok spolu vo výške 800,- € v troch splátkach, takže to, čo uviedla v Potvrdení Sociálna poisťovňa, že mu bola poukázaná suma 272,60 €, išlo iba o prvú splátku. Žiadna iná suma mu doplatená nebola. Tieto prostriedky sa už spotrebovali.
32. Z listu Sociálnej poisťovne zo dňa 18.6.2012 (č. l. 187) súd zistil, že bolo žalovanej oznámené, že si sociálna poisťovňa uplatnila nárok na starobný dôchodok žalovanej z dôchodkového poistenia
Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, pričom žiadosť o starobný dôchodok zaslali 18.6.2012 príslušnej inštitúcii sociálneho poistenia tohto štátu, pričom rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok dôchodkového poistenia bude doručený priamo na adresu žalovanej.
33. Daňový úrad na dožiadanie súdu, či žalované predložila daňové priznanie k dani z príjmov za obdobie keď bola v Anglicku oznámil, že takéto daňové priznanie žalovanej neeviduje.
34. Súd lustráciou v súdnom registri v sociálnej poisťovni zistil, že žalobca bol zamestnaný od 1.10.1997 do 12.4.2001, a ďalej súd zistil, že žalovaná bola zamestnaná od 1.4.1999 do 30.6.2008 vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, pričom jej príjem bol v roku 2004 cca 9.820,- Sk brutto, a ku dňu, kedy bol s ňou rozviazaný pracovný pomer t. j. v máji 2008 bol jej príjem vo výške cca 13.000,- Sk brutto. Súdu nebolo predložené zo strany žalovanej, ani zo strany Sociálnej poisťovne potvrdenie o dôchodku, ktoré malo byť doručené z Veľkej Británie, a žalovaná poberá starobný dôchodok vo výške, ktorá jej bola vypočítaná iba z príjmov, ktoré dosahovala na Slovensku, pretože zápočtový list za obdobie 2008 až 2010, kedy pracovala v Anglicku Sociálnej poisťovni predložený nebol.
35. Na žiadosť žalobcu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia aktuálnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetnom vyporiadania BSM, a na základe znaleckého posudku, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Z. I. súd zistil, že hodnota predmetných nehnuteľností, teda bytu č. 12, na 4. poschodí na Buzuluckej ulici č. 4 vrátane podielu bytu veľkosti 230/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, súp. č. 685 na parc. č. 2614, kres Košice III, obec Košice - Dargovských hrdinov, kat. úz. P. a spoluvlastnícky podiel veľkosti 230/10000 na pozemku parc. č. XXXX, C KN, okres H. III, Q. Košice - O. E., kat. úz. P. je 76.700,- €.
36. V priebehu konania došlo k dohode medzi žalobcom a žalovanou o rozsahu a hodnote hnuteľných vecí, ktoré patria do masy BSM, a to následovne:
1/ rohová sedacia súprava pozostávajúca z troch častí, v svetlohnedej farbe, rok zakúpenia 1999, v hodnote 30 000 Sk, táto sedačka je čalúnená, poťah je látkový, terajšia hodnota 253 €; 2/ spálňa pozostávajúca z dvojpostele čalúnenej s kvetovaným vzorom a trojdverovej skrine z drevotriesky vo farbe svetlohnedej - asi vzor buk, resp. jaseň, zakúpené aj posteľ aj skriňa v roku 2005
- posteľ za sumu 7 000 Sk, skriňa za sumu 10 000 Sk, toho času hodnota postele 168 € a skrine 84 €; 3/ chladnička zn. Whirpool - ide o kombinovanú chladničku s mrazničkou farby bielej, nadobudnutá v roku 2008 za sumu 12 000 Sk, toho času hodnota 101 €; 4/ práčka zn. Whirpool - biela zvrchu plnená práčka, nadobudnutá v roku 2005 za sumu 11 000 Sk, toho času hodnota 52 €; 5/ plynový sporák s elektrickou rúrou zn. FAGOR bielej farby, zakúpený v roku 2004 za 10 000 Sk, toho času zostatková hodnota 168 €. Celková cena predmetných hnuteľných vecí je teda 826,- €. 