Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/129/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: G.S.R.. G. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom G. B. XXX, XXX XX Q. L. E., zastúpený: Mgr. Ladislavom Riedlom, advokát, so sídlom Levočská 4703/89, 080 01 Prešov, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 29.01.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v I. rade, na výkon zrážok zo mzdy.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 15.10.2016 žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach mzdy, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 29.1.2015 vo v forme osobitnej listiny vzťahujúcej sa k zmluve o revolvingovom úvere uzavretej toho istého dňa pod č. XXXXXXXXXX. Uviedol, že po 17 splatených mesačných splátkach v sumách po 27,87 eur zneužil svoje dominantné postavenie už pri prevej omeškanej platbe. Išlo pritom o typovú formulárovú zmluvu podobne ako aj ďalší formulár dopredu pripravenej Dohody o zrážkach zo mzdy. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom príslušnú žiadosť pripojil k žalobe (č. l. 5) a zdôraznil, že tak urobil napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, pričom veriteľ sám jednostranne diktuje výšku dlhu bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, ktorý každú spotrebiteľskú zmluvu preveruje ex offo s ohľadom na neprijateľné zmluvné podmienky. Žiadal aj o vydanie predbežného opatrenia vo vzťahu k zdržaniu sa použitia tejto dohody žalovaným, resp. priamo sa zdržať vykonávania zrážok zamestnávateľom žalobcu podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy. Považoval dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatný právny úkon pre rozpor s § 37 ods. 1 OZ, pričom neurčuje presnú výšku zabezpečenej pohľadávky, pretože počíta s pokutami a inými výdavkami. Bod III. napadnutej dohody mu neumožňuje pred splatením túto dohodu vypovedať, alebo od nej odstúpiť.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu 22.11.2016 v tom zmysle, že ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane priemerného spotrebiteľa, pričom rozsah ochrany sa nemá prekračovať. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným zabezpečovacím prostriedkom pohľadávky, predmet dohody bol jasne špecifikovaný, pričom bola uzavretá na samostatnom liste a obsahuje aj poučenie o dôsledkoch jej uzavretia. Žalobca svojim podpisom akceptoval obsah zmluvy o revolvingovom úvere so všetkými podmienkami, s ktorými bolo poskytnutie finančných prostriedkov spojené. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Na toto vyjadrenie žalovaného reagoval právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu 5.1.2017, v ktorom uviedol, že naoko platným právnym úkonom (dohodou) sa zasahuje do jeho majetku v rozpore s právnymi predpismi. Namietal nie výšku mesačných splátok, ale výšku dlhu ako takého, ktorý nemá oporu v platných dojednaniach zmluvy. Uviedol, že splatil minimálne 17 splátok po 27,87 eur, poskytnutý mu bol úver 510 eur a žalovaný si uplatnil zrážanie sumy 696,92 eur. Poukázal aj na rozsudok SD EÚ C-26/13 (T.), na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 ako aj na rozhodnutia všeobecných súdov podporujúce jeho právnu argumentáciu. Záverom konštatoval, že žalovaný nepredložil platobnú históriu žalobcu.

4. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa ešte písomným podaním doručeným súdu 17.2.2017 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca okrem dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v januári 2015 uzavrel aj ďalší zmluvný vzťah a s ním tiež dohodu o zrážkach zo mzdy (máj 2015). Namietal nešpecifikovanie zásahu do majetku žalobcu zrážkami zo mzdy. Opätovne uviedol, že žalobca mal možnosť sa oboznámiť s obsahom dohody. Vo vzťahu k predkladaniu dôkazov uviedol, že žalobca predsa musí mať k dispozícii údaje o vlastnom platení záväzkov. Navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, t. j. oboznámením obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o zdržaní sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, na č. l. 4 sa nachádza predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, na č. l. 5 je žiadosť žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy od zamestnávateľa žalobcu, na č. l. 6 je žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu, na č. l. 8 je oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, teda Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na č. l. 10 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 16Csp/129/2016-10 zo dňa 27.10.2016, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že žalovaný v I. rade bol povinný zdržať sa použitia spornej Dohody o zrážkach zo mzdy a žalovaný v II. rade, t. j. zamestnávateľ žalobcu, bol povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy z tejto dohody, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.11.2016, na č. l. 13 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k žalobe o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, na č. l. 21 sa nachádza vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a na č. l. 25 sa nachádza opätovné vyjadrenie žalovaného k ostatnému vyjadreniu žalobcu. Súd krátkou cestou doručuje právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.2.2017, ktoré prevzal. A napokon na č. l. 29 sa nachádza už spomenuté ospravedlnenie žalovaného z účasti na dnešnom pojednávaní ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaný a žalobca uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere dňa 29.1.2015, pričom v ten istý deň uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je zabezpečením pohľadávky žalovaného.

7. Listom zo dňa 12.8.2016 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu (v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný v 2. rade) - Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, so sídlom Hlavná 1, P.O.BOX 135, 081 35 Prešov o výkon zrážok zo mzdy na základe vyššie uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že jeho pohľadávka činí ku dňu 12.8.2016 696,92 Eur.

8. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 16 129/2016-10 zo dňa 27.10.2016 súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanému (PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.) povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky z vyššie uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, so sídlom Hlavná 1, P.O.BOX 135, 081 35 Prešov povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok z tejto dohody. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.11.2016.

9. Na pojednávaní konanom dňa 25.5.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že aj keď dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na samostatnej listine, žalovaný nevie preukázať, resp. zosúladiť svoju zmluvu o revolvingovom úvere zo zákonom č. 129/2010 Z. z. a snaží sa vymôcť svoju pohľadávku, ktorá je vymáhaná v rozpore so spotrebiteľským právom, mimosúdne, teda cez inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy. Dôvodil, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená medzi stranami sporu, avšak táto neobsahuje náležitosti ako to predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. čo spôsobuje v konečnom dôsledku bezúročnosť, bezpoplatkovosť úveru. Potom z tohto dôvodu by nebol krytý nárok na zrážky zo mzdy z predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaného, kde by došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom treba zamedziť, aby sa neiniciovalo ďalšie prípadné konanie. Žalovaný vo svojom ostatnom písomnom

vyjadrení odmietol predložiť platobnú históriu, pričom len žalovaný disponuje takouto písomnosťou. V konečnom dôsledku to znamená, že žalovaný nevie preukázať nárok, ktorého sa domáha, pričom sa domáha vyššej sumy vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy ako bola suma poskytnutého úveru. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť, nemal návrhy na doplnenie dokazovania a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

10. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

11. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonník (ďalej len „OZ“), v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

21. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 551 ods. 1 uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

23. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. 24. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 25. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2). 26. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 27. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

28. Podľa § 5b citovaného zákona, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

29. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže by uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t. j. musí byť urobený tejto úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.

30. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa nakoľko zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň nebolo v konaní preukázané a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobcovi na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca tak mal pri uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany.

31. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobca ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohol jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a žalobca nemohol tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy.

32. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva ako aj právneho poriadku SR nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa môžu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.

33. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi.

34. V predmetnom konaní teda súd skúmal, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, či je v konaní možné poskytnúť zvýšenú ochranu žalobkyni ako spotrebiteľke a či nároky, ktoré si žalovaný voči žalobkyni uplatňuje z dohody o zrážkach zo mzdy, vznikli v súlade so zákonom. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých

dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

35. Podľa názoru súdu však chýba aj ďalšia náležitosť právneho úkonu a to jeho určitosť. Atribút určitosti musí byť naplnený vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu a jeho obligatórnym náležitostiam. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 musí obsahovať označenie jej účastníkov, identifikáciu pohľadávky, výšku zrážok zo mzdy, ale aj platiteľa mzdy. Vyplýva to z toho, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy t.j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné aj z toho dôvodu, že platiteľ mzdy musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V danom prípade nepochybne označenie platiteľa mzdy v napadnutej dohode chýba. Nie určito je však vymedzená aj pohľadávka žalovaného v uvedenej dohode. Podľa názoru súdu navyše dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti (napr. výživné). V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia však ešte neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, ale navyše tá v predmetnej dohode nie je vymedzená určito. Určitá je len suma poskytnutého úveru (510 Eur) avšak pohľadávka je vymedzená v inej výške a preto aj z toho dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Dôkazom tohto záveru je napokon skutočnosť, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy pre pohľadávku vo výške 696,92 Eur, napriek viacerým žalobcom zaplateným splátkam, pričom toto tvrdenie žalobcu nebol žalovaným popreté. 36. V danej súvislosti súd prvej inštancie poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. 37. Neobstojí argument žalovaného, že v danom prípade ide o prekročenie rozsahu ochrany spotrebiteľa, nakoľko pri takomto type dohody bez jej zákonných náležitostí ide o vykonávanie zrážok bez akejkoľvek súdnej kontroly, čo by pre v tomto konaní žalobcu znamenalo, že by mohol žalovanému plniť aj napr. z neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých existenciu súdy skúmajú ex offo. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie konštatuje, že žalobe žalobcu je možne vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav po právnom posúdení veci vyhovieť.

38. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol rovnako podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní proti žalovanému plne úspešný, preto neúspešnému žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť argumentačne úspešnému v spore žalobcovi, trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.