Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoR/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu O. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX A. - C. G., právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v mene ktorej v konaní koná konateľ - V. O.. B. B., proti žalovanému WOODCOTE Slovakia, s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 31 404 367, právne zast. Právny dom - advokáti, s. r. o., so sídlom Hurbanova 9/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, v mene ktorej v konaní koná konateľ - V. M.. I. O., o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/113/2015-143 zo dňa 23. septembra 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/113/2015-143 zo dňa 23. septembra 2016 potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom rozsudok Obchodného súdu, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102, sp. zn. OS 89/2014 zo dňa 26. 01. 2015 proti O. T. ako žalovanému 2/ v rozhodcovskom konaní zrušil (prvá výroková veta), ďalej rozhodol, že vykonateľnosť uvedeného rozsudku Rozhodcovského súdu voči O. T. ako žalovanému 2/ sa odkladá (druhá výroková veta) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (tretia výroková veta). 2. Žalobou podanou na súd dňa 05.03.2015 žalobca žiadal, aby súd zrušil vyššie uvedený rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol vydaný v konaní vedenom na návrh žalovaného WOODCOTE Slovakia, s. r. o. (v rozhodcovskom konaní žalobca) proti spoločnosti HAFIbau, s. r. o., Púchov (v rozhodcovskom konaní žalovaný 1/) a voči žalobcovi O. T. (v rozhodcovskom konaní žalovaný 2/), a ktorým rozhodcovský súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi 3.492,07 Eur s prísl. titulom nezaplatenej kúpnej ceny, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne podľa špecifikácií vo výroku rozhodcovského rozsudku, ako aj paušálne náklady 40,- Eur a trovy konania. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v uvedenej veci od rozhodcovskej doložky, ktorá bola obsiahnutá v čl. IX. bod 9 Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2010/JH/14-104, ktorá bola uzatvorená dňa 18.08.2011 medzi spoločnosťou WOODCOTE Slovakia, s. r. o. Bratislava ako predávajúcim a spoločnosťou HAFIbau, s. r. o., Púchov ako kupujúcim, ktorú zmluvu podpísal žalobca ako konateľ kupujúceho. Rozhodcovský súd v rozhodnutí poukázal aj na Ubezpečenie pre predávajúceho podpísané dňa 18.08.2011 žalobcom, v ktorom žalobca podľa § 303 Obchodného zákonníka vyhlásil predávajúcemu, že ak kupujúci nesplní voči nemu akýkoľvek záväzok vyplývajúci z Rámcovej zmluvy alebo s ňou súvisiaci, uspokojí v celom rozsahu každý takýto nárok

