Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-39-2015.pdf
PDF · 96.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9T/39/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.05.2017 v Dolnom Kubíne takto
rozhodol:
Obžalovaný
R.. Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX v X. N., trvale bytom Z., W. Č. B.F., E. H. Č.. XXXX/XA je vinný, že ako generálny splnomocnenec spoločnosti TLM INVESTMENT s.r.o., IČO: 46 250 956 v období od 09.07.2013 do 30.04.2014, v katastrálnom území Dolný Kubín na pozemku parc. č. KN-C č. 1434/19 pokračoval vo výstavbe rodinného domu, v dôsledku čoho boli vykonané tieto práce:
- debnenie, armovanie a betonáž stĺpov 3. nadzemného podlažia
- debnenie, armovanie a betonáž stropu nad 4. nadzemným podlažím
- vybudovanie betónovej terasy na úrovni 2. nadzemného podlažia s rozmermi 15,7 x 4 metre
- terénne úpravy z hornej strany stavby
- osadenie okien a dverí
- celkové zateplenie budovy
- oplotenie prednej časti pozemku a obžalovaný takto konal napriek tomu, že mesto Dolný Kubín ako správny orgán v stavebnom konaní voči spoločnosti TLM INVESTMENT s.r.o. ako stavebníkovi rozhodnutím č. 6097/2013/293 zo dňa 21.06.2013, právoplatným dňa 09.07.2013 a vykonateľným dňa 24.06.2013, s okamžitou platnosťou zastavilo všetky stavebné práce na tejto stavbe, teda maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, vykonával práce, úpravy a inak pokračoval v uskutočňovaní stavby, pričom nešlo o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, čím spáchal prečin „Marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 348 ods. 1 písm. i) zákona č. 300/2005 Z.z. v znení platnom do 31.01.2014 a za to mu súd ukladá podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 56 ods. 2 Tr. zák., peňažný trest vo výške 5.000,- €. Súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov. Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti spočívajúci vo výkone:
- podnikania v oblasti stavebnej a inžinierskej činnosti
- funkcie štatutárneho, či iného zástupcu osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť v oblasti stavebnej a inžinierskej činnosti vo výmere tri roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanému dňa 24.08.2015 obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Keďže obžalovaný voči vydanému trestnému rozkazu (č.l. 298) podal odpor (č.l. 306), súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2016 (č.l. 330) a dňa 11.10.2016 (č.l. 380) vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil (č.l. 387). Okresný súd pritom poukázal na skutočnosť, že samotný oznamovateľ trestného konania obžalovaného (mesto Dolný Kubín) následne v inom, stavebnom konaní rozhodol o dodatočnom povolení predmetnej stavby tvrdiac, že jej realizáciou nedošlo k zásahu do verejného záujmu ani k zásahu do práv tretích osôb. Okresný súd preto (poukazujúc na uplatnenie princípu ultima ratio) konštatoval, že v danom prípade nebol naplnený materiálny korektív stíhaného prečinu. Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie (č.l. 425). Krajský súd uviedol, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a spáchal ho obžalovaný. Konaním opísaným v skutkovej vete obžaloby boli naplnené formálne i materiálne znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 348 ods. 1 písm. i) Tr. zák. Krajský súd poukázal aj na skutočnosť, že motívom konania obžalovaného bolo od začiatku dosiahnuť postavenie stavby podľa svojich predstáv bez ohľadu na vydané stavebné povolenie. Všetky tieto okolnosti súhrnne dosahujú takú intenzitu závažnosti, ktorá napĺňa materiálny