37. Žalobca tvrdil, že dlhy voči švagrovi na základe zmluv o pôžičke, vo výške 1.200,- €, a vo výške 1.000,- €, neboli ku dňu rozvodu manželstva splatené, pretože tieto boli poskytnuté žalobcovi v čase, kedy ich nemal z čoho splácať, a tieto začal splácať žalobca svojmu švagrovi až potom, čo sa žalovaná vrátila z Anglicka, a kedy začala svoje dlhy ďalej splácať sama, to znamená až po rozvode manželstva. Dovtedy mu neuhradil zrejme nič. Na pojednávaní dňa 12.1.2017 žalobca uviedol, že nevie uviesť presne v akej výške boli pôžičky splatené, pretože so švagrom si oproti podpisu nevracali finančné prostriedky. Po tomto pojednávaní však následne žalobca predložil Prehľad splácania pôžičiek Františkovi Pálkovi zo dňa 31.5.2009 a 30.10.2009, kde sú uvedené dátumy, kedy boli dlžné sumy splácané, pričom prvá splátka vo výške 100,- € je uvedená, že bola splatená dňa 15.11.2010, a na tomto prehľade splácania, ktorý bol porovnaný aj s originálom, z tohto vyplýva, že František Palko podpisoval prevzatie týchto súm, pričom na tejto listine sa uvádza na konci dátum 13.2.2017, čiže je z toho zrejmé, že tento prehľad splácania pôžičiek nebol v skutočnosti podpisovaný tak, ako je v to v ňom uvedené, ale tento prehľad splácania pôžičiek bol spísaný dodatočne medzi žalobcom a Františkom Palkom. Právna zástupkyňa žalovanej spochybňovala dôveryhodnosť a pravosť samotných zmlúv o pôžičke a tiež tejto listiny o splácaní, namietala, že tento prehľad splácania pôžičiek zrejmé nezodpovedá skutočnosti, a to aj vzhľadom na to, že z originálu vyplýva, že prevzatie každej splátky podpísal František Palko vždy tým istým perom, pričom malo ísť o rôzne dni, teda je nereálne, že vždy mal k dispozícii to isté pero. T.č. sú už obe pôžičky splatené, splatil ich po rozvode žalobca.
38. Čo sa týka predmetného bytu súd zistil, že tento byt č.XX na G. X v Košiciach bol na základe Rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 2.1.1977 pridelený M. J., ktorý bol prvým manželom žalovanej od 25.11.1972. Prvý manžel žalovanej zomrel dňa 10.7.1986. Zo Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu vyplýva, že tento bol dňa 15.2.1978 odovzdaný nebohému manželovi žalovanej. Zo Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 30.11.1994 vyplýva, že predmetný byt bol na základe Rozhodnutia o pridelení bytu vydaného starostom Mestskej časti Košice - Dargovských hrdinov zo dňa 29.4.1994 odovzdaný žalovanej počnúc dňom 30.11.1994 na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 25.8.1995, uzavretej medzi predávajúcim Mesto Košice a kupujúcimi S. H. a S. H. došlo k prevodu predmetného bytu na kupujúcich, ktorí predmetný byt nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva, pričom zápis v Katastri nehnuteľnosti bol vykonaný 21.11.1995. V článku VI tejto zmluvy sa uvádza, že predávajúci predáva kupujúcemu byt uvedený v tejto zmluve, vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedených v článku III, odsek 2 a 3 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku uvedenom v článku V, ods.1 za dohodnutú kúpnu cenu 2.287,- Sk, z toho kúpna cena bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je 0,-Sk a kúpna cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku je 2.287,-Sk. Z listu zo dňa 6.2.1996 (čl.51) súd zistil, že v zmysle článku VI kúpnej zmluvy vznikol žalovanej nárok na 25% zľavu z ceny bytu a pozemku a teda zostatok kúpnej ceny je 1.372,-Sk, ktorý je potrebné uhradiť polročnými splátkami vo výške 195,-Sk vždy k 1.5. a 1.11. v danom kalendárnom roku. Z