Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-479-2015.pdf
PDF · 102.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/479/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobkyne: C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. X. XXX, X. na M., proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX, je neplatná.
II. Žalobkyni súd návrhu trov konania nepriznáva.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.12.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi stranami dňa XX.XX.XXXX je neplatná, zároveň žiadala voči žalovanému priznať náhradu trov konania.
2. Žaloba bola zdôvodnená tým, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1 500,- eur, ktorý sa zaviazala uhradiť spolu s úrokom v mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy citovanej vyššie uzatvorili strany dňa XX.XX.XXXX dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorú považuje za neplatnú. Podľa nej dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy to neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Žalobkyňa založila do spisu Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť žalovaného adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX o vykonávanie zrážok zo mzdy.
3. Podaním podaným na súde dňa 10.12.2015 zároveň žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX do právoplatného skončenia konania vo veci samej a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia vo veci samej. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 49C/479/2015-14 zo dňa 11.12.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi žalobkyne nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. 2Co/6/2016-42 z 27.01.2016.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že popiera tvrdenie žalobkyne týkajúce sa uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy, o nemožnosti jej uzavretie odmietnuť a nutnosti podpísať predložené listiny. Uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska vlastného prejavu vôle žalobkyne až do začatia súdneho konania nebolo spochybnené. K tomuto spochybneniu nedošlo nielen v čase bezprostredne po uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy (rok 2013), ale ani v čase vykonávania začatia zrážok zo mzdy (august 2014), kedy podľa listu zo dňa XX.XX.XXXX došlo k predloženiu dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy pritom nie je možné posudzovať, aj s ohľadom na právnu úpravu účinnú v čase jej uzavretia tak, že je právom dlžníka uzavrieť zmluvu o úvere bez zabezpečenia alebo len s takým, ktoré považuje sám za vhodné. Žalobkyňa mohla úver požiadať u akéhokoľvek iného subjektu, ktorého podmienky by jej vyhovovali viac. Tak ako žalobkyňa nemala povinnosť so žalovaným uzavrieť zmluvný vzťah, rovnako nemala právo na uzavretie zmluvy za podmienok, ktoré by si vymienila ona. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je nielen zachytenie prejavu vôle na určitom hmotnom substráte, ale predovšetkým zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k rozporovaniu toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený atď. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom úhrady pohľadávky. Obsah tohto zabezpečenia určuje zákonná úprava, ktorá reguluje aká výška zrážky zo mzdy môže a nemôže byť. Závery a tvrdenia napádajúce prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy a jej uplatniteľnosť odporujú relevantnej právnej úprave. Pri prijímaní zák. č. 102/2014 Z. z. (účinný od 1.5.2014) novela zák. č. 129/2010 Z. z. bol súlad úpravy dohody o zrážkach zo mzdy so všetkými záväzkami SR, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv aj osobitne konštatovaný. Žalobca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 24.05.2017, na ktoré sa nedostavili strany sporu. Žalobkyňa svoju neúčasť ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 23.05.2017 z dôvodu zmeny trvalého bydliska, zároveň žiadala o postúpenie sporu z dôvodu uvedenej zmeny na Okresný súd Komárno. Nakoľko sa v zmysle ust. § 36 ods. 2 CSP príslušnosť určuje podľa okolností v čase začatia konania a takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania, súd podľa ust. § 41 CSP v spojení s ust. § 42 CSP na námietku neprihliadol, naviac keď ju uplatnila žalobkyňa a nie žalovaný pri prvom procesnom úkone. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného mailovým podaním doručeným súdu dňa 23.05.2017, nežiadal pojednávanie odročiť. Súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti strán sporu, lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 CSP bola zachovaná.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa čítaním s obsahom listinných dôkazov, a to najmä: žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy z XX.X.XXXX čl. 4-5, 10-11, dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX čl. 6, 12, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento skutkový stav veci:
7. Nesporné bolo, že strany dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť poskytnutý úver spolu s úrokom žalovanému v mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorili dňa XX.XX.XXXX dohodu o zrážkach zo mzdy podľa Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú z dôvodu, že neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku, vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a neplatné podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola s ňou individuálne dohodnutá. V Dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (ďalej „Dohoda“) v bode II žalobkyňa ako dlžník súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky žalovaného ako veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jej zamestnávateľ (nijako bližšie nešpecifikovaný) zrážal mesačne zo mzdy čiastku (nijako bližšie špecifikovanú) a uhrádzal ju na účet veriteľa. V bode I. dohody je uvedené, že spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1 500,- eur. V bode II. Dohody je uvedené, že strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. I tejto Dohody dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa mzdy). Na základe tejto Dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX vo výške 80,37 eur.
