Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/213/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcov: 1/ C.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XBX, XXX XX V., 2/ C.. R. L., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XB, XXX XX V., zastúpení JUDr. Editou Gavorovou, advokátkou so sídlom Lombardiniho 22B/831 03 Bratislava, proti žalovanému: b2 group invest s.r.o., IČO: 45 584 524, so sídlom: Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou HPP s. r. o, so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava o zaplatenie 2.000,- eur istiny s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade čiastku 2.000,- euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2.000,- euro odo dňa 21.8.2012 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.11.2012 domáhali sa žalobcovia v 1.a 2. rade proti žalovanému zaplatenia sumy 2000,- eur s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný ako sprostredkovateľ uzavretia kúpnej zmluvy prevzal od žalobcov v 1 a 2 rade sumu 2.000,- eur ako zálohu na kúpnu cenu na nehnuteľnosti, tak ako si to účastníci zmluvy o zložení zálohy dohodli v článku článku III, odsek 1. Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.07.2012. Sprostredkovateľ sa zaviazal počas lehoty platnosti tejto zmluvy: zabezpečiť všetky podklady potrebné pre prevod nehnuteľností v prospech záujemcu (žalobcov v 1 a 2 rade) najmä zabezpečiť vypracovanie kúpnej zmluvy, vypracovanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ako i uhradiť náklady súvisiace s prípravou zmluvnej dokumentácie. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcovia zistili, že prístupová cesta k predmetu kúpy nebola právne vyporiadaná a nie je v podielovom spoluvlastníctve predávajúcich, pre túto právnu vadu nedošlo v lehote najneskôr do 20.08.2012 k uzavretiu kúpnej zmluvy, a preto podľa článku IV odsek 5 Zmluvy o zložení zálohy mala byť zložená suma 2.000,- eur ako záloha na kúpnu cenu, bezodkladne vrátená žalobcom. Žalovaný však zálohu na kúpnu cenu žalobcom nevrátil.

2. Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 21.12.2012. Uviedol, že žalobcovia uzavreli dve zmluvy, a to: I) Zmluvu o zložení zálohy so žalovaným, predmetom ktorej bol najmä záväzok žalovaného, že ani on a ani spoluvlastníci predávaných nehnuteľností nebudú po dohodnutú dobu jedného mesiaca (t. j. do 20. 08. 2012) ponúkať predmetné nehnuteľnosti na predaj tretím osobám a ani uskutočňovať iné kroky, ktoré by mohli sťažiť alebo zmariť kúpu týchto nehnuteľností navrhovateľmi, II) Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s P.. U. Y. a C.. Y. Ř., predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť v termíne do 20. 08. 2012 kúpnu zmluvu, ktorou malo dôjsť k prevodu vyššie uvedených nehnuteľností do vlastníctva žalobcov.

3. Žalobcovia zároveň dňa 20. 07. 2012 zložili k rukám žalovaného sumu vo výške 2.000 euro, ktorá bola podľa článku III ods. 1 Zmluvy o zložení zálohy výslovne označená ako "záloha na budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosti" (t. j. ako platba, ktorej prijímateľom môže byť len predávajúci nehnuteľností}. Potvrdzuje to aj článok II bod 2.2. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorého mali žalobcovia uhradiť prvú časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- eur v deň podpisu tejto zmluvy, a to v súlade so Zmluvou o zložení zálohy, t. j. žalobcovia, ako aj spoluvlastníci predávaných nehnuteľností výslovne potvrdili, že záloha na kúpnu cenu mala byť zaplatená k rukám žalovaného, avšak išlo o platbu určenú pre predávajúcich nehnuteľností.