upomienky na úhradu nesplatenej časti kúpnej ceny zo dňa 21.9.2000 vyplýva, že nesplatený zostatok kúpnej ceny bytu k uvedenému dňu je 1.177,-Sk, ktorá suma následne bola zaplatená poštovou poukážkou zo dňa 12.10.2000, pričom odosielateľ je uvedený S. H.. Z toho možno vyvodiť, že išlo o spoločné finančné prostriedky žalobcu a žalovanej, keďže v tom čase boli manželia a žiadna strana nepreukázala, že by táto suma na základe kúpnej zmluvy bola uhradená z výlučných prostriedkov niektorého z manželov. Súd vec právne posúdil takto: 39. Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
40. Podľa § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
41. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
42. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka, to je zo zásady rovnosti podielu manželov, keď nie je však vylúčené, aby tieto podiely boli určené v inom pomere. Súd zisťoval, čo patrí do masy BSM, zohľadňoval zásadu, že veci majú byť rozdelené tak, aby jednému z účastníkovi vyplývala povinnosť druhému z účastníkov zaplatiť na vyrovnanie podielu primeranú čiastku. Pri rozhodovaní o tom, ktorá z vecí má byť prikázaná do výlučného vlastníctva toho ktorého z účastníkov, súd prihliada najmä na účelné využitie týchto vecí a na to, ktorý z účastníkov ktorú vec užíval aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pri ohodnotení nehnuteľných i hnuteľných vecí súd vychádzal z ich stavu v čase rozvodu manželstva, ale z ceny v čase vyporiadania.
43 Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami mal súd za nesporné, že manželstvo, ktoré bolo uzavreté medzi žalobcom a žalovanou v roku 1992 bolo rozvedené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I, č.k. 17C/6/2010 zo dňa 18.10.2010, pričom právoplatnosť nadobudol rozsudok 14.12.2010. Manželstvo bolo bezdetné a po rozvode manželstva nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že do masy BSM je potrebné zahrnúť nasledovné: 44. Nehnuteľnosť - byt č.XX na X.poschodí, vrátane podielu bytu veľkosti 230/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.č. XXX na parc.č. XXXX, okres Košice F., obec H. - O. hrdinov, katastrálne územie P., ulica G. X, Košice o výmere 69 m2 a spoluvlastnícky podiel veľkosti XXX/XXXXX na pozemku parc.č.XXXX, C H., okres H. III, Q. H. - O. hrdinov, katastrálne územie P.,
ktorý byt nadobudli účastníci na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu dňa 21.11.1995 za cenu podľa kúpnej zmluvy 2.287,-Sk, pričom išlo o cenu pozemku, z čoho bola poskytnutá zľava 25%, čiže hodnota celej nehnuteľnosti, v podstate pozemku bola 1.750,-Sk, ktorá bola vyplatená z finančných prostriedkov spoločných počas trvania BSM. Predmetná nehnuteľnosť však bola pridelená do užívania ešte nebohému manželovi žalovanej v čase, keď boli manželia v roku 1978, pričom spoločne v tomto byte bývali a po smrti nebohého manžela v byte ostala bývať žalovaná a riadne uhrádzala všetky platby s tým, že v roku 1992 v predmetnom byte býval už so žalovanou aj žalobca ako jej manžel, ktorí sa spoločne podieľali na úhradách za predmetný byt. 45. Ďalej do masy BSM súd zahrnul hnuteľné veci v tom rozsahu a hodnote v akej sa na nich dohodli žalobca so žalovanou a to takto: 1/ rohová sedacia súprava pozostávajúca z troch častí, v svetlohnedej farbe, rok zakúpenia 1999, v hodnote 30 000 Sk, táto sedačka je čalúnená, poťah je látkový, terajšia hodnota 253 €;
2/ spálňa pozostávajúca z dvojpostele čalúnenej s kvetovaným vzorom a trojdverovej skrine z drevotriesky vo farbe svetlohnedej - asi vzor buk, resp. jaseň, zakúpené aj posteľ aj skriňa v roku 2005
