Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-458-2013.pdf
PDF · 112.58 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/458/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
C. súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Mesto Stupava so sídlom Hlavná 1/24, Stupava, IČO: 305081, právne zastúpený spoločnosťou LEGAL GROUP, s. r. o., Trnavská cesta 27/B, Bratislava, proti žalobcovi: CEVAREC, spol. s r. o. so sídlom Cementárska 15, Stupava, IČO: 35 722 860, zastúpená advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, AK Studenohorská 42, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Malacky - katastrálnom odbore na LV č. XXXX v kat. úz. U. ako parcela XXXX - ostatné plochy vo výmere 82807 m2 a to spracovaním veci podľa 135b Obč. zákonníka. V žalobe uviedol, že ako vlastník predmetnej parcely je na LV č XXXX v kat. úz. U. vedený žalovaný a predmetnú parcelu nadobudol titulom notárskej zápisnice N 212/1997, NZ 198/1997. Sporná nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX ako parc. č. XXXX - roľa o výmere 40541 m2. Geometrickým plánom č. XXX-XX/XX zo dňa 10.11.1994, vyhotoveným za účelom „majetkoprávneho usporiadania časti skládky odpadu 4104“ a na základe objednávky právneho predchodcu žalovaného, aj keď tento nebol užívateľom pozemku ani prevádzkovateľom skládky odpadu, došlo k zmene výmery pôvodnej par. č. XXXX tak, že k nej boli pričlenené ďalšie parcely a takto bola zlúčením vytvorená parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 82807 m2, v ktorej vnútri parcely, v jame v hĺbke na maximálnej úrovni 14 m, je založená špeciálna stavba „Skládka odpadov Z.“. Stavba „skládky odpadov“ je prostriedkom rekultivácie ťažobnej jamy hliniska Z., ktorá bude po skončení následnej stabilizácie skládky odpadu zasypaná ornicou na úroveň okolitých plôch za účelom obnovenia a navrátenia výmery plochy danej parcely do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Geometrický plán bol vypracovaný za účelom použitia pre dodatočné sprivatizovanie pozemkov právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Cevaservis, a.s. Stupava a nie je na ňom zakreslený už vtedy existujúci objekt skládky odpadov. Týmto postupom bol úmyselne v dodatočnej privatizácii zatajený skutočný stav nehnuteľností. Predmetné nehnuteľnosti boli národným majetkom československého štátu. Od roku 1962 išlo o dobývací priestor evidovaný na Cevaservis, k. p. Stupava. Výroba cementu bola v Stupave zrušená v roku 1983 a sporné pozemky sa týmto stali pre štátnu organizáciu Cevaservis k. p. Stupava prebytočným majetkom. Bol schválený Plánu likvidácie hliniska. Obvodný banský úrad v Bratislave zriadil verejného smetisko - skládku s využitím vyťaženej ílovej jamy pre zriadenie skládky odpadov a v roku 1985 bola vytvorená lokalita označená ako Z. II za účelom vykonania technickej a biologickej rekultivácie vyťažených priestorov a táto lokalita bola odovzdaná zmluvou o prevode správy národného majetku Výstavbe hlavného mesta Bratislavy (VHMB) v roku 1985. Ako dôsledok iných hospodárskych rozhodnutí bola
