Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Co-16-2017.pdf
PDF · 91.99 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: C. N., nar. X.X.XXXX, bytom B. Y., J. L. J. XXX/X, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Veľký Slavkov, Školská 257, proti žalovanému: LM City s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Námestie Osloboditeľov 793/32, právne zastúpenému JUDr. Milanom Trnovským, advokátom so sídlom B. C., E. XXXX/X, o zaplatenie 950,00 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/155/2015-90 zo dňa 9. mája 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie ponecháva n e d o t k n u t ý vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby.
Rozsudok súd prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 950 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania titulom zmluvnej pokuty, čím čiastočne vyhovel žalobnému návrhu. Vychádzal z toho, že dňa 3.4.2014 bola medzi žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti, žalovaným ako sprostredkovateľom a C. E. ako záujemcom, uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bola rezervácia nehnuteľností (v zmluve špecifikovaných) za účelom uzavretia kúpnej zmluvy medzi vlastníkom a záujemcom v dojednanej lehote. Za nesporné okresný súd považoval tiež to, že záujemkyňa C. E. porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 3.1 rezervačnej zmluvy, keďže v dojednanej lehote, t. j. do 3.6.2014 sprostredkúvanú zmluvu neuzatvorila. Spochybnené taktiež nebolo, že C. E. zložila na účet žalovaného rezervačný poplatok vo výške 1.900 eur v zmysle článku 2.2 zmluvy a že k predaju nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.9.2014. Uzatvoreniu uvedenej kúpnej zmluvy predchádzalo uzatvorenie rezervačnej zmluvy dňa 17.7.2014. Okrem toho bola medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.2.2014 uzatvorená zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľností.
2.Okresný súd následne uviedol, že žalovaný popiera nárok žalobcu na vydanie zmluvnej pokuty v zmysle článku 3.4 rezervačnej zmluvy z dôvodu, že došlo k naplneniu účelu zmluvy a uzavretiu sprostredkovanej zmluvy s iným záujemcom. Účastníci rezervačnej zmluvy zo dňa 3.4.2014 si v článku 3.4 dojednali pre prípad porušenia povinnosti záujemcu uzavrieť s vlastníkom sprostredkúvanú zmluvu v dojednanej lehote povinnosť záujemcu uhradiť zmluvnú pokutu, a to každému (t. j. sprostredkovateľovi a vlastníkovi) vo výške 1-ice z poplatku, t. j. zo sumy 1.900 eur, t.j. po 950 eur. V zmluve je výslovne uvedené, že zmluvná pokuta slúži vo vzťahu k sprostredkovateľovi na pokrytie nákladov spojených s
vypracovaním rezervačnej zmluvy, návrhu sprostredkúvanej zmluvy a vo vzťahu k sprostredkovateľovi, ako aj k vlastníkovi ako paušálna náhrada za čas, po ktorý sprostredkovateľ a vlastník neponúkali do dojednaného termínu nehnuteľnosť tretím osobám. 3.V zmluve je teda dojednané právo vlastníka na zmluvnú pokutu, predstavujúcu „náhradu“ za to, že po určitý čas, v dôsledku uzavretia rezervačnej zmluvy so záujemcom, nemohol ponúkať nehnuteľnosti na predaj iným osobám. Súčasne žalobca ako vlastník poveril žalovaného ako sprostredkovateľa na započítanie svojho nároku na zmluvnú pokutu voči poplatku zaplatenému záujemcom. Účastníci zmluvy si dojednali postup, podľa ktorého po dobu 30 dní bude zmluvná pokuta (1-ica poplatku patriaca vlastníkovi) uložená u sprostredkovateľa a sprostredkovateľ bude vykonávať naďalej činnosti smerujúce k uzavretiu zmluvy s iným záujemcom. Pre prípad, že po uplynutí lehoty 30 dní nedôjde k zabezpečeniu účelu zmluvy s iným záujemcom, si dojednali povinnosť sprostredkovateľa vrátiť, na základe písomnej výzvy, 1-icu poplatku (zmluvnú pokutu) vlastníkovi. Keďže stranám sporu vznikol nárok na zmluvnú pokutu, a to každému vo výške 950 eur, v dôsledku porušenia povinnosti záujemkyne uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu, keď v lehote 30 dní od uplynutia dojednanej doby na uzavretie sprostredkúvanej zmluvy, t. j. do 3.7.2014 (podľa čl. 1.4 plynúcej od 3.6.2014) nedošlo k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy s iným záujemcom a žalobca výzvou prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorá mala písomnú formu, zo dňa 12.3.2015 vyzval žalovaného na vyplatenie zmluvnej pokuty, súd uložil žalovanému povinnosť uvedenú sumu žalobcovi zaplatiť.