- posteľ za sumu 7 000 Sk, skriňa za sumu 10 000 Sk, toho času hodnota postele 168 € a skrine 84 €; 3/ chladnička zn. Whirpool - ide o kombinovanú chladničku s mrazničkou farby bielej, nadobudnutá v roku 2008 za sumu 12 000 Sk, toho času hodnota 101 €; 4/ práčka zn. Whirpool - biela zvrchu plnená práčka, nadobudnutá v roku 2005 za sumu 11 000 Sk, toho času hodnota 52 €; 5/ plynový sporák s elektrickou rúrou zn. FAGOR bielej farby, zakúpený v roku 2004 za 10 000 Sk, toho času zostatková hodnota 168 €. Hnuteľné veci v celkovej hodnote 826,-€. 46. Pokiaľ ide o stavebné sporenie súd z výpisov z prvej stavebnej sporiteľne zistil, že ku dňu rozvodu manželstva mal žalobca nasporenú sumu 2.323,55 € na účte číslo 2306287402, preto súd túto sumu zahrnul do masy BSM ako aktíva, ktoré je potrebné pri zániku BSM vyporiadať, aj keď žalobca tvrdil, že tieto finančné prostriedky boli nasporené z dedičstva, ktoré získal po smrti svojich rodičov. Žalobca však tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, pričom raz ročne vkladal na toto sporenie sumu približne vo výške 500,-€, avšak žalobca nepredložil žiaden doklad o tom, že by tieto finančné prostriedky boli použité výlučne z jeho dedičstva, a nie zo spoločných prostriedkov manželov nadobudnutých počas trvania BSM, resp. že by to boli prostriedky jeho švagra, pretože o tom nepredložil žiaden dôkaz. 47. Do masy BSM ako pasívum súd zahrnul pôžičky poskytnuté žalobcovi jeho švagrom P. K. a to vo výške 1.000,-€ na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.5.2009 a v sume 1.200,-€ na základe pôžičky zo dňa 30.10.2009. Žalobca predložil doklad o prehľade splácania týchto pôžičiek až na poslednom pojednávaní, pričom je zrejmé, že tento prehľad bol vyhotovený dodatočne, o čom svedčí dátum na tejto listine - 13.2.2017 a vyplýva z neho, že ku dňu rozvodu manželstva mala byť splatená z týchto pôžičiek iba suma 100,-€. Súd sa v tomto prípade priklonil k tvrdeniam žalobcu, že predmetné pôžičky svojmu švagrovi nemohol splatiť skôr, než sa vrátila žalovaná z Anglicka, čo bolo vlastne v októbri 2010, pretože až do októbra 2010 skutočne splácal iné dlhy za žalovanú, resp. spoločné dlhy, čo žalobca v konaní preukázal výpismi z bánk, ako aj poštovými poukážkami, že splatil za obdobie roku 2008-2010 dlhy v sume 4.900,-€ a teda je reálne, že k splácaniu pôžičiek voči svojmu švagrovi pristúpil až potom, čo už prestal splácať jej dlhy keď sa vrátila z Anglicka. Námietky žalovanej strany, že či vôbec došlo k poskytnutiu týchto pôžičiek žalobcovi a námietky k predloženej listine o splácaní preto súd považoval za irelevantné. Preto súd dospel k záveru, že aj suma 2.100,-€, ktorá nebola ku dňu rozvodu manželstva splatená Františkovi Palkovi, je potrebné aj túto sumu zahrnúť do pasív v rámci masy BSM. 48. Do masy BSM ako pasívum súd zahrnul aj dlh z Tatra banky, a.s., ktorý ku dňu rozvodu bol vo výške 825,46 €, a ktorý po rozvode splatila žalovaná. Súd mal totiž za preukázané, že žalovaná si na základe Zmluvy o úvere požičala do Tatra banky, a.s. sumu 50.000,- Sk za účelom prefinancovania iných úverov, ktoré si vzala ešte predtým, pričom z tejto sumy 50.000,- Sk, ktorá jej bola poukázaná na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 11.5.2007 žalovaná použila na splatenie spotrebiteľského úveru vo VÚB, a.s. karta sumu 28.000,- Sk a na splatenie spotrebiteľského úveru v Tatra banke, a.s. zaslala sumu 24.000,- Sk a vlastne následne už bolo potrebné iba splácať úver vo výške 50.000,-Sk aj s úrokmi, ktorý bol žalovanej poskytnutý dňa 11.5.2007. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že žalobca Z titulu z tejto úverovej zmluvy za žalovanú za obdobie od 4.6.2009 do 7.10.2010 zaplatil sumu 1.459,84 €. Súd však mal za to, že v danom prípade došlo k prefinancovaniu dvoch spotrebiteľských úverov, ktoré boli poskytnuté ešte pred rokom 2007 žalovanej, resp. aj žalobcovi a bolo to za účelom bežnej spotreby, resp. finančné prostriedky poskytnuté na základe týchto úverov boli použité v priebehu
manželstva a spotrebované na spoločné potreby. Žalobca nepreukázal, že by išlo o výlučné potreby žalovanej, na ktoré použila tieto úvery, preto tento dlh zahrnul do pasív BSM. 49. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalobca do predmetnej nehnuteľnosti investoval zo svojich finančných prostriedkov, ktoré získal z dedičstva sumu 49.246,-Sk, t.j. 1.634,66 €, ktorú investoval za účelom výmeny plastových okien. Táto skutočnosť je potvrdená na základe Zmluvy o dielo zo dňa 16.4.2008, ktorú predložil do spisu žalobca a túto skutočnosť nepopierala ani žalovaná a v podstate potvrdili to aj svedkovia, ktorí v konaní vypovedali.
50. Žalobca tvrdil, že do spoločnej nehnuteľnosti na rekonštrukciu kúpeľne prispel sumou 119.000,- Sk, t.j. 3.950,07 € z dedičstva, ktoré nadobudol po svojich rodičoch. Túto skutočnosť sa však žalobcovi nepodarilo v konaní preukázať. Aj keď bolo preukázané a je nesporné, že žalobca zdedil po svojich rodičoch v roku 2005, po predaji rodičovského domu sumu 220.000,- Sk a v roku 2005 došlo aj k rekonštrukcii kúpeľne v predmetnom byte, v priebehu celého konania žalobca nedokázal súdu preukázať, že skutočne práve sumu 119.000,- Sk poskytol žalovanej za účelom rekonštrukcie kúpeľne, a že skutočne táto suma bola v celosti použitá na rekonštrukciu kúpeľne. Žalobca vlastne ani sám nevedel koľko stála rekonštrukcia kúpeľne, tvrdil, že doklady má žalovaná a teda sa k tomu vyjadriť nevie. Ani žalovaná súdu nezdokladovala koľko v skutočnosti táto rekonštrukcia kúpeľne stála, pretože tvrdila, že už účty o rekonštrukcii nemá. Žalovaná sa nevedela vyjadriť k tomu, koľko za rekonštrukciu kúpeľne zaplatila a iba zo svedeckej výpovede svedka Branislava Nému súd zistil, že údajne táto rekonštrukcia mala stáť 30.000,- Sk, ktorá suma sa však zdá súdu ako podhodnotená za vykonanie rekonštrukcie kompletnej v kúpeľni a WC, kedy bola vymenená komplet sanita, obklady, vaňa, WC, sádrokartón, nové podhľady boli urobené aj s bodovým osvetlením a taktiež bol menený aj nábytok v kúpeľni. Napriek tomu, i keby táto rekonštrukcia stála viac ako 30.000,- Sk, súd nemohol žalobcovi započítať sumu 119.000,- Sk ako vnos jeho finančných prostriedkov do spoločného majetku, pretože nemal za preukázané, že žalobca skutočne presne touto sumou prispel a na tento konkrétny účel, pretože to nevyplynulo ani zo svedeckých výpovedí, ani žalobca nepredložil akýkoľvek výpis z účtu, že finančné prostriedky vybral v tejto sume, alebo nejaký iný hodnoverný doklad o tom, že tieto finančné prostriedky z dedičstva takto použil. 51. Tvrdenia žalobcu o ďalších investíciách do spoločnej domácnosti ako napríklad investície do svadieb detí žalovanej atď. súd na tieto neprihliadal, pretože išlo o spotrebované finančné prostriedky počas trvania manželstva a teda nemohol ich vysporiadavať v rámci vyporiadania BSM, keďže v čase zániku BSM boli už tieto spotrebované. Pokiaľ ide o príjmy žalovanej, ktoré žiadal žalobca vyporiadať v rámci BSM a domnieval sa najprv, že súd má vychádzať z toho, že príjmy žalovanej mali byť vo výške 34.000,-€ za obdobie, počas ktorého bola v Anglicku, resp. neskôr už tvrdil, že minimálna mzda, ktorú by tam mala zarobiť by mala byť vo výške 24.000,-€ a túto by mal sumu rozdeliť súd na polovicu, súd mal za to, že tieto tvrdenia žalobcu sú iba špekulatívne, ničím nepodložené a zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, ani z potvrdení Sociálnej poisťovne, či daňového úradu, že žalovaná v Anglicku zarobila, resp. by zarobila práve takúto sumu. V danom prípade ide o vyporiadanie BSM a nie o určenie výživného pre maloleté dieťa, preto nie je možné vychádzať z nejakého predpokladu o príjme žalovanej, ale žalobca musí preukázať, že žalovaná skutočne takýto príjem dosiahla. Navyše súd poukazuje na to, že jedna vec je tá či a koľko žalovaná v Anglicku zarobila a druhá, dôležitá pri vyporiadaní BSM je tá, či tieto úspory ešte mala v čase rozvodu a či neboli spotrebované. Toto však tiež nebolo preukázané, preto súd nemohol pri vyporiadavaní BSM zahrnúť potencionálne príjmy žalovanej do masy BSM. 52. Pokiaľ ide o doplatok na dôchodku, ktorý mal žalobca dostať od Sociálnej poisťovne v roku 2009, čo bolo dokopy vo výške cca 800,-€, tieto súd nezahrnul do masy BSM, pretože taktiež nebolo preukázané, že tieto finančné prostriedky ešte žalobca v čase rozvodu manželstva mal, nimi disponoval, a že ich nespotreboval počas trvania manželstva. 53. Čo sa týka pasív, súd zistil, že žalobca splatil ešte počas trvania manželstva dlhy za žalovanú v celkovej sume 4.633,40 €, avšak súd dospel k záveru, že všetky dlhy, ktoré uhradil žalobca za žalovanú počas trvania manželstva, t.j. do rozvodu manželstva nemôže na nich prihliadať a prikázať žalovanej, aby ich žalobcovi zaplatila. Išlo totiž o dlhy, ktoré vznikli počas trvania BSM, boli spotrebované počas trvania BSM , či už na nákup spotrebného tovar, na bežné potreby domácnosti, či na výdavky žalovanej. Neexistovali teda ku dňu rozvodu manželstva a boli splatené ku dňu rozvodu z prostriedkov patriacich do BSM - žalobca nepreukázal, že ich splatil zo svojich výlučných prostriedkov. Teda okrem pasív, ktoré súd zahrnul do masy BSM a ktoré existovali v čase rozvodu manželstva - vo výške 2.100,-€ zo zmlúv o pôžičke zo dňa 30.5.2009 a 30.10.2009, ktoré už v priebehu konania splatil žalobca a vo výške 825,46 € zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého Tatra bankou, a.s. č.XXXXXX z 11.5.2007, ktorý už v priebehu konania splatila žalovaná, nie je možné prikázať žalovanej, aby ich nahradila žalobcovi
to čo zaplatil za spoločné dlhy zo spoločných prostriedkov. Ide o dlhy - v Istrobanke pôvodne, pričom táto potom následne prešla pod Československú obchodnú banku, predmetný dlh k 31.5.2009 bol vo výške 1.322,68 €, žalobca splatil celý dlh vo výške 1.294,17 € dňa 2.11.2009 (na základe pôžičky od svojho švagra Františka Palka zo dňa 30.10.2009, ktorú mu poskytol vo výške 1.200,-€). Ďalej ide o dlh spoločnosti Quatro, resp. Všeobecnú úverovú banku, a.s. ako to tvrdil žalobca, kedy ku dňu rozvodu manželstva splatil žalobca sumu 503,82 €, pričom celkový dlh bol 995,82 €. V danom prípade sa strany sporu nezhodli, či išlo o tú istú zmluvu, z ktorej žalobca splácal dlh, pretože žalovaná tvrdila, že v Quatre si požičala iba na základe jednej zmluvy o pôžičke a to za účelom kúpy rúry a sporáku značky Fagor, čo bolo v roku 2005, avšak splácala túto pôžičku dlhú dobu, pretože