Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/93/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Ján Krcha, s miestom podnikania Gen. L. Svobodu 1358/4, 905 01 Senica, IČO: 37 175 050, zastúpeného advokátom JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., so sídlom T. XXXX/XC, XXX XX J. - T. E., proti žalovanému: FF - Stav s. r. o., so sídlom Medvedzie 168/38, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 668 435, zastúpenému advokátom JUDr. Antonom Tabačákom, PhD., so sídlom Y. XX, XXX XX M. J. G., v konaní o zaplatenie 8.611,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/12/2013-186 zo dňa 20. novembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/12/2013-202 zo dňa 11. januára 2016 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/12/2013-213 zo dňa 21. apríla 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/12/2013-186 zo dňa 20. novembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/12/2013-202 zo dňa 11. januára 2016 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/12/2013-213 zo dňa 21. apríla 2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 8.611,83 Eur spolu s úrokom z omeškania a trovami konania s odôvodnením, že mu žalovaný nezaplatil za stavebné práce vykonané na objekte Penzión Sihelné. So žalovaným uzavreli ústnu dohodu o vykonaní stavebných prác a na základe odsúhlaseného súpisu vykonaných prác a dodávok vystavil žalobca dňa 10.5.2012 faktúru na sumu 6.371,66 Eur a na sumu 1.686,67 Eur a dňa 12.6.2012 na sumu 3.364,59 Eur. Žalobca z fakturovanej sumy odpočítal zálohu zaplatenú na jeho účet vo výške 1.000 Eur, zálohu zaplatenú v hotovosti vo výške 300 Eur a sumu 2.187 Eur, ktorá predstavovala náklady na ubytovanie. Dlh žalovaného tak predstavuje 8.611,83 Eur. Úpravou žaloby v podaní doručenom okresnému súdu dňa 18.1.2013 žiadal žalobca úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 4.574,33 Eur od 26.5.2012 do zaplatenia a zo sumy 4.037,50 Eur od 27.6.2012 do zaplatenia.

2. Okresný súd po dokazovaní vypočutím účastníkov, svedkov a oboznámením listinných dôkazov konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi vznikol záväzkový vzťah v rámci ich podnikateľskej činnosti. Žalobca sa so žalovaným ústne dohodli, že žalobca vykoná sadrokartonárske práce, ktoré sa zaviazal pre investora vykonať žalovaný, a zároveň opraví sadrokartonárske práce vykonané žalovaným. Práce fakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 02/2012 na sumu 1.689,67 Eur

za práce podľa súpisu prác vykonaných v období od 26.3. do 9.5.2012 a faktúrou č. 03/2012 na sumu 6.371,66 Eur za práce vykonané v tom istom období (súpisy založené na č.l. 48, 50, 51 spisu).Tieto faktúry žalovaný prevzal, čo potvrdil podpisom na faktúrach. Faktúrou č. 04/2012 fakturoval žalobca práce vykonané v období od 10.5. - 25.5.2012 v sume 4.037,50 Eur podľa pripojeného súpisu. Prevzatie tejto faktúry nie je potvrdené žalovaným. Okresný súd mal preukázané, že žalobca vykonával práce so žalovaným pre firmu OMOSS s.r.o., a tiež obdobie, kedy práce vykonával. Nie je zrejmé množstvo práce vykonanej pre žalovaného. Žalobca tvrdil, že vykonané práce preberal stavbyvedúci a majster investora, čo nebolo potvrdené svedkami G. V. ani R. T., zamestnancami investora. Svedok T. poukázal na skutočnosť, že investor nebol v žiadnom vzťahu k žalobcovi, ale k žalovanému, a ak preberal práce tak len fyzickou ohliadkou bez toho, aby potvrdzoval množstvo vykonanej práce. Preberanie práce čo do množstva investorom nebolo potvrdené žiadnym hodnoverným dôkazom. Žalovaný množstvo práce namietal s tvrdením, že k faktúre bol pripojený súpis prác bez ich prevzatia ním alebo investorom. Žalobca tvrdil, že fakturáciu vykonal až po telefonickom dohovore so žalovaným, v ktorom mu dal žalobca súhlas na fakturáciu. Z písomnej urgencie žalobcu, ktorú žalovanému doručoval dňa 20.8.2012, vyplýva, že žalobca nemá k dispozícii súpis prác podpísaných majstrom investora, ktoré mali slúžiť ako podklad pre fakturáciu, a iný dôkaz o vykonaných prácach okresnému súdu nepredložil. Cenu prác žalovaný namietal a tvrdil, že so žalobcom dohodli cenu 4 - 5 Eur/hod. a za nové sadrokartonárske práce 6 Eur/m2 a za práce na predsadenej stene 5 Eur/m2. Žalobca tvrdil, že dohoda bola 7 Eur/hod. Okresný súd zo súpisu prác zistil, že žalobca fakturoval rôzne ceny: od 3,15 Eur - 8 Eur/m2, 6 až 7 Eur/hod., tiež cenu za bežný meter vykonaných prác a cenu vykázanú za kus. Po oboznámení, ktoré skutkové tvrdenia ostali sporné, nenavrhli účastníci ďalšie dôkazy. Žalobca netrval na výsluchu svedka G., ktorého nebolo možné vypočuť z dôvodu nemožnosti ho predvolať z uvedenej adresy a ktorého výsluch navrhol žalovaný. Iné dôkazy navrhnuté neboli.