4.Vo vzťahu k obrane žalovaného, že pre prípad zabezpečenia účelu s iným záujemcom predstavuje 1- ica poplatku časť provízie sprostredkovateľa, ktorú je sprostredkovateľ oprávnený si ponechať, pričom nie je dotknutý nárok sprostredkovateľa na províziu voči vlastníkovi zo zabezpečenia účelu s iným záujemcom (posledná veta článku 3.4 rezervačnej zmluvy) mal súd prvej inštancie za to, že uvedené dojednanie je aplikovateľné len pre prípad, že k zabezpečeniu účelu s iným záujemcom dôjde počas plynutia 30 dňovej lehoty od porušenia povinnosti záujemcom. Pokiaľ však uplynie lehota 30 dní a k zabezpečeniu účelu zmluvy s iným záujemcom nedošlo, bol povinný sprostredkovateľ zmluvnú pokutu vydať vlastníkovi. Nárok sprostredkovateľa na províziu zo zabezpečenia účelu s iným záujemcom nemohol byť uspokojený z poplatku zloženého C. E., nakoľko sprostredkovateľ v dojednanom termíne 30 dní od porušenia povinnosti účel zmluvy s iným záujemcom nezabezpečil. Až po uplynutí uvedenej lehoty dňa 17.7.2014 bola uzavretá nová rezervačná zmluva a až následne v nadväznosti na ňu bola dňa 11.9.2014 podpísaná sprostredkúvaná zmluva s iným záujemcom (Mgr. W.), pričom žalovanému bola zaplatená provízia v zmysle čl. III. ods. 2 kúpnej zmluvy v spojení s dojednaniami rezervačnej zmluvy zo dňa 17.7.2014 vo výške 2.300 eur. 5.Okresný súd ďalej argumentoval, že pokiaľ aj žalovaný poukazoval na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvala zmluva o sprostredkovaní zo dňa 27.2.2014 a v dôsledku toho aj nárok na províziu, túto skutočnosť súd preukázanú nemal. V čl. 8 zmluvy o sprostredkovaní totiž bolo dojednané trvanie zmluvy na dobu určitú do 27. 5. 2014. Dojednanie čl. 15 písm. c) zmluvy, podľa ktorého malo dôjsť k zmene trvania zmluvy na dobu neurčitú, s 1-mesačnou výpovednou lehotou, súd nepovažoval za platné. Ide totiž o typické formulárové dojednanie, vopred pripravené, ktorého znenie nemal žalobca ako spotrebiteľ možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Navyše bolo uvedené drobným písmom, ktoré nepochybne sťažuje možnosť spotrebiteľa sa s ním oboznámiť a reálne mu porozumieť a súčasne môže jeho pozornosti uniknúť. Toto ustanovenie je pritom v rozpore s výslovným dojednaním účastníkov o trvaní zmluvy v čl. 8, keď mení dobu trvania zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú. Žalovaný (správne zrejme žalobca - poznámka odvolacieho súdu) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že na uvedené ustanovenie upozornený nebol. Takéto dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi, preto je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
6.Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, okresný súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške vyplývajúcej z občianskoprávnych predpisov, avšak až od 19.3.2015, a to s ohľadom na to, že v zmysle článku 3.4 rezervačnej zmluvy mala byť rezervačná pokuta vydaná žalobcovi na základe písomnej výzvy. Inú písomnú výzvu než z 12.3.2015 pritom žalobca nepreukázal. Súd preto vychádzal z dátumu na plnenie určeného žalobcom vo výzve, t. j. 18.3.2015, keď nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania okresný súd (preto) podanú žalobu zamietol.