predávajúceho. Žalobca namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu voči osobe žalobcu z dôvodu, že nebola platne uzavretá rozhodcovská doložka. Rozhodcovským rozsudkom podľa žalobcu sa rozhodol spor, ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky a rozhodcovský rozsudok prekračuje dosah rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súčasne žalobca navrhol aj odklad vykonateľnosti napádaného rozhodcovského rozsudku, pričom poukazoval tiež na to, že spoločnosť HAFIbau, s. r. o., Púchov bola už dňa 17. 06. 2014 vymazaná z obchodného registra s právnym nástupcom, a právny nástupca tejto spoločnosti ARBOL s. r. o. je podľa žalobcu nemajetná spoločnosť, ktorá nebude rešpektovať vydaný rozhodcovský rozsudok. 3. Žalovaný žiadal, aby súd návrh zamietol. Tvrdil, že rozhodcovská doložka bola medzi žalobcom a žalovaným platne uzavretá, podpisom rámcovej kúpnej zmluvy sa žalobca stal účastníkom rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. IX. bod 9 Zmluvy, pričom z rozhodcovskej doložky výslovne vyplýva, že rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať aj spory, ktoré vyplývajú z akcesorických vzťahov, teda napr. aj ručenie. Z Ubezpečenia pre predávajúceho, ktoré odkazuje na Rámcovú kúpnu zmluvu podľa žalovaného vyplýva, že ide o ručenie a aj s odkazom na § 303 Obchodného zákonníka považuje žalovaný túto skutočnosť za dostatočnú a zrozumiteľnú na pochopenie obsahu Ubezpečenia pre predávajúceho. Výslovné používanie pojmu ručenie nie je podmienkou platnosti ručenia, listiny sa posudzujú podľa svojho obsahu a nie podľa označenia. Žalovaný poukazoval na to, že na Ubezpečení je jednoznačne uvedený žalobca ako ručiteľ. 4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že zmluvnými stranami Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 18. 08. 2011 boli len predávajúci, t.j. žalovaný a spoločnosť HAFIbau, s. r. o., Púchov ako kupujúci, a ak sa aj zmluvné strany v čl. IX. bod 9 Zmluvy dohodli, že okrem tých sporov, ktoré sú kogentnou právnou normou vylúčené z rozhodcovského konania, predložia všetky spory na rozhodnutie Obchodnému súdu - Stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o., išlo len o dohodu zmluvných strán, teda len o dohodu medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou HAFIbau, s. r. o., Púchov ako kupujúcim. Ak teda žalobca nebol zmluvnou stranou Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2010/JH/14-104 zo dňa 18.08.2011, nemohla uzatvorením tejto kúpnej zmluvy byť uzavretá Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka aj medzi žalovaným a žalobcom ako fyzickou osobou. Pokiaľ aj zmluvné strany kúpnej zmluvy sa dohodli, že rozhodcovskému súdu predložia aj spory zmluvu zabezpečujúce, napr. ručenie, išlo len o dohodu zmluvných strán Rámcovej kúpnej zmluvy, teda predávajúceho a kupujúceho, nie však žalobcu. Aby bola založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť aj spor medzi veriteľom a ručiteľom v tomto prípade, musela by byť platne uzatvorená rozhodcovská zmluva aj medzi ručiteľom a veriteľom, t. j. predávajúcim. 5. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená ani v Ubezpečení pre predávajúceho, ktorým mal vzniknúť ručiteľský záväzok medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko v tomto Ubezpečení pre predávajúceho nie je obsiahnutá žiadna rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pre účely tohto súdneho konania nebolo potrebné, aby súd vyhodnocoval skutočnosť, či žalobca prevzal na seba ručiteľský záväzok. 6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal, že v danom prípade je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 Zák. č. 244/2002 Z.z., nakoľko rozhodcovský súd rozhodol spor medzi žalobcom ako potenciálnym ručiteľom a žalovaným ako veriteľom, pre ktorý spor nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. nebol v medziach rozhodcovskej doložky. Poukázal tiež na to, že podobný právny názor vyslovil v obdobnej veci aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. 43Cob/3/2015-81 zo dňa 28.05.2015. 7. Nakoľko súd rozhodcovský rozsudok zrušil, pričom žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, súd podľa § 40 ods. 3 Zák. č. 244/2002 Z.z. vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložil. Keďže zrušenie rozhodcovského rozsudku sa domáhal len žalobca (žalovaný 2/ v rozhodcovskom konaní), súd posudzoval platný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku len vo vzťahu k žalobcovi. 8. Pôvodný zriaďovateľ Obchodného súdu, Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosť Obchodný súd s. r. o. Banská Bystrica sa následne stal členom iného zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu (Slovenskej asociácie rozhodcovských súdov z.z.p.o., Banská Bystrica, IČO: 37 888 307), ktorý sa tak stal právnym nástupcom rozhodcovského súdu, ktorý napadnutý rozsudok vydal, súd prvej inštancie však uviedol vo výroku svojho rozhodnutia pôvodný rozhodcovský súd s pôvodným zriaďovateľom, použil teda označenie súdu platné ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku, zrušenie ktorého bolo predmetom súdneho konania.

9. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že v danom prípade nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo z dôvodu nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, všeobecný súd preto nebude pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe (§ 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § S55 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že v zmysle § 262 ods. 1 o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd vec nesprávne právne posúdil, ďalej z dôvodu, že rozsudok je výsledkom formalistického prístupu súdu, čím súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. 11. Žalovaný namietal, že aj keď samotná rámcová zmluva bola uzavretá len medzi kupujúcim a predávajúcim, z ktorých ani jeden nie je žalobca, poukazoval na vzťah Rámcovej kúpnej zmluvy a ubezpečenia pre predávajúceho, z ktorého vyplýva, že ubezpečenie pre predávajúceho predstavuje neoddeliteľnú súčasť Rámcovej zmluvy, čo je výslovne uvedené aj v Rámcovej zmluve. Podľa žalovaného Rámcovú zmluvu a Ubezpečenie pre predávajúceho je potrebné považovať za jeden celok, na oboch takto neoddeliteľných listinách sa nachádza podpis nielen účastníkov Rámcovej zmluvy, ale aj podpis samotného žalobcu ako ručiteľa, ktorý svojim podpisom na ubezpečení potvrdil, že je oboznámený s obsahom Rámcovej zmluvy a nemá k nej žiadne výhrady. Tým, že ručenie sa považuje za akcesorický vzťah, a neoddeliteľnou súčasťou Rámcovej zmluvy bolo aj ubezpečenie pre predávajúceho podpísané žalobcom, je podľa žalovaného nepochybné, že žalobca týmto spôsobom pristúpil k rozhodcovskej doložke, ktorá tak bola uzavretá nielen medzi zmluvnými stranami, ale vzťahuje sa aj na žalobcu. Súd podľa žalovaného nevzal do úvahy tiež skutočnosť, že spor medzi žalobcom a žalovaným sa týka obchodno-právneho vzťahu, základnou zásadou ktorého je zásada zmluvnej voľnosti, a preto je na účastníkov zmluvného vzťahu, akým spôsobom si určia okruh sporov, ktoré bude rozhodovať rozhodcovský súd. Žalovaný zastáva názor, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka existuje aj medzi žalobcom a žalovaným. 12. Žalovaný nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zrušil rozhodcovský rozsudok, avšak nie z dôvodov uvedených v § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje postup všeobecného súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku tak, že okresný súd pokračuje v konaní v prípadoch zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky alebo v prípade nemožnosti riešiť spor v rozhodcovskom konaní. Podľa súdu nedošlo ani k jednému z vyššie uvedených dôvodov, keď za nemožnosť riešiť spor sa považujú prípady výslovne uvedené v § 1 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, a podľa súdu v tejto veci bol rozhodcovský súd povinný konanie zastaviť v prípade, že zistil, že doložka sa nevzťahuje na žalobcu. Podľa žalovaného použil súd pri výklade § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní prílišný formalizmus, keď dal prednosť gramatického výkladu pred účelom uvedeného ustanovenia. Podľa názoru žalobcu je účelom ustanovenia § 43 Zákona rozlíšiť dve situácie - a to situáciu, kedy súd z akéhokoľvek dôvodu nebude mať preukázanú existenciu rozhodcovskej doložky a teda nebude daná právomoc rozhodcovského súdu, a situáciu, kedy súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, hoci právomoc rozhodcovského súdu tým zostane nedotknutá. Zákon teda rozlišuje postup pri nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z procesného hľadiska (nespokojná strana podá námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu samotnému súdu a neskôr na všeobecný súd, ktorý bude o nedostatku právomoci rozhodovať v samostatnom konaní a v prípade vyslovenia nedostatku právomoci môže pôvodný žalobca podať novú žalobu v zákonom stanovenej lehote alebo nespokojná strana podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a v prípade vyslovenia nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bude súd pokračovať v konaní), nie však samotné dôvody nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Súdom prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia prezentovaný záver môže mať pre žalovaného ako osobu, ktorá má voči žalobcovi nárok aj negatívne následky spočívajúce v tom, že v dôsledku prebiehajúceho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže žalovanému uplynúť premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku voči žalovanému, a to z dôvodu, že podľa okresného súdu, vo veci nerozhodol ani rozhodcovský súd ani všeobecný súd. Pokiaľ teda vo veci nerozhodol ani rozhodcovský súd, znamená to, že o nároku žalovaného voči žalobcovi sa nepojednávalo a teda účinky spočívania premlčacej lehoty v dôsledku súdneho konania, ktoré sa na žalobcu neviedlo, by nenastali. Pre žalovaného tak nastáva stav právnej neistoty. Záver súdu je podľa žalovaného nesprávny aj z dôvodu, že súd sa nevysporiadal s tým, že v prípade postupu tak, ako to uviedol, zostáva na rozhodcovskom súde podaná žaloba voči žalobcovi, o ktorej tak nemá kto rozhodnúť, pričom práve aj tomuto následku má podľa žalovaného zabrániť postup upravený v § 43 Zákona.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 08.12.2016 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobca trval na tom, že nikdy nebol účastníkom Rámcovej zmluvy, rozhodcovská doložka v Ubezpečení pre predávajúceho uvedená nebola, preto vo vzťahu k žalobcovi rozhodcovská doložka platne dohodnutá nebola. Žalobca nikdy nemal v úmysle vôbec prijať povinnosť ručiteľa za záväzky kupujúceho a už vôbec nemal v úmysle byť viazaný rozhodcovskou doložkou uvedenou v Rámcovej zmluve. Ubezpečenie pre predávajúceho bolo žalobcovi predložené žalovaným vo forme formulárovej listiny, kde zástupca žalovaného doplnil osobné údaje žalobcu s tým, že ide o konateľa kupujúceho, a preto žalobca pripojil k svojmu podpisu aj odtlačok razítka spoločnosti kupujúceho. 14. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 22.12.2016 kde zotrval na svojich námietkach v odvolaní, pričom poukazoval najmä na nedeliteľnosť Rámcovej zmluvy s Ubezpečením pre predávajúceho, vyhlásenie žalobcu v ubezpečení pre predávajúceho o tom, že k rámcovej zmluve nemá výhrady a skutočnosť, že rozhodcovská doložka uvedená v Rámcovej zmluve sa výslovne vzťahovala aj na akcesorické záväzky, z čoho podľa žalovaného vyplýva, že rozhodcovská doložka sa vzťahovala aj na žalobcu a je platná aj vo vzťahu k žalobcovi. Namietal tiež, že vo vzťahu žalobcu ako ručiteľa nejde o spotrebiteľský právny vzťah, ale o štandardný obchodno-právny vzťah založený na zmluvných princípoch, pričom aj ručenie podľa Obchodného zákonníka predstavuje jednostranný právny úkon, a teda v žiadnom prípade nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný zopakoval svoje námietky k názoru súdu prvej inštancie, že všeobecný súd nebude pokračovať v konaní voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovaný) v zmysle § 43 ods. 1 ZoRK, pretože v tomto prípade nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní. 15. Žalobca podaním zo dňa 14. 03. 2017 reagoval na vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní a zdôraznil, že v Ubezpečení pre predávajúceho nie je obsiahnutá žiadna rozhodcovská doložka. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bolo podľa § § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Žalobca v konaní žiadal, aby súd zrušil vyššie uvedený rozsudok rozhodcovského súdu vydaný v rozhodcovskom konaní vedenom na návrh WOODCOTE Slovakia s.r.o. ako žalobcu v rozhodcovskom konaní proti spoločnosti HAFIbau, s. r. o., Púchov ako žalovaného 1/ a voči žalobcovi, O. T. ako žalovanému 2/ v rozhodcovskom konaní, ktorým rozhodcovský súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi 3.492,07 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej kúpnej ceny, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne podľa špecifikácií vo výroku rozhodcovského rozsudku, ako aj paušálne náklady 40,- Eur a trovy konania. Svoju právomoc v tejto veci odvodil rozhodcovský súd od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. IX. bod 9 Rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.08.2011 medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou HAFIbau, s. r. o., Púchov ako kupujúcim, ktorú za kupujúceho podpísal žalobca ako štatutárny zástupca kupujúceho, a spoločnosť HAFIbau, s. r. o., Púchov zaviazal ako zmluvnú stranu - kupujúceho a žalobcu zaviazal ako ručiteľa podľa § 303 Obchodného zákonníka s poukazom na Ubezpečenie pre predávajúceho podpísané dňa 18.08.2011 zo strany žalobcu.