korektív stíhaného prečinu. Po vrátení veci okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.05.2017 doplnil dokazovanie na návrh obžalovaného jeho výsluchom a prečítal aktuálne tzv. správy o povesti obžalovaného. Následne vo veci opäť rozhodol, pričom rešpektoval vyslovený názor Krajského súdu v Žiline, keď vychádzal z nasledovných dôkazov: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 331), v zhode s prípravným konaním (č.l. 19), trval na svojej nevinne. Potvrdil, že spoločnosť TLM INVESTMENT, s.r.o. realizovala stavbu domu v danej lokalite na základe vydaného stavebného povolenia s tým, že on zastupoval tohto stavebníka ako generálny riaditeľ a splnomocnenec. Potvrdil, že práce na stavbe domu neboli vykonávané v úplnom súlade s vydaným stavebným povolením, keďže pôvodná projektová dokumentácia obsahovala viaceré chybné údaje. Išlo však len o také zmeny, ktoré nemenili výrazne
funkčnosť a bezpečnosť stavby a nezasahovali do cudzích práv (zväčšenie rozmerov suterénu a výšky stavby). Obžalovaný uviedol (č.l. 332, že vopred informoval stavebný úrad o svojom zámere zmeniť stavbu oproti stavebnému povoleniu. Tieto zmeny stavby bolo možné zlegalizovať aj krátko pred kolaudáciou v rámci tzv. spojeného konania. Išlo obvyklý postup stavebného úradu aj v iných veciach. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na stavbu susediaceho rodinného domu p. N., ktorý dom postavil v rozpore s vydaným stavebným povolením, pričom v tejto veci bolo začaté konanie o dodatočnom povolení stavby. Obžalovaný priznal, že po oznámení rozhodnutia stavebného úradu o okamžitom zastavení stavebných prác vydal pokyn (po konzultácii so statikom) na realizáciu ďalších stavebných prác. Tvrdil však, že išlo len o tzv. neodkladné zabezpečovacie práce, aby sa zamedzilo neodvratným škodám na rozostavanej stavbe a nedošlo k ohrozeniu iných osôb a cudzieho majetku. V tejto súvislosti tiež namietal, že stavebný úrad od začiatku vedel, že obžalovaný je oprávnený konať za stavebníka a napriek tomu mu nebolo riadne a včas doručené rozhodnutie o okamžitom zastavení stavebných prác. Napokon poukázal na skutočnosť, že v tejto veci stavebný úrad vydal dodatočné stavebné povolenie k tejto stavbe, ktoré už zahŕňa aj vykonané zmeny oproti pôvodnej projektovej dokumentácii. Na hlavnom pojednávaní dňa 25.05.2017 obžalovaný doplnil, že celú stavbu viedol jeho brat R.. B. K., ktorý spolu s konateľkou W. W. dali reálny pokyn na pokračovanie stavebných prác a nie on. Jeho úlohou bola výlučne komunikácia so stavebným úradom ako tzv. kontaktná osoba. Svedkyňa R.. N. M. v prípravnom konaní (č.l. 40, 47) potvrdila, že ako zamestnankyňa stavebného úradu sa osobne zúčastňovala na výkone tzv. štátneho stavebného dohľadu pri realizácii predmetnej stavby, pretože na základe podnetov tretích osôb bolo zistené, že stavba je realizovaná v rozpore s vydaným stavebným povolením, t.j. s pôvodnou projektovou dokumentáciou. Stavebný dohľad vykonávali len obhliadkou z exteriéru. Poukazovala na vyšší počet podlaží, avšak pripustila, že definícia podlažia, ktoré je z časti zabudované pod povrchom okolitého terénu, je podľa platnej STN „komplikovaná“. Stavebníkovi bola kvôli nerešpektovaniu výzvy stavebného úradu uložená pokuta za tento priestupok. Následne bolo vydané rozhodnutie o okamžitom zastavení stavby, ktoré bolo doručené dňa 24.06.2013 svedkyni W. W. ako konateľke stavebníka (č.l 109). Aj po doručení rozhodnutia o zastavení stavebných
prác boli opakovane vykonané priamo na mieste kontroly zamerané na dodržiavanie vydaného zákazu, pričom opakovane bolo zistené, že stavebné práce naďalej pokračovali. Svedkyňa W. W. ako konateľka spoločnosti G. R., M..L..T.. v prípravnom konaní (č.l. 35) odmietla vypovedať z obavy, aby si neprivodila nebezpečenstvo trestného stíhania. Na jej tzv. nekontradiktórnu výpoveď uskutočnenú pred vznesením obvinenia obžalovanému (č.l. 33) súd neprihliadal. Svedkovia R.. L. B., V. Č., V. O. a V. O. v prípravnom konaní (č.l. 54, 58, 62, 66) potvrdili, že spoločne vykonávali rôzne stavebné práce na predmetnej stavbe na základe objednávky obžalovaného. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Z pripojeného spisu stavebného úradu sp. zn. 5304/2012/211 mal súd preukázané, že na základe žiadosti stavebníka TLM INVESTMENT, s.r.o. vydal dňa 31.07.2012 stavebný úrad (mesto Dolný Kubín) stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu s tromi nadzemnými podlažiami podľa projektovej dokumentácie vypracovanej projektantom R.. T. N.. V spise sa nachádza aj tzv. generálne splnomocnenie pre obžalovaného. Rozhodnutie o stavebnom povolení sa stalo právoplatným dňa 03.08.2012.
Z úradnej korešpondencie stavebného úradu (č.l. 161 - 211), v spojení s pripojenou foto-dokumentáciou, mal súd preukázané, že stavebný úrad počas výstavby tohto rodinného domu priebežne komunikoval so stavebníkom a opakovane ho upozorňoval na výkon stavebných prác v rozpore s vydaným stavebným povolením. Napokon stavebný úrad dňa 21.06.2013 nariadil okamžité zastavenie všetkých stavebných prác (č.l. 166). Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 09.07.2013, pričom doručené bolo priamo konateľke stavebníka (č.l. 167). Z pripojeného spisu stavebného úradu sp. zn. 6147/2013/300 mal súd preukázané, že stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 07.10.2013 uložil stavebníkovi pokutu vo výške 8.000,- € za správny delikt (za nesplnenie výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu a za uskutočňovanie stavby v rozpore so stavebným povolením). Okresný úrad Žilina (nadriadený orgán) predmetné rozhodnutie dňa 09.01.2014 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Z pripojeného spisu stavebného úradu sp. zn. 4400/2014/26 je preukázané, že po zrušení rozhodnutia o pokute vo veci sp. zn. 6147/2013/300 vydal stavebný úrad dňa 25.09.2014 nové rozhodnutie a opäť uložil stavebníkovi pokutu vo výške 8.000,- €. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 14.10.2014. Pokuta bola zaplatená (vymožená) dňa 15.06.2015. Z pripojeného spisu stavebného úradu sp. zn. 3474/2016/30 mal súd preukázané, že stavebný úrad iniciatívne (ex offo) začal konanie o dodatočnom povolení predmetnej stavby a následne dňa 18.01.2016 vydal rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil stavbu rodinného domu. Stavebný úrad v predmetnom rozhodnutí uviedol, že ide o rozostavanú stavbu rodinného domu len s dvomi nadzemnými podlažiami, podkrovím a suterénom. Stavebný úrad v rozhodnutí o.i. konštatoval, že bol riadne preukázaný súlad realizovanej stavby s verejným záujmom. Stavebný úrad v tejto súvislosti poznamenal, že k vydaniu dodatočného stavebného povolenia zaujali všetky orgány chrániace všeobecné záujmy na úseku životného prostredia, územného plánovania a jednotnej technickej politiky kladné stanoviská. Závery stavebného úradu potvrdil aj nadriadený orgán (Okresný úrad Žilina), ktorý dňa 17.06.2016 zamietol podané odvolania. Rozhodnutie o dodatočnom povolení predmetnej stavby rodinného domu je teda právoplatné. Z lustrácií na meno obžalovaného (č.l. 245 - 258, 451 - 476) mal súd preukázané, že tento nebol v minulosti odsúdený, keďže jeho predchádzajúce odsúdenie je už zahladené (č.l. 454). V súčasnosti prebieha voči obžalovanému aj iné trestné stíhanie v obdobnej veci , ktoré však zatiaľ nie je právoplatne ukončené (č.l. 451, 456). Z lustrácie v registri priestupkov vyplýva, že okrem dopravných priestupkov obžalovaný od r. 2012 nespáchal iné priestupky (č.l. 470). Obžalovaný je evidovaný ako zamestnanec viacerých obchodných spoločností (č.l. 463, 471). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Súd pritom vychádzal nielen z výpovede obžalovaného, ale aj z výpovede svedkyne R.. M. a z pripojených spisov stavebného úradu. Vychádzajúc z názoru Krajského súdu v Žiline, ktorým bol okresný súd viazaný (§ 327 ods. 1 Tr. por.) možno v zhode s krajským súdom konštatovať, že konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete obžaloby sa stalo a napĺňa všetky formálne aj materiálne znaky úmyselného prečinu „Marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 348 ods. 1 písm. i) Tr. zák. Na základe riadneho stavebného povolenia začala spoločnosť TLM INVESTMENT s.r.o., IČO: 46 250 956 realizovať výstavbu rodinného domu. Obžalovaný potvrdil, že ako zamestnanec a generálne splnomocnený zástupca stavebníka bol oprávnený konať za túto spoločnosť nielen v rámci stavebného konania, ale aj pri výkone stavebných prác na predmetnom dome.
V priebehu realizácie výstavby orgán štátneho stavebného dohľadu zistil, že stavba je uskutočňovaná v rozpore s vydaným stavebným povolením. Podstatou výhrad stavebného dohľadu bolo nedodržanie obvodových (pôdorysných) rozmerov stavby a tiež porušenie počtu nadzemných podlaží stavby. Stavebný úrad preto rozhodnutím nariadil okamžité zastavenie akýchkoľvek stavebných prác, čo však stavebník nerešpektoval. Obžalovaný potvrdil, že z titulu svojej pozície u stavebníka nariadil vykonanie ďalších prác na rozostavanej stavbe domu tvrdiac, že išlo len o zabezpečovacie práce súvisiace so zabezpečením ochrany života, zdravia a majetku iných osôb. Je teda nepochybné, že obžalovaný ako generálne splnomocnená osoba na konanie v mene spoločnosti TLM Investment, s.r.o. realizoval stavbu rodinného domu a vykonával na tejto stavbe práce uvedené v podanej obžalobe, napriek tomu, že stavebný úrad (mesto Dolný Kubín) rozhodlo o okamžitom zastavení všetkých stavebných prác. Obhajoba obžalovaného, že na rozostavenej stavbe nariadil iba vykonanie prác súvisiacich so zabezpečením ochrany života, zdravia a majetku iných osôb, neobstojí. V čase, keď stavebný úrad nariadil zastavenie stavebných prác, bol zrealizovaný len železobetónový skelet po III. podlažie a boli začaté práce na výstužiach stĺpov IV. nadzemného podlažia. Napriek tomu bolo následne dokončené IV. nadzemné podlažie, výplne železobetónového skeletu na všetkých podlažiach, vrátane okenných a dverných výplní. Také pokračovanie v realizácii stavebných prác bolo zistené priamo na mieste samom kompetentným zamestnancom stavebného úradu (svedkyňa R.. M.). Obžalovaný od samého začiatku realizoval stavbu v rozpore s overeným projektom a neprejavil snahu vec usporiadať ani po výzve zo strany stavebného orgánu. Ohľadom tejto stavby síce stavebný úrad vydal dodatočné stavebné povolenie, avšak tým nedošlo k povoleniu užívania tejto stavby. Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby dodatočne nekonvalidovalo a neschválilo predchádzajúce protiprávne konanie obžalovaného, ktorý mal jednoznačnú vedomosť o existencii rozhodnutia stavebného úradu o zákaze akýchkoľvek prác na rozostavanej stavbe. Všetky okolnosti prípadu s poukazom na motív obžalovaného (dosiahnuť postavenie stavby podľa svojich predstáv od začiatku bez ohľadu na stavebné povolenie) dosiahli takú intenzitu závažnosti, ktorá napĺňa materiálny korektív stíhaného prečinu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 25.05.2017 (č.l. 477) navrhol vypočutie dvoch „nových“ svedkov (R.. B. K., W. W.) s cieľom objasniť úlohu a pozíciu obžalovaného v predmetnom stavebnom konaní tvrdiac, že stavbu viedol svedok R.. B. K. a nie obžalovaný. Svedkyňa W. mala byť vypočutá aj k tomu, že bola ako štatutár akceptovaná stavebným úradom, pričom obžalovaný konal len pri určitých úkonoch. Títo dvaja svedkovia mali dať reálny pokyn na pokračovanie stavebných prác, ktorí medzi sebou v tejto súvislosti komunikovali a dohadovali ďalší postup (č.l. 478). Súd návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania neakceptoval, keďže vykonanými dôkazmi bola spoľahlivo preukázaná úloha a pozícia obžalovaného pri realizácii predmetnej stavby vrátane úkonov týkajúcich sa stavebného konania. To napokon potvrdil aj Krajský súd v Žiline, ktorý o.i. uviedol, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v podanej obžalobe. Odhliadnuc od toho je však potrebné uviesť, že svedkyňa W. W. už bola v prípravnom konaní vypočutá (č.l. 33, 35), pričom po vznesení obvinenia obžalovanému už odmietla k veci vypovedať s poukazom na ustanovenie § 130 ods. 2 Tr. por. (č.l. 36). Bolo by teda nehospodárne opäť odročovať hlavné pojednávanie, pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že svedkyňa už v tomto smere nevyužije toto oprávnenie odmietnuť vypovedať. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu podľa § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vo vzťahu k obidvom ukladaným trestom. Ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. je totiž potrebné aplikovať nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale aj pri ukladaní ostatných trestov, u ktorých prichádza do úvahy určenie jeho výmery v istom rozpätí (trest zákazu činnosti, peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia). Vo všeobecnosti platí, že trest odňatia slobody je najprísnejším z možných druhov trestov (§ 32 Tr. zák.). Keďže u obžalovaného ide zatiaľ o prvé (nezahladené) odsúdenie, súd považoval za postačujúce na riadne naplnenie účelu trestu uloženie len peňažného trestu v kombinácii so súbežne ukladaným trestom zákazu činnosti. Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca, ale ani priťažujúca okolnosť. Súd preto neupravoval trestnú sadzbu uvedenú v ustanovení v § 56 ods. 1 Tr. zák. a uložil obžalovanému peňažný trest pri dolnej hranici tejto trestnej sadzby. Hrozba možného nariadenia náhradného trestu odňatia slobody snáď zabezpečí riadne a včasné zaplatenie peňažného trestu zo strany obžalovaného.
Okrem toho súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti, ktorý spočíva v zákaze výkonu podnikateľskej činnosti v oblasti stavebnej a inžinierskej činnosti, vrátane výkonu funkcie zástupcu osoby vykonávajúcej takú činnosť. Je preukázané, že obžalovaný práve pri výkone takej činnosti spáchal tento úmyselný trestný čin, pričom ako fyzická osoba stále pôsobí v riadiacich a kontrolných orgánoch iných právnických osôb (č.l. 471). Trest tohto druhu uložený v prvej tretine do úvahy pripadajúcej trestnej sadzby by teda mohol účinne napomôcť naplneniu účelu trestu podľa § 34 Tr. zák. maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, vykonával práce, úpravy a inak pokračoval v uskutočňovaní stavby, pričom nešlo o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov,
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba.