Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-88-2016.pdf
PDF · 88.1 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/88/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym v trestnej veci obžalovaného P. P., nar. XX.XX.XXXX v N. P., na hlavnom pojednávaní dňa 25.05.2017 v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Obžalovaný: P. P., nar. XX. XX. XXXX v N. P., trvale bytom E. Č.. XXX, okres Zlaté Moravce, t.č. bytom, N. P., J.. S. XX, živnostník,
j e v i n n ý , ž e
v období od decembra 2015 do 03. 01. 2017 s výnimkou mesiaca september 2016 si neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom A. P., nar. XX. XX. XXXX a P. P., nar. XX. XX. XXXX napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P 241/2015 zo dňa 16. 11. 2015 bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou po 100,-€ na každé dieťa zvlášť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky detí N. P. a následne v období od 04. 01. 2017 do súčasnej doby si neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v zmysle rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. XXP XXX/ XXXX zo dňa 15. 12. 2016, kde bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou po 100,-€ na každé dieťa zvlášť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky detí N. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. W., J.. S.Á. Č.. XX, t.č. bytom W. W., J.. S. Č.. XX, pričom za uvedené obdobie jej dlhoval na výživnom sumu 1 950,-€, nakoľko časť výživného priebežne uhradil,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona sa obvinenému ukladá primeraná povinnosť, aby počas plynutia skúšobnej doby podľa svojich schopností a možnosti zaplatil k rukám matky N. P., A.. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. S. Č.. XX, S.. Č.. S. Č.. XX, W. W. zameškané výživné v sume 1 950,- €.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala dňa 07.11.2016 obžalobu na P. P., nar. XX. XX. XXXX v N. P., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne súd považoval za preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je z neho uznaný vinným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Hlavné pojednávanie súd v súlade s § 252 ods. 2 Tr. poriadku vykonal v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa na termín nedostavil napriek tomu, že o ňom vedel (termín zobral na vedomie osobne na informačnom centre OS BB - č. l. 103 spisu), svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil a bol aj poučený, že v prípade jeho neospravedlnenej neúčasti súd môže konať a rozhodovať v jeho neprítomnosti.
Pre neprítomnosť obžalovaného P. P. na hlavnom pojednávaní bola postupom čítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 26. 09. 2016, č. l .8 - 12 spisu, kde uviedol, že je si vedomý neplatenia výživného a svoje konanie oľutoval.
Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne N. P., ktorá uviedla, že obžalovaný ku dňu podania obžaloby dňa 07.11.2016 dlhoval na výživnom sumu 1350,- eur. Potvrdila, že dňa 20.01.2017 prostredníctvom Slovenskej Pošty poukázal sumu 200,- eur, ktoré prišli na adresu jej matky N. P., ktorá jej ich odovzdala. Následne dňa 23.01.2017 jej na hlavnom pojednávaní dal v hotovosti 200,-eur a dňa 29. 04. 2017 jej poštou prišla ďalšia splátka v sume 200,- eur. Zohľadniac úhrady výživného zo strany obžalovaného ku dňu 25.05.2017 vyčíslila zameškané výživné na sumu 1950,- eur. Ďalej uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 15.12.2016 sp. zn. XXP XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2017, bolo je manželstvo s obžalovaným rozvedené, a maloleté deti pochádzajúce z manželstva A. Y. P. boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Obžalovaný bol predmetným rozhodnutím zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 100,-eur mesačne na každé dieťa zvlášť, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k jej rukám, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Otec sa o deti nezaujíma, nekupuje im žiadne veci, ani darčeky. Deti však núdzou netrpia, snaží sa im v rámci svojich možností poskytnúť všetko, čo potrebujú.
Súd doplnil dokazovanie aj čítaním listinných dôkazných prostriedkov zabezpečených v priebehu prípravného konania.
Z rodných listov mal. A. P. a mal. P. P., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že ich matkou je N. P., rod. M., nar. XX.XX.XXXX v H. a ich otcom je P. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX v N. P..
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/241/2015 zo dňa 16.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2015, bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu mal. A. P., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,- eur mesačne a mal. P. P., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Následne bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 15.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2017, opätovne zaviazaný prispievať na výživu maloletej A. P. sumou 100,- eur mesačne a maloletého P. P. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Podľa dokladov o úhrade výživného nachádzajúcich sa na č.l. 47 až 52 trestného spisu predstavoval dlh obžalovaného na výživnom 1350,- eur.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 15.07.2016 N. P. nikdy nepoberala a ani nepoberá sociálne dávky nahrádzajúce výživné otca na mal. A. P. a mal. P. P..
V správe Sociálnej poisťovne zo dňa 20.07.2016 sa uvádza, že obžalovaný nie je registrovaný u zamestnávateľa, ani ako SZČO, a nie je evidovaný ani ako poberateľ dávky v nezamestnanosti.
V zmysle oznámení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 19.07.2016 a zo dňa 19.07.2016 bol obžalovaný naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 01.06.2014 do 03.05.2015. Z evidencie bol vyradený pre nespoluprácu s úradom. Je poberateľom prídavkov na deti A. P. a P. P..
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný ako otec maloletých detí P.. A. P. Y. P.. P. P. X. voči nim neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v období od decembra 2015 do 03. 01. 2017 s výnimkou mesiaca september 2016 napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P 241/2015 zo dňa 16. 11. 2015 bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou po 100,-€ na každé dieťa zvlášť a následne v období od 04. 01. 2017 do súčasnej doby, kedy bol v zmysle rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 15. 12. 2016, zaviazaný prispievať na ich výživu sumou po 100,-€ na každé dieťa zvlášť, čím naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Zákonná povinnosť obžalovaného vyživovať svoje maloleté deti mu vyplýva priamo z ust. § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení jej rozsahu súd vychádzal z konštatovaných rozhodnutí občianskoprávnych súdov, ktoré obžalovaného opakovane zaviazali prispievať na výživu jeho maloletých detí sumou 100,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť, a to k rukám ich matky N. P., ktorej boli zverené do osobnej starostlivosti. Obžalovaný si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v stanovenom rozsahu neplnil, pričom v konaní nebolo zistené (a ani obhajoba obžalovaného nebola vedená v tom smere), že by na jeho strane existovali také okolnosti, ktoré by ho zbavovali trestnej zodpovednosti. Pre úplnosť je potrebné dodať, že obžalovaný napriek tomu, že poberá prídavky na deti, týmto nekupuje nielen darčeky, ale ani žiadne iné veci, ktoré by smerovali k uspokojeniu ich odôvodnených potrieb, na základe čoho by bolo vôbec možné uvažovať o plnení vyživovacej povinnosti „in natura“.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na účel trestu, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Druh a výmera trestu pre obžalovaného boli v tomto prípade stanovené zákonným ustanovením § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktoré umožňovalo za žalovaný trestný čin uložiť obžalovanému trest odňatia slobody až na dva roky. Súčasne súd postupoval podľa § 38 odsek 2, 3 a 8 Trestného zákona, pričom obžalovanému poľahčovalo, že pred skutkom viedol riadny život (§ 36 písm. j Tr. zák.), k činu sa priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l Tr. zák). Nepriťažovalo mu nič. Súd potom pri prevahe poľahčujúcich okolností znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a mohol obžalovanému uložiť trest v rozpätí 0 až 16 mesiacov. K osobe obžalovaného súd zistil, že v jeho výpise z registra trestov nie je evidovaný žiadny záznam. Podľa ústrednej evidencie priestupkov spáchal 7 priestupkov na úseku cestnej premávky. Z pracovného posudku spoločnosti O., X..H..E.., I. XXXX, XXX XX H. X. zo dňa 11.08.2016 súd zistil, že obžalovaný na začiatku dosahoval požadované výsledky, bez problémov pristupoval k plneniu úloh a svojím výkonom sa zaraďoval medzi lepších pracovníkov. V posledných mesiacoch nedosahoval požadované výsledky, stal sa nezodpovedným a nevierohodným, zostal dlžný spoločnosti finančné prostriedky, ktoré neuhradil. Z miesta posledného bydliska (Obec Obyce) je hodnotený pozitívne ako osoba s priateľskou povahou, slušným vystupovaním a dobrou povesťou.
Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Súd pri ukladaní druhu trestu a stanovení jeho výmery prihliadal na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol trestnoprávne postihnutý, žil usporiadaným životom a pred súdom stojí po prvý krát pre spáchanie žalovaného prečinu. Osobnosť obžalovaného
teda nie je výrazne narušená a preto možno dôvodne očakávať, že obžalovanému postačí na jeho prevýchovu trest odňatia slobody určený pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu. Súd zvolil podmienečný odklad výkonu tohto trestu aj z dôvodu, že represívna funkcia trestného práva v danom prípade ustupuje významu plnenia vyživovacej povinnosti. Podmienečný odklad výkonu trestu lepšie slní svoj účel ako trest nepodmienečný, nakoľko za takýchto podmienok bude obžalovanému umožnené riadne plnenie jeho vyživovacej povinnosti, čo je nepochybne v záujme maloletých detí. Rovnako je potrebné doplniť, že uloženie iných alternatívnych trestov v podobe peňažného trestu, prípadne trestu povinnej práce, či trestu domáceho väzenia by rovnako mohlo sťažiť plnenie tejto povinnosti. Je zrejmé, že obžalovaný má finančné ťažkosti a je potrebné, aby mu boli vytvorené podmienky na dosiahnutie čo najvyššieho príjmu, ktorý mu umožní riadne si plniť svoje peňažné záväzky.
V súlade s prezentovanými skutočnosťami súd za primeranú považoval skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorej dĺžku súd považuje za postačujúcu na to, aby počas nej obžalovaný vedením riadneho života a splnením uložených podmienok preukázal, že varovanie v podobe podmienečného dokladu výkonu trestu odňatia slobody u jeho osoby splnilo svoj účel.
Vychádzajúc z právoplatných rozhodnutí súdov určujúcich výšku výživného a vykonaných úhrad výživného súd považoval v konaní za preukázané, že dlh obžalovaného na výživnom sa ku dňu rozhodnutia súdu vyšplhal na sumu 1950,- eur. Súd preto postupoval v záujme maloletých detí a podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona obvinenému uložil primeranú povinnosť, aby počas plynutia skúšobnej doby podľa svojich schopností a možnosti zaplatil k rukám matky N. P., A.. XX. XX. XXXX, S. W. J.. S. Č.. XX, S.. Č.. S. Č.. XX, W. W. zameškané výživné v sume 1 950,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.