ju splácala v splátkach mesačných po 300,-Sk, pričom splátok malo byť 55. Žalovaná teda tvrdila, že išlo o tú istú pôžičku, avšak žalobca tvrdil, že tá suma, ktorú splatil on vo výške 503,82 € sa mala týkať inej zmluvy o úvere, resp. o pôžičke. Nebolo to však v konaní preukázané, preto súd vychádzal z toho, že išlo iba o jeden o úver - na kúpu sporáka a rúry Fagor, ktorý bol spotrebovaný počas trvania manželstva na spoločné potreby domácnosti. Ďalej žalobca uviedol, že splácal aj pôžičku spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX a to za chladničku, pričom tento dlh bol splácaný od 14.8.2009 do 15.2.2010, kedy bol dlh zaplatený, ktorá skutočnosť nebola sporná a vlastne žalobca si za Home Credit ani neuplatňoval náhradu. Potom šlo o faktúru Orange Slovensko a.s., ktorú uhradil žalobca za žalovanú vo výške 413,86 € ešte do rozvodu a tiež úver od spoločnosti CETELEM Slovensko a.s., ktorý uhradil za žalovanú žalobca vo výške 786 €, čo však tiež bolo do rozvodu manželstva z prostriedkov patriacich do BSM. 54. K tvrdeniam žalovanej, že žalobca mal nízky príjem a neprispieval do domácnosti a ona v podstate zarábala viac ako on, živila ho súd uvádza, že aj keď žalobca nepracoval v období od roku 2001 do 2009 kedy mu bol priznaný starobný dôchodok, bol nezamestnaný najmä z dôvodu, že mal zdravotné problémy, najprv bol uznaný za invalidného a od roku 2003-2009 za čiastočne invalidného, avšak nebol úplne bez príjmu, pretože poberal invalidný dôchodok. Pritom príjem žalovanej, ktorý dosahovala pred odchodom do Anglicka, mal súd preukázaný z Sociálnej poisťovne a podľa názoru súdu tento príjem nebol až v takom veľkom nepomere k príjmu žalobcu, aby to súd mohol zohľadniť disparitou podielov pri vyporiadaní BSM. 55. Na základe takto ustálenej masy BSM súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadal tak, že z masy BSM, do ktorej patria vyššie uvedené nehnuteľné, hnuteľné veci, aktíva a pasíva, súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal aktíva z účtu č.2306287701 vedeného v Prvej slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 2.323,55 €. 56. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal nehnuteľnosť byt č.XX, na X. poschodí na G. ulici č. X vrátane podielu bytu veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach spoločných zariadeniach bytového domu, súp. č. 685 na parc. č. XXXX, okres Košice III, obec H. - O. E., kat. úz. P., a spoluvlastnícky podiel veľkosti 230/10000 na pozemku parc. č. XXXX, C KN, okres H. F., obec H. - Dargovských hrdinov, kat. úz. P. je 76.700,- €, pretože žalovaná v predmetnom byte býva od roku 2010 aj so svojim synom, žalobca sa odsťahoval. XX. Keďže hnuteľné veci sa nachádzajú v byte, ktorý pripadol žalovanej, súd žalovanej do výlučného vlastníctva prikázal aj hnuteľné veci:
A/ rohová sedacia súprava pozostávajúca z troch častí v svetlohnedej farbe, rok zakúpenia 1999, v hodnote 30 000 Sk, ktorej táto sedačka je čalúnená, poťah je látkový, terajšia hodnota 253 €;
B/ spálňa pozostávajúca z dvojpostele čalúnenej s kvetovaným vzorom a trojdverovej skrine z drevotriesky vo farbe svetlohnedej - asi vzor buk, resp. jaseň, zakúpené aj posteľ aj skriňa v roku 2005