7.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 57 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 557,38 eur, ktorú (náhradu) podrobne špecifikoval.
8.Proti tomuto rozsudku, čo do výrokov I. a III., podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia, alternatívne zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie. Nesúhlasil so závermi okresného súdu, zopakoval skutkové okolnosti prípadu a zdôraznil článok 3.4 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 27.2.2014, v zmysle ktorého „vlastník poveruje Sprostredkovateľa na jednostranné započítanie svojho nároku na zmluvnú pokutu voči Záujemcovi obdobne ako v predchádzajúcej vete, pričom po dobu 30 dní bude 1 poplatku patriaca vlastníkovi uložená u sprostredkovateľa. Počas tejto doby bude Sprostredkovateľ ďalej vykonávať činnosti podľa Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi Sprostredkovateľom a Vlastníkom v súvislosti so zabezpečením Účelu s iným záujemcom. Ak sa ani do tejto doby sprostredkovateľovi nepodarí zabezpečiť Účel s iným záujemcom, vráti Sprostredkovateľ na základe písomnej výzvy Vlastníka doručenej Sprostredkovateľovi 1 poplatku. Ak Sprostredkovateľ zabezpečí Účel s iným záujemcom, predstavuje 1 Poplatku podľa tohto odseku patriaca Vlastníkovi časť provízie Sprostredkovateľa, ktorú je Sprostredkovateľ oprávnený ponechať si, týmto nie je dotknutý nárok Sprostredkovateľa na províziu voči Vlastníkovi zo zabezpečenia Účelu s iným záujemcom.“ V danej spojitosti odvolateľ zvýraznil, že neporušil svoju povinnosť v zmysle rezervačnej zmluvy, nakoľko ďalej vykonával všetky potrebné úkony pre zabezpečenie účelu zmluvy, ktorý nakoniec aj dosiahol uzavretím zmluvy s iným záujemcom - p. W.. 9.Ďalej odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania v článku 15 písm. c) zmluvy o sprostredkovaní. Argumentoval, že ide o štandardnú zmluvu realitných kancelárií, ktoré pri svojej podnikateľskej činnosti využívajú takto pripravené zmluvy pre sprostredkovanie predaja alebo prenájmu nehnuteľnosti, avšak sú vždy dohadované osobitne a každá sa uzatvára s klientom individuálne, preto nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca nemohol ovplyvniť obsah, prípadne, že by ju musel prijať en bloc. Svojim podpisom potvrdil, že sa so zmluvou oboznámil, že ju neuzavrel pod nátlakom alebo za zjavne nevýhodných podmienok, ktoré sú v zmluve jasne/zrozumiteľne uvedené a neobsahujú ustanovenia, ktoré by boli v neprospech niektorých zo zmluvných strán. Dodal, že napriek skutočnosti, že zmluva o sprostredkovaní je zmluvou spotrebiteľskou, dojednania v nej obsiahnuté nesmerujú k zhoršeniu právneho postavenia žalobcu, ktorý nie je podnikateľom. Jedná sa o zmluvný vzťah, ktorý je obojstranne vyvážený a neobsahuje ustanovenia, ktoré by boli v prospech len jednej zmluvnej strany. Uzavrel, že zmluva o sprostredkovaní ďalej trvala a v jej konečnom dôsledku trval aj nárok žalovaného na ponechanie si poplatku vo výške 950 eur.
10.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Konštatoval, že okresný súd správnym a zákonným spôsobom vyložil ustanovenia rezervačnej zmluvy vo vzťahu k zániku rezervácie. Zdôraznil, že zrejmým účelom zmluvnej pokuty v prípade nenaplnenia rezervačnej zmluvy bolo sanovať náklady sprostredkovateľa aj náklady vlastníka nehnuteľnosti, ktorý musel za týchto okolností zabezpečovať prevádzku objektu. Toto ustanovenie má teda jednoznačný výklad a nepripúšťa iný, ako ten, ktorý aplikoval súd. Uzavrel, že nevidí relevantný dôvod, na základe, ktorého by mal žalovaný získať dvojnásobnú sprostredkovateľskú odmenu, keď je zrejmé, že mu patrí odmena za relevantne sprostredkovaný obchod.