3. Okresný súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca žiadal uhradiť dlžnú sumu za vykonané práce po odpočítaní záloh a sumy za ubytovanie a stravovanie zamestnancov žalobcu. Podľa okresného súdu zostala sporná skutočnosť týkajúca sa množstva vykonanej práce a ceny za vykonanú prácu. Žalobca množstvo práce preukazoval súpisom prác, ktorý vypracoval ako prílohu faktúr, avšak so súpisom práce nesúhlasil žalobca (poznámka krajského súdu: zrejme malo byť správne uvedené žalovaný) s odôvodnením, že práce neboli riadne prevzaté ním, resp. stavbyvedúcim. Žalobca iný dôkaz na preukázanie množstva vykonaných prác nepredložil a sám uviedol, že mu nikto práce písomne nepreberal a ani neviedol stavebný denník. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nároku na zaplatenie tej sumy, ktorú fakturoval, nepreukázal nielen množstvo vykonanej práce, ale ani dohodu o cene za vykonanú prácu. Pri zamietnutí žaloby z týchto dôvodov už okresný súd nevyhodnocoval kvalitu vykonaných prác žalobcom a nedodržanie termínov vyhotovenia prác, na ktoré poukazoval žalovaný. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd vyhradil osobitnému uzneseniu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ sa so žalovaným ako objednávateľom ústne dohodli na vykonaní stavebných prác na objekte penzión Beskydy Sihelné pre firmu OMOSS s.r.o. Žalobca práce vykonával podľa ústnej dohody a fakturoval ich na základe odsúhlaseného súpisu vykonaných prác a dodávok, pričom z fakturovanej sumy odpočítal zálohu a náklady na ubytovanie. Práce boli vykonávané podľa požiadaviek firmy OMOSS s.r.o., kedy žalobca vykonal sadrokartonárske práce za žalovaného. Žalobca mal za vykonané práce dohodnutú odmenu 7 Eur/1m2 sadrokartónového podhľadu a ostatné ceny sa dojednávali počas výkonu prác. Žalovaný mal odmenu stanovenú vo výške 8 Eur/1m2. Práce preberal majster firmy OMOSS s.r.o. pán T. a stavbyvedúci Ing. G., ktorí práce fyzicky každý deň obhliadali s konštatovaním, že sú vykonávané v poriadku. Práce vykonávané žalobcom boli odsúhlasené pánom G., ktorý viedol stavebný denník za firmu OMOSS. Pánovi G. žalobca odovzdal aj súpisy prác, ku ktorým neboli vznesené žiadne námietky zo strany investora. Hoci pán G. súpisy prác pri preberaní nepodpísal, nemožno tvrdiť, že na základe formálneho nedostatku súpisu mal pán G. k obsahu súpisu nejaké výhrady. Ani žalobca nepodpisoval prevzatie materiálu pri výkone prác a obdobné dokumenty. Firma OMOSS s.r.o. ako investor o všetkých stavebných prácach žalobcu vedela a denne ho kontrolovala, o čom by mali svedčiť aj záznamy v stavebnom denníku, ktorý žalovaný s firmou OMOSS s.r.o. nechcú dodať. K prácam žalobcu neboli vznesené žiadne nedostatky, nebola namietaná ich kvalita firmou OMOSS, s.r.o., ani žalovaným. Počas prác bol na stavbe prítomný pán Frielich, konateľ žalovaného, len párkrát, aj to na neustále telefonické urgencie žalobcu. Konateľ spoločnosti so žalobcom nekomunikoval vo vzťahu, aké práce je potrebné vykonať, akým spôsobom, aký materiál použiť, ani vykonané práce žalobcu nepreberal. Celá komunikácia bola vedená len so zástupcami firmy

OMOSS s.r.o. a z dôvodu neprítomnosti na stavbe ani súpisy prác nie sú podpísané pánom Frielichom a všetky práce preberal pán G.. Faktúry žalobcu boli vystavené po telefonickom dohovore s konateľom žalovaného pánom Frielichom. Práce na stavbe žalobca ukončil po tom, keď mu žalovaný neuhradil vystavené faktúry a odchod zo staveniska oznámil zástupcom firmy OMOSS s.r.o. aj žalovanému.