- posteľ za sumu 7 000 Sk, skriňa za sumu 10 000 Sk, toho času hodnota postele 168 € a skrine 84 €; C/ chladnička zn. Whirpool - ide o kombinovanú chladničku s mrazničkou farby bielej, nadobudnutá v roku 2008 za sumu 12 000 Sk, toho času hodnota 101 €; D/ práčka zn. Whirpool - biela zvrchu plnená práčka, nadobudnutá v roku 2005 za sumu 11 000 Sk, toho času hodnota 52 €; E/ plynový sporák s elektrickou rúrou zn. FAGOR bielej farby, zakúpený v roku 2004 za 10 000 Sk, toho času zostatková hodnota 168 €. Hnuteľné veci sú v celkovej hodnote 826,-€. 58. Pri určení výšky vyporiadacieho podielu súd prihliadal aj na to akou mierou sa ktorý z manželov pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci -nehnuteľností. Súd dospel k záveru, že žalovaná sa podstatnou mierou pričinila na nadobudnutí predmetného bytu tým, že ho predtým užívala od roku 1977 ešte s nebohým prvým manželom a teda počas trvania manželstva so žalobcom ho odkúpili za nulovú
hodnotu. Zo spoločných prostriedkov zaplatili iba za pozemok minimálnu sumu. Byt však nadobudli na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu už ako manželia, preto patrí do masy BSM. Súd však zohľadnil aj skutočnosť, že o udržanie predmetnej nehnuteľností sa v období 2 rokov pred rozvodom zaslúžil žalovaný, ktorý riadne platil úhrady za bývanie, ale najmä splácal dlhy, ktoré zanechala žalovaná na Slovensku a odišla za prácou do Anglicka, kde bola 23 mesiacov, pričom žalobcovi neposielala žiadne financie - iba svojej dcére sporadicky podľa možností (súd mal za preukázané iba 4 takéto platby). Pokiaľ by žalobca nebol splácal tieto dlhy, mohol byť byt predmetom exekúcie. Preto súd nehnuteľnosť v hodnote 76.700 € prikázal do vlastníctva žalovanej. Súd v danom prípade z vyššie uvedených dôvodov považuje za primeraný vyporiadací podiel, ktorý žalovaná vyplatí žalobcovi v pomere 40% t.j. v sume 30.680 €. 59. Žalovaná teda v rámci vyporiadania BSM nadobudla celú nehnuteľnosť v hodnote 76.700 € a hnuteľné veci v celkovej hodnote 826 €, má nárok na vyplatenie polovice aktíva zo sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni, vo výške 1.161,76 €, ktorý vo výške 2.323,55 € nadobudol žalobca, je povinná žalobcovi zaplatiť okrem vyrovnacieho podielu určeného súdom z nadobudnutých vecí aj polovicu zo sumy 2.100 € z titulu, že žalobca uhradil celú pôžičku v tejto výške po rozvode manželstva a naopak má nárok na úhradu polovice dlhu, ktorý po rozvode uhradila ona Tatrabanke a.s., v celkovej výške 825,46 €.
60. Žalovaný má teda nárok na vyporiadací podiel v hodnote 32.203,40 €, ktorý tvorí suma sumy 30.680 € - 40% z hodnoty nehnuteľností, suma 1.634,66 € z titulu investície do nehnuteľností - za plastové okná, suma 413 € za hnuteľné veci ( polovica z celej hodnoty), suma 1.050 € za splatenie polovice pôžičky švagrovi žalobcu, je povinný vyplatiť žalovanej sumu 412,50 € z titulu, že uhradila polovicu zostatku dlhu v celkovej výške 825,46 € Tatrabanke a.s., a tiež je povinný jej vyplatiť polovicu z aktív z Prvej stavebnej sporiteľne a.s. vo výške 1.161,76 €. ( 30.680 +1.634,66+826+1.050- 412,50 -1.161.76 = 32.203,40 €). Súd umožnil žalovanej túto sumu uhradiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol takto: 61. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 62. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 63. Súd rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na § 257 CSP, pretože v danom prípade bolo predmetom konania vyporiadanie BSM, pričom nie je možné určiť v danom prípade mieru úspechu, resp. neúspechu jednej zo strán, pretože určitý spôsob vyporiadania medzi stranami sporu vyplýva priamo zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP) .
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP) . Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).