8. Žalovaný dňa 02.09.2014 požiadal zamestnávateľa žalobkyne Úrad vlády SR, Nám. slobody 1, Bratislava o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody z XX.XX.XXXX v sume 80,37 eur až do vyrovnania dlhu. Ku dňu 25.08.2014 dlh predstavoval 2.492,71 eur bez bližšej špecifikácie.
9. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
10. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 52 ods. 1 OZ (platný a účinný v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľom je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, rozsudok Asturcom, bod 51).
19. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu;
20. Naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne plnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím bez právneho dôvodu dochádza (alebo môže dochádzať) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť, rešpektujúc uzatvorenú dohodu, vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný sa môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Žalobkyňa osvedčila naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, keďže bolo preukázané, že sú jej vykonané zrážky zo mzdy na základe Dohody predloženej zamestnávateľovi žalobkyne a rovnako žalobkyňa preukázala, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.
21. Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 01.04.2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy, do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
22. V predmetnom konaní súd skúmal či Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená platne. Súd po preskúmaní uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere, ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv žalobkyňa nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobkyňa tak mala pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohla jednak ovplyvniť a keďže inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný, žalobkyňa nemohla ovplyvniť ani obsah Dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva, ako aj právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ by žalovaný uplatňoval svoje prípadné práva zo zmluvy o úvere, nič by zamestnávateľovi žalobkyne nebránilo tieto zrážky uskutočniť, keďže zamestnávateľ neskúma, či nárok veriteľa je dôvodný, ale zistí len to, či medzi účastníkmi bola uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy. Takisto neskúma jej platnosť, ale posúdi ju len z formálneho hľadiska. Vzhľadom k tomu by teda pri prípadnom nároku žalovaného musela žalobkyňa brániť svoje práva vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi a prípadne podávať ďalšie žaloby na súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže by uzatvorená skôr, ako došlo k vzniku omeškania. Touto dohodou teda možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tento úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola zrejme súčasťou formulárovej úverovej zmluvy. Podpisom zmluvy musela žalobkyňa automaticky podpísať aj túto Dohodu. Žalovaný teda v ďalšom vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu (uzatvorenie úveru).V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade
tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov v realite praktického života a teda vychádzajúc aj zo zdravého rozumu, odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Súd taktiež poukazuje na to, že znenie Dohody vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať, je neurčité. Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, Dohoda by bola v tejto časti pre jej rozpor so zákonom neplatná (§ 40 ods. 1). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a najmä výšku dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy.
23. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je pre rozpor s § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd má ďalej za to, že postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Na záver súd už len konštatuje, že uzatváranie revolvingového úveru spôsobom ako uskutočňoval žalovaný (čo mal súd preukázané z iných obdobných prípadov), teda že pri uzatváraní spotrebiteľského úveru vnúti spotrebiteľovi aj podpísanie takéhoto úveru v časti C) žiadosti, bolo už súdnou praxou označené za neprípustné a v rozpore so zákonom s tým, že tu nebola vôľa účastníka, teda spotrebiteľa uzatvoriť takúto zmluvu. Uzatvorenie takejto zmluvy bolo neplatné. Keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy má byť zabezpečením tohto úveru, potom pri neplatnosti hlavnej zmluvy je neplatný aj zabezpečovací právny úkon. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Koncipovanie Dohody v tom zmysle, že dlžník súhlasí, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorá nie je okrem citovania zmluvy č. XXXXXXXXXX nijako bližšie špecifikovaná, súd považuje za neurčité a teda v zmysle § 37 OZ za neplatné. Nie je pritom vôbec zrejmé, z čoho suma 2.492,71 Eur ku dňu 25.08.2014 pozostáva.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, je neplatná.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v spore úspešná, avšak trovy konania jej nevznikli, preto súd postupoval podľa Čl. 4 ods. 2 CSP a s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
26. Žalobkyňa ako spotrebiteľka je od platenia súdnych poplatkov vecne oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zák. č. 71/1992 Zb., preto súd na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu zaviazal žalovaného podľa § 2 ods. 2 cit. zák., Sadzobníka súdnych poplatkov Položky 1 písm. b/ cit. zák. v sume 99,50 eur.
27. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).