Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2206-2007.pdf
PDF · 77.66 KB
Case nature
Subarea
17Er/2206/2007
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, Novomeského 4, 036 01 Martin, IČO: 37905490, proti povinnému: N. Q., T.. XX.XX.XXXX, v konaní o vymoženie 383,39 € a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom Muchom na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 248/2007 za neprípustnú.
II. Súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Peter Krištofík Mucha pod sp. zn. EX 248/2007 z a s t a v u j e .
III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi priznáva náhradu trov exekúcie vo výške 40,39 € a súčasne zaväzuje oprávneného na ich úhradu.
odôvodnenie:
1. Na tunajšom súde sa na návrh oprávneného podaný dňa 18.05.2007 na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu vedie exekučné konanie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný exekučný titul - Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. j. 2004/02859 zo dňa 30.03.2004. Na vykonanie exekúcie poveril súd súdneho exekútora poverením č. 5506 046746 zo dňa 07.06.2007.
2. Dňa 04.07.2012 podal súdny exekútor na tunajšom súde podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu chybne uvedeného dátumu narodenia a rodného čísla povinného v návrhu na vykonanie exekúcie a v poverení vydanom tunajším súdom, čo mu bráni v úspešnom vymáhaní pohľadávky. Súčasne súdu oznámil, že si uplatňuje trovy konania v celkovej výške 56,33 €.
3. Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
4. Podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
5. Exekučné konanie má viacero štádií. Prvým štádiom je konanie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto štádium sa končí udelením poverenia podľa žiadosti súdneho exekútora alebo vydaním uznesenia, ktorým súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietne. Žiadosť o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul musia byť v podstatných údajoch, ktorým označenie oprávneného ako aj povinného je, totožné. Do udelenia poverenia je možné opravovať chyby v písaní alebo iné nezrovnalosti v návrhu oprávneného ako aj v žiadosti súdneho exekútora. Udelením poverenia sa o žiadosti súdneho exekútora rozhodlo a pokiaľ je poverenie v podstatných údajoch totožné so žiadosťou súdneho exekútora, s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a s exekučným titulom, nemožno po jeho udelení opravovať návrh oprávneného na vykonanie exekúcie ani žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a zároveň žiadať aj vykonanie opravy poverenia, a to ani v prípade vydania opravného uznesenia k exekučnému titulu.
6. Exekúcia v takom prípade je neprípustná, nakoľko sa nevymáha to, na čo svedčí exekučný titul, alebo sa vedie v prospech toho, kto nie je oprávnený z exekučného titulu, alebo sa vedie proti tomu, kto nie je povinný z exekučného titulu (pričom v posledných dvoch prípadoch sa zároveň nesmie jednať o výnimku podľa ust. § 37 ods.3 Exekučného poriadku).
7. Ako vyplýva z citovaných ustanovení § 37 ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu proti inej osobe, než ktorá je označená v exekučnom titule a v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie ako povinný, možno vykonať, len ak sa preukázalo, že na ňu prešla povinnosť z exekučného titulu podľa § 41 Exekučného poriadku. Takýto prechod záväzku v tejto exekúcii nie je ani tvrdený, ani preukázaný. Oprávnený označil povinného v návrhu na vykonanie exekúcie, ako: Jaroslava Facunu, nar. 10.11.1971. Rovnako bol povinný označený aj v žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Na základe takto označeného povinného Okresný súd Martin vydal poverenie na vykonanie vyššie uvedenej exekúcie a povinného v ňom označil v súlade s predloženými dokladmi.
8. Na základe uvedeného možno konštatovať, že poverenie bolo vydané v súlade s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia. Označená osoba, a to Jaroslav Facuna, nar. 10.11.1971 je neexistujúca osoba. Nakoľko k oprave návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo v štádiu exekučného konania pred udelením poverenia a uvedená vada sa premietla do súdom vydaného poverenia, súd musí exekúciu vyhlásiť za neprípustnú podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože sa vykonáva proti neexistujúcej osobe a exekučné konanie zastaviť.
9. Ďalej súd rozhodoval o náhrade trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 56,33 €.
10. Pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súd skúmal ich účelnosť, preukázateľnosť, hospodárnosť a primeranosť.
11. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku.
14. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôkde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
16. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a), b) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z.z.“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
17. Súdny exekútor si v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) č. 288/1995 Z. z. uplatnil hodinovú sadzbu za prevzatie návrhu a príprava - 20 min, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 20 min, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 min, vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti 6x - 20 min, vyúčtovanie trov exekúcie - 20 min. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti 6x - 20 min, nakoľko ide o duplicitný úkon a odmena za zisťovanie platiteľa mzdy a odmena za zisťovanie bydliska povinného mu bola priznaná v zmysle § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Spolu - 80 min = 2 hod účelne vynaložené na exekúciu, 2x 6,64 € = 13,28 €.
18. Súdny exekútor si v zmysle ust. § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. uplatnil odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 €, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3 x 3,32 €, zisťovanie bydliska povinného - 1 x 3,32 €. Spolu 16,60 €. Súd mal z exekučného spisu tieto výdavky za preukázané, a preto ich súdnemu exekútorovi priznal v plnej výške.
19. Podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
20. Súdny exekútor si v zmysle ust. § 22 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. uplatnil náhradu hotových výdavkov celkom vo výške 3,78 €, a to za poštovné. Súd tieto výdavky za preukázané a aj mu ich priznal v plnej výške.
21. Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty. Súdny exekútor je preukázateľne platcom DPH. Súd v zmysle ust. § 196 EP priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 6,73 €, čo predstavuje 20 % zo sumy 33,66 €.
22. Súd vzhľadom na uvedené vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 40,39 € s DPH (33,66 € + 6,73 € DPH). Súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko v návrhu na vykonanie exekúcie nesprávne označil povinného, čo v konečnom dôsledku zapríčinilo zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.