4.V poslednej vete článku II bod 2.2. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve navyše spoluvlastníci predávaných nehnuteľností P.. U. Y. a C.. Y. Ř. výslovne žalobcom potvrdili že prevzali prvú časť kúpnej ceny, t. j. sumu vo výške 2.000,- eur, ktorú v ich prospech zložili žalobcovia k rukám žalovaného podľa Zmluvy o zložení zálohy. Rovnako aj v texte budúcej kúpnej zmluvy, ktorý je obsiahnutý v článku II Zmluvy o budúcej zmluve, je výslovne uvedené, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- eur žalobcovia uhradili "pred podpisom tejto zmluvy na základe Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 20. 7. 2012" (článok III ods. 2 písm. aj textu budúcej kúpnej zmluvy). Označenie platby ako úhrady prvej časti kúpnej ceny za prevod predmetných nehnuteľností je výslovne uvedené aj na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 20.7.2012, kópiu ktorého doložili žalobcovia do súdneho spisu. 5.Žalobcovia odôvodnili svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy článkom IV ods. 5 Zmluvy o zložení zálohy, v zmysle ktorého by im mala byť zložená záloha na kúpnu cenu vrátená, ak by nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy alebo k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnostiam alebo, ak by žalobcovia oprávnene odstúpili od zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodov na strane budúceho predávajúceho (t, j. spoluvlastníkov predávaných nehnuteľností) alebo sprostredkovateľa. K splneniu žiadnej z týchto podmienok však nedošlo, ale naopak, k uzavretiu kúpnej zmluvy na predávané nehnuteľnosti nedošlo z dôvodu na strane žalobcov, ktorí nesplnili svoju povinnosť uzavrieť predmetnú zmluvu v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v dôsledku čoho sa prijatá záloha mala v súlade s článkom IV ods. 4 Zmluvy o zložení zálohy považovať za zmluvnú pokutu v prospech budúceho predávajúceho. Z uvedeného vyplýva, že na základe žiadneho ustanovenia Zmluvy o zložení zálohy nevznikol žalobcom nárok na vrátenie zloženej zálohy.

6. Žalobcovia na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložili súdu nasledovné listinné dôkazy: príjmový pokladničný doklad zo dňa 20.07.2012 , Zmluvu o zložení zálohy zo dňa 20.07.2012, Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 20.07.2012. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka C.. Y. Ř., a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli dňa 20.07.2012 so žalovaným Zmluvu o zložení zálohy, predmetom ktorej bol najmä záväzok žalovaného, že ani on a ani spoluvlastníci predávaných nehnuteľností nebudú po dohodnutú dobu jedného mesiaca (t. j. do 20. 08. 2012) ponúkať predmetné nehnuteľnosti na predaj tretím osobám a ani uskutočňovať iné kroky, ktoré by mohli sťažiť alebo zmariť kúpu týchto nehnuteľností žalobcami.. Dňa 20.07.2012 uzavreli žalobcovia v l. a 2. rade Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s budúcimi predávajúcimi P.. U. Y. a C.. Y. Ř.B., predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť v termíne do 20. 08. 2012 kúpnu zmluvu, ktorou malo dôjsť k prevodu vyššie uvedených nehnuteľností do vlastníctva žalobcov. Žalobcovia v l. a 2. rade zároveň dňa 20. 07. 2012 zložili k rukám žalovaného sumu vo výške 2.000,- eur, ktorá bola podľa článku III ods. 1 Zmluvy o zložení zálohy výslovne označená ako "záloha na budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosti" (t. j. ako platba, ktorej prijímateľom môže byť len predávajúci nehnuteľností).

8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07.10.2014 č.k. 9C 213/2012-107 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade čiastku 2000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2.000 eur odo dňa 21.08.2012 až do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 120,eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 713,70 eur na bankový účet právneho zástupcu žalobcov. Rozhodnutie právne odôvodnil § 51, § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení a vecne tým, že v danej bolo nesporné, že žalobcovia uzatvorili dňa 20.07.2012 Zmluvu o zložení zálohy podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka a s budúcimi predávajúcimi Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za nesporné mal i to, že žalobcovia v zmysle či. III bod 1 Zmluvy zároveň dňa 20.07.2012 zložili k rukám žalovaného sumu vo výške 2000,- eur, ktorá bola podľa článku III ods. 1 Zmluvy výslovne označená ako "záloha na budúcu kúpnu cenu