11.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) , po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) , preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal rozsudok v odvolaním nenapadnutej časti o čiastočnom zamietnutí žaloby) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
12.Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z tohto dôvodu na konkrétne dôvody (§ 387 ods. 2 CSP) formulované súdom prvej inštancie odkazuje. Predostretá odvolacia argumentácia je neopodstatnená a je len opakovaním tvrdení, ktoré už náležite a v plnom rozsahu vyvrátil okresný súd. Predovšetkým pokiaľ odvolateľ akcentuje znenie článku 3.4 zmluvy o sprostredkovaní, práve explicitné znenie tohto ustanovenia - ktoré zakotvuje, že poplatok bude po dobu 30 dní uložený u sprostredkovateľa a ak sa ani do tejto doby sprostredkovateľovi nepodarí zabezpečiť účel zmluvy s iným záujemcom, vráti vlastníkovi poplatok - jednoznačne vymedzuje dohodnuté podmienky (uplynutie stanovenej doby a výzva), za splnenia ktorých má dôjsť k vráteniu alikvótnej časti poplatku vlastníkovi. Správnym je preto tvrdenie žalobcu, že iný než okresným súdom formulovaný výklad nie je možný. To, že sprostredkovateľ neporušil svoju povinnosť a nakoniec bola kúpna zmluva uzavretá s iným záujemcom, síce zodpovedá okolnostiam prípadu, avšak z hľadiska
dotknutého/určujúceho zmluvného dojednania nemá žiadny význam, nakoľko k tomu došlo po uplynutí 30 dní. Inými slovami, všetky skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí uvedenej/dohodnutej doby sú z hľadiska osudu predmetnej zmluvnej pokuty irelevantné. Možno v danej spojitosti uzavrieť, že žalovaný sa účelovo domáha takého výkladu zmluvného dojednania, ktoré možno zodpovedá jeho subjektívnej predstave, v žiadnom prípade však nie výsledku kontraktačného procesu medzi zmluvnými stranami (pričom text zmluvy zrejme pripravoval práve žalovaný).
13.Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa, že dojednanie článku 15 písm. c) zmluvy o sprostredkovaní nie je neplatným ustanovením v zmysle noriem spotrebiteľskej ochrany, ani s touto argumentáciou nie je možné sa stotožniť. Ak totiž odvolateľ namieta, že ide o štandardne využívané a pripravené zmluvy realitných kancelárií, uvedené len potvrdzuje úvahu okresného súdu o formulárovom charaktere takejto zmluvy. Zároveň odvolateľ žiadnym spôsobom nepreukázal individuálne dojednanie práve tohto konkrétneho ustanovenia, keď ani len nepoprel tvrdenie žalobcu, že (žalobca) s týmto ustanovením osobitne oboznámený nebol. Napokon, žiadnym spôsobom neboli spochybnené ani závery okresného súdu o veľkosti použitého písma, ktorá okolnosť v zmysle noriem spotrebiteľského práva (§ 53c OZ) sama o sebe spôsobuje neplatnosť príslušného zmluvného dojednania. 14.Odhliadnuc od konštatovaného (v bode 13), z hľadiska nároku (ktorého podmienky už nastali - viď bod 12 odôvodnenia tohto rozsudku) na vrátenie/vydanie zmluvnej pokuty v zmysle (vyššie citovaného) článku 3.4 zmluvy o sprostredkovaní, je v konečnom dôsledku bez právneho významu okolnosť ďalšieho trvania zmluvy o sprostredkovaní (a provízie z toho vyplývajúcej).
15. Na základe uvedeného pristúpil krajský súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku. 16.Aplikovanej právnej úprave zodpovedá napokon aj odvolaním výslovne nenapadnutý, avšak závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.
17. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnej miere úspešný, preto mu krajský súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
18.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.