5. Podľa žalobcu vznikol spor preto, že majiteľ firmy OMOSS s.r.o. pán C. našiel umelo vytvorený problém, a to o 5 - 6 cm znížené sadrokartónové šikminy v podkroví. Stavba bola skolaudovaná, nemala nedostatky a riadne sa využíva. V spore nejde o nekvalitu prác žalobcu, ale o 5 cm šikmín, ktoré sa nepáčili pánovi C., preto nevyplatil práce spoločnosti žalovaného, ktorá následne odmieta vyplatiť žalobcu. Presnejšie išlo o úpravy šikmín, ktoré mali spočívať vo vyrovnaní povrchu, ktoré sa mohli realizovať dvomi spôsobmi. Prvou možnosťou bolo strhnutie sadrokartónu a demontáž konštrukcií a urobenie šikmín na novo, čo by bolo časovo aj finančne náročnejšie. Žalobca navrhol zrealizovať opravu druhým časovo a finančne úspornejším spôsobom tak, že na nekvalitne vyhotovené šikminy vytvorí šikminy nové. Hoci s týmto spôsobom opravy údajne pán C. nesúhlasil, poukázaním na výpoveď pána T., pán C. o spôsobe opravy vedel. Spôsob opravy bol pred realizáciou odsúhlasený pánom G. aj pánom T., rovnako tak dodanie materiálu z ich strany. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci, a preto žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení cestou právneho zástupcu vyslovil súhlas s rozsudkom okresného súdu a trval na všetkých tvrdeniach uvádzaných, či už písomne alebo priamo na pojednávaniach pred okresným súdom. Tvrdenia žalobcu považuje žalovaný za v celom rozsahu neopodstatnené a účelové, žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku. Odvolanie žalobcu považuje žalovaný za nedôvodné a žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania.

7. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/93/2016-220 zo dňa 16.05.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.05.2017, na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

10. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania na okresnom súde dňa 15.12.2015 (č.l. 192 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 379 odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Žalobca v podanom odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. Okresný súd právny vzťah medzi účastníkmi vecne správne posúdil ako vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ktorý s ohľadom na jeho obsah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi vzťah účastníkov zmluvy o dielo v zmysle ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Okresný súd sa správne zaoberal otázkou, či z vykonaných dôkazov vyplynul záver o dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom voči žalovanému v priebehajúcom súdnom konaní, pričom konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nároku na zaplatenie fakturovanej sumy.

15. Ak žalobca v podanom odvolaní spochybnil závery okresného súdu vyplývajúce z vykonaného dokazovania, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvostupňovom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

16. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že žalobca na preukázanie nároku uplatneného voči žalovanému titulom zaplatenia ceny vykonaných prác, teda titulom nároku na zaplatenie ceny diela, založil do súdneho spisu na č.l. 48 - 52 súpisy prác vykonaných na penzióne Sihelné. Z výsledkov vykonaného dokazovania plynie, že tieto súpisy prác boli podpísané výlučne žalobcom a neboli podpísané zástupcom žalovaného, ani osobou oprávnenou konať za spoločnosť OMOSS s.r.o., teda investora predmetnej stavby. Skutočnosť, že žalovaný predmetné súpisy nepodpísal, potvrdil aj samotný žalobca v podanom odvolaní, kde uviedol, že súpisy prác nie sú podpísané konateľom žalovaného pánom Frielichom s tým, že práce mal prebrať pán G. za spoločnosť OMOSS s.r.o. Zo žalobcom predložených súpisov prác však nevyplýva ani prevzatie týchto prác zo strany zástupcu spoločnosti OMOSS s.r.o. Svedok R. T., ktorý bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom Bratislava II dňa 13.04.2015 (č.l. 163 spisu), ohľadom prác vykonávaných žalobcom uviedol, že práce pôvodne realizoval dodávateľ - žalovaný a v týchto prácach pokračoval žalobca. K prácam vykonávaným žalobcom svedok uviedol, že ohľadom týchto prác kontroval ich kvalitu, a to fyzicky a nie