za nehnuteľnosti" (t.j. ako platba, ktorej prijímateľom môže byť len predávajúci nehnuteľnosti). Svedok C.. Y. Ŕ. v priebehu výsluchu uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca v 1/ rade zložil sumu 2000,- eur ako zálohu, tieto peniaze prevzal p. V., štatutárny zástupca žalovaného a svedok peniaze nikdy neprevzal a ani nevie, čo sa s nimi stalo. Svedok ďalej uviedol, že nikdy nedal súhlas žalovanému alebo jeho štatutárovi ako má naložiť so zálohou vo výške 2000,- eur. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal dostatočne preukázané, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na účet žalobcov tým, že si bez právneho dôvodu ponechal zálohu vo výške 2000,- eur, ktorá bola podľa článku III ods. 1 Zmluvy výslovne označená ako "záloha na budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosti" (t.j. ako platba, ktorej prijímateľom môže byť len predávajúci nehnuteľností). Obranu žalovaného, že k uzavretiu kúpnej zmluvy na predávané nehnuteľnosti nedošlo z dôvodu na strane žalobcov, ktorí nesplnili svoju povinnosť uzavrieť predmetnú zmluvu v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v dôsledku čoho sa prijatá záloha mala v súlade s článkom IV ods. 4 Zmluvy považovať za zmluvnú pokutu v prospech budúceho predávajúceho mal bez právneho významu, pretože ani v prípade, ak by sa prijatá záloha mala v súlade s článkom IV ods. 4 Zmluvy považovať za zmluvnú pokutu v prospech budúceho predávajúceho, nemal žalovaný žiadne právo si zloženú zálohu ponechať, nakoľko táto by patrila predávajúcemu a nie žalovanému. Svedok C.. Ř. ( jeden z predávajúcich) potvrdil, že zálohu nikdy neprevzal a nedal ani súhlas žalovanému ako má s peniazmi naložiť. Žalovaného súd prvej inštancie v rozhodnutí zaviazal i na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2000,- eur odo dňa 21.08.2012 až do zaplatenia, keď jeho omeškanie s plnením ustálil na deň 21.08.2012.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal mu právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.01.2016 č,k. 11 Co/19/2015-125 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom sporových strán na pojednávaní konanom dňa 11.05.2017 a dospel k právnemu záveru, že žaloba je dôvodná.

11. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (Zák. č. 40/1964 Zb.) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

12. Podľa článku IV Zmluvy o zložení zálohy 1. Zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to odo dňa podpísania tejto zmluvy do 20.08.2012. 2. Sprostredkovateľ sa zaväzuje počas lehoty platnosti tejto zmluvy zabezpečiť všetky podklady, potrebné pre prevod nehnuteľností v prospech záujemcu najmä: zabezpečiť vypracovanie kúpnej zmluvy, vypracovanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ako i uhradiť náklady súvisiace s prípravou zmluvnej dokumentácie. 3. Záujemca sa zaväzuje budúcemu predávajúcemu uhradiť zostatok kúpnej ceny. A to súlade s ustanoveniami uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. 4. V prípade, že záujemca nesplní svoju povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti v súlade s ustanoveniami uzatvorenej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Prijatá záloha sa považuje za zmluvnú pokutu v prospech budúceho predávajúceho. 5. V prípade, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy alebo k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnostiam nedôjde a/alebo že záujemca od zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam oprávnene odstúpi z dôvodov na strane budúceho predávajúceho alebo sprostredkovateľa, prijatá záloha bude v plnej výške a bezodkladne vrátená záujemcovi.

13. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. 14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom ,má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť.

17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa ust. § 3 ods. l / Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ods. 2/ citovaného ustanovenie ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba v Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

19. V danej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobcovia uzatvorili dňa 20. 07. 2012 so žalovaným Zmluvu o zložení zálohy podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka a s budúcimi predávajúcimi Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ani to, že žalobcovia v zmysle článku III bod 1. zmluvy o zložení zálohy zároveň dňa 20. 07. 2012 zložili k rukám žalovaného sumu vo výške 2.000,- eur, ktorá bola podľa článku III ods. 1 Zmluvy o zložení zálohy výslovne označená ako "záloha na budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosti" (t. j. ako platba, ktorej prijímateľom môže byť len predávajúci nehnuteľností). Svedok C.. Y. Ř., ktorý bol jedným z budúcich predávajúcich pred súdom uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca v 1. rade zložil sumu 2.000,- euro ako zálohu, tieto peniaze prevzal p. V., štatutárny zástupca žalovaného a svedok peniaze nikdy neprevzal ani nevie, čo sa s nimi stalo. Ďalej uviedol, že nikdy nedal súhlas žalovanému alebo jeho štatutárovi ako má naložiť so zálohou vo výške 2.000,- euro.

20. Žalobcovia žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2000.- eur, ktoré spočívalo v nevrátení zálohy zloženej žalobcami dňa 20.07.2012 podľa článku III bod 1. zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.07.2012. Zmluva o zložení zálohy zo dňa 20.07.2012 je podľa obsahu tzv. rezervačnou zmluvou, ktorú uzatvára záujemca o kúpu nehnuteľnosti s vlastníkom nehnuteľnosti. V prípade, že majiteľ predáva nehnuteľnosť prostredníctvom realitnej kancelárie, zmluvnou stranou rezervačnej zmluvy je realitná kancelária. Rezervačný poplatok sa do podpisu zmluvy nachádza na účte realitnej kancelárie, ktorá s nim nemôže disponovať a nemôže si naň nárokovať ako na svoju províziu. 21. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka v platnom znení platí, že na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpu. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, príp., či taká dohoda je alebo nie je platná. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2011, sp. zn. 4 Cdo 256/2010). V danom prípade k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, zmluva o zložení zálohy bola uzavretá na dobu určitú, a to do 20.8.2012. V zmysle článku IV bod V mala byť prijatá záloha v plnej výške bezodkladne vrátená žalobcom. Žalovaný zálohu na budúcu kúpnu cenu nehnuteľnosti žalobcom nevrátil, je preto potrebné nevrátenú zálohu považovať za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V prípade poskytnutia peňažného plnenia a jeho prijatia v súvislosti s prípravou na kúpu nehnuteľnosti sa takáto záloha stáva bezdôvodným obohatením v okamihu, keď bolo zrejmé, že prevod nehnuteľnosti nebude realizovaný, resp. sa neuskutoční.

22. Súd mal vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na účet žalobcov tým, že si bez právneho dôvodu ponechal zálohu vo výške 2.000,- eur, ktorá bola podľa článku III ods. 1 Zmluvy o zložení zálohy výslovne označená ako "záloha na budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosti" (t. j. ako platba, ktorej prijímateľom môže byť len predávajúci nehnuteľností). Obrana žalovaného, že k uzavretiu kúpnej zmluvy na predávané nehnuteľnosti nedošlo z dôvodu na strane žalobcov, ktorí nesplnili svoju povinnosť uzavrieť predmetnú zmluvu v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v dôsledku čoho sa prijatá záloha mala v súlade s článkom IV ods. 4 Zmluvy o zložení zálohy považovať za zmluvnú pokutu v prospech budúceho predávajúceho je bez právneho významu pretože ani v prípade, ak by sa prijatá záloha mala v súlade s článkom IV ods. 4 Zmluvy o zložení zálohy považovať za zmluvnú pokutu v prospech budúceho predávajúceho nemal žalovaný žiadne právo si zloženú zálohu ponechať , nakoľko táto by patrila predávajúcemu a nie žalovanému. Svedok C.. Ř., jeden z predávajúcich potvrdil, že zálohu nikdy neprevzal a nedal ani súhlas žalovanému ako má z peniazmi naložiť. Súd mal preukázané, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.000,- eur žalobcom v l. a 2. rade.

23. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2.000,- euro odo dňa 21.8.2012 až do zaplatenia podľa citovaných zákonných ustanovení, nakoľko od 21.08.2012 je žalovaný v omeškaní, nakoľko zmluva o zložení zálohy bola uzavretá na dobu určitú a to do 20.08.2012. V zmysle článku IV bo 5. tejto zmluvy vznikla žalovanému povinnosť prijatú zálohu bezodkladne vrátiť žalobcom najneskôr nasledujúci deň po zániku tejto zmluvy t.j. 21.08.2012. Žalobca zálohu nevrátil, je v omeškaní peňažného dlhu od 21.08.2012.

24 .O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 , § 262 v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalobcovia mali v konaní mal plný úspech, súd preto zaviazal žalovaného povinnosťou náhrady trov konania žalobcom v rozsahu 100% . Podľa § 262 ods. 2/ o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.