následne uzavretá hospodárska zmluva o odovzdaní zrušeného ťažobného priestoru na vykonanie rekultivačných prác medzi Cevaservisom Stupava, MNV Stupava, ŠM Stupava a VHMB Bratislava zo dňa 1.10.1985, ktorou zmluvou bola aj sporná parcela odovzdaná do operatívnej správy MNV Stupava a následne bola uzavretá zmluva s názvom Dohoda na zabezpečenie postupu pri osobitnej ochrane poľnohospodárskej pôdy medzi VHMB a MNV Stupava, ktorej obsahom je využívanie a postupy prác súvisiacich s prevádzkou riadenej skládky. Z VHMB došlo k prevodu správy národného majetku v zmysle hospodárskej zmluvy z roku 1990 na MsNV Stupava dňom 1. júna 1990. Žalobca sa domáhal súdnou cestou na OS Malacky v konaní vedeného pod sp. zn. MA 4C 139/97 voči žalovanému Cevaservis, a.s. Stupava o určenie vlastníckeho práva, ktoré právo prešlo na žalobcu na základe zákona o majetku obcí. Vo veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom OS Malacky zo dňa 29.5.2001 č. k. 4C 139/97-532 v spojení s rozsudkom KS v Bratislave zo dňa 27.5.2003 č.k. 19Co 123/01-610 tak, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na OÚ Malacky, odbor katastrálny pre obec a kat. úz. U. zapísanej pôvodne na LV č. XXX, t. č. na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - ostatné plochy vo výmere 82 807 m2. Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zo dňa 25.10.2004 boli uvedené právoplatné rozsudky odvolacieho aj prvostupňového súdu zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Ďalšie prvostupňové rozhodnutie OS Bratislava IV. č. k. MA 4C 139/97-688 po rozsudku NS SR č. k. lMCdo 14/2004, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý, bolo založené v zmysle odôvodnenia rozsudku č. k. MA 4C 139/97-688 zo dňa 9.5.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 471/2007-739 zo dňa 19.1.2010 na tých úvahách, že hospodárskou zmluvou z roku 1985 nedošlo k prevodu správy majetku podľa § 347 Hosp. zákonníka na žalobcu a že táto zmluva nenadobudla účinnosť. Súčasne zaujal stanovisko, že na posudzovaný právny stav sa vzťahuje Hospodársky zákonník a žalobca v konaní nepreukázal, že by ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí mal k spornému pozemku právo hospodárenia. Žalobca je výlučným vlastníkom špeciálnej stavby „Skládka odpadov“, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX kat. úz. U. ako druh stavby 23 - inžinierska stavba. Špecifikom tejto špeciálnej stavby je, že táto stavba nikdy nebude samostatnou vecou, nakoľko je neoddeliteľnou súčasťou sporného pozemku - parc. č. XXXX v kat. úz. U. s 30 až 50 ročnou povinnou zákonnou starostlivosťou od vydania potvrdenia o uzatvorení skládky bez akéhokoľvek úžitku pre jej vlastníka. Špecifikom danej veci je aj skutočnosť, že evidenčne vedený vlastník tiež špeciálneho pozemku t. j. žalovaný by nikdy nemohol užívať svoj pozemok a terajší aj budúci povrch pozemku je povrchom špeciálnej stavby skládky, ktorú vlastní žalobca. Uvedenou vzniknutou situáciou tak došlo k spojeniu veci zabudovaním jednej veci do druhej, pričom patria za terajšieho stavu odlišným vlastníkom a nemôžu sa ani užívať osobitne. Ide o oprávnenú špeciálnu stavbu, ktorá nikdy nemôže existovať samostatne, a ktorá je súčasťou rekultivácie pozemku. Navrátenie veci do predchádzajúceho stavu už nikdy nemôže nastať a medzi účastníkmi konania nedošlo k žiadnej dohode o riešení tohto vzniknutého právneho stavu. Sporný pozemok bol spracovaný postavením stavby Skládky odpadov Z. - bez protestu zo strany žalovaného. Aj keď spracovaním veci sa nadobúda vlastníctvo k novej veci priamo zo zákona, bez zápisu tejto skutočnosti do katastra nehnuteľností je žalobca stále v právnej neistote a jeho spracovaním veci - rekultiváciou pozemku skládkovaním
- vytvorením stavby Skládka odpadov je ohrozené vlastnícke právo žalobcu nielen k stavbe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou pozemku, ale hlavne sú ohrozené jeho práva k povrchu stavby skládky odpadov, ktorú rekultiváciou vytvoril ako novú nehnuteľnú vec, povrch pozemku, odstránením bývalej jamy, čím je u žalobcu daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka.
2. Žalovaný k podanej žalobe vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetný pozemok bol do roku 1986 v správe spoločnosti Cevaservis, š. p. Stupava, resp. jeho právnych predchodcov. Po tomto období nebol urobený žiadny právny úkon, ktorým by správa vtedajšieho štátneho majetku prešla na iný subjekt. Spoločnosť Cevaservis, a.s. nadobudla vlastnícke právo k pozemku na základe privatizačného projektu v súlade so zák. 92/1991 Zb. Ten vychádzal z práva hospodárenia, ktoré nahradilo správu národného majetku novelou Hospodárskeho zákona z 30.6.1988. Išlo však iba o formálnu zmenu názvu, pričom práva a povinnosti vyplývajúce zo správy národného majetku a práva hospodárenia ostali totožné. Predmetom privatizácie mohol byť majetok, ktorý bol dovtedy majetkom štátu ak k nemu mali právo hospodárenia štátne podniky alebo ďalšie štátne organizácie podnikateľského typu hospodáriace na princípe zisku. Na základe tejto skutočnosti sa stali predmetné nehnuteľnosti vlastníctvom spoločnosti Cevaservis. Podľa § 10 ods. 10 zák 92/1991 Zb. na rozhodovanie o privatizácii sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o správnom konaní. Toto rozhodnutie nepodlieha preskúmaniu súdom. Z tohto dôvodu nie je možné preskúmavať vznik vlastníckeho práva v rámci privatizácie ani žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobca podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva spracovaním,
ktorá už bola predmetom konania na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. MA 4C 139/97, sa snaží obísť tieto ustanovenia zákona o privatizácii, ktorú nemohol napadnúť žalobou na súde. Namietal tvrdenie žalobcu, že v rámci privatizácie boli zatajené skutočnosti týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti. Túto skutočnosť namietal žalobca už v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. MA 4C 139/97 a súdy túto skutočnosť pri posudzovaní vlastníckeho práva nepovažovali za relevantné. V opačnom prípade by išlo o rozpor s čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí 209/1992 Zb., podľa ktorého nikoho nemožno zbaviť majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Sporné nehnuteľnosti boli určené ako dobývací priestor v roku 1962 a evidované v knihe dobývacích priestorov na Cevaservis, k.p., Stupava. Dobývací priestor bol zrušený 6.11.1985. Nič to nemení na skutočnosti, že právo hospodárenia k nemu sa nezmenilo. Zrušením dobývacieho priestoru nedošlo k zániku práva hospodárenia k majetku, ktorým je predmetná nehnuteľnosť, pretože zákon takýto následok, teda zmenu vlastníctva resp. práva hospodárenia, s týmto úkonom štátneho orgánu nespája. V prípade, ak organizácia majetok, ku ktorému mala právo hospodárenia, neužívala, mohla uzavrieť zmluvu o dočasnom užívaní podľa § 348 Hosp. zák., avšak touto sa na práve hospodárenia nič nemenilo. Takúto zmluvu spoločnosť Cevaservis, š.p. uzavrela a dala do dočasného užívania predmetné nehnuteľnosti žalobcovi, avšak právo hospodárenia mu ostalo a to až do rozhodnutia o privatizácii. Skutočnosť akým spôsobom sa nehnuteľnosť užíva nemá na prechod práva hospodárenia v zmysle ustanovení Hospodárskeho zákonníka vplyv. V konaní MA 4C 139/97 sa žalobca snažil preukázať, že na neho prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti podľa zák. 138/1991 Zb. o majetku obcí, avšak nepreukázal existenciu svojho práva hospodárenia, preto bol jeho návrh zamietnutý. Žalobca nikdy nebol dobromyseľný pri spracovaní cudzej veci, čo zákon vyžaduje ako prioritnú podmienku pre určenie vlastníckeho práva. U žalobcu nemožno hovoriť o omyle. Svedčí o tom jednak zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a a taktiež zmluva č. 32/95 zo dňa 1.11.1995 o dočasnom užívaní pozemkov, ktorú žalobca uzavrel. O spracovanie veci podľa § 135b Obč. zák. v danom prípade nejde aj z dôvodu, že pozemok a stavby sú dve samostatné veci, pričom spracovanie predpokladá, že vznikne iná vec. Vyplýva to z ustanovenia § 120 ods. 2 Obč. zák., v zmysle ktorého stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. Poukázal na rozhodnutia Slovenskej inšpekcia životného prostredia z roku 2007 a 2010, v ktorých povolila vykonávať činnosť v prevádzke: Stupava - Z., skládka odpadov do 31.12.2008 pre prevádzkovateľa Mestský podnik Stupava a v roku 2010 pre prevádzkovateľa - Technické služby Stupava, pričom v oboch rozhodnutiach zaviazala Mesto Stupava na uzavretie nájomnej resp. inej zmluvy s vlastníkom pozemku. V závere žalovaný namietal žalobcom podanú žalobu a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že vo veci určenia vlastníctva k parc. č. XXXX už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní sp. zn. MA 4C 139/97 na Okresnom súde v Malackách (námietka res iudicata), keďže žaloba sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
3. Súd vykonal dokazovanie stanoviskami oboch strán konania, ich právnych zástupcov, oboznámil sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. MA 4C 139/1997, stanoviskom Obvodného banského úradu k zriadeniu verejného smetiska, kópiou z katastrálnej mapy, listami vlastníctva č. XXXX, XXXX, plánom rekultivácie íloviska CEVASERVIS Stupava, zmluvou č. XX/XX o dočasnom užívaní pozemku, rozhodnutím o integrovanom povolení vykonávania činnosti prevádzke Stupava - Z., skládka odpadov, zmenou integrovaného povolenia z r. 2010, rozhodnutím SI ŽP o opatreniach na nápravu z r. 2014, nájomnou zmluvou, zriaďovateľskou listinou Technických služieb Stupava, s. r. o., správami SI ŽP z kontrol prevádzky U. - Z. skládka odpadov a prerokovania výsledkov kontroly z r. 2014, projektom rekultivácie skládky odpadov, prepočtom nákladov na prevádzku skládky a zistil nasledovný skutkový a právny stav. 4. Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku č. 104 o výmere 82 807 m 2 ostatné plochy, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Stupava, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/1. 5. Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - stavby bez súp. č., inžinierska stavba, nachádzajúcej sa v katastrálnom území U. a to na parc. č. XXXX, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/1. 6. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. MA 4C139/97 súd zistil, že právnym predchodcom žalovaného bola spoločnosť CEVASERVIS a. s. Stupava, ktorá predmetnú parcelu č. XXXX nadobudla rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 19.04.1992 č. 384/92 o schválení privatizačného projektu a zakladateľskej listiny Fondu národného majetku SR zo dňa 24.04.1992. Táto spoločnosť si v roku 2007 zriadila spoločnosť CEVAREC spol. s r.o. a previedla predmetnú nehnuteľnosť do jej vlastníctva.
7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. č. k. MA 4C 139/97-688 zo dňa 9.5. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 471/2007-739 zo dňa 19.1.2010 súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k parc. č. XXXX., ktoré vlastnícke právo malo prejsť na žalobcu podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že žalobca nemohol predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť podľa zákona č. 138/1997 Zb. o majetku obcí, keďže ku dňu účinností tohto zákona nemal k predmetnej parcele právo hospodárenia. Súd zobral v rozsudku do úvahy skutočnosť, že ide o pozemok špeciálneho určenia s osobitnými užívacími a majetko-právnymi režimami podľa špeciálnych predpisov, taktiež to, že predmetná nehnuteľnosť bola predmetom privatizácie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2010. 8. V roku 1995 uzavreli žalobca a právny predchodca žalovaného Cevaservis a. s. Stupava nájomnú zmluvu, podľa ktorej právny predchodca žalovaného prenajal parc. č. XXXX o výmere 82807 m2 žalobcovi na prevádzkovanie skládky tuhého komunálneho odpadu za ročné nájomné 1.643.024 Sk na dobu určitú na rok 1995. V roku 1996 poverilo MsZ Stupava primátora Mesta Stupava rokovať s firmou Cevaservis a. s. Stupava o odkúpení parc. č. XXXX. pod skládkou odpadov v lokalite U. za kúpnu cenu do 10 mil. Sk. 9. Rozhodnutím zo dňa 03.09.2007 Slovenská inšpekcia životného prostredia povolila vykonávať činnosť v prevádzke: „U., skládka odpadov“ do 31.12.2008 pre prevádzkovateľa Mestský podnik Stupava (prevádzka bola uvedená do trvalého užívania v roku 2001 a Mestský podnik Stupava si podal žiadosť v roku 2004), v ktorom zaviazala Mesto Stupava na uzavretie nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku pre prípad zamietnutia jeho návrhu na určenie vlastníckeho práva, resp. inak vyporiadať majetkový vzťah k pozemku. Dňa 23.12.2010 vydala Slovenská inšpekcia životného prostredia rozhodnutie o zmene integrovaného povolenia, ktorým bola povolená činnosť v prevádzke - „U., skládka odpadov“ pre prevádzkovateľa - Technické služby Stupava s. r. o., kde zaviazala Mesto Stupava bezodkladne uzavrieť zmluvu s vlastníkom pozemku parc. č. XXXX nájomnú zmluvu resp. inak vyporiadať majetkový vzťah s vlastníkom pozemku. 10. Z rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 01.10.2014 súd zistil, že Slovenská inšpekcia životného prostredia nariadila prevádzkovateľovi skládky odpadov Technické služby Stupava, s.r.o. ukončiť do jedného dňa od obdŕžania rozhodnutia akékoľvek navážanie odpadu alebo materiálu na teleso skládky, a to do času, kedy prevádzkovateľ nezíska súhlasné stanovisko vlastníka pozemku č. XXXX pod skládkou s rekultiváciou skládky podľa inšpekciou schváleného projektu. Predmetné rozhodnutie vychádzalo z mimoriadnej kontroly vykonanej inšpekciou dňa 09.09.2014, ktorej účelom bolo prešetrenie podnetov týkajúcich sa prevádzky „U., skládka odpadov“ (prevádzkovateľ: Technické služby Stupava, s.r.o.), ktoré poukazovali na možné navážanie nebezpečného odpadu na skládku, pokračovanie navážania odpadu na skládku aj napriek tomu, že vlastníctvo pozemkov pod skládkou nie je doriešené a pravdepodobné prekročenie kapacity navozeného odpadu v rozpore s povoleným projektom. Po predložení všetkých dokladov od prevádzkovateľa dňa 30.09.2014 sa zistilo: kontrola povrchu skládky nepotvrdila prítomnosť nebezpečného odpadu; prevádzkovateľ navážal odpad na teleso skládky v rozpore s podmienkami integrovaného povolenia a v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou, podľa ktorej bol oprávnený používať na úpravu tvaru telesa skládky výhradne výkopovú zeminu a inertný materiál (nie odpad); predložené súhlasné stanovisko vlastníka pozemku č. XXXX (firma CEVAREC, s.r.o.), na ktorom sa rozprestiera väčšia časť skládky, sa netýkalo inšpekciou schváleného projektu, a teda nemôže byť brané ako súhlasné stanovisko k realizácii rekultivácie; po preskúmaní predloženého zamerania skládky bolo zistené, že prevádzkovateľ prekročil na niektorých miestach inšpekciou schválený návrh navážania. Inšpekcia vo svojom rozhodnutí zo dňa 01.10.2014 zároveň uviedla, že rozhodla na základe nesúhlasu vlastníka pozemku č. XXXX s rekultiváciou pozemku podľa schváleného projektu, ktorý bol schválený len pod podmienkou, že prevádzkovateľ skládky odpadov resp. Mesto Stupava bol povinný uzatvoriť bezodkladne nájomnú zmluvu s vlastníkom pozemku, resp. iným spôsobom vyporiadať majetkový vzťah k predmetnému pozemku. 11. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že fakticky spracoval dve nehnuteľné veci, t. j. pozemok žalovaného tak, že na nej postavil stavbu. Nejde o obyčajnú stavbu, ale ide o špecifickú stavbu, ktorá vlastne vyplnila jamu v pozemku žalovaného a fakticky táto stavba bude v budúcnosti predstavovať pozemok, po ktorom sa bude chodiť, pričom fakticky ide o patovú situáciu, kedy bude pozemok žalovaného predstavovať stavba žalobcu a užívanie pozemku žalovaným nebude možné inak ako užívanie stavby žalobcu. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu, poukázal na skutočnosť, že ako vlastník predmetnej stavby - skládky odpadov,
aj keď prevádzkovateľom sú Technické služby Stupava s. r. o. , sa jediný môže domáhať určenia vlastníckeho práva spracovaním.
12. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že o vlastníckom práve k pozemku žalovaného už bolo rozhodnuté na tunajšom súde pod sp. zn. MA 139/1997 s tým, že vlastnícke právo k tejto parcele bolo priznané žalovanému. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže predmetom spracovania malo byť prevádzkovanie skládky odpadov, čo vykonáva prevádzkovateľ a v danom prípade Slovenská inšpekcia životného prostredia rozhodnutím z roku 2014 uložila prevádzkovateľovi skládky Technickým službám Stupava, s. r. o., aby prijala opatrenia na nápravu a na usporiadanie vzťahov s vlastníkom pozemku. Ďalej uviedol, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vznik vlastníckeho práva spracovaním veci, keďže v súlade s § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o dve samostatné veci, a to pozemok a stavbu, pričom v danom prípade nemôže dôjsť k spracovaniu veci bez ohľadu na špeciálny účel predmetnej stavby a rozdielneho vlastníka pozemku. Taktiež k danom prípade nie je splnená podmienka vzniku novej veci, keďže po rekultivácii zastavaného pozemku pozemok žalovaného zostane naďalej, pričom zákon nepozná výnimky z takéhoto postavenia vlastníka. Zastavaním cudzieho pozemku preto nemôže vlastník stavby nadobudnúť vlastníctvo k tomuto pozemku spracovaním. Prevádzkovateľom predmetnej skládky odpadov sú Technické služby Stupava, s. r.o., pričom žalobca v súlade so zákonom je povinný upraviť si vzťahy s vlastníkom pozemku. Taktiež tu nie je splnená podmienka dobromyseľnosti žalobcu pri nadobudnutí vlastníctva. V tom poukázal na vedomosť žalobcu o vzájomných vlastníckych vzťahov vo všetkých konaniach a rokovaniach, ktoré doposiaľ prebehli medzi stranami a to až po možnosť odkúpenia si predmetného pozemku žalovaného zo strany žalobcu. Postavenie žalobcu preto nie je neisté, žalobca sa len nevie zmieriť s rozhodnutiami súdov, ktorým bolo priznané vlastnícke právo žalovanému a žalobca si nedokáže sám upraviť vzájomné práva so žalovaným.
13. Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.
14. Podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.
15. Spracovanie cudzej veci predstavuje samostatný právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva, a rozumejú sa ním prípady, keď sa z jednej veci vytvorí iná vec, ktorá sa líši od pôvodnej veci. K spracovaniu môže dôjsť spojením vecí, zabudovaním jednej veci do druhej, riedením, zatavením, zmiešaním vecí. K tomu, aby došlo k vzniku nového vlastníckeho práva sa vyžaduje, aby došlo k spojeniu vecí, ktoré patria odlišným vlastníkom (v prípade, ak niekto spracuje vec, ktorá mu vlastnícky patrí, nejde o spracovanie veci). Predmetom spracovania okrem hnuteľnej veci môže byť aj nehnuteľná vec, touto nehnuteľnou vecou však môže byť len stavba, nie pozemok. V prípade zriadenia stavby na pozemku (s odlišnými vlastníkmi) sa nejedná o spracovanie veci, pretože stavba a pozemok sú dve samostatné veci (v zmysle § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku), pričom spracovanie predpokladá, že vznikne iná (novovytvorená) hmotná vec ako predmet občianskoprávnych vzťahov (§118 Občianskeho zákonníka). Zastavaním cudzieho pozemku preto nemôže vlastník stavby nadobudnúť vlastníctvo k pozemku titulom jeho spracovania.
16. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníctva k parc. č. XXXX. - ostatné plochy o výmere 82870 m2 vo vlastníctve žalovaného. Aj keď žalobca sa už v minulosti domáhal žalobou určenia vlastníctva k spornému pozemku, súd túto skutočnosť nepovažoval za vec už právoplatne rozhodnutú (res iudicata), ako to namietal žalovaný, keď touto žalobou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva z iného právneho titulu (spracovanie veci), pričom v skoršom konaní (konanie vedené pod sp. zn. MA 4C139/1997) sa domáhal určenia vlastníctva z dôvodu, že vlastnícke právo prešlo na jeho osobu podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keďže mal k pozemku v minulosti jeho právny predchodca právo hospodárenia. V tomto konaní si žalobca uplatnil vlastnícke právo a ako právny titul uviedol
spracovania veci podľa § 135b Občianskeho zákonníka a to tým, že ako vlastník špeciálnej stavby „skládka odpadov“ vykonával skládkovanie odpadu na spornom pozemku žalovaného a v súčasnosti aj z dôvodu vykonávanej rekultivácie skládky s tým, že žalovaný by nikdy nemohol užívať svoj pozemok, pretože povrch sporného pozemku žalovaného je povrchom špeciálnej stavby skládky odpadov žalobcu. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, keďže v danom prípade nemôže ísť o spracovanie veci. Predmetom spracovania síce môže byť aj nehnuteľnosť, avšak len stavba, nie pozemok. V danom prípade ide o dve samostatné nehnuteľné veci a v rámci nich nemôže dôjsť k spracovaniu v súlade s § 120 odsek 2 Občianskeho zákonníka (stavba nie je súčasťou pozemku), Žalobca ako vlastník stavby „skládka odpadov“ nemohol v danom prípade ani spracovaním vytvoriť novú vec, keďže fakticky svojou činnosťou len upravoval pozemok žalovaného podľa schváleného projektu rekultivácie pozemku žalovaného a navozením skládky odpadu na pozemok žalovaného sa nevytvorila iná nová vec v pravom zmysle slova. Žalobca ako vlastník stavby skládky odpadov túto neprevádzkuje a nemá na jej prevádzkovanie príslušné povolenie. Povolenie na činnosť v prevádzke skládka odpadov bola povolená najskôr Mestskému podniku TS Stupava (pôsobila do roku 2007), a následne od roku 2008 spoločnosti Technické služby Stupava, s. r. o., ktorú spoločnosť si žalobca založil ako jediný spoločník v roku 2007 medzi iným aj na podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi. Tejto spoločnosti následne v roku 2007 po jej založení žalobca dal nájomnou zmluvou do nájmu celú skládku odpadu. Prevádzkovateľovi bolo udelené povolenie na výkon činnosti v prevádzke „skládky odpadov“ a to so súhlasom žalovaného a len za podmienky, že buď prevádzkovateľ alebo žalobca je povinný uzatvoriť bezodkladne nájomnú zmluvu s vlastníkom pozemku, resp. iným spôsobom vyporiadať majetkový vzťah k predmetnému pozemku. Keďže žalobca resp. jeho prevádzkovateľ skládky odpadov nesplnil túto podmienku Slovenská inšpekcia životného prostredia v roku 2014 s okamžitou platnosťou zakázala prevádzkovateľovi navážanie ďalšieho odpadu na teleso skládky do času, kedy prevádzkovateľ nezíska súhlasné stanovisko vlastníka sporného pozemku s rekultiváciou skládky podľa inšpekciou schváleného projektu. Podaná žaloba sa potom súdu, vzhľadom na konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. MA 4C/139/97 a výsledok tohto súdneho konania, javí ako účelová. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca dlhé roky má vedomosť o vzájomných majetkových vzťahoch, ktoré nie je schopný so žalovaným riešiť. Z týchto dôvodov súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci mal plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.