podľa súpisu s tým, že partnerom spoločnosti OMOSS s.r.o. bol žalovaný, a preto im žalobca nemal čo odovzdávať, keďže zmluvu mali iba so žalovaným a ten mal zmluvu so žalobcom. Z vyjadrenia tohto svedka tak nemožno dospieť k záveru, že by svedok kontroloval súpisy prác realizovaných žalobcom a že by prípadne tieto práce v mene spoločnosti OMOSS s.r.o. ako investora stavby preberal. Rozsah prác, ktorý by mal vyplývať zo súpisov predložených žalobcom, nebol v konaní potvrdený žiadnym z vykonaných dôkazov. Žalovaný pritom v priebehu konania pred súdom prvej inštancie namietal, že žalobca práce v takom rozsahu, aký si fakturoval, nevykonal a výslovne namietol, že zo strany žalobcu nebol predložený žiadny relevantný doklad o rozsahu a kvalite údajne prevedených prác, napr. preberací protokol, odovzdávací protokol alebo zápisy v stavebných denníkoch (č.l. 33 spisu - odpor proti platobnému rozkazu). Ak žalovaný obsah predložených súpisov prác žalobcu spochybnil popretím ich pravosti, prešlo dôkazné bremeno ohľadom preukázania relevantných skutočností, ktoré z týchto súpisov vykonaných prác mali vyplývať, na žalobcu. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009, z ktorého záverov plynie, že pri súkromných listinách je potrebné rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je na nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t.j. pravdivosť. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že v prípade popretia pravosti súkromnej listiny leží dôkazné bremeno ohľadom pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Za situácie spochybnenia predložených súpisov prác zo strany žalovaného bolo potom povinnosťou žalobcu preukázať, že tieto listiny potvrdzujú skutočne vykonaný rozsah prác zo strany žalobcu. K súpisom vykonaných prác ďalej krajský súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že sa jedná o jednostranne žalobcom vystavené listiny, z ktorých nie je možné zistiť akýkoľvek prejav súhlasu, či už žalovaného alebo investora stavby spoločnosti OMOSS s.r.o. s ich obsahom. Neexistencia relevantných podkladov ohľadom rozsahu prác vykonaných žalobcom, za situácie spochybnenia rozsahu týchto prác zo strany žalovaného, vedie v súdnom konaní vo vzťahu k postaveniu žalobcu ako nositeľa dôkazného bremena k vecne správnemu záveru okresného súdu o nepreukázaní rozsahu prác vykonaných žalobcom. Ak žalobca v konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na zaplatenie určitej peňažnej čiastky titulom prác vykonaných pre žalovaného, bol žalobca nositeľom dôkazného bremena a bol povinný v konaní preukázať, že z jeho strany došlo k vykonaniu diela v tvrdenom rozsahu. Dôkazná povinnosť upravená v ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., ktoré ustanovenie bolo platné a účinné v čase konania súdu prvej inštancie, viazala iniciatívu pri zhromažďovaní dôkazov predovšetkým na sporové strany. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je tento určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

17. Okrem rozsahu vykonaných prác žalobca v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno ani ohľadom preukázania dohody medzi žalobcom a žalovaným o cene za vykonávané práce. Zo súpisov predložených žalobcom vyplývajú rôzne ceny, uplatňované či už hodinovou sadzbou alebo na základe rozsahu v metroch štvorcových vykonaných sadrokartonárskych prác. Žalobca pritom v podanom odvolaní uvádzal, že mal za vykonané práce dohodnutú odmenu vo výške 7 Eur za 1 m2. Existenciu takejto dohody však nepreukázal, pričom samotný žalobca v súpisoch prác uplatňoval odmenu za 1 m2 vykonaných prác vo výške nielen 7 Eur za 1 m2, ale aj vo výške 6,50 Eur za 1m2, 5 Eur za 1 m2, 6,30 Eur za 1 m2, či 8 Eur za1 m2 (súpisy prác z č.l. 48 - 52 spisu). Okrem toho žalobca v súpisoch prác uplatňoval cenu sadrokartonárskych prác nielen vo väzbe na m2 týchto prác, ale aj hodinovou sadzbou, dohodu o výške ktorej rovnako v konaní nepreukázal. Púhy odkaz žalobcu v podanom odvolaní na dohodu o cene prác, ktoré mal mať žalovaný vo vzťahu k spoločnosti OMOSS s.r.o. stanovenú vo výške 8 m2 bez ďalšieho nepreukazuje dohodu o tvrdenej cene prác medzi žalobcom a žalovaným.

18. Vo vzťahu k okresným súdom zistenému skutkovému stavu, vykonanému dokazovaniu a jeho zhodnoteniu odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie § 383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup súdu, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam

spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci občianskeho súdneho konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR 4 Cdo 256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04). V súvislosti so zhodnotením vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom poukazuje odvolací súd aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ... „právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov".

19. Na základe uvedených zhodnotení bolo preto namieste odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo odvolacím súdom rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, a preto mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.