18. Žalobca podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu voči svojej osobe z dôvodu, že nebola platne uzavretá rozhodcovská doložka, namietal, že rozhodcovský súd prekročil dosah rozhodcovskej doložky a rozhodol spor, ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky.

19. Podľa § 40 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

20. Podľa § 40 ods. 3 ZoRK, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

21. Podľa § 40 ods. 4 ZoRK, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

22. Podľa § 43 ods. 1 ZoRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

23. Podľa § 43 ods. 2 ZoRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

24. Podľa § 1 ods. 3 ZoRK, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

25. Podľa § 1 ods. 4 ZoRK, v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 3 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

28. Podľa § 303 Zák. č. 513/1991 Zb. , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

29. Po zhodnotení písomných dokladov založených v spise odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzavretá nebola. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, zmluvnými stranami Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 18.08.2011, v ktorej bola obsiahnutá aj rozhodcovská zmluva je žalovaný ako predávajúci a spoločnosť HAFIbau, s. r. o., Púchov ako kupujúci, a žalobca podpísal túto zmluvu za kupujúceho ako jeho štatutár. Súd prvej

inštancie správne uviedol, že pokiaľ sa aj zmluvné strany v čl. IX. bod 9, v ktorom bola obsiahnutá dohoda o rozhodcovskej zmluve dohodli, že rozhodcovskému súdu predložia aj spory zmluvu zabezpečujúce, napr. ručenie, aj v tomto prípade išlo len o dohodu zmluvných strán uvedenej Rámcovej zmluvy, teda predávajúceho a kupujúceho. Aby bola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť aj spor medzi veriteľom a ručiteľom, musela by byť platne uzavretá rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka aj medzi veriteľom ako predávajúcim a ručiteľom. Ani v Ubezpečení pre predávajúceho zo dňa 18.08.2011, ktoré podpísal žalobca, konateľ kupujúceho HAFIbau, s. r. o., Púchov, nie je obsiahnutá rozhodcovská doložka medzi predávajúcim a žalobcom ako fyzickou osobou, konateľom kupujúceho.

30. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka sa v súlade s príslušnými ustanoveniami ZoRK vzťahuje len na zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemôže však mať dopad na také právne vzťahy, subjektom ktorých sú tretie osoby, ktoré s rozhodcovským konaním súhlas nevyjadrili. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva, že rozhodcovská zmluva zaväzuje aj ručiteľov, resp. iné osoby, ktoré prevzali zabezpečovací záväzok vo vzťahu k niektorej zmluvnej strany rozhodcovskej zmluvy. Úprava zákona o rozhodcovskom konaní vymedzuje rozhodcovskú zmluvu ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní; rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, pokiaľ to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Nakoľko žalobca nebol zmluvnou stranou rozhodcovskej zmluvy, pričom ani v Ubezpečení pre kupujúceho nie je dohodnutá rozhodcovská doložka k zmluve medzi predávajúcim a žalobcom - fyzickou osobou, konateľom kupujúceho, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca so žalovaným rozhodcovskú zmluvu neuzavrel.

31. Je možné súhlasiť s námietkami žalovaného, že Rámcová zmluva a Ubezpečenie pre predávajúceho predstavuje jeden celok, keď Ubezpečenie pre predávajúceho obsahuje ručiteľské vyhlásenie žalobcu ako fyzickej osoby v zmysle § 303 Obchodného zákonníka, názor žalovaného, že žalobca tým, že podpísal Ubezpečenie pre predávajúceho pristúpil aj k rozhodcovskej doložke, však nie je správny. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že pre účely tohto súdneho konania nie je potrebné vyhodnocovať, či žalobca prevzal na seba ručiteľský záväzok, preto sa touto skutočnosťou odvolací súd osobitne tiež nezaoberal. Poukazuje však na to, že podmienkou vzniku ručenia skutočne nie je použitie pojmu „ručenie“, podstatné je, aby išlo o písomné vyhlásenie ručiteľa adresované veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil konkrétny určitý záväzok. V obchodnej praxi je bežné, že konatelia obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným prevezmú na seba ručenie za splnenie záväzkov obchodnej spoločnosti v konkrétnych veciach.

32. Z predloženého spisu odvolací súd tiež zistil, že žalobca v rozhodcovskom konaní namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej doložky a tvrdil, že žalobca nebol zmluvnou stranou Rámcovej zmluvy, súčasťou ktorej bola rozhodcovská doložka, a to už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.07.2014 zaslanej na výzvu rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, keď návrhu žalobcu na zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku voči osobe žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaný 2/) vyhovel.

33. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie v tom, že v tejto veci nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní a všeobecný súd preto nebude pokračovať v konaní právnej veci žalovaného ako žalobcu voči žalobcovi ako žalovanému. Nakoľko v tomto prípade rozhodcovská zmluva ani rozhodcovská doložka medzi žalovaným a žalobcom vôbec uzavretá nebola, teda nevznikla, nie je možné ani dovolávať sa jej neplatnosti. Pokiaľ ide o okruh prípadov, keď súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov nemožnosti riešenia predmetu sporu v rozhodcovskom konaní, tiež nejde o túto vec, ale o prípady, ak by rozhodcovský súd rozhodol niektorý zo sporov, vymenovaných v § 1 ods. 3 ZoRK, kde sú taxatívne uvedené spory, ktoré nie je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní, prípadne ak by rozhodol spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 4 ZoRK).

34. Záver súdu prvej inštancie, že nejde o prípad uvedený v § 43 ods. 1 ZoRK považuje odvolací súd za správny. K námietkam žalovaného v odvolaní, že takýto záver môže mať pre žalovaného ako osobu,

ktorá má voči žalobcovi nárok aj negatívne následky v súvislosti s tým, že mu môže uplynúť premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku voči žalovanému z dôvodu, že vo veci nerozhodol ani rozhodcovský súd a nerozhodne ani všeobecný súd odvolací súd uvádza, že zákonná úprava rieši takúto situáciu a nejde o stav právnej neistoty pre žalovaného. Rozhodcovský súd by mal postupovať podľa § 21 ZoRK a na základe zistenia, že nemal právomoc rozhodnúť spor medzi žalobcom a žalovaným z vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, rozhodcovské konanie zastaví. Po rozhodnutí rozhodcovského súdu o zastavení konania pre nedostatok jeho právomoci zostávajú právne účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd zachované v prípade, ak žaloba bude podaná do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu o zastavení rozhodcovského konania (§ 6 ods. 3 OSP). Návrh na zastavenie rozhodcovského konania pre nedostatok právomoci môže podať aj žalovaný a po právoplatnosti rozhodnutia rozhodovského súdu o zastavení konania voči žalobcovi si môže uplatniť svoj nárok na súde.

